Vytráca sa mi chuť zo života
Som dospelý zdravý muž,s vlastným zázemím a prácou,ktorej sa venujem už 13 rokov. Napriek tomu z môjho života sa vytráca chuť a všetky farby...Nechcem dopodrobna prezrádzať isté veci,pretože chcem ostať v anonymite a nechcem vzbudiť pozornosť.
Veľmi dlhú dobu ma sužujú depresie a veľmi smutné chvíľky,s ktorými si neviem dať rady. Môj život sa točí len z domu do práce a z práce domov. Cítim a viem,že som už totálne vyhoretý čo sa práce,mojej profesie týka. Už som vo svojom vnútri veľmi unaveným človekom. Nie vždy je moja práca,môj výkon,moja snaha pochválená,aj keď som ten,ktorý rád pomôže druhému. Veľmi sa ma dotýkajú a rania niektoré slová. Priamo aj nepriamo. Veľmi mi dokážu ublížiť čo i len tie najmenšie nepekné slová. Cítim sa byť ako keby v jednom kuse považovaný za ten najposlednejší kus hovna. Čo aj pravdou je. Ale je to len moja vina,pretože len skáčem tak,ako druhí pískajú a nezmierne ma to štve,až sa na seba veľmi hnevám,že si neviem v ten správny čas otvoriť svoje ústa. Ale to už nezmením. Je to len moja chyba.
Už dlhé roky žijem sám. Niekedy si hovorím,že chvála bohu...pretože byť sklamaný,klamaný a doráňaný už v súkromí z lásky nechcem byť. Tým všetkým som už aj bez lásky. Okolie,blízki,v práci a všetci ma poznajú ako toho usmievavého,vždy vysmiateho človeka,s dobrou náladou. Ale opak je pravdou. Vo vnútri veľmi trpím. Je to veľká bolesť a je to so mnou čoraz horšie a horšie,sám si to priznávam. Keď nemusím,nechodím nikam. Najradšej trávim čas doma,s mojimi myšlienkami,ktoré si znova a znova pretáčam vo svojej hlave. Vždy dúfam v tom,že sa raz opäť budem cítiť lepšie a znova sa úprimne usmievať a viac už nehrať ten môj silený úsmev,ktorý aj tak nie je skutočný a pravý. Len doma medzi štyrmi stenami som to skutočný ja...depresívny,plačlivý,podrážený a schopný presedieť hodiny v tme a premýšľať a znova premýšľať... Len málokto vie,komu som sa dokázal otvoriť o mojich trápeniach,bolesti vo vnútri...Mám sľub,že sa môžem hocikedy ozvať a bude mi ponúknutá pomoc. Pomocná ruka,ktorá zabráni niečomu tragickému,čo sa chystám urobiť už dlhú dobu. Áno,ukončiť svoj život. Zanechať po sebe všetko to,čo milujem. Moju rodinu,najbližších priateľov. Nie raz som už bol rozhodnutý... Nie raz som preplakal celú noc a vyčítal si že za všetko si môžem jedine len ja sám. Nebolo by to po prvýkrát,čo som tému o samovražde načal pred rodinou alebo v práci. Možno týmto volám o pomoc,ktorá sa mi nedostáva a zrejme už ani nedostane. Nie raz som premýšľal nad tým,že keď tu už nebudem,tak aký dopad to bude mať na mojich najbližších. Je mi ľúto veľa vecí...a jednou z nich je,že neuvidím vyrastať moju krstnú dcéru...ďalej že čo len bude s mojimi štvornohými láskami...Nikomu by som v živote nikdy nedokázal ublížiť,nikoho využiť. Trápi ma,keď vidím okolo seba len to všetko zlé,nepekné,flustrujúce. Dokážem na seba vziať bolesť iných,trápim sa keď vidím týrané zvieratá...
Nedokážem sa pohnúť,znova sa nadýchnuť čerstvého závanu života,topím sa... Raz som napísal na jednu priamu poradňu,nečakal som takú odpoveď,ktorá ma ale hriala pri srdci,ale znova som sa zosypal. Naozaj sa veľmi trápim,cítim sa už zbytočný,využitý,bez štipky farieb a radosti. Bojím sa ale bolesti a náhody,ktorá by ma ale udržala schválne pri živote,keby som sa postavil na koľaje pred vlak a skončil by som síce živý,ale bez končatín.
Nevládzem už ďalej,nevládzem sa už ani nasilu smiať...A možno to už ani nechcem.
Vyhladaj odbornu pomoc . Psychologa. Psychiatra Zavolaj linku dovery. ( k tomu komentu vyzsie -vztah hladaj az ked budes ok. 35 nie je pre chlapa ziadny vek zeby musel patrat medzi mamickami s detmi. Ale najprv musis byt na tom dobre s duševnym zdravym)
Tiež odporúčam psychológa..nie je to žiadna hanba..keď je človek chorý berie lieky,ide k lekarovi,keď ma chorú dušu aj tu treba uzdraviť..na to treba odborníka..najmä keď sú myšlienky na samovraždu,možno by sa už zišli aj nejaké antidepresíva.kazdopadne si to nechal zájsť už príliš ďaleko a musíš to riešiť..
ipcko.sk
@david2020 ahoj, velmi pravdepodobne sa ti da lahko pomoct. Tvoja situacia ma mozno jednoduche riesenie, chyba ti serotonin. Treba to zacat riesit cim skor navstevou psychiatra a medikamentozne. ak to nepomoze, tak cielena psychoterapia.
Akokeby som o sebe čítala...normálne som sa v tých riadkoch našla😔 môžem IP?
Ahoj, niečim takým som si pred časom prešla. Odporúčam ti vyhľadať pomoc, začni psychológom a ak to bude nutné odporučí ti psychiatra. Nie je to hanba a dá sa s tým pracovať. Prajem veľa sily
Chod k dr, nech ti stanovi diagnozu a pripadne nasadi vhodne ad. Daj vypoved z prace, zober si pol roka, aj rok volno, vycisti hlavu a precestuj svet, chod na kazdy kopec v okoli, na ktorom si este nebol. Urob si zoznam veci, co si chcel vzdy urobit, kam si chcel ist a nikdy si na to nemal cas. A za ten rok ich urob. A cestou natrafis mozno na niekoho, s kym si sadnes.
Ak sa budes dalej depkovat v blbej praci a doma sediet v tme, tak zostanes sam so svojou depkou a akurat ti z toho este viac prepne.
@david2020
Keď vieš určite, že frustrácia z práce je jedným z dôvodov tvojho stavu, určite odtiaľ odíď. Ja som sa tak trápila v jednej práci cca 9 rokov, extrémne vypätie, veľká zodpovednosť, stres...a k tomu problémy v manželstve.... Ja som si nemohla dovoliť z finančného hľadiska ostať doma. Ale pokiaľ by to u teba bolo možné, určite ostaň doma ten polrok, čo je možné poberať podporu v nezamestnanosti. Ten voľný čas využi ako ti radí majkeel a zároveň sa prihlás na terapie. Postupne nájdeš svoj vnútorný pokoj a bude fajn. Mne návštevy psychologičky veľmi pomohli. Počas voľna si ujasniš aj svoje profesionálne smerovanie, možno sa zamaeriaš iným smerom. Aj v tom ti vie pomôcť psychológ. Držím palce🍀🌞
Treba byť viac medzi ľuďmi. Zapojiť sa do rôznych komunít, spoločenstiev... Pomáhať sa dá aj online. Pocit spolupatričnosti a cítiť sa byť potrebný.. Niekedy to vie dať aj rodina. 😉 Ak sa nedá, treba hľadať iné spôsoby. Veľmi pomôže aj psychológ.
A ďalšia rada, ktorá pomáha aj mne, treba sa mať rád a myslieť na seba. Čo ti robí radosť? Kedy sa cítiš spokojne? Čo ti dodá energiu?
@david2020
Inak aj ja som bola na tom podobne. Navonok by väčšina ľudí nepovedala, že sa tak vo vnútri trápim. U mňa však išlo o kombináciu frustrácie a vyhorenia z práce a nefunkčného vzťahu. Prešlo už odvtedy veľa rokov. Medzičasom som zmenila prácu aj som sa rozviedla. Bolo to ťažké obdobie, ale som teraz vyrovnaný človek. S odstupom času ale určite viem, že som mala oveľa skôr odísť z práce. To z veľkej časti ovplyvňovalo aj ostatné oblasti môjho života.
@david2020 ocividne ta ruinuje praca.. tak ju zmen.. nebude to lahke v dnesnej dobe ale potrebujes zmenu.. dala by som vypoved a hladala si nieco ine, vyzeras byt inteligentny....
@david2020 trochu ma iritujú takéto témy. Obyčajná depresia, nedostatok serotonínu, pravdepodobne za to ani nemôžeš, proste genetická predispozícia. Tak prečo preboha si bez liečby? Máš zdravie, čo jesť, kde bývať, si nezávislý a máš prácu. To je obrovské šťastie, bohatstvo. Dokonca si myslím, že keby si sa ocitol v ohrození života, únos, rakovina, a dostal sa z toho, tak by ti došlo, čo si mal. Ale to sa nestane, takže proste tablety, čo doplnia serotonín.
V ziadnom pripade nechcem tvoju situaciu zlahcovat a v niektorych riadkoch sa aj dokazem najst, ale mozem ti povedat, ze samovrazda nic neriesi.
Sam si povedal, ze sa snazis druhym pomahat. Predstav si tu bolest a zial ktory by si prerozdelil do svojho okolia a medzi pribuznych svojim skratovym konanim. Toto konanie by islo proti tvojim vlastnym zasadam a hodnotam.
Rozumiem, ze niekedy clovek ma pocit, ze niet cesty von, ale ver tomu, ze je a stale je preco zit.
Mozno vo svojom okoli narazas na zlomyselnych ludi, ale netreba si znechutit zivot ludmi ktori si ho sami komplikuju.
Mozno mas pocit, ze tvojmu okoliu je tvoj osud lahostajny, ale sam vidis, ze napriek tomu, ze nikoho z nas tu nepoznas, tvoj zivot nam lahostajny nie je.
Mozno nie sme pribuzni ba ani znami, ale si sucastou nasej spolocnosti. Co by sme to boli za narod keby nam bol lahostajny osud nasich spoluobcanov?
Ak potrebujes radu, urcite napis IP.
Nezabudaj na slova Gandhiho: " bud zmenou ktoru chces vidiet vo svete"
Zivot nikdy nebude fer, ale aj napriek nepriazni osudu treba bojovat za to co si clovek mysli ze je spravne. Dobrymi prikladmi su Julian Assagne, Navalnyj ci Edward Snowden.
Nevzdavaj svoj boj za krajsi zivot.
@david2020
Mne keď bolo najhoršie, tak som myslela na.moje deti, hlavne na syna, lebo bol v zraniteľnom veku. Povedala som si, že kvôli svojím deťom musím so sebou niečo urobiť, oni predsa potrebujú vyrovnanú matku a nie kôpku nervov... Ja viem, je to iné, nemáš momentálne partnerku ani deti. Ale spomínaš krstňa... proste v tvojom okolí je určite dosť ľudí pre ktorých si dôležitý.
@david2020 neviem kolko mas rokov,ale usudzujem tak do 40,si mlady,zdravy...z tvojich riadkov je uplne zjavne ako velmi sa trapis,ale toto je vec,ktoru vies vyriesit navstevou psychologa,psychiatra. Vsetko sa na dobre obrati. Ja mam malo po 30ke,ale zufalosti som si uzila az dost a ver mi ze uz som rozmyslala aj nad samovrazdou. Na rozdiel od teba mi bolo ale fyzicky zle a od toho sa odvijal aj psychivky stav. Nevladala som sa hybat,najest,nic,moj jediny kamos bol gauc. Preplakala som pol dna,to bol priserny pocit. Ale nemohla som to vzdat,za prve som nevedela ako,aby to vyslo a za druhe tu mam rodinu,5rocne dieta vtedy a proste nemohla som to urobit akokolvek som trpela. Bud vdacny za to co mas,najdi si niekoho kto ti pomoze s tou bolestou aj v sukromi,ale hlavne odbornu pomoc. Este teraz ked to pisem mam oci plne slz,neprajem ani nejvacsiemu nepriatelovi to co som zazila
@david2020 Ahoj, podla toho co popisujes potrebujes psychiatra, hned. Zavolaj, povedz o co ide a objednaj sa na co najskorsi termin. Ak by bol daleky, tak chod na pohotovost, potrebujes cim skor odbornu konzultaciu a nasadenie liekov. Mozes aj volat na tuto linku, poradia ti co bude najlepsi postup:
Linka dôvery Nezábudka - 0800 800 566
Písal si to o skoro piatej ráno ktovie odkedy si hore. Ale neviem tu ti asi len tak neporadíme treba vyhľadať odbornú pomoc. Ak máš aspoň štvornohých kamarátov aj to je fajn, ale vážne ak sa bojíš aj sa s niekym novým zoznámiť tak to chápem ak ti ženy polamali srdce ale to už potom ti nikto okrem špecialistu nepomôže. A radšej daj vedieť ako ti je naozaj, neusmievaj sa nasilu to ťa len viac ničí a keď si siahneš na život ver mi že aj pozostalých to rozdrví..
Mas tazku a neliecenu depresiu. Nenechavaj to tak. Psycholog vypocuje, nasmeruje, bez toho, aby ta sudil ci aby ti daval hlupe rady typu- "nepozeraj na to co nemas" "bud rad, ze si zdravy..." to nikomu s depresiou este nepomohlo. Taktiez ta nasmeruje za psychiatrom, ktory ta nastavi aj na medikamentoznu liecbu. Depresia je rovnaka choroba ako zapal pluc. Len je bohuzial smrelnejsia. Bojuj. Drzim ti palce
Prosim, nerob to ❤ zivot je taky krasny. Mas stastie ze si zdravy, mas rodinu. Kolko chorych ludi by dalo vsetko za to, aby mohli zit! :( kolki sa boria s financnymi problemami, rakovinou v rodine.... viem, ze nam sa to lahko hovori ked nie sme v tvojej kozi, ale ti co si presli strachom o svoj zivot alebo zivot blizkeho maju na to iny pohlad. Kazdy mame svoje problemy a trapenia, ale vacsina sa da riesit. V niektorych tvojich riadkoch som sa nasla aj ja, a mozno viaceri tu. Mozno len potrebujes spriaznenu dusu...
😊
@vlasulka potrebuje odbornu pomoc. Ani vsetka laska sveta nezachrani cloveka pred tou strasnou ciernou dierou, ktorou je depresia. Darmo mu mozeme hovorit, aky je zivot krasny, ked on momentalne citi len prisernu bolest a prazdnotu. Potrebuje sa dostat s pomocou odbornika z najhorsieho a potom uz postupne pomocou terapie a s podporou blizkych si moze zasa vystavat zivot s prijemnym prezivanim. A nie je fer hovorit ze iny to maju tazsie, lebo to nie je pravda. Depresia je tazka smrtelna choroba, akurat o nej ludia vedia velmi malo a nevedia si predstavit tie bolestive stavy, co takyto clovek preziva.
@meluela tak ako píšeš... najhoršie je že včera som sa o tom s priateľom bavila aj o tomto príspevku a jednoducho, človek fakt šťastný niekedy nevydrží ani deň a popritom depresia a pocity viny ťa môžu držať do konca života... a .. psychiater a psychlóg... to sú ´další ľudia čo sú platení za to aby vypočuli trápenia ľudí a mohli pomôcť príčiny len zmierniť... musí to byť strašne ťažké robiť tú prácu s vedomím že vlastne psychika človeka je najmocnejšia vec na svete a že len ťažko ide vyliečiť človeka v takomto stave, čiže vlastne že ten psychiater si neplní naplno svoju prácu a nevie pômocť a potom už len počuje že nejaký pacient jeho spáchal samovraždu... Aj ľudia ktorí si prežívajú to čo práve tu autor, nikto mu nedokáže pomôcť možno naozaj len niekto keby si našiel niekoho komu sa môže vyplakať na plece a tá osoba mu naozaj bude ochotná venovať väčšinu svôjho času aby ho z toho stavu dostal.. možno len vtedy .... liek na depresiu nie je a nikdy nebude...len treba nejak dúfať že buď sa niekto nájde kto bude pri vás alebo si to uľahčíte alebo posledná možnosť ak nechcete žiť takto - naozaj sa vzchopiť a skúsiť to odznova ....
@david2020
Podľa toho čo píšeš máš cca 35r. Si mladý, zdravý, veľa ľudí takéto šťastie nemá.
Nepozeraj na to co máš alebo nemáš, pozeraj na to co môžeš. A môžeš toho veľa - skus nájsť vo svojom živote zmysel. Ten väčšinou ľudia nájdu v pomoci iným. Skus sa zapojiť do niečoho co iným pomôže. Hoci oho co ti napadne. Myslíš že pomôcť nejakému bezdomovcovi na ulici (napr jedlom) ďalšiu noc je správne? Ak áno, urob to! Sam uvidíš ze takéto drobnosti naplnia tvoj život nakoniec tak ze budeš šťastný.
A čo sa týka žien, v tvojom veku bude jednoduchšie po pátrať medzi mamičkami s deťmi. Častokrát sú to ženy ktoré natrafili na zlého muža, majú dieťa ale inak sú to super ženy. Možno skus nejakú osloviť a nakoniec nebudeš ani vedieť ako ubieha čas. 🙂
Cize:
- vypiš si všetko co máš, klady, veci ktoré mnohi nemajú.
- pomáhaj iným, na Slovensku je kopa ludi ktorí potrebujú pomoc
- nebuď sám, skus si nájsť ženu