Vzťah, ktorý prežil neveru. Ja sa utápam, on sa ma nevie vzdať

Ahojte žienky.Natrafila som na koníka náhodou a páči sa mi, že neodsudzujete, ale delíte sa so skúsenosťami a konštruktívnym pohľadom na vec, preto som sa rozhodla vyrozprávať aj ja. Snúbenca som stretla počas pracovného pobytu v zahraničí.Na verejnosti sebavedomý namyslený sukničkár. So mnou vtipný chápavý,inteligentný a normálny chlap. Boli sme jediní zamestnanci slováci a tak nás to spojilo a trávili sme spolu voľný čas. Vtedy som ešte mala bývalého a on iné známosti.Stali sa z nás najlepší priatelia, čo zotrvalo aj po návrate domov. Ja však žijem a študujem v Čechách a on skončil školu a zostal v otcovej firme na Slovensku. Dokopy sme sa dali niekoľko mesiacov po tom, ked sme šli na spoločný výlet . Zomlelo sa to rýchlo, nebola som si istá, či toto je chlap s ktorým chcem byť kvôli jeho minulosti s dievčatami a nevyspelému chovaniu atd. Vždy som bola skôr tá rozumná a zodpovedná.Bol to však blesk z neba. Láska ako hrom. Zamilovala som sa veľmi silno, vrúcne, hlboko. Po roku a pol vzťahu kvázi na diaľku sa presťahoval za mnou.Hovorili sme často o svadbe a deťoch celý vzťah. Vzala by som si ho z fleku.Nikdy naozaj nikdy sme sa nehádali, nemali problémy. Vždy sme stáli pri sebe a podporovali sa. Zlom nastal keď si stále po niekoľkých mesiacoch v Čechách nevedel nájsť prácu..V obore, ktorý chcel a na úrovni ktorú požadoval. Bud bol prekvalifikovaný alebo naopak.. A začali problémy. Ja úspešná, nikdy s ničím som nemala problém. Mimo školy som mala vlastnú organizáciu, ktorá fičala, veľa priateľov, nabitý program. ambície. On medzitým znova začal študovať (diaľkovo biznis) kedže stále nemal prácu a venoval sa tak aspoň štúdiu..Rok sme takto bývali spolu. Príjem mal z otcovej firmy, kedže stále pre nich robil nejakú prácu a od rodičov. To bol problém. Hlavne pre mňa. Nevedela som to pochopiť. Vec sa má tak, že celý život žil doma(aj cez výšku), kde mal full service od mamy a ani prácu nemusel riešiť.Ak nejaká bola, vždy po známosti.Ja som presný opak, všetko si vždy budujem sama a makám, lebo ma učili že nič nie je zadarmo a prácu a peniaze si treba vážiť. Podporovala som ho dlhé mesiace, hľadali sme všade ponuky práce spolu, prežívali sme to spolu. Každý jeden pohovor, každé jedno postúpenie do daľšieho kola aj následný neúspech. Medzitým som ho naučila variť, prať,nakupovať, postarať sa o seba. Všetko, čo dovtedy v živote nerobil lebo nemusel. Boli aj výčitky, krik, že je neschopný, že nič nevie atd. Áno priznávam. Vadilo mi to a stále mi to vadí.On mi nikdy nič nevyčítal ani nenadával. Ja som v tomto temperamentná a priama. Medzičasom som odišla na 10dňový pobyt, ktorý mi v skratke veľmi pomohl určité veci v živote pochopiť a nabrať správny smer. Ked som sa vrátila snažila som sa mu všetko, čo som sa naučila a pochopila vysvetliť a aplikovať do praxe. Podarilo sa. Dostal prácu! A tu začal ešte len náš problém. jeho v podstate prvá práca pod iným šéfom než otcom. Pracovná doba 8-18 plus práca z domu. Domov chodil vyčerpaný bez energie, padol a spal. Znova hádky, výčitky, že to nezvláda. Nechápala som, že nezvláada to čo ja robím roky denne. Áno priznávam, bola som zlá a odporná a dávala som mu to najavo. Nechcela som s ním byť a veľmi razantne som to ukazovala svojím chovaním. Vedela som, že máme problém, snažila som sa svoje pocity s ním zdieľať a komunikovať. On to cítil rovnako. rozprávali sme sa o tom často a hodiny. Nikam to neviedlo, nemali sme riešenie. Uzavretý kruh. Chvíľu dobre a znova pád. A vtedy to prišlo. Začal chodiť na firemné večierky, kde bol vstup partnerov či blízkych podľa jeho slov zakázaný. Nebudem to dalej rozpitvávať. Boli sme v brutálnej kríze, obaja na nervy, nevedeli sme čo dalej. Intuícia mi hovorila, že to je velmi zlé. Schovával telefon, notebook, bol iný. Intuícia kričala. Ked spal, pozrela som mu správy. Bola to kolegyna. Zatiaľ podľa jeho slov nevinné písanie, pre mňa jasné smerovanie do nevery. Chcela som nás vzťah ukončiť. Obaja sme si neboli istí, či to chceme takto ďalej, ale ľúbili sme sa. Stále to tutlal a tajil, stále nebol ochotný mi ukaázať kedykoľvek svoje správy. (nie nebolo mi to trápne, vedela som čo sa tam deje) Bývali sme v byte mojej rodiny. Po nekonečných rozhovoroch bez riešenia som ho poprosila nech sa odsťahuje. Bolo to veľmi vyhrotené. Neznesiem ked mi do očí muž, ktorý tvrdí že ma miluje a som žena jeho života klame. Nechcel odísť. tvrdil, že je vše bude dobré. Nebudem zachádzať do detailov, vzala som to do svojich rúk a odsťahovala sa(z vlastného!) s tým, že má mesiac na to aby si rozmyslel, čo v živote chce.Myslela som si, že ked bude sám, pomôže mu to a aj mne. Stále ma kontaktoval, volal, že sa mám vrátiť, že to vyriešime. Po týždni, čo som bola z bytu preč som prišla do bytu pre nejaké veci a vtedy som v jeho mobile našla správy, kde si písal s inou kolegynou ako sa s tou dotyčnou vyspal v čase ked som sa odsťahovala....Šok, dýka do srdca. Absolútny koniec. Ked som sa ho to otvorene spýtala, zapieral. Zapieral, klamal, tajil. Stále dokola. Plakala som, zrútila som sa. Kričala som nech okamžite vypadne. Nikdy nezabudnem na ten pocit ako ma celý ten čas klamal a podlo mi s úsmevom do očí tvrdil, že s ňou nič nemá. Zúfalo Plakal aj on, ľutoval, všetko mi povedal. Spal s ňou raz. Večer ked sme boli v kine a snažili sa náš vzťah zachrániť! a po kine išiel na firemný večierok kde som mala vstup zakázaný...Pre mňa absolútna zrada.Koniec. Bodka. Vrátila som sa do bytu, kde som bola prechodne a plakala. celý mesiac. Všade denne niekoľkokrát. Prosil ma, našiel si kde bývam, chodil ma čakať na zastávku, plakal na ulici, ľutoval. Uvedomil si, čo spravil. ja som bola rozhodnutá, že je koniec. Nedokázala som mu odpustiť šmahom ruky, aj ked som videla, že to naozaj veľmi ľutuje a trápi ho to. a koniec koncov mala som podieľ viny aj ja. Zo zúfalstva a z podupaného ega som sa vyspala s kamarátom. Ked som sa vrátila domov do nášho bytu, čakal ma tam s ružami, knihou s básňami, ktoré mi celý vzťah písal a letenkami na miesto, kde sme sa dali dokopy.Znova plakal, Povedal, že sa odsťahuje, ale prosí ma aby som s ním letela. Nechcela som, ale nakoniec som išla. Všetko kúpil a bolo mi ľúto, žeby to prepadlo. Stále a často som však plakala. Ten pobyt sme celý prerozprávali. a Rozhodli sa to skúsiť znova. Ja som sa však medzičasom rozhodla, že potrebujem zmenu a v lete na 3 mesiace odídem do USA. Akceptoval to. už veľa mojich zahraničných výjazdov a jeho tiež sme si vzájomne tolerovali, lebo sme podobné povahy a chápeme to a vždy sme sa snažili pricestovať za tým druhým na nejaký čas. Po ´´uzmierovacom´´pobyte býval chvíľu u kamaráta a potom sa vrátil. nechali sme to však prirodzene plynúť až do môjho odchodu. Často sme sa rozprávali, ja som mala potrebu to pitvať a pomohlo mi to. Dotyčná mu sama nakoniec povedala, že je idiot, lebo jej samozrejme tvrdil, že sme sa rozišli....celé zle.nezvládol ten nápor a celú situáciu. Viem, nie je to omluva. Odišla som do US a na posledný mesiac prišiel za mnou a cestovali sme spolu. Bol to pekný mesiac, znovu nás to trochu stmelilo. Stále som však myslela na to, čo sa stalo. Po návrate domov ma však požiadal o ruku. Ďaľší šok. Plakala som, plakal on. Povedala som mu, že to vôbec nie je vhodná doba, že sa bavíme o svadbe toľko rokov a on to urobí teraz.(pol roka po nevere) Povedal, že mi chcel dokázať že som žena jeho života a všetko si uvedomil, že spravil najväčšiu chybu jeho života. Po preplakanom večeri som mu povedala áno. Koniec koncov stále som ho stále nekonečne milovala, ale zároveň ma neskutočne trápilo, čo sa nám stalo. No a teraz je to skoro už pol roka, čo sme zasnúbení. On hovorí o dátume svadby a deťoch, ja sa na to absolútne necítim. Stále riešim jeho neveru a celý ten problém. Stále nemá stálu prácu a špekuluje nad podnikaním.Čo ked znova príde osobnostná kríza, ťažká práca a nezvládneme to? nezabudla som, ani som neodpustila a preto tu dnes píšem.Má vôbec význam držať sa vo vzťahu ked vám intuícia silne hovorí, že niečo nie je vporiadku?čo ked príde znova kolegyňa, ktorej povolí? situácia,kríza?urobil raz, urobí to znovu ako sa hovorí? On o tom vie, rozprávame sa o všetkom naozaj otvorene. Lenže on je presvedčený o tom, že som jeho osudová žena. Źe ja som tá pravá, že spolu budeme na veky vekov. Aj cez moje pochybnosti a výčitky aj po roku od tej udalosti je stále trpezlivý, miluje ma z celej duše, nosí a posiela mi kvety, hovorí mi krásne slová a dáva mi veľa lásky..tak ako to vždy bolo..aj napriek mojim zlým náladám a bolesti.. chcela som sa viackrát s ním kvôli tomu rozísť, ale on nechce. on neodíde. on sa ma nedokáže vzdať. ja však mám pocit, že celý vzťah som ja ten človek, čo to celé vedie, vďaka ktorému vyrástol a dospel, uvedomil si a naučil sa mnoho vecí...a ja som niekde v pozadí.On je veľmi inteligentný, ambiciozny, kreatívny.za ten čas čo sme spolu sa veľmi zmenil a z chlapca sa stal muž. niekedy mám pocit, že som mnou chce byť len preto lebo som silná a viem ho motivovať, posúvať dopredu a pomôcť niečo dokázať. samozrejme, bez jeho podpory by som nebola tam, kde som dnes. Alemám pocit, že misky váh nie sú vyvážené... Cítim stále hroznú bolesť a smútok v duši a preto žienky som prišla so svojím príbehom sem. Len si prečítať váš názor, váš pohľad, vašu skúsenosť, či radu...za všetko budem vďačná. Pychologičku máme za sebou obaja..veľmi nás neposunula... ☹