Výchova vyženeného problémového dieťaťa

@nene99 po tomto príspevku sa ani nečudujem že ta to dievčatko neznáša.
Ty predovšetkým nemáš záujem o pravdu a priznanie si niektorých vecí . 🙂. A komentovať budem 🙂.

@nene99 si sa presne prejavila vo svojom poslednom prispevku, vlastne sa ani necudujem tomu dietatu, ze sa k tebe sprava tak ako sa sprava. Lebo hovorit, ze mi na nejakom dietati zalezi je jedna vec, ale myslim si, ze dieta vyciti pretvarku a falos. A uz vobec nechapem preco by si sa ty mala starat do vychovy dietata, s ktorym si 4 dni v mesiaci. Kludne sa na tie 4 dni niekde zdekuj a aj to dieta bude stastne, ze je so svojim otcom - ty si prenho cudzia osoba, s ktorou nechce byt, co na tom nevies pochopit? Malo ti to dava najavo? Ona je dieta a reaguje detskym sposobom. Na zaciatku si mi aj bola sympaticka, mala som pocit, ze sa snazis, ale tie tvoje posledne reakcie - otras. To si chcela len pocut aka si fantasticka, ze to s takymto odpornym dietatom vydrzis az 4 dni v mesiaci? Fuj! Skus si predstavit, ze raz takto bude nejaka zena pisat o tvojom dietati.

nuz neda mi nereagovat...
obcas nam druhi ukazuju naramne zrkadlo, najma deti, vsetko to, co nas na druhych irituje, su vacsinou i nase nedostatky... ty si si tu nasla zrejme zrkadla v prispevkoch, ktore ta irituju najviac...
preco sa snazis bojovat s tym dietatom? si ucitelka, tak ju uc, uc ju laske, dovere, priatelstvu, nik ti nekaze byt jej novou mamou, i macocha moze byt super kamoska...
nehladaj na tom dietati chyby, skus urobit krok do strany a hladaj to dobre...
a ze sa rano nepozdravi? tak sa pozdrav prva a kludne poznamenaj, ze u vas sa to tak robi... ked sa spyta preco, tak trebars aj preto, aby mali vsetci krasne rano :D si dospela, ty si ta, ktora si ma hladat cestu k dietatu, nie dieta k tebe, ty sa vies znizit na jej uroven, ona na tvoju este vyliezt nevie...
ze ju mama zanedbava? tak ok, bud ta, ktora s nou bude kreslit i cervenocierne zebry, z ktorych sa neskor stanu bielocierne... moj ty Boze, to dieta ma ubolenu dusu, dava to jasne najavo, stale mozes byt ta, ktora ako kamoska zacne tu ubolenu dusu fukat, alebo i rozjatrovat a dieta neznasat...
vsetko je len a len o pristupe. o tvojom pristupe, nie o pristupe tej malej slecny. ako by si sa spravala ty, keby si chodila niekam, kde je tvoj milovany ocko a teta, ktora ta nemusi... deti su nasim barometrom, oni vedia velmi dobre vycitit nase pocity a podla toho len reaguju... skus sa naladit pozitivne a byt proste len kamoska, s ktorou kazdy druhy vikend bude viest vankusovu vojnu, kuchtit dobroty, hrat sa s babikami, ci spolu zbehnete do "mekaca :D" mozno nie hned same dve, ale clovek nikdy nevie... ale opakujem, je to o tvojom a nie jej postoji, ona je dieta...
a ak to takto nevies/nechces {dopln, co uznas za vhodne}, tak si sprav 2x do mesiaca krasny wellnes vikend :D a budes mat klud...

@nene99 chudak dievcatko ! lutujem ju !!! .... je v hroznej situacii. Presne tomu sa hovori obet rozvedenych rodicov. a suhlasim aj s maminuskou, ani jedna pozitivna vec na nu. Ale zas na druhej strane, ja osobne si nedokazem predstavit takuto situaciu, a mozno ani nikto kto to nezazil nevie to pochopit. Pozri , ja mam v triede 20 deti a ak je niekto z nich zaostaly alebo drzy , nemam ho mat rada a nemam si k nemu najst cestu? Ty ju mas len jednu... je take tazke ju pochopit? Vzala si jej ocka! teoreticky ho stale ma... ale vzala si jej ocka a aj jej mamke. Jasne ze ta nebude zboznovat hned po tyzdni. Urcite ta provokuje schvalne a odmieta ta pocuvat. Preco tie dva vikendy v mesiaci nemozes sa prekonat? Snazit sa byt jej dobrou kamaratkou - nie matkou! Brat ju taka aka je, mozno aj zaostala. A teba by to ani nemuselo trapit,. to by mala riesit jej mama. Popripade jej povedz ako sa javi tebe ako odbornej pedagogoicke ale zbytocne sa budes prilis angazovat lebo nakoniec budes aj tak ty najhorsia. Nemozes si vyzadovat od nej respekt a uctu! A jej mama ma nejakeho priatela? neinformovala si sa ako vychadza s nim? Naozaj ju treba pochopit, je to pre nu velmi tazke. Aj pre teba, ale ty si si vybrat mohla, ona nie. Ju postavili pred hotovu vec. Svoje deti mas? Ja poznam jednu rodinu kde su dvaja chlapci -5 a 10 r., tiez su kazdy druhy vikend u otca a jeho novej zeny s ktorou ma dalsie 2 dievcata a z toho co pocuvam, maju sa velmi radi, chlapci sa tam stale velmi velmi tesia a o otcovej zene hovoria velmi pekne, volaju ju krstnym menom a maju ju radi ako najlepsiu kamosku. A ver, ze ten 5r. chlapec je poriadny expert ktory potrebuje nonstop dozor

@nene99 zabudas na dost podstatny fakt a to, ze dieta preslo obrovskou zmenou, prislo o pocit bezpecia, o zazemie. Rozvod rodicov spravi svoje, si cudzia, otec s tebou zije, namiesto jej matky. Aky asi gulas ma to decko v hlave? Dobre sa zrejme z toho neciti. Ak si chces k nej najst cestu, verim, ze sa to da. Ale asi budes musiet byt riadne dobrym psychologom Ty aj jej vlastny otec. Dufam, ze si neratala, ze mala sa Ti okamzite bude hadzat okolo krku so sladkym mami na jazyku? Na vzdor ma plne pravo ci sa vam to paci alebo nie. Jej sa nikto nepytal ako si predstavuje svoju rodinu, rozhodlo sa za nu, takze trpezlivost jej dlhujete. Obaja!

Inac, nemozem si pomoct, dnes tu priam exceluju "vyberove" zeny s este vyberovejsou laskou k detom....jedna neznasa vlastneho synovca, druha zas partnerove dieta....strasne a vraj zeny do pekla!

@nene99 citujem Ta ...."pevne veríme, že aj nám sa ten pancier podarí časom zlomiť."...

snad chcete pod ten pancier PRENIKNUT a nie ho lamat, vsak? Tak si to myslela, nemylim sa, ze nie? Verim, ze nie! 😢

@nene99 ahoj, moja dcérka velmi tažko znášala pritomnost mojho partnera....je pravda, že vtedy mala 3 r....ale myslím, že deti maju problém prijat nového partnera v každom veku, moja slečna kričala, pištala, vrieskala odmietala ho a neskor dokonca aj mna....trvalo to hádam 2 roky...samozrejme čím bola staršia, tým sa pomaly jej nenávistné pohlady a pocity zmiernovat...naša prvá dovolenka skončila rozchodom, lebo som si povedala, že to už nikdy neprejde...ale skúsila som sa na to pozerat aj jej očkami a pochopit jej dušičku....raz som skusila povedat partnerovi nech si ju proste nevšíma, nech sa zbytočne netrápia, pretože viem, že ako Vaša malá aj ty to musíš znášat tažko... u nás to malo to taký efekt, že sama za ním prišla...síce prišla aby rýpala, ale pomaly si našli k sebe cestu....ber, že aj ked má 6 rokov, je to dieta, a nevieš čo počuva od mami, ako sa o Tebe doma hovorí....a kým by si mala na teba zvyknut, už ide k mame....a zas do okola....viem, že je to tažké, ale skus byt trpezlivá, má 6 určite ju zaujímaju bábiky, či len kreslenie...sadni si sama a vymaluj obrazky, možno sa pridá, kup si detský časopis, možno bude len sledovat... máš výhodu oproti mojmu partnerovi, že si žena a kedysi si bola dievčatko, skus nájst v nej niečo detské, čo by vás mohlo spájat, sadni niekde sama s časopisom, knihou, hračkou, nalakuj si nechty farebne a ked ta bude sledovat skus sa jej spýtat či si nechce namalovat alebo aj Tebe.....nesnažme sa byt len rodičmi, skusme byt priatelmi...

@nene99 to prosim Ta u akeho detskeho psychologa ste boli, ktory tvrdi, ze to dieta ma zakernost uz v pohlade? Zasnem a dovolim si tvrdit, ze pan Dr. by mal okamzite vratit diplom a povenovat sa zavaraniu jablk, nema to kto robit!

@jabadaba neverím tomu že to nejaký psychológ povedal , a ak aj ano tak on sám potrebuje psychiatra.

@maminuska asi tak, ale dobry pokus od autorky, co povies. 😉

@nene99 prečítala som si tvoj další príspevok, a trošku ma zaráža slovo decko, prečo ju nenazveš nežnejšie? hovorme jej slečna....a ak to u svojej mami má také ako píšeš....nemyslíš, že slečinka má právo na svoje prejavy zlosti a hnevu? ak nemá u mami lásku a pochopenie, tak je mi jasné, že má potom v sebe negatívne pocity.....neverím, že v jej očiach nevidíš detsku krásu....píšeš o malej len negatívne vlastnosti, určite jej úsmev stojí za trpezlivost.....a myslím, že deti vobec nie sú zlé, len mi rodičia v tejto uponáhlanej dobe sa im nevieme tolko venovat, a niektoré si vytvoria vlastný hrad, do ktorého velmi tažko niekoho vpustia...........

nemá to tu význam, nečítate predchádzajúce príspevky a pak útočíte, chytáte za slovíčka....
nikdy spolu ako partnery nežili, nikdy neboli vzatí, matka mala a má íne známosti, nikto nerieši to, že sa nestará o dieťa, vyvoláva že už nevie čo s ňou, na matkinho partnera hovorí, že ho nemá rada, lebo po nej len kričí a údajne ju bije, čo ale zas deti radi vymýšlajú a ak ano aká je to mater, že to dovolí....ale neee všetky sa budete navážať do mňa...... ešte raz vďaka Vám, čo ste sa mi snažili pomôcť, kniha malý tyran je fakt skvelá.... nič v zlom, ale priala by som Vám každej jednej, kt. ma odsudzuje takéto dieťa aspoň na rok aby ste pochopili.... so mnou bojuje už 2r.
je iné mať 20detí kt. s Vami nebojujú ako jednu kt. bojuje každú sekundu.....
@bianka viem práve že čo počúva od mamy a to je na tom to, že niekto sa tu do mňa obúva a pritom matka je tá, ktorá jej robí ten zmätok, kt. ju hucká proti vlastnému otcovi ...
a písala som o tom že ju nebaví nič, skutočne nezažila som také dieťa stále vyhľadáva konflikty, ja si s nou kreslím, hráme sa, ešte sme aj jej matke kupovali darček lebo o to poprosila, zozačiatku som jej ľakovala nechty ale od istého času , zas len maminka.... stále jej hovoríme že sme kamošky..... pochopte ľudia, že robíme všetko čo tu popisujete!
@katika ale my to všetko robíííííííme.... nikdy som nepovedala že ju neznášam, len ju lutujem....
@barbora01 nie sme s nou len 4dni.... to len vy ste si tu vydedukovali!

@nene99 podľa tvojho popisu jej reakcií sa malá správa trochu ako dieťa s poruchou pripútania resp. dieťa zanedbávané. teda to, čo robí-a áno, patrí tam aj neschopnosť vyfarbovať od čiary po čiaru, neschopnosť rozoznávať farby, neschopnosť zniesť "nie" od rodičov, enschopnosť napodobniť-odkresliť obrázok.... je vina niečoho, čo sa stalo v prvých mesiacoch a rokoch jej života a za čo ona nemohla, nemôže. Ak sa s ňou plánuješ naďalej stretávať a záleží ti na nej ako na dieťati, tak kopa lásky, trpezlivosti a pevné hranice-len tie nevyhnutné pre zachovanie zdravia zúčastnených, nie kopa hraníc, ako sa vyžaduje bežne od detí v jej veku. Správať sa k nej ako k oveľa mladšiemu dieťaťu, tomu prispôsobiť aj nároky na ňu.

@nene99 Ahoj. Nezazila som tvoju situaciu, takze neviem ci to mozem nieco poradit alebo len mudrovat blbosti do sveta... ale skusim napisat svoje myslienky k teme, mozno to nebude uplne od veci.

Ako si opisala svoj typicky den s malou - presne toto robieva moj syn, ktory este ale nema 2 roky... tak neviem ci sa to da porovnat ked sa jedna o taky vekovy rozdiel, ale asi sa jedna u nej o naruseny emocionalny vyvoj (ani sa necudujem 😒 ) a mozno potrebuje nejake stabilne a bezpecne zazemie k tomu aby mohla prejst aj ked s nejakym oneskorenim jednotlivymi stupnami toho vyvoja aby sa dostala na uroven rovesnikov. U nas zabera jedine to - ale fakt zabera - ze mu to vsetko dovolim... ked chce pit z druheho pohara (aj ked takeho isteho...) tak mu tu vodu tam prelejem... ak sa chce obut sam tak nech sa obuje... ak sa obut nechce tak ho obujem ja... ak chce si dat inu plienku (taku istu ale inej farby) tak mu dam tu druhu... proste o takych banalitach sa neoplati hadat. Vyzaduje si to vela trpezlivosti a niekedy je to naozaj na nervy ale zas ked to dieta cely den pocuva toto nesmies hento nerob nie nie nie... tak je z toho frustrovane a o to viac hystericke. Aj ono potrebuje mat pocit, ze je respektovane, ze v urcitych veciach sa moze rozhodovat samo, ze dospeli ho beru vazne. (Mozno presne to je to, co u svojej matky nedostane.) Skutocne si myslim ze v takych situaciach nie je spravne vystupovat autoritativne, vzbudzuje to len dalsi vzdor. Ja sa mu skutocne snazim zakazat len naozaj odovodnene veci, napr. ktorymi si moze ublizit alebo sposobovat niekomu skodu. Ale ci si si oblecie modre tricko alebo zlte, pokial su obe v sulade s pocasim, tak nie je to jedno? Ja by som to vo vasom pripade nepovazovala za rozmaznanost ale o nezrelost a potrebuje pomoc, aby sa dozriet mohla.

Dalej plac (aj hysteria) je prejav negativnych emocii. Male deti este nevedia inak spracovat tieto emocie a takymto sposobom ich odreaguju. Myslim si, ze preto nie je spravne dietatu zakazat tieto vybuchy alebo ho za to trestat. Je to tazke ale treba to respektovat a pristupovat k tomu laskavo ale minimalne studenou hlavou. Ak si z toho nervozna, prip. zvysis na nu hlas - len nalievas olej na ohen.

Je to moja skusenost. Trvalo to nejaky cas kym som na to dosla, ale odkedy sa k synovi snazim pristupovat takto, situacia sa vyrazne zlepsila. Je to ale velmi tazke realizovat a sama s tym bojujem. Ty si na tom este o to horsie, ze si s nou spolu malo a okrem toho medzi vami chyba pozitivny emocionalny vztah aky je medzi matkou a dietatom. Ale myslim si, ze lasku - pokial je vyjadrena spravnym sposobom! - kazde dieta vyciti a obzvlast dieta ktore trpi nedostatkom lasky. Aj ked ju bude mozno spociatku zdanlivo odmietat. No prajem ti pevne nervy. 😉

A este aj ja by som odporucila jednu velmi dobru knizku - aj ked uz tu toho odporucali dost - Ako milovat svoje dieta (v ceskom preklade ma nazov Potrebuji tvou lasku), autor Ross Campbell. Urcite to zijde - minimalne pri vlastnom dietati. 🙂 A prave vidim, ze tento autor napisal aj dalsiu knizku o zvladani hnevu u deti - Nechte me byt - tu nepoznam, ale mozno tiez stoji za precitanie.

@nene99
preboha nelutuj ju!!! presla som si tymto problemom pred par rokmi, moj vtedajsi partner lutoval moje dieta a vies ako tazko sa mu nadvazoval kontakt? hovorim to z vlastnej {z detstva} skusenosti i zo skusenosti s mojou dcerou...
tie dni, ked je slecna u vas, je doma i tvoj partner? ak ano, tak ho nechaj, nech si vacsinu casu travi s malou on, mala potrebuje mat pocit, ze je na prvom mieste {u vacsiny rodicov je dieta na prvom mieste, pred partnerom, i ked novym}, sprav si kupel, chod s kamoskami na kavu, na prechadzku, citaj knihu, nechaj ocka, aby si uzil s dietatom cas a pomaly, casom sa zaclenuj, nepojde to hned, ale casom ano.
a na druhej strane, mala je taka, aka je, ved ked bude po tebe niekto od mala ziapat, tiez budes mat problem komunikovat inak. ak po nej mama fakt ziape a ma ju ako bremeno, ta mala sa nevie inak spravat, u vas je dost kratko na to, aby sa to naucila inak. na dalsej strane, poznam zienky, ktore pred detmi nie prave lichotivo hodnotia otcov svojich deti a samozrejme, ze i partnerky tych otcov. vies si predstavit, ze ak mamicka dievcatka riesi jej otca a este aj teba a to dietko to pocuva {nemusi to byt pred tym dietkom, staci, ze s kamoskami, ci tymi novymi ockami, ktory ich zivotmi prechadzaju}, vies si predstavit ten sok, ked u vas zistuje, ze mama sice povedala, ze si strasny bubak, ale ty si celkom fajn a ona ma z toho chaos a predsa len, nebude k tebe mila... a na zaklade tej lutosti, tie vztahy zalozene na lutosti su ine, nie tak bezprostredne.
proste si povedz, si dieta, svoj zivot si si vybrala, ja ta lutovat nebudem {lutost ako taka, nie je prilis produktivna emocia}, ale mozem ti ukazat, aka viem byt kamoska... a ukaz jej, ze vies byt kamoska i bez toho, aby si ju lutovala {booooze uz sa opakujem :D}. viem, ze to nepojde hned, ale casom ano, mala nebude stale dietatom, ked to pozitivne podchytis teraz, neskor ti to prinesie ocakavane ovocie {alebo aj nie :D }
no opakujem, je to o vztahu teba k nej {a ona ma v hlave vacsi chaos z teba, ako ty z nej}, nie jej k tebe... ona nevie, ake to je byt velkou, ale ty vies, ake to je byt malou. preto sa vcit, ale nelutuj :D len proste lub {ak ovsem chces}, ved je to dieta muza, ktoreho lubis, je jeho sucastou, nech je ake je...

@nene99
a aby som nezabudla nene, citala som vsetky prispevky ci tvoje, ci inych dam :D :D :D

Skusim poradit ako dieta, ktore taketo vikendy s oteckom a jeho manzelkou zazilo. A s mamou a jej priatelom to tiez nebolo ine. Musim podotknut ze aj ine deti v inych situaciach su taketo, ze "co ja chcem" a mudre ako cely svet. V prvom rade je to, ze ty tomu dietatu nemozes hovorit NIC na jej spravanie. Na toto ma otca a doma matku. My sme to mali poriesene tak, ze otec nas dirigoval a teta vymyslala co budeme robit. Neexistoval den, ze by sme boli s nimi doma. Treba ist na vylety, prechadzky, venovat sa jej ... pri najhorsom kupit nejake zviera ako doma nema a naucit ho nan🙂 ... a robit to, co to dieta s mamou nerobi. Bude sa tesit kedy pride dalsi vikend s oteckom 🙂 Ty s nou rodina nikdy nebudes, aj keby jej matka bola najhorsia alkoholicka a neviem co (nevravim, ze je - iba obrazne), vzdy to bude jej mama. Pri najlepsom mozes byt kamaratka. Ale vsetko to chce cas, deti prechadzaju roznymi stadiami, kedy si uvedomia co a ako... a vlastne ona je na uvedomenie si "kto si" mala. Pre nu si iba nejaka teta co odlakala otca prec a to urcite ani neviete co jej jej matka narozprava doma za dva tyzdne... hlavne ak je taka priecna aj doma a nevie si s nou rady. Ona si ale vekom vsetko uvedomi a zacne sa spravat ku kazdemu tak ako si zasluzi... skor ci neskor odplati kazdemu jeho cas aj trpezlivost aj lasku 🙂) Ak ti je taka protivna, ze sa jej venovat nechces, tak ju radsej nechaj na pokoji, deti vedia kedy je niekto falosny a nema naladu a pod. Zatial drzim palce a staci vydrzat, ved su to len 4 dni...

@nene99 A este... myslim ze by ste ju mali chvalit. Za kazdu drobnost za co sa chvalit da. Pritom ju neporovnavat s rovesnikmi ale iba samu so sebou, alebo neporovnavat vobec. Netreba to prehanat samozrejme a netreba robit velke halo okolo toho, ale predsa ked to dieta dostane ako spatnu vazbu na svoje spravanie iba to ze je zakerna a zaostala a vsetci su s nou nespokojni a kazdemu lezie na nervy tak nebude mat motivaciu pohnut sa vpred.

@nene99 Tak ako dopadol dalsi vikend?

@magali tiež som poznala dieťa, ktoré malo v očiach strašné zlo,mal 4 roky a bála som sa ho, Bol to kamarátkin syn a ked sa mu narodil súrodenec, tak sme ho nemohli spustiť z očí, to miminko ohrozoval nožnicami, chcel ho pichnúť, ked sme sa nedívali,tak ho fackal a to malo to mimčo 2mesiace. kým sa mu nenarodil súrodenec bol max.rozmaznávaný, mal všetko čo chcel, nikto sa nesmel na neho škaredo pozrieť, ak ho matka vyhrešila, nakričala na neho, tak otec išiel z kože vyskočiť, že ako mohla!!!! ked mal moj malý 1 rok,začal sa pomaly púšťať chodiť a tento zasran ho vždy zhodil, alebo ho kopol tak, aby spadol. Potom prišla situácia, že môjmu malému bez dôvodu strelil silnú facku, kým som sa obúvala a to bola moja posledná návšteva. Viem, že to dieťa za to v podstate nemohlo, bol jednoducho zle vychovaný a za to naozaj nemohol, ale bol strašne zákerný. Takže takéto deti sú, nezteba hned robiť tragédiu z toho, že to niekto vyslovil nahlas, smutné je len to, že takéto deti sú a nemôžu za to

nemôžem súhlasiť s viacerými príspevkami tu, že v dnešnej dobe je dieťa s takýmto správaním bežné. nie, nie je. poznám veľa detí v takomto veku, ale len dve, ktoré majú podobné správanie.
áno, u tohto dieťatka to môže byť spôsobené rozchodom rodičov a nevhodnou výchovou. ja by som ti radila ísť za psychológom. ale najskôr sama, bez dieťatka a porozprávať o svojich pocitoch. možno by ti vedel poradiť, ako to zvládať najskôr sama so sebou. až potom začať s dieťaťom.

@katy261,@renab... ďakujem za reakcie, od uverejnenia príspevku prešiel nejaký ten čas, ešte začiatkom roka sme nevedeli, čo ďalej .... no už sme boli natoľko zúfalí a unavení z nekonečného boja, že sme v niektorých veciach rezignovali a v iných naopak pritvrdili! Osobne odporúčam ďalšiu knihu "Ako zmeniť dieťa za 5dní" mne osobne veľmi pomohla.
A musím povedať, že posledné 2víkendy boli bez amoku, síce s mrnčaním, odvrávaním, ale bez amokov, aj keď nebolo od nich ďaleko 🙂 V podstate prestali sme bojovať a snažiť sa jej vysvetľovať, na všetko jej povieme "máš pravdu" a tu nastala zmena, inokedy, keď sme sa jej niečo snažili vysvetliť, ako napr. keď nás presviedčala, že okolo cesty sa pasú pakone a nie srnky, že tá farba nie je taká ale iná.... v podstate v každej jej odpovedi doteraz bolo "nie nie je to tak" vznikol konflikt- boj. Teraz, aj keď sa snaží isť do konfliktu, prikývneme jej a ona o chvíľku príde s tým, že nemala pravdu. Naopak pritvrdili sme v hraniciach, ktoré dieťa musí mať! Keď nám posledne spravila cirkus na ulici , otočili sme sa odniesli sme ju domov a vybehli sme do obchodu sami (samozrejme nebola doma bez dozoru). Doteraz sa všetko podriaďovalo jej, presne, ako písala @feb13, keď niečo chce dám mu to. NIE!!! toto je tá chyba, dieťa potom skúša pokiaľ môže! U nás tiež skúša, ona nechce toto pyžamo, poviem jej Ok, nemusíš kľudne môžeš spať nahá. A je po boji, síce frfle, ale zas to ukončím tak.... že je to len na nej, nikto ju nenúti dať si to pyžamko, takže má pocit, že má na výber ale pritom, nedosiahne to že chcela iné pyžamo 🙂
Samozrejme netvrdím, že máme vyhraté, ale teším sa aspoň z malého úspechu. Snáď to neurieknem. 😉

@nene99 super, myslim, ze toto je spravna cesta: nenatahovat sa s dietatom, ved je to len dieta a nenechat sa vyprovokovat ku konfliktu, ale dodrzovat pravidla. Paci sa mi tvoj terajsi pristup, teraz si ukazala svoju autoritu, ktoru dieta bude respektovat - neznizila si sa na jej uroven a udrzala si si nadhlad a prevahu a pritom laskavym sposobom. Drzim palce a nemysli si, aj vlastne deti skusaju co si mozu dovolit, ty to mas o to horsie, ze to nie je tvoje dieta, ale paci sa mi ako si sa k tomu postavila