Všetko mi doma vadí, zažívate niečo podobné?
Potrebujem poradiť. Mám pocit, že už mi všetko vadí....čo sa týka mojej rodiny, bytu, dieťaťa, muža. Byt máme neprerobený - nie sú peniaze, syn 8 ročný totálne neposlúcha, stále je chorý. Je nepozorný, robí si čo chce, z čoho má prospech....je taký akoby necitlivý. Muž je na neho prislabý. Ja mám so synom podobnú povahu, preto sa nevieme zniesť. Všetko je stereotyp, samé problémy finančné, zdravotné, vzťahové. Často rozmýšľam nad tým, že utečiem niekam preč od všetkých a všetkého. Nech ma tieto starosti obídu. Viem, že to je nesprávny prístup, ten najhorší voči rodine, ale ja fakt nevládzem. Nemám oporu, niečo alebo niekoho, kto by mi robil radosť. S týmto si zadovážim akurát tak ochorenie, mám to geneticky dané, ale neviem inak. Chodila som aj k psych. ale nepomohla. Vraj treba zmeniť prostredie, ktoré ma...ani nie že deprimuje ale priam rozčuluje. Len bez financií nejde nič. Len sa snáď dať hospital. na psychiatriu, ale to tiež nejde naveky. Potom by ma zase len čakal návrat do reality. Necítim ani tak depresiu ale strašný hnev mám v sebe, že som si pokazila život, že som sa zle vydala, žijem na nesprávnom mieste, nezarábam viac a pod. Proste cítim, že som si hneď v začiatkoch pokazila život. Rozviesť sa nechcem, skôr odísť, resp. utiecť od všetkého niekam ďaleko. Trvá toto už dlho, ani neviem kedy som sa naposledy zasmiala....Zažil niekto niečo podobné? Resp. poznáte niekoho kto z ničoho nič utiekol od pôvodného života a nechal všetko tak? Keby nemám dieťa, je to jednoduché. Keby sme si aspon rozumeli....
moja zlatá bud rada a dakuj každy deň bohu za zdrave dieťa on nieje chorý on vydi vaše spravanie teba a tvojho muža večne nespokojna matka, otec ignoracia bud rada že niesi v situácia ako ja čo by si povedala ležiaca dcéra, ochrnuta na ruky aj na nohy, ležiaca, nikdy sa sama nenaje, nevydi na oči, nerozpráva, odkazana na nás rodičov na 24 hodin nakoľko nosi plienky a musiš sa nato pozerať ako plače, kriči v noci od bolesti injekcie, ani lieky ba ani naplaste už nijake nepomahajú nespim v noci a ty sa sťažuješ že tvoj syn neposlucha dakuj bohu že sa vie sám obuť ,najesť, jemu nieje nič on je nervozny z vás rodičov to si si neskoro uvedomila že nechceš rodinu ten syn tu je či sa ti to páči alebo nie bože mňe je doplaču ked niekto napiše že dieťa ma neposlucha božee čo by som ja zato dala keby mi moja dcérka aspoň povedala že mama ale žiaľ sa to nikdy nestane prosím zamysli sa nad sebou práca sa dá zmeniť vždy ,ked si nespokojna môžeš chodiť na turnusy do Rakúska oddychneš si ty aj manžel a syn bude úplne iny ked uvidi že jeho mama je kľudna spokojna, pokiaľ je zdravie je všetko ty sice peniaze nemáš ale máš diamanty a tým diamantom je tvoj syn zdravý tak sa teš z neho.
@1inis1 a ty zvaz svoje zelania lebo sa ti moze stat ze,sa ti splnia. Ja som si pred par rokmi veeelmi zelala konecne raz nemat stres vianocny zhananie, varenie, pecenie, upratovanie. Splnilo sa mi do bodky, ked som od polky decembra vratane stedreho dna lezala na infekcnom so zapalom pluc bez moznosti navstev. Doma skolacka a skolkarka co este bezo mna ani jednu noc nebola. Tak pozor co si zelas. A ak mas skutocne silny pocit, ze bez teba by rodine bolo lepsie tak uz davno si mala sediet u odbornika aby sa vylucilo ci nekde o psychicku chorobu. Lebo aj to sa moze stat, ze dusa ochoreje tak ako si mozes zlamat nohu. Hlavne to zacni riesit.
@dilino viem si predstavit ako vnimas taketo “problemy” ty čo by si vymenila tie svoje. A ludi co kluc ku štastiu drzia v rukach a tvrdia že je nefunkčny. Zivot nie je vzdy fer. To co si jej napisala žial neprenikne do jej duše vsetko čo tu pišeme su pre nu len slova. Ona by to možno pochopila keby stravila den dva u vas doma. A možno aj tak nie. Jej myslenie a citenie nefunguje tak akoby malo. Trpi a tak trpi aj jej rodina. No riešenie je len na nej. Ak nic nezmeni rozvedu sa lebo muž zisti že su aj ženy ktore sa usmievaju a ktore v nom oživuju radost zo života. Syn vyrastie odcudzeni osamostatni sa oženi a na mamu si spomenie raz za rok. Ona bude sama este v mensom a horsom byte dalej snivat o pobyte na psychiatrii,
@eliska13 Ja sa taak snažím niekedy, poviem si....že nebudem už hnusná. Potom sa rozhodnem napr. natrieť zárubne, ktoré sú oškreté a on zahlási, že teraz to nejde, až z ďalšej výplaty a pod. a tak je to stále. A to sú len drobné detaily, úpravičky čo by ma potešili. A potom je hneď po mojej dobrej vôli. A tak stále dookola. To sú také na pohľad hlúposti, čo by kedysi so mnou nehli, ale ani by to kedysi nepovedal ale sa to rokmi proste stupnňuje.
@1inis1 ty zbytocne tlacis na pilu. Sak povedz ok a hned pri vyplate vyclen tych par eur na farbu. Urob si plan a ukaz muzovi, ze postupne by si chcela toto a toto. Ze ako to vidi on. Urc si priority, ze co. A inak kusok zvysnej farby medzi znamymi by sa nenasiel? Su aj vselijake skupiny ako mamicky pomozme si navzajom. Mozno co ty by si zuzitkovala niekto by sa rad zbavil za odvoz. Hlafaj riesenia a nie ze ja teraz chcem nemam nic nachystane ale teraz to musi byt. A ked nie tak si frustrovana.
@1inis1 Tak skus hladat riesenie- lepsie platenu pracu pre teba a muža alebo brigadu. Uz len to ze sa ti podari natriet tie zarubne je krok vpred. Nemozes vsetko odsuvat donekonecna. A Potom si najdes dalsie drobnosti co sa daju u vas vylepšit, Ty mas k vsetkemu pristup neda sa. A potom jasne ze by si chcela zmiznut niekde inde. Ale pred sebou neutečieš. A ten vztah so synom zlepšt to ta nic nestoji.
@1inis1 niekedy neviem pochopiť takéto zmýšľanie. Na najlepšie a nenahraditeľné veci v živote nepotrebuješ peniaze. Myslím tým zdravie, dieťa, rodinu. Vstaň, pracuj na sebe, ži z pozitívnych veci, negatívne nechaj "spať" v sebe. Teš sa zo syna, teš sa ze je zdravý, je to dar. Usmej sa, obleč si obľúbené šaty, chod von, prejdi sa, zober rodinu na prechádzku, užívaj si dnešok. Ak si myslíš ze ti je najhoršie, chod sa pozrieť do nemocnice, porozprávaj sa s rodičmi, ktorý majú ťažko choré dieťa aby si pochopila, že máš každý deň možnosť zmeniť seba, svoje zmýšľanie. Ze namiesto toho ze ta syn znervoznuje, objim ho, tráv s nim čas, prijmi ho takého aký je, podporuj ho.
@1inis1 ten pocit, ze Ti vsetko vadi, mozno prameni z toho, ze sama so sebou nie si spokojna a teda vadis si najma Ty sama sebe, len si to asi nechces priznat, tak hladas problem inde. Treba popracovat na sebaprijati.
@dskjhfdlkdjhl to je viac ako istè. Ved preto mà naj spomienky na čas ked bola dieta u rodičov- okrem toho ze nemala zodpovednost za svoj život a inych “vyhod” nebola este tym kym je dnes. A robila 2ludi štastnych nie neštastnych ako teraz.
@1inis1 to, že chceš ujsť je len potreba, ale nie riešenie. Je to výsledok tvojho preťaženia. Chcelo by to nejakú peknú pozitívnu zmenu (práca, presťahovanie sa, alebo začať robiť niečo čo ťa baví a napĺňa). Tiež som za šport, čerstvý vzduch, okysličenie mozgu, vybehanie všetkého, vypotenie sa z toho nepokoja... Získaš trochu nadhľad, upokojíš sa a nájdeš postupne aj riešenie.
@1inis1 inak k tým zárubniam. Čo znamená "rozhodnem sa natrieť zárubne"? Že
1) ty sa rozhodneš a muž ich má natrieť, alebo
2) si ich chcela fakt natrieť sama?
Lebo to sú vlastne tie dva zásadné prístupy ku šťastiu. Buď chceš byť šťastná a TY SAMA pre to niečo urobíš. Alebo celý život očakávaš, že iní ťa urobia šťastnými. Či už je to taká drobnosť ako úprava bytu, alebo väčšie rozhodnutia.
Ja v podstate chápem, ako sa cítiš a naozaj si tým len ubližuješ a môžeš privodiť zdravotné problémy. Cítiť z teba frustráciu. Tiež som sa do podobného stavu občas dostala. Väčšinou po hektickom období, keď som mala pocit, že robím všetko pre všetkých a nielenže nič sa nedarí, ale všetci na to z vysoka kašlú...
Potom prichádza moment sebaľútosti, ktorý je v poriadku, ak trvá chvíľu. Raz to treba useknúň a nezacykliť sa v nej. Začať konať a meniť veci. Bohužiaľ (či vďakabohu?🤔 Stav rodiny, jej šťastie, vôbec akési smerovanie je väčšinou na žene/matke/manželstve. Ako si to nastaví, zmenežuje... či nenastaví/nezmenežuje. Naozaj nemôžeš od nikoho nič očakávať. Každý okolo teba je len človek z mäsa a kostí, so svojimi slabosťami a egom... Rovnako, ako ty 😉 Takže máš to vo svojich rukách.
PS1: existujú vodou riešiteľné farby na kov, lesklé, matné... Nesmrdí to, drží to, je to čistejšia prácička, bez potreby používania riedidla 😉 V OBI tak od 8€ za plechovku. Ja tým akurát rekonštruujem starú posteľ dcére 😉
PS2: Ak budeš viac pracovať na pozitívnych veciach, budeš v konečnom dôsledku aj zdravšia a menej minieš na lieky. Pozri
https://www.nazor.info/jan-hnizdil-ak-vedla-seb...
@1inis1 taketo pocity velmi casto prinasa aj zavist alebo syndrom "co povedia druhi", takze na to pozor. Hlavne nikdy nesmies seba alebo svoju rodinu porovnavat s druhymi v style "aha tato sa ako dobre vydala, a tito maju aky pekny zrekonstruovany byt, a tito maju ake sikovne deti, a preco to ja nemam?" V niektorych pripadoch je porovnavanie sa dobre a posunie to cloveka vpred, no v tychto pripadoch si akurat tak privodis depresiu. Taktiez zmyslanie "co povedia druhi, ved musim ukazat druhym, ze aj ja na to mam, aby som nebola pozadu, aby aj mne hovorili ako mam nieco super". Ak nieco z tohto robis, ze sa porovnavas ako to maju ini, ihned s tym skonci. Vy mate svoj zivot, zijete ho po svojom, osttnych do toho prt. A ak nahodou niekomu nieco zavidis peniaze, pretoze z toho zrejme u vas vyplynuli vsetky problemy, uvedom si, ze mate financnu situaciu horsiu ako vela ludi, ale zaroven OMNOHO LEPSIU, ako tisice inych ludi. Staci urobit jednoduche vypocty a zistis, ze mate viac ako si niekto moze len zelat. Nikdy ta zavist neposunie vpred. Je toho na teba vela ale po dazdi vyjde slnko a nie je vsetko take cierne ako to zrejme vidis a velmi tuto predstavu v sebe nasilu zivis. Ako baby pisali, treba zmenit hlavne tvoje vlastne zmyslanie, matka drzi rodinu pokope, aspon by to tak malo byt, a ked je spokojna matka a manzelka, budu spokojni vsetci. Ty nemozes cakat, ze vase problemy za vas niekto vyriesi. A ze ti niekto prinesie konecne stastie na podnose. Ty sa musis o to postarat sama, nakopnut sa a zahodit ten pesimizmus, ved ten nikdy nikoho nikam neposunul.
Uz par dni si nereagovala. Ci toto este čitaš? Zacni zarubnami. A do leta by si mohla mat ciel našetrit na lacnu dovolenku pri mori. To by bolo pre syna a jeho kozne problemy idealne aspon 2t. Z sk sa da ist lacno vselikde v europe ked sa chce. Svojim autom alebo aj autobusom strava sa da aj vlastna, Chorvatsko Bulharsko za par stoviek lacnejsie ako vselijake pobyty na SK. Nie koli luxusu ani relaxu Ale koli malemu. Ta slana voda lieči. A tebe by sa zislo mat ciel mat nieco na co sa budes tešit. Vserci by ste unikli stereotype a vasmu bytu a potom by si bola aj rada ze sa mas kam vratit.
@1inis1 zbaliť sa a ísť niekam... aké jednoduché, ale velmi zbabelé. Len utekáš pred problémom, ktorý ked sa vrátiš tam stále bude...
Máš manžela, dieťa, kde bývať, máš prácu...
niekedy si toto všetko prestaneme vážiť...
zavládol v nás materializmus...
hľadaj radosť v malom, syn je dosť veľký, aby ostal na hodinku sám doma, chod sa napr. večer s mm poprechádzať...
peniaze sú iba výhovorka... ani ja ich nemám veľa, ale vždy si poviem dakujem, že toto všetko mám, lebo sú na tom oveľa horšie...
@1inis1 myslím si ze ty si není absolútne rodinný typ... Nemala si sa vydávať ani dieťa robiť... Ako ja neodsudzujem takých ľudí skratka niekdo nato nemá alebo ho rodina deti nenapĺňaju..vydia zmysel života inde napríklad v tej voľnosti... No najhoršie je ze si prišla nato takto neskoro
@janage hej pisem ze aspon 2t .
@mrkvicka060 k tej zavisti. By som dodala ze nikto to nema na ružiach ustlanè. Aj taka zlatokopka ked sa dobre vyda. Musi tomu tiez nieco dat obetovat. Ak Nie je od prirody krasna ci jej pan bohaty chce ide na plastiku potrebuje vacsie prsia rit pery botox v posteli makat jak profesionalka a stale sa bat konkurencie lebo ženy sa lepia na prachačov a niektorym je uplne fuk ze je ženaty, Ved moze byt aj 4x. Proste clovek nikdy nevie kolko namahy to druhych stoji aby mali čo maju. Je to ako zahrada ked tam clovek nic nevysadi mà tam akurat burinu a potom moze pozerat vedla sused vysadil stromy kriky kvety a je to krasne. Ale same od seba to take nie je a ten sused stravil čas a namahu a pravidelne sa o tu zahradu stara strieka ruže odstranuje suche listy polieva hnpji. A ten co sa nesnaži može dumat kolko chce preco mà iba burinu. A ked zacne s vyhovorkami ze nema $ ani na jeden kricek.. Keby aspon raz za rok tam nieco zasadil casom by mal krasnu zahradku tiež.Staci naozaj chciet a snažit sa.
@mrkvicka060 Ano, tak toto si vystihla...Viem, že takto šťastná nebudem, s týmto prístupom. Som v nervoch napr. keď má prísť synov spolužiak, ktorý u nás ešte nebol....že čo si pomyslí, aký máme byt, kúpelňu, nemám rada návštevy (našťastie sú len výnimočne), lebo sa akoby hanbím za byt a pod. Predstavím si, ako si každý hneď všetko všimne a bude v duchu ohovárať. Lebo ja si na návštevách tiež všetko všímam do detailov.
@1inis1 moc to riesis teda iba v hlave ten byt . 8r este k tomu chlapec sa vobec nebude nad tym zamyšlat. Ako mate zariadene ci to mà x krat krajsie doma. Jedine ze je buduci teply interierovy dizajner. Skor si vsimne aku mà jeho kamoš mamu. Ze je daka divna mrači sa nanho? Zazera kto vie preco asi Nie je rada ze som tu.. - take veci dieta hnet citi. Takze ser na to aky je byt stym nic nenarobiš momentalne. Ale to ako ho privytas a ako sa u vas bude citit o to ide. To ovplivnit vieš. A aj syn bude rad. Ponuknes im nieco pod zub a nechas ich hrat sa alebo co a budu happy.
@montemotherone Frustrovaná som, ale zase "práce" chcieť od muža - to ma dávno prešlo. Ja si tie zárubne a pod. veci chlapského rázu rada spravím sama. Aj si dokážem pozháňať info o postupoch, farbách....proste, čo treba. Aj napr. keď sa niečo pokazí, viem zohnať majstrov a popýtať sa ich. Len ma deprimuje, že všetko niečo stojí a keď spomeniem, že potrebujem napr. kúpiť farbu, alebo je jedno čo (proste to, čo k vylepšeniu bytu treba) nestretnem sa často s pochopením. Keď sa k niečomu niekedy konečne náhodou dokopeme, tak som šťastná. Neviem, či je to zrovna materializmus, keď ma tešia aj takéto pre iných " drobnôstky". Ja materializmus chápem úplne inak, a nie že chcem mať slušnú, čistú domácnosť (nie olúpané zárubne - to je príklad len, jeden z mnoha). Ja sa takto nesťažujem úplne non-stop, máme aj iné vážnejšie záležitosti v rodine ako len hrozný byt a preto, keď sa toto všetko nakopí a trvá dlho tak som z toho nanič a je to taký bludný kruh, že naozaj som len uzlík nervov. A viem si uvedomiť hodnoty života (ako zdravie), lebo aj naša rodina bojuje so všeličím...a tieto veci "materialistické" (podľa vás) mi situáciu nezlepšujú.
@1inis1 hm... Ja sa snažím moje deti naučiť to co učím celý život aj seba... Šťastie je len vec pohľadu, nie nejaká objektívna skutočnosť, materiálna vec, euforicky moment etc. Nespokojnosť väčšinou pramení z nás samich a nie je v základe zla. Otázka je ako s ňou pracujeme... Vedie nás k mrzutosti a nečinnosti, alebo k aktivite a kreativite? A práve toto je na tebe. Je synovo správanie problém? Alebo využijem svoj obraz v ňom aby som zapracovala na sebe ako aj na našom vzťahu... Tiež mám doma aj 8 ročného syna - je to maličký chlapček ešte, tak ľahko ovplyvnitelny a vychovávateľny... Je môj vzťah s mužom problém? V čom? Vieme ho odstrániť? Chceme? Co ja môžem urobiť aby bolo lepšie? Vadí mi ze neviem nájsť lepšiu prácu? Pracujem na sebe? Zvysujem si vzdelanie ci pozerám oteckov voľnom čase? Hľadám riešenia? Neexistuje lacné riešenie ktoré by ma uspokojili aspoň čiastočne ohľadom byvania? A jasne - zmeny, preč so stereotypom... Spravím si vonku piknik, idem si záplavat do jazera, napíšem do zoo, múzeí ci nevedia poskytnúť zľavu ak ste sociálny prípad - neverila by si koľko sa dá vybaviť, aký dokážu byť iný ústretoví keď ty si aktívna a príjemná... Tvoj život bude aký si ho spravíš, nikto to za teba nespraví...