Všetko sa na mňa sype
...mám pocit, že som na totálnom konci a preto sa dopredu ospravedlnujem za dlhsí príspevok. Pred štyrmi rokmi sa mi zosypal svet, pretoze som manzelovi prisla na milenku, resp. vztah. Do vtedy som povazovala nase manželstvo za nieco pevné a trvale, rodina bola pre mna na prvom mieste a on bol mojim zachytnym bodom. Plakavala som po nociach, nekonecne debaty ...bolo to velmi zle. Udajne som mu na to prisla, ked uz to mali ukoncene. Cas bezal a ja som prezivala zo dna na den, uvedomujuc si, ze toto bude na dlhsie. Kym sa z takeho uderu vyhrabem. Myslela som si, ze to zle sa uz stalo a teraz, resp. od vtedy to bude uz len lepsie a lepsie. Mylila som sa. Manzel, do vtedy sice tiez velmi starostlivy a vzornz otec, ale predsa len casto chzbajuci kvoli narocnej praci...sa uplne upal na deti. Odrazu bol vsade, vsetko stihal..vsetky besiedky v skolke a rodicovske zdruzenia v skole....vsetky akcie deti, travil s nimi takmer vsetok volny cas. Vyustilo to až do takeho extremu, ze ma vlastne svojimi aktivitami akoby vytlacil a ja som deti takmer stracala...Kym ja som sa utapala v ziali a depresivnych stavoch a mala v podstate naladu pod psa, on to akoby vyuzival a o to viac sa im venoval. Spolocne nakupy, vylety...atd. Uvedomila som si to az vo chvili, ked deti takmer so mnou nekomunikovali a to mensie sa ma ani nechcelo drzat za ruku alebo sa pozdravit po prichode domov. Padala som do depresii...ktore pretrvavaju do dnes, hoci...trochu mam pocit, ze sa to zlepsilo. Resp. nie su caste, ale zase ked to pride, je to velmi zle a pravidelne myslievam na smrt. V case, ked sa toto cele dialo, mi v praci ponukli o uroven vyssie miesto, namiesto kolegyne. Nie som velmi ambiciozna....a doslova som sa tej pozicie zlakla. Ale po par dnoch, ktore som si vypytala na rozmyslenie som to nakoniec prijala. Z dvoch dovodov - financie ...snazila som sa mysliet dopredu a v pripade rozvodu by mi pomohlo do zivota pri dvoch detoch kazde euro navyse. Druhym dovodom bola zmena, ktoru som potrebovala ako sol...nieco , co by moju pozornost zaujalo aj mimo problemov doma atd....jednoducho som si povedala, ze to risknem....a ze mozno raz by som to v zivote lutovala, ze som nechytila prilezitost za pacesy. Chyba lavky - v praci behom par din doslo k prepustaniu a prepustili aj tu moju predchodkinu, ktora to psychicky nezvladala , tak ako aj vela dalsich kolegov....situacia bola v praci velmi napata sama o sebe. Ona o mne rozsirovala lzi o tom, ze som sa vyspala s vedenim firmy atd...nadavala mi do kuriev a podobne. Bola som psychicky na tom velmi zle.....uz som len cakala, kedy sa zosypem. Manzelstvo doma nefunkcne, zili sme a zijeme vedla seba....ani neviem, ako by som to popisala. Riesime len veci tzkajuce sa chodu domacnosti, inac kazdy v inej miestnosti...nerozpravame sa, intimne nezijeme.....A v praci tiez velmi dusno. Niekedy v tej dobe , asi 4 mesiace po prevaleni manzelovej nevery....sme si padli do oka s jednym kolegom. Zaiskrilo to na jednej akcii v praci, k nicomu nedoslo..len usmev a asi dve vseobecne vety...Postupne doslo k elektronickej komunikacii medzi nami a trvalo to do teraz.... Takmer kazdy den...sme boli v kontakte....po prvom roku padla prva pusa. Po dvoch rokoch intimne zblizenie. Neboli sme takí tí klasickí milenci, co sa bežne a pravidelne tajne stretavaju....Ja som neustale zapasila s vzcitkami svedomia, on nikdy nepovedal nic skarede na svoju zenu...v podstate nas mal rad obe. Neviem, ci ma niekto dokaze pochopit....bol mojou radostou......nikdy som od neho nechcela, aby sa rozhodol..alebo odisiel od rodiny....brala som to ako pekne prechodne obdobie, ked je nam spolu dobre - potajma..., ktore raz skonci. Vcera sa to stalo, napisal mi, ze sa to u neho zmenilo a ze konci......V noci som velmi plakala..a velmi to boli, aj ked rozum jasne vravi, ze raz to muselo prist a ze lasku si nevynutim. Aby toho nebolo malo.....ako som v poslednzch mesiacoch uvazovala nad svojim manzelstvom a postupne sa odhodlavala k rozhodnutiu, ze treba podat ziadost o rozvod (manzel sa do toho nehrnie....myslim, ze nechce prist o deti..miluje ich )...dostal v praci vypoved. Z nadstandardneho platu a dalsich benefitov vyplzvajucich z jeho predoslej pozicie nie je nic a ja viem, ze ziadnu ziadost o rozvod nepodam, pretoze....sa mi to nezda rozumne. Nebude mi mat z coho platit na deti a taktiez uver, aby sa jeden z nas odstahoval..tiez nie je v tejto situacii rozumne riesenie. Mam pocit, ze som zamotana v neriesitelnej situacii.....trapia ma tie depresie a citim sa velmi sama a nemilovana. Chzba mi laska a sex a teplo. Potrebovala som sa len vypisat.....
Uf, dlhý príbeh. Bolo by dobré, keby ste si všetko povedali. Čo očakáva od takéhoto vzťahu? Dvaja ľudia v jednom dome a predsa sú si cudzí. To nejde, už voči deťom. Nepomohla by manželská poradňa?
dakujem za reakcie....s manzelom sme absolvovali desiatky rozhovorov......je to na dlhsiu debatu.....ale proste on sa rozvadzat nechce.....stale mi kladie otazku, na co by to bol dobre? Ja ale nedokazem zit ako obojok na krku jeho deti...aj ked clovek si zvykne postupne na vsetko, aj na sibenicu. Mam ale 40 rokov, necitim sa byt ani stara, ani skareda a cakat a zit takto do dochodku...to ma zabija dusevne.
...a sex....mne po tomto vsetko vela veci doslo. Manzelstvo bolo viac menej kludne a spokojne, ale s odtupom casu si uvedomujem, ze som sa nikdy necitila chcena....ze by po mne tuzil....Sex on velmi nemusel a nemusi....A po tom mojom bocnom vztahu..uz viem, ako by mal vyzerat 🙂 ...a ten nas nikdy takz nebol.
skuste toto cele vyuzit na novy zaciatok... mozno manzelska poradna a uvidite ze mozno sa laska vrati... a cele toto nestastie a trapenie sa zmeni na nieco pozitivne...
mozno keby ste manzelovi napisali (lahsie sa pise ako hovori zoci voci) a urobili hrubu ciaru a skusili to znovu... ako rodina...
ked sa on rozvádzať necxhce považujem to za dobré znamenie,skuste spoločné vylety spoločny program,taká opekačka nieje zly napad.avecer spolu kuknite film,daj mu najavo ,že ho potrebuješ.podla mna sa to dá zachrániť
s manzelom sme sa vedeli dost otvorene rozpravat...dokonca v case, ked sme po nociach sedeli a rozpravali sa o tom jeho vztahu mi doslova povedal, ze.....si az zela, aby sa aj mne niekedy take v zivote stalo, aby som pochopila......aka je to situacia...ked sa clovek zalubi......
Ved mne sa zdalo dost dlho zo zaciatku....ze on proste len caka. Zil zo dna na den a cakala, kedy to skratka...to zle prejde. Lenze ja som ako bloknuta a nedokazem si ani len predstavit, ze by sa ma dotkol....na dovolenke ma chcel akobz objat......pri vareni...taky naznak alebo co...ale ja som...proste......uhla a prislo mi to totalne nevhodne alebo ....az protivne.....Nemilujem ho. velmi mi ublizil...ani nie tak tou neverou...ale tymi detmi......Jeho nechcem a sama sa bojim zit. Rozhodla som sa ist za psychologom.......
To že sa nechce rozvádzať, neznamená, že je všetko v poriadku. Takto sa žiť skutočne nedá. Sex nie je najdôležitejšia vec v manželstve, ale je dôležitá. Možno že je problém práve v intímnej časti vášho manželstva. Ani o tom sa nechce rozprávať?
Rozpravali sme sa aj o sexe, vravim..ze to boli dost otvorene debaty...a ja som na rovinu povedala, ze co mi chyba atd....ale on nevravel na toto nic.....
medzi nami akoby ani nebolo take to iskrenie alebo pozitivne napatie, ako medzi muzom a zenou ma byt. skor som to citila ako taky surodenecky pokojny stav s obcasnym sexom, ktorz som vyprovokovavala v podstate len ja....Na to clovek pride az po dlhej dobe, vobec mi to akosi nedochadzalo v tej dobe....Okrem toho som si stale vravela, ze je dokonaly otec....a velmi starostlivy...a ze nie vsetko v manzelstve musi byt sto percentne. Okradla som ale sama seba, uz to viem.
..okrem toho, ked si spomeniem na toho druheho (odpustite, ale je to cerstve a slza je stale v oku)...boze......to mam zimomriavky na tele......len si predstavim jeho dlan...Mama sa nutit do sexu s manzelom po 4 rokoch? Okrem toho...aj to asi napoveda, ako VELMI to potrebuje, ved spolu spime vedla eba kazdu noc...a nic.
..a som presvedcena, ze dovodom nechuti rozvadzat sa su prave deti.....miluje ich. Viem to , citim to kazdy den a sudom vymerana starostlivost by mu nestacila. Trapil by sa.Nie som zly a ani hlupy clovek a nemala by som problem sa s nim rozumne dohodnut na poziaciavani si deti....v akejkolvek miere...Problem je ale ten, ye on si ide svoje, co sa vzchovy tzka.....vo vela veciach sa aj nezhodneme, ja som ta prisnejsia....ved som to videla, kde to skoncilo. Bojim sa, ze podam prst , uchyti si ruku.....a ja ich stratim.
teraz už viac rozumiem po tom čo si rozpísala.hmje to naozaj ťažké,ale ten psycholog je podla mna dobry napad.možno ťi viac poradí.,pomôže.
...no ved o to je cela situacia s tou neverou paradoxsnejsia....ze prave on, co az tak nebol sexualne zalozeny...tak nasiel bocak (viem, ze tam neslo len o sex, normalne ju lubil) ....a ja som zostala tak povediac na ocot. Sebavedomie mam totalne v trube, prenasa sa to aj do prace...atd. A po tych kopackach od milenca.....som totalne na dne. Pripadam si, ako odpad..ktory nikto nechce......
musí ťa to velmi bolieť,ked sa tak snažím vžiť do tvojej kože tak asy by mi bolo rovnako ☹ jednoznačne psycholog,sama sa z toho asi ťažko vyhrabeš.
...dakuejm, boze....to je dobre, ked cloveka niekto vypocuje. Ja som uz davnejsie pokukovala po psychologickych poradniach...aj na internete...a tam su vacsinou na tzch strankach vymenovane oblasti, ze na ktore sa ten psycholog specializuje....a vo vacsine pripadov....som tak z 8 az 12 vymenovanych...taku polovicu aj tristvrtinu nasla, co na mna sedia.....ja proste toho mam viac a naraz...v jednom obdobi. Len ten vztah s tym mojim priatelom by vydal na jedneho psychologa.....moje depresie na druheho, sebavedomie a povaha na dalsieho, ..manzelstvo a nevera.....dalsi...atd.....
Ja len drzim a drzim a vravim si...nic to , ide sa dalej...hlavu hore.....ale po veceroch mavam uz take stavy, ze ....fyzicka bolest....na prsiach a pod. A ked nastupi depresia, tak......obzeram zapastia a vymyslam sposob. Nie som v zatial v stave, ze by som to isla urobit (mam tie deti, moje slniecka)..ale dobre mi robi len si to predstavit, ze by som to urobila....
ahoj, v rámci relaxu si čítam, čo nové na koníkovi a tu toto ☹ Aké staré sú deti? Čo tak skúsiť stavať na tom, čo vás s manželom spojilo na začiatku?
....skusim toho psychologa ako prvz krok. ja proti psychiatrom nic nemam, resp. nepovazujem ich za lekarov, za ktorzch sa treba hanbit...ale mozno naivne si myslim, ze to so mnou nie je aj napriek vsetkemu este take zle..lebo ja si toto vsetko uvedomujem, co sa okolo mna a so mnou vo vnutri deje.Len som velmi unavena, netesi ma nic....a ako som povedala, velmi mi chýba laska. Ja sa viem az rozplakat, ked citam vsetky tie temy okolo.....ako casto vam partner hovori, ze vas lubi...a problemy okolo lasky a sexu a vztahov...kiez by som mala, co riesit..... 🙂
deti - 7 a 15 ....a su....SKVELE.
pokial dokazete este viest priatelske rozhovory, mozno by sa s tym dalo nieco urobit. ale to je dlha cesta, si myslim. keby odisiel uplne, citila by si sa este osamelejsia a depresia by sa len zhorsovala.
@fuuuha viem, ze to je pre Teba teraz velmi tazke, ale musis si najst nejake pozitivum vo svojom zivote, nejake svetielko, ktoreho sa budes drzat a budes ho mat stale pred sebou ako vidinu lepsich casov, ktore urcite pridu. podla mna by to mali byt Tvoje deti. toho sa drz, potrebuju Ta, si ich mama a to puto neznici nic. ani manzel. zivot je ako husenkova draha, raz sme dole, raz sme hore, ale nikdy nestojime a posuvame sa dopredu. aj ked Ti je uz dlhsie totalne na figu, musis si zacat verit a mysliet pozitivne, inej cesty niet. ak nemilujes svojho manzela a nezmenilo sa to za tie 4 roky, co zijete vedla seba, tak nema vyznam zachranovat manzelstvo. mozno by bolo lepsie neplytvat na to energiu. snad sa vam podari lepsie fungovat, ked budete iba kamarati a rodicia. ale to je samozrejme na Tebe. ja zo skusenosti z mojho okolia viem, ze zit v marasme neprospieva NIKOMU zo zucastnenych a uz vobec nie detom, ktore su velmi vnimave. naozaj, sustred sa na ne, trav s nimi co najviac casu, vymyslaj program, budte vela vonku a medzi priatelmi. velmi Ti drzim palce, aby si sa cez to vsetko cim skor preniesla, ak mozem poradit, lepsi by bol psychiater podla toho, co pises - ake mas stavy, myslienky a podobne. naozaj. psycholog nie je taky erudovany a nemoze ani predpisat take siroke spektrum liekov, ktore asi budes potrebovat. posielam pozitivnu energiu a usmev 🙂 .
...jedna vec je osamelost, druha vec si peniaze. On je momentalne bez prace, takze by mi nemal odkial davat. A ja to mam v praci dost na nic, stale sa bojime, ci firma prezije.....ci budu este prepustat.....a je tam velmi dusno. Odstahovat sa s detmi , vziat uver ....vziat im domov, na ktory boli naucene.....otca a ponuknut ...co vlasnte? Mozno nezamestnanu a depresivnu matku o par mesiacov?.....Tak velmi sa chcem spravat co najmudrejsie a najrozumenjsie...ale ktorzm smerom zacnem uvazovat, tak narazim......ze NIE. O tom ako sa citim, co prezivam...a ze by som sa konecne uz aj chcela prestat spravat mudro a len si tak zit.....a tesit sa zo zivota....z niecoho stabilneho a fungujuceho....v podstate bezneho (aj ked po tomto vsetkom viem, ze prave tie BEZNE veci su velmi vzacne a dolezite)....ani nehovorim......som unavena...unavena....a nestastna...a bezradna.
Dakujem vam vsetkym. Ano....deti. Stale si to vravim - ze ich mam a ze su to najlepsie, co mam v zivote. Uz davnejsie mi presne toto doslo, ze musim pozerat aj na pozitiva a pripominat si ich. Ja to stale robim - mam ich dve a jedlo a strechu nad hlavou. Som relativne zdrava a skratka....dve nohy a dve ruky a dve oci. A cielene si sem tam robim radost....z malickosti, hocico...len aby potesilo. (Pri depkach je to ale tazsie, kto to zazil...vie, o com to je.....). No a strasna je aj sebalutost...s tym tiez pravidelne bojujem.
@fuuuha ahoj, vieš, každý máme niečo, nejaký ten svoj krížik, ktorý sa snažime uniesť, ktorý je pre nás ten najťažší, aj ked sa druhým zdá, že " mať tvoje problémy, tak si pískam ".. viem, že to, čo prežívas je velmi velmi ťažke a chapem ťa, uplne ta chapem...su skratka obdobia kedy je človek hore a kedy je dole..som presvedcena, ze aj tvoje obdobie "dole" pominie a že ti bude opat fajn, ci uz s manzelom alebo s hocikym inym...nemysli na smrť, to nič nevyrieši....všetky ti tu radia psychologa, ja nechapem, co ten ma liek na vsetko? ci to, čo ti povie, ti vylieci tvoje ubolene srdce? nemyslim si to...neviem, ci veris v Boha, ale ja verim a vela krat som sa na Neho obratila a pomohol mi, naozaj, ukáže sa ti spravna cesta a ani nebudes vediet ako a kedy...nestracaj nádej, ndej umiera posledná...máš pre koho žiť, su tu tvoje deti, vezmi ich na vylet, len ty, bez manzela, odreaguj sa...a hlavne porozpravajte sa, porozpravaj mu o svojich pocitoch, aj o tom, ake hrozne myslienky ti prebiehaju hlavou...nemoze to byt zly clovek a aj on ti moze pomoct...vobec nemusite mat spolu sex, staci ak sa z vs na zaciatok stanu dobrí priatelia....a skus aj tie antidepresiva na zaciatok aby si nemala pocit takej ťažoby na dusi, velmi ti drzim palce, moja 😉
@anavila urcite odbornici nemaju liek na vsetko, ale podla tych prispevkov, co fuuuha pise ho potrebuje. ja nie som zastancom behania po doktoroch, psychologoch a pod., ale niekedy sa inak neda. ona sa zacyklila v niecom, z coho nevie von, potrebuje len naviest a zatial sa to nikomu nepodarilo - ukazat jej smer. viem, ze podla krestanstva je Boh vsemohuci, ale....
...ste mile. Viete, povazujem sa za rozumnu, v celku rozhladenu a inteligentnu osobku. Takze...ja uz premyslam zlava, sprava....z roznych uhlov.......na seba, na svoju situaciu. vela krat som si predstavila, ze co by som poradila kamaratke ja, keby mi toto opisovala.....ano, aj tema Boha mi zamestnavala mysel, hoci nie som veriaca a nechodim do kostola. Zhodou okolnosti som akurat vćera na to myslela, ze tam len pojdem a sadnej si tam na chvilu....Citam rozne veci a premyslam aj o tom, ze vsetko v zivote ma nejaky zmysel, takze sa snazim prist na to, ze...co mi toto chce povedat....co sa mam naucit.....a preco mi zivot prihral do cesty prave toho, ci onoho cloveka. Odpoved nepoznam zatial.....prave naopak....vynaraju sa mi dalsie a dalsie otazky.......
tiez som bola niekedy zrela na psychiatriu, som najstarsia zo 4och surodencov, mamka je tazko chora, otec si rad vypije, stavali sme dom, mala som dve malinke deti, tretie pod srdcom, hadky boli, penazí malo, tiez som myslela ze sa zosypem jeden cas, ale modlila som sa aby som vydrzala a preslo to, je mi ovela lepsie, aj ked niektore problemy su tu stale ale nie v takej miere ako boli (klop klop) chcem tym povedat, ze vsetko zle sa raz skonci, ze kazdy kalich sa raz vypije a po kazdej burke vyjde slnko
ešťe pred 8rokmi by som napísala,že ak by ma manžel podviedol tak sa sním naisto rozídem.teraz mám nato iný názor.manžel ma chvalabohu nepodviedol ale cloveku prejdu myslou rôzne myšlienky.napadlo mi vv tvojom prípade,že ak si aj ty prešla intímnym zblížením s druhym mužom ,tak ste si kvit.čo ak by si sa pokúsila o zblíženie s o svojím manželom?len tak skus to.porozpravat saa možno sex by posunul veci iným smerom