Vzťah babky k vnúčatám
Ahojte, trochu ma mrzí jedna vec. Moja mamina akoby nemala vzťah k mojim deťom. Ľúbi ich, ale nemá snahu vytvárať si s nimi nejaký bližší vzťah alebo ako by som to nazvala. Ak potrebujem ísť k lekárovi a poprosím ju o postráženie, tak samozrejme pomôže, no to je asi tak všetko. Aj nás príde navštíviť a aj keď majú deti sviatok, tak príde zablahoželať. No príde mi ľúto, že za niekoľko rokov ani raz sama od seba nepovedala, že si vnúčatá alebo aspoň jedno vnúča zoberie k sebe napríklad na jedno poobedie. Mne to niekedy tak príde ľúto, keď vidím ako iné babky pomáhajú, berú si na prázdniny, niekedy aj na celý víkend. Ona nás má rada všetkých, samozrejme aj my ju ale táto vec ma trochu ťaží na duši. Ja viem že dnešné babky pracujú a majú toho veľa a potrebujú si aj oddýchnuť, ale kto chce si ten čas nájde a ona aj keď má voľno, tak má stále nejaké povinnosti..buď musí upratovať, alebo má stretko s kamoškou atď..ako to máte vy? 🙂
A tvoja mama mala pomoc od jej rodicov s vami? Ty si mala blizky vztah s tvojimi dedkovcami/starkymi?
Vies co, ked sa raz dozijem dochodku, budem rada, ze mam svaty pokoj, takze sa vobec tvojej mame necudujem. Sme vyhoreti, bez energie. Zariad si zalezitosti tak, aby si si starostlivost o deti vykryla s manzelom. Robime to tak isto.
Moja babka z ocovej t=strany bola taka dedinska babka - sliepky, svine, pole, nikdy sa s nami specialne nehrala ani nikdy s nami nikde nesla ale ani ona sama nikde nechodila - jedine kostol a pole. ALe zas na druhej strane mam pekne spomienky na to obdobie, vzdy sme sa tam stretli vsetci bratranci a sesternice v sobotu alebo nedelu, to bolo zabavy, nahananie sliepok, zabijacky, skakanie v sene, sankovacky hore za domom, odpusty, kolotoce, pripadne len behanie cez potok .
ono baby ešte jedna vec. A to, že ženy po prechode úbytkom hormónov môžu stratiť energiu. Nemajú jej toľko aby boli také aktívne ako zamladi. Už tá vitalita jednoducho nie je, aby lietali do práce, za vnúčatami, s kamoškami raz za čas na kávu (keď mali oni deti malé na kávičky čas jednoducho nebol). Ja mám kolegyne vo veku cca 55-63 rokov a ony sú celé šťastné, že už s nimi deti nebývajú, už sa im nechce vyvárať pre celú famíliu, navyvárali sa za celý život dosť, už si chcú variť len pre seba a pre muža. Obe kolegyne, čo som s nimi v kancli tvrdia, že po prechode je pre ne už ťažko chodiť do práce, a aj to prídu z roboty a musia si ľahnúť na hodinu. Nehovorím, že to má tak každá, sú aj aktívne babky, ale aj takto to môžu niektoré staršie ženy pociťovať.
No.. myslím že tvoja mamina má práveže k vnúčatám výborný vzťah 🙂 to moja svokra videla z našich 3 detí len najstaršieho syna, mal vtedy 7 mesiacov.. onedlho bude mať 10 rokov.. bývala až do roku 2016 od nás 10 minút pešo.. Odvtedy býva necelých 30 km, teda tiež žiadna neprekonateľná vzdialenosť..
Baby tu majú akoby 2 tábory, že sa venuje veľmi primerane, ale neobťažuje
a že nemá záujem.
Ty chces asi trochu inak, tak to mame povedz, navrhni jej krátky program s deťmi aspoň občas. Keď sú nejaké aktivity v okoli, koncert, športová súťaž, výstava, zoo kútik, navrhni je výlet s vami a potom aj sama nech ide s nimi. Veď komunikujte, to je základ.
@cacianka - ja si nemyslím, že by to zakladateľka mala ako problém. Skôr mi to príde, že jej je pocitovo ľúto, že babka mimo sviatkov nemá potrebu tráviť čas s vnúčatami.
Nejde o to, že chce viac pomoci, ide o ten bližší vzťah. Chápem ju, asi by to aj mne bolo ľúto. U nás to vidím, ako sú deti staršie, že aj oni majú oveľa bližší vzťah so starými rodičmi, s ktorými trávia viac času. Moji rodičia trávili s deťmi viac času (v našom meste) ako svokrovci (v inom meste). Nesúvisí to s pomocou, deti chodia ku svokrovcom aj na prázdniny atď., ale ten vzťah je iný ako napríklad k švagrovým deťom, ktoré chodili zase k nim veľa (keďže tam bývajú).
Ja ťa úplne chápem . Nehovorím že každá babka a dedko sú takí ale väčšina. Bohužiaľ. Pritom ja keď si spomeniem na detstvo,najkrajšie spomienky mám na svoju babku . Tá nás brávala aj vyzdvihovala zo škôlky. Cestovala autobusom a potom pešo zo stanice ku nám každé ráno a poobede (bývali sme 4km od stanice a ona už vtedy mala 65 rokov ). Pritom nám nekupovala darčeky,maximálne kilo mandarínok či pomaranče ,jablká. Ja zo sestrou sme ju tak veľmi ľúbili. Dokonca keď som odisla na internát ,a prišiel víkend ,tak som nešla domov,ale rovno ku nej. Bola prísna,ale veľmi veľa času s nami trávila,kvalitného času,učila nás spievať,piecť,variť . Venovala nám čas. Keď ochorela,a ja som mala 15 ,tak som ostala doma zo školy a starala som sa o ňu,varila som jej a kŕmila som ju ,mala vysoké horúčky. Nikto ma o to nežiadal. Neskôr keď už mala vyše 90 tak mala vidiny . Musel s ňou byť niekto Non stop. Odmietala som už len myšlienku ju dať do domova. Starali sme sa o ňu striedavo kto kedy mohol. No a naposledy keď mala 94 rokov,už sme ju museli kúpať,prebalovat. Naposledy ked som ju okupala,pri kúpaní my povedala ,že boli ste tie najlepšie vnučky na svete. Potom som ju uložila spať a už sa nezobudila😢ale ten pocit,tie jej posledné slová my potvrdili,že to,aký vzťah sme mali my s ňou,tak taký veru v dnešnej dobe malo kde existuje. A nadarmo mi niekto povie ,že ľudia ešte v tomto veku pracujú,ona pracovala fyzicky celý život ,unavená bola stále,ale na nás si čas našla vždy.
Ahoj. My to mame tak ze fajn. Mamina ma 53 rokov a 5 vnúčat. Ma vela aktivít s tatinom, casto navštevuje rodičov a maju veľa známych. A vždy ked sa dá, tak si nase deti berie a teda vzdyy ked potrebujem a nepracuje, tak povaruje.. Dokonca som vďaka nej aj vysku s malym dieťaťom dorobila. Ale to co som chcela - JA SA JEJ ČUDUJEM. Na jeden strane fakt som rada, ze deti si berie, ale veľmi si neverím, ze budem taka dobra babka ako ona. Ale ona je dobry človek, tak je to asi jedno s druhým. Sama hovorí, ze zachvíľku vyrastú a uz k nej nebudú chcieť na prázdniny chodiť. Je mladá, za 10 rokov môže byť kľudne este prababka:D
Skúsila si sa s ňou o Tom porozprávať, ale tak normálne že či by si nechcela zobrať na poobedie malého/ malú že mohla by im niečo ukázať alebo ich naučiť a ty by si si zatiaľ spravila doma čo treba. Vieš možno sa aj boji to navrhnúť a možno si aj netrúfa lebo deti sú živé a vymýšľajú a možno sa fakt bojí že keby si rozbili koleno alebo niečo podobné že by bolo zle. Skús sa s ňou porozprávať je to predsa tvoja mama s ňou môžeš rozrpavat orvorene
ahoj, autorka 🙂 ako to u teba po dlhsom case vyzera? zmenilo sa nieco? rozumiem tvojim pocitom a naopak nerozumiem zmyslaniu zien, ktore napriklad aj tu pisu nieco v zmysle, ze je to tak spravne, ze babka ma svoj zivot apod., ved je to naramne zranujuce, ked sa tvoja vlastna matka prirodzene nezaujima o tvoje deti… a predpokladam, ze jej ten “jej zivot” urcite rada doprajes, len nech prejavi zaujem aj o tvoje dieta/deti. nestaci, ze ich raz za cas z povinnosti postrazi, ked si potrebujes nieco vybavit. pride mi, ze zeny, ktore tomuto - tvojim pocitom v tejto situacii nerozumeju, su bud citovo chladne a budu sa, zial, takto nejak spravat aj ony k svojim vnucatam, alebo sa tak spravaju prave ich matky a tymto sposobom ich potrebuju pred sebou obhajit, aby im nebolo luto, ze su na tom s babkami tiez takto nestastne. a ze mozno ked budu deti starsie, tak babka hadam zacne javit zaujem? 🥲 ved detom v tom case uz babka nebude blizka… smutne
Ja ta nahodou uplne chapem. Mam to iste s mojou mamou a zvyraznene tym, ze moja svokra je uplny opak a ten rozdiel bije do oci. Moja mama je skvela, mam s nou super vztah. Byva 5 minut odo mna. Aj v ucata lubi, aj pomoze, ked ju poziadam. Ale presne ako pises, len to co je nutne. Ked k nam pride na navstevu, sadne si v obyvacke za stol, da si kavu, deti vola nech jej prinesu ukazat hracky, opyta sa ich par otazok a hotovo. Kocikovat alebo sama s nimi niekde vonku, to vobec. Jedno obdobie som potrebovala, aby mi syna bravala zo skolky. Bola zlata, ochotna, priviezla ho kazdy den, odovzdala vo dverach a isla domov. Nikdy nezostala pohrat sa s nim aj ked mala cas, aj ked ju volal. Proste sa jej nechcelo. Svokrana druhej strane ked pride na navstevu, prinesie si teplaky, sadne na zem v detskej izbe a ja ani neviem, ze je tu. Cely cas sa venuje deckam, hra sa s nimi, cita. Ked sme my u nich, sama od seba zoberie syna na ihrisko alebo na prechadzku. Po nocnej sluzbe je schopna prist sa pohrat s detmi, len tak , lebo ich dlho nevidela. Takze presne viem, co myslis a mne je to velmi luto tiez, lebo je to strasne vidiet na tych detoch. U svokry nemaju problem ju vyobjimat, ist s nou hocikam, zostat tam na noc, tesia sa na nu. Moju mamu akceptuju, preziju ked ich strazi, ale sami sa tam nepytaju. Maju ok vztah, ale nijako vyslovene sa k nej netesia. Riesit sa to neda, je to proste tak 🤷♀️