Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
presne, toto je otazka, ktoru nikdy nepochopim, však deti su pokračovatelia krvnej linie, niektori rodiča puknú od pýchy za deti, a niekt, by ich utopili najradšej v lyžicke vody..tiež deti dedia veľa vlastnosti rodičov a vzhliadaju k nim ako vzorom a hrdinom..rodičia dostali zranenia od svojich rodičov a tie potom davaju dalej ako primitivi namiesto aby sa zamysleli -mňa to bolelo, preto to nebudem robiť iným
@scorpionflower1 povedala by som mu, že je k***t však ti rodičia si neuvedomuju, že vyzbrojuju deti do tohto kruteho sveta, nemože si z deciek robiť podržtašku a fackovacieho panaka, ako zaspavaju s pocitom, že ich dieťa vykorisťuju a zneuživaju iní?..takych ludi by som bila palicou..prečo si ludia vyberaju partnerov, akych si vyberaju? lebo to poznaju z domu, to im je zname, ked boli biti, sami biju svoje deti a tie prekliatia sa dedia z generacie na generaciu
a čo je najtrapnejšie, žiadny rodič si neprizna, že zlyhal...to je tak v americkych filmoch alebo romanoch Pilcherov, ale žeby niekto povedal, prepač, toto som dosral, ublížil som ti, toto nebolo spravne, odpusti mi, držia sa tych svojich zlozvykov do smrti až na smrtelnu postel a nepopustia ani keby ich mučili
som jedina, kto skenuje samu seba a rozmyšla o svojich chybach? to je neuveritelné
a to sa vždy v diskusiach zastavam rodičov a tvrdim,že si ich treba ctiť a vážiť, ale vlastne pre deti je ten rodič najväčšia láska
je to chore cele
autorka, zobrala si si niečo z tych knih, čo som ti poradila? po hocijakej siahneš, neobanuješ
alebo si hodila ignor na mňa? ja neodporúčam nič, čoby mne nepomohlo
@karolinakr ale nie. Len keď ti mám pravdu povedať, mám posledných 500 eur na účte a premýšľam, čo budem robiť ak si nenájdem do pár dní prácu, keďže k 30.4 s opatrovaním končím a teda okolo 13.5 mi príde posledná výplata, ktorá ide takmer celá deťom na školy .. Takže knihy ani nič iné, čo nutne nepotrebujem k životu nekupujem nateraz..
@karolinakr nie si sama, ja veľa premýšľam aký postoj k všeličomu vo výchove zaujať, často mi prvé napadne to, čo poznám z domu a nasilu cez to musím sa preniesť.
jasne autorka, teraz nie je spravne načasovanie, chapem, dufam, že si si to s mamou a sestrou vydiskutovala a nemaš krče v bruchu
a väčšinou, ked ma dieťa nizke sebavedomie, ma v tom prsty rodič, ked je arogantny rozmaznany fracek detto..zlatá stredná cesta
@scorpionflower1 s tým k..om som to prehnala, ale občas ma zachvati hnev, ked nad takymi vecami rozmýšľam
@karolinakr nie. Na čo.. Aj tak som v očiach mamy, sestry, rodiny ja najväčšia špina, že som sa na nich vys**la.. Myslíš, že moja mama si uvedomí, že je zlý človek? Absolútne.. Toľko ľudí sa jej otočilo chrbtom, ale nie kvôli tomu, že ona každého využíva, ničí mu život, ale kvôli tomu lebo využívali ju! (tak to interpretuje ona). Má jednu kamarátku, ktorá jej dáva "rozumy" (tá kamarátka si roky na mamu nespomenula, ale ako predala mama dom tak odrazu sú najlepšie kamarátky - samozrejme si tá kamarátka od mamy požičala peniaze, ktoré jej za dva roky nezaplatila ani piatimi centami, hlavne, že chodí na svadby, na túry, po svete atď, ale na vrátenie peňazí jednoducho peniaze nie sú..) a tiež čakám, kedy už také kamarátky nebudú.
čo? už to vyeskalovalo, ako si oznamila odchod si teraz najhoršia? aj ste sa stihli pohádať? toxickí ľudia, tam nič nenarobíš, kym nepadnú na nos, nebudú si ťa vážiť
rýchlo preč od nich, nech si zachovaš duševne zdravie
a inak tie knihy dostať aj v knižnici, ktoru máš zadarmo..tak ked sa dáš do kopy
@karolinakr to som bola vždy.. Keď som jej knedľu naložila inak než sa (vraj) má, keď som jej bola na bahniatka a nedoniela som veľkosť, ktorú si ona predstavovala, keď som na jej rozkaz piekla tortu, ktorú ona chcela a nepodaril sa mi urobiť rovnaký krém, ako robievala babka.. Vždy si niečo našla. Povedala som im, že končím pretože mi tých 570 eur jednoducho nestačí na pokrytie nákladov. Tak už som za nevďačnicu, ktorej je 570 eur málo, že iní z toho v pohode využijú, že sa mám uskromniť (s prepáčením) suché rožky žrať, ale mám ju opatrovať, že iní svojich rodičov s vďakou opatrujú atď.. Že čo ona bude teraz robiť.. Najnovšie na mňa skúša, že jej je zle, že nemôžem odísť.. Ale myslím, že to horšie divadlo ešte len príde. A ja nemám silu, chodím tam posledný týždeň, ale ja sa musím fakt nútiť, aby som tam šla..
ani nevieš, ako ti rozumiem, zasmiala by som sa im hahaha buchla dvermi..ale inak tvoja mati môže mať duševnu chorobu, ked taketo spravanie považuje za akurátne
vyniť dieťa za svoj spackaný život a deptať ho a trestať za to, dávať dolu, môže len ozajstný psychopat
Ahoj. Fuha, tak Tvoj životný príbeh je iné kaffe. Je mi to veľmi ľúto čím si si musela prejsť. Vlastne čím si prechádzaš. Vieš čo si myslím o tej práci, že bola Tvoja vysnívaná a nakoniec Ti nevyšla? Myslím si o tom to, že to tak malo byť a že sa to stalo preto, aby si ukončila robenie slúžky mame (teda tej žene, ktorú máš zapísanú v rodnom liste ako matku) a sestre. Myslím, že táto ponuka prišla preto, aby si sa "rozhýbala", no ale škoda, že nevyšla. Píšeš, že matka má IQ68. Tam asi niet čo s ňou debatovať, vysvetľovať a obhajovať sa. Ona to nepochopí, nebude tomu rozumieť. Asi si musíš nájsť len jednu jednoduchú a výstižnú vetu a tú jej dookola opakovať. Napríklad "Aj ty si sa o mňa prestala pekne a s láskou starať, preto prestávam aj ja". Alebo "bila si ma a preto ti už nebudem pomáhať". Prosím Ťa, nedaj sa. Keď skončíš s pomocou, nerobíš vôbec nič zlé. Jasne im povedz, že prídeš na narodeniny, Vianoce a Veľkú noc, inač keď niečo bude, nech sa obrátia na opatrovateľku. Inak pôsobíš veľmi rozumne. Aj to ako sa vyjadruješ, aj gramatika, po mame asi fakt nebudeš 😉 Inak ak sa môžem opýtať... je pár vecí čo ma zaujíma z tvojho príbehu.... Mame sa vlastne psychicky pohoršilo až po psychiatrii? Teda jasné, že nebolo v poriadku jedenie tabletiek a ich schovávanie, ale v podstate bola starostlivá? Že psychický teror nastal až po pobyte na psychiatrii? Druhá vec... Otec keď odišiel, vedel o tom? Nechcela si ísť ku nemu? Vedel, že ťa bije, že ťa núti žobrať, že nemáte elektrinu? Ďalšie... Tvoj brat a mladšia sestra sú ako na tom? Psychicky? Majú rodinu? Stretávate sa? Ako to majú oni teraz s mamou a najstaršou sestrou? A posledná vec. Aké máš manželstvo? Píšeš, že si si moc nepolepšila. Ale muž ťa netýra, či?
@karolinakr ona neviní deti, ona viní všetkých a najviac otca a mňa..
@scorpionflower1 toto si počula?
@ysseba ahoj. Ja si práve nemyslím, že sa mám odpútať, pretože tá práca nakoniec nevyšla... Neviem, čo mi tým chce život naznačiť. Že mám u nich ostať? Som z tejto situácie nešťastná..
Moja mama tvrdí, že ona sa dokázala postarať o štyri deti a tie štyri deti sa nedokážu postarať o jednu matku.. Ona si absolútne nie je vedomá žiadneho zlyhania.
Aby som odpovedala na tvoje otázky. Čo si pamätám tak netvor sa z nej stal až ako sa vrátila z psychiatrie. Pamätám si, keď sme mali prvé sväté prijímanie. Bola u nás vtedy krstná, ja som doma s prípravou všetkého pomáhala a vtedy som ju prvý a posledný raz počula povedať : ty si moja usilovná včelička. A pohladila ma po tvári. Potom si pamätám už len to ako sme prišli domov zo školy a otec plakal..
Otec keď odišiel, no to bolo tak, že on chodieval na turnusy, niekedy aj mesiac neprišiel domov a mame tvrdil, že majú veľa práce, no v tom čase už mal milenky.. Mama ho v našich očiach ponižovala, huckala nás proti nemu a on býval po ubytovniach, takže sa aj tak nedalo bývať s ním.. A vlastne v tom čase ja už som mala 18 rokov, takže už som nikoho nezaujímala, neskôr si otec zobral brata k sebe a najmladšia skončila v DD. Netuším čo a ako sa dialo keď bol brat u otca, ale z otca sa stal totálny alkáč a čo si spomínam z rozprávania brata, otec ho predal za fľašu alkoholu niekomu, u koho brat býval a pracoval. Viac naozaj neviem, brat sa o tom a vlastne i o minulosti celkovo nechce baviť.
Brat je na tom psychicky v pohode, mladšia sestra netuším, ale ona bola od narodenia mentálne zaostalá, a ako som písala, neudržiavam s ňou kontakty, pretože tým, že to nemá v hlave v poriadku, častokrát na mňa slovne zasútočila, ozvala sa vždy len keď potrebovala peniaze. Ani jeden z nich rodinu nemá, s bratom sa pár krát do roka stretneme, ale, že by sme mali nejaký vrúcny vzťah to nie. A veľmi ma mrzí aj to, že ako súrodenci nemáme medzi sebou dobré vzťahy.. Ja sa snažím aspoň s bratom udržiavať aký taký vzťah, ale on ako keby sa dištancoval od nás..
Manželstvo.. To je na dlho a nie, manžel ma nebije a ani inak fyzicky netýra...
brata predal za flasu za alkoholu- na sex? može byt, že brat bol znasilňovany preto sa nechce o tom bavit? to je na trestne oznamenie
čitala som knihy znasilňovanych a bitych deťoch - tým rodičom by som krk vykrútila
preto som sa ta pytala na to či ste z osady, lebo neuveritelné, že v 21.storoči takto môže nejaká rodina takto žiť
tvoja máti má diagnózu - duševnu chorobu, preto sa tak k tebe správa
nič z tohto si si nevymyslela, že?
@karolinakr to určite nie.. On mal vtedy 17 myslím,otec si ho zobral a až neskôr po ukončenia školy ho proste dal niekam preč od seba do nejakej rodiny. Toto naozaj neviem ako bolo, len čo mi sprostredkoval, ale stopercentne neposkytoval žiadne sexuálne služby.
Nemám dôvod vymýšľať si nejaké báchorky, na čo by mi to bolo? Beztak sa ľutujem už dosť.. Ja som len chcela vyliať svoju dušu, pretože ten život ma tak neuveriteľne ťaží... Chcela som vedieť názor na situáciu od iných a hoci mi ho už v úvode vyjadrili, nedokázala som sa vzoprieť. Ani teraz. Áno odchádzam od mamy, ale nedokážem jej povedať pravdu. A nevie ani to, že ma nakoniec nezobrali do roboty ale raz sa to určite dozvie,no verím, že vtedy keď sa to dozvie bude mi to už jedno..
ja ta neobviňujem, len som zhnusená, že ĺudia v rodine, čo si maju najviac pomáhať, sa takto zraňuju a ubližujú..verim, že su ešte horšie rodiny..potom sa to tiahne generaciami ako sopel, človek je zraneny a ten ta da svojim deťom a on zas dalej, takto do kolečka..luťo mi je vsetkych detí..dušu si vylievaj
@karolinakr vieš, mňa najviac štve, že keď mama pozerá nejakú reláciu kde matka nejakým spôsobom týra deti, tak povie : to je svi*na, pi*a jeb*utá a proste je zhnusená z toho, ale, že ona robila podobné veci mne tak od toho sa dištancuje a obhajuje to tým, že som bola zlé decko. Áno, aby nebola len ona zlá tak raz som utiekla z domu, pretože mi sľúbila, že keď poupratujem všetko čo mi prikáže pustí ma s kamarátkou na zábavu. Urobila som všetko, a aj tak si našla niečo prečo ma nepustila. Tak som jej zaklamala, že idem piecť na svadbu a išla som na zábavu. Mala som asi 16 rokov. Nič iné, kvôli čomu by som mala byť zlé decko si nepamätám. Vždy som sa snažila urobiť všetko čo chcela.
Vieš, ja viem, že sa ľutujem a že nie som dobrý rodič pre svoje deti, ale môžeš mi veriť, že svojim deťom dávam toľko lásky koľko im dať viem, v živote som im nepovedala, že sú niktoši, že ich neznášam alebo niečo podobné a to ti poviem, že prostredným tak plieska puberta, že sa čudujem, že som neskončila na psychiatrii, dala by som im posledné, len aby vedeli, že nech sú akýkoľvek som tu vždy pre nich a veľmi ich ľúbim.. Ale tiež nie som opičia matka, pre ktorú sú deti posvätné a nikto jej na ne nesmie žiadnym spôsobom siahnuť. Proste ľúbim ich, ale keď vyvedú niečo tak ich nechám, nech si zodpovednosť nesú za to sami.
Tazko sa to cita, tazky osud ... Mna zivot naucil ze ak sa nieco udialo v rodine napr...tak kazdy s hracou to vidi inak, keby si ten pribeh pustala v kine, ty by si pustila horor, ale tvoja mama kreslenku ... Proste ludia ani ked im fakty das na stol , nevidia co im vravis, tvoja mam si urcite mysli ze je +- matka roka a to ty nezmenis ... bohuzial ... Mysli vsak aj na seba, svoje dusevne zdravie, svoj osud, svoju rodinu ... Az potom pomahaj. Ak zachranime , ukotvime seba, mozme pomahat blizkym ... Drz sa
Presne tuto to krasne vysvetlovala v tom podcaste o detoch z narcist.rodin, že tie deti zranene su úzasní rodičia, lebo zažili vela bolesti - to je krásne, to bude asi tvoj prípad, ja som tiež alergicka na šikanu, v mojom okoli by som ju ani nedovolila, lebo každy by mal dočinenia so mnou
a potom je druhy pripad - decka čo vyrastaju v zlej rodine a z nich sa stavaju tyrani, vrahovia a potom ako moja mama - čo zažila niečo v detstve a cely život to odovzdavala mne..čo je uplne na hlavu, lebo ja som ju mala najradšej a život by som za ňu dala, ale už som prehodnotila postoj a nie
Potom este z deti su pleaseri, taki čo uspokojuju potreby inych, aby sa zavďačili a ziskali ich lasku a nechaju si stupať po sebe - a to je najhoršie, lebo takeho nikto neoceni, ale ho len bude využivať
To, ze ti nedali prácu nie je ziadne znamenie, mala by si sa od toxickych ludi drzat dalej, aj ked su tvoja rodina. Nic ine ti nepomoze. Tvoja matka je toxicka osoba ako z ucebnice, mozno ma aj histrionsku poruchu. Neviem, kolko mas rokov, ale moja mama posluchala babku este ked mala 60 rokov a doslova sa bala, co povie, pritom to bola stara 87-rocna zena.
Evidentne si nevies stanovit hranicu, aj ked si nejako uvedomujes, ze to, co ti robila/robi je zle. Nenechaj ju nech ti ovlada zivot. Ked budes robit to, co chce ona, bude toho chciet stale viac az kym ta uplne neznici. Nehovorim, aby si ju uplne odstrihla, ked nechces, ale musis si stanovit pevne hranice. Ona s tebou zameta, lebo si to nechas. Urovnaj si v hlave to, ako chces ty, aby to medzi tebou a tvojou matkou fungovalo a potom je povedz, ze si sa takto rozhodla a koniec.
Uvedom si, ze ty jej nie si nic dlzna. To, ze sa o teba starala, ked si bola mala? Ona sa rozhodla, ze prides na tento svet, je jej povinnostou sa o teba postarat. Ona otehotnela vedome, ty si si ju ako matku vedome nezvolila, nemala si na vyber. Snazi sa v tebe vyvolat pocit viny - taki ludia, co citia vinu, su najlepsie ovladatelni. Presne viem, o com hovorim, toto moja matka na mne praktikovala dlho - vyvolavanie pocitov viny a stazovanie sa, ake sme strasne zle deti. Pritom ja so segrou sme nikdy neboli problemove - moja sestra ma sice svoju povahu, dost komplikovanu, niekedy je panovacna a naladova (scasti za to mozu moji rodicia, lebo na nu kladli neprimerane naroky), ale bola premiantka, cista jednotkarka, je pracovne uspesna, ma dve podarene deti, ja som problemova tiez vôbec nebola, neucila som sa sice az tak dobre, ale 1-3 som sa zmestila, obe mame pracu, vysoku skolu, vydarene deti a ked sme zili s matkou sme nerobili ziadne velke problemy, iba take pubertalne, nikto sa na nas nikdy nestazoval. Ale matka si vzdy nasla nieco a vzdy sa to tykalo upratovania - raz nam povedala, ze sme najhorsie deti na svete, lebo sme spravne nenarovnali potahy na posteliach. Ona bola šialená v tomto, utierala kazdy den prach, vysavala kazdy den, vsetko muselo byt narovnane, ihned upratane, vyzehlene....
Ale casom pomohlo, ze sme odisli z domu a ona uz nebola az taka potrebna, ja uz som si vyberala, kedy s nou budem alebo nebudem a je to tak doteraz, ona vie, ze ja ju nepotrebujem a ona je sama, takze som jej povedala, co si nezelam a co uz nikdy nechcem od nej pocut s tym, ze ked to tak nebude, tak nie je ku mne pozvana. A ona sa sice vzpierala na zaciatku, ale casom to pochopila. A ked ma reci, ze mam niekde neporiadok, tak jej poviem, nech to uprace, ked jej to vadi :D a stichne...
Ahojte. Zajtra je posledný deň, kedy robím slúžku. Ja neviem, ale je mi ťažko.. Zo všetkého.. Včera som sa rozhodla, že na mamino lamentovanie im pôjdem kúpiť stoličku a stolík na balkón (veľmi chce stoličku a stolík na balkón, kvôli bratovi, keď príde aby si mal kde dať cigaretu s kávou. Doteraz chodil na balkón, ale čupel pri fajčení) tak som išla do drogérie, vedľa ktorej je obchod s podobnými produktami, ale otvárali ho až za hodinu. Hodinu som čakala kým ho otvorili, pofotila stoličky, ktoré mali a poslala som jej fotky na messenger. Odpísala mi : Teraz je omša. Ja neviem či som už príliš vzťahovačná, ale normálne som sa nahnevala, pretože u nich omša vyzerá tak, že pustia rádio kde je omša, prežehnajú sa a ľahnú si do postele a tak počúvajú/driemu pri tej omši (hocikedy sa stalo, že mama polovicu omše prerozprávala so sestrou, atď, proste chcem tým povedať, že to nebola omša ktorú by vážne počúvala, spytovala si svedomie a podobne a teda mohla mi napísať, ktorú stoličku zobrať), tak som jej napísala, že idem domov. Ďalšiu hodinu, kým skončí omša som čakať nechcela. Dnes mi napísala, čo všetko ešte musím kúpiť (zoznam naozaj ako pre päťčlennú rodinu na týždeň) a ja by som im najradšej povedala pravý dôvod prečo odchádzam, ale stále zatĺkam.. Okrem toho, živnosť som síce obnovila, ale necítim, že je to to, čo chcem robiť. Mám pocit, akoby som bola vyhorená, alebo čo.. Nič sa mi nechce, nič ma nebaví..
ty sice odides ale stale si sa neodstrihla...jednoducho PRESTAN SLUZIT. NIE SI POVINNÁ im cokolvek zabezpečovat do domácnosti. nerozumies tomu? NIE SI POVINNÁ!
@sherynkamalinka ja viem, že som sa neodstrihla.. A neviem ako sa odstrihnúť, keď som jednoduchosti naučená skákať ako matka píska 😓
musiš sa nasrat jak ja - nepodcenuj silu modlitby...my sme vlastne vela x v zivote klamaní..potrebuješ zásah zhora...ono to neni veĺa krát v živote tak, že Boh ti da, po čom tužiš, ale otvori ti oči, že sa vyslobodiš z veci, ktore ti nie su na prospech a zmeniš život k lepšiemu..
stači, ze si vypočuješ nejaky podcast, alebo počuvaš kazeň misionara, ktory vie o čom hovori - a ty si povieš - toto som potreboval počuť, toto je ono, toto je ta vec, čo mi dáva zmysel
No moj otec sa rozviedol s mamou keď som mala 11 rokov, nasiel si inu zenu, mimochodom maminu nadriadenu, takze ju tym strasne ponizil, zobral mne aj sestre stavebne sporenie a kupil si za tie peniaze pozemok na dom. On mal vela penazi, podnikal a my sme zili 3 z maminho zdravotnickeho platu + jeho biedne alimenty. Mama uzivala antidepresiva, lieky na nervy, na spanie, bola psychicky labilna. Jej rodina ju tiez moc nepodporovala, babka ju mala za vykonnu silu, s ktorou sa da robit, co chce. Mama mi neraz vravela, ze tri dni pred jej svadbou musela stierkovat steny v jej rodicovskom dome. Mamin otec bol sialeny nevrotik, ktory nemal v poriadku psychicke zdravie, hulakal ako blazon kazdy den, cely den. Moja mama mala zly zivot. Moj otec je manipulator a narcista, ktoreho musia vsetci iba obdivovat, neznesie ani slovko kritiky. Zaujmave je to, ze si vobec neviem spomenut, ze by mi niekedy povedal menom, sranda. Mamu volal "ona" mna ani sestru nikdy do oci neoslovil menom, nikdy som nedostala pusu od neho, iba ked mi daval na narodeniny nieco aj to len tak, aby sa nepovedalo, nikdy ma neobjal, nic ma v zivote nenaucil, iba nas kritizoval. Mama bojovala sama so sebou a na vychovu jej akosi uz nezostavala energia. Vychovali sme sa same.
Neviem, preco to tak je. Ja poznam strasne vela takych pripadov, kedy deti museli byt predcasne dospele. My sme boli cela taka partia kamaratov, kde boli psychicky labilni rodicia, alkoholici, gembleri, nasilnici, zavisli na liekoch...ja som si este vtedy myslela ako som vyhrala jackpot s nasimi, lebo aspon nepili a nebili ma a realtivne sme mali z coho zit.