Vzťah s rodičmi po narodení vnúčat - ako riešiť nezhody?
Ahojte, zaujima ma, ako najefektivnejsie vyriesit moj vztah k mame.
Mame rozdielne hodnotove rebricky a ine povahy. Pre nu ju dolezita okazalost, dramatickost, hojnost. Je prchka, takze bud vybuchne hned alebo to dusi v sebe a v nejakom necakanom momente to vyhodi na oci. Ja nepotrebujem ku stastiu vela, mam hlboky vnutorny svet a navonok vyzeram ako nedostupna a chladna. Dolezity je pre mna zamer, nie vysledok alebo co si myslia druhi.
Samozrejme, dochadza ku stretom, o to viac, ako sa narodili deti.
Vacsinou sa radia dve veci - bud sa porozpravat alebo ignorovat. Rozhovor sa neosvedcil, urazila sa a neprijma iny postoj k veci a ignorovat ju ma stoji vela psychickej energie, pretoze vyslovene hnusna nechcem byt (predsa je to matka a tak jej nebudem skladat telefon a podobne). Co je z dlhodobeho hladiska lepsie? Dookola vysvetlovat a nechat ju urazat sa alebo nechavat sa ranit jej vycitkami a snazit sa ich nepripustat? ranitsnazitsananezabudnutzabudnlastn nejako priblizit, ked mi je jej konanie uplne vuddzie?
Ahoj. Ak máš hlboký vnútorný svet, osloví ťa táto baba.
https://www.youtube.com/channel/UCLPq0P2Ir8-6zm...
Nemusíš meniť ju a ani seba. Stačí ak ty pochopíš a veci sa vyriešia samé. Ani nie vyriešia, lebo nieje treba nič meniť. Len sa na veci budeš inak dívať a tým sa zmenia pre teba.
Keď radiť je ťažké, lebo na každého platí niečo iné, ja napríklad mám tendenciu stále vysvetľovať, aby bolo dobre, ale tiež už niekedy prídem do stavu, že nevládzam, že veci nechávam tak. A radšej púšťam jedným uchom dnu a druhým von a neriešim
Mame jednu taku osobu v rodine a pomaha len striktne dat hranice. O niektorych temach sa skratka nebavime, kedze ide o veci, v ktorych nehodla ustupit ani jedna strana. Trvame na tom, ze cele navstevy sa prehadat nema vyznam. Hlavne, ked k dohode nedoslo a uz to bolo preberane viackrat. (toto by som zaviedla u teba, zakazat komentare ohladne vasho materialneho vybavenia a komentovania tvojej osoby)
Chcelo to sice par zlozenych telefonatov a aj jeden teatralny odchod z navstevy (treba najst na to odvahu, lebo to nie je prijemne, ale treba vytrvat na svojej zasade, nech sa deje cokolvek). Myslim, ze pomohlo. Teraz ked sa taketo sporne veci vytiahnu, staci povedat, prepac, o tomto vies, ze sa nechceme bavit.
A ak by predsa dana osoba zacala o tom istom znovu a znovu, zas len odist alebo zlozit telefon. Trpezlivo bez kriku opakovat, toto mi vadi a ak s tym neprestanes, nemozme tu dalej sediet, telefonovat. Naozaj si to nezelam, chcem aby sme spolu stravili pekne chvile pre teba aj pre mna.
U nas to pomohlo (na x ty raz) Lebo ludia sa v podstate chcu stretavat a nik nechce prerusit kontakt.
Uzivame si teraz navstevy omnoho viac, preberieme vsetky neutralne temy, co je nove, deti sa zahraju, uziju si pozornost pribuzneho, a v dobrom sa rozideme.
Akoze nie je to uplne uprimne, otvorene a o problemoch sa vobec nebavime, ale skratka s niektorymi ludmi sa to neda. Toto beriem ako maximum, co mozme z daneho vztahu vytazit. A nie je to malo.
Odporucam aj tebe. Nie si povinna, aby mali deti neobmedzeny vztah so starym rodicom, zalezi tiez ,ako sa sprava. Aj on si ten vztah buduje a mal by si ho zasluzit. Svojim detom das do buducna navod, ako si poradit napr. s neprijemnym kamaratom, manzelom, atd. Tiez to nebudu predsa trpezlivo znasat.
Urcite sa necit povinna, lebo rodina.
Ale mne trvalo roky, kym som si to ujasnila v hlave. Tiez som na zaciatku citila povinnost, vinu, bola som uzlik nervov pred kazdou navstevou, citila som tlak a nevedela som, ako to riesit. Najviac mi pomohla vzdialenost a iste obmedzenie kontaktov, aby som nabrala odvahu zabojovat si za seba. Laskavo, ale trvat na svojej zasade. Ako s malym dietatom🙂
Vela stastia.
@elzena2 Buď sama sebou a nenechaj sa manipulovať matkinými dramatickými prejavmi. V prvom rade sú to Tvoje deti. Ak je k Tebe tak veľmi kritická, radšej s ňou preruš aspoň na nejaký čas kontakt. Nenechaj sa tyranizovať. Odpoj svoju pupočnú šnúru - si už dospelá! Buď Ťa bude rešpektovať a svoj názor si nechá taktne viac-menej pre seba, alebo nech si adpotuje vlastné deti, keď je taká úžasná a dokonalá.
@elzena2 uff je to smutne ale problem je v tebe a to konkretne v tvojej sebahodnote. Mne aj svokra vsetko pochvali, aj keby to bolo zhorene a presolene, lebo som velmi jasne a hlasne dala vsetkym naznamost ze MOJA domacnost je MOJA,a dvere maju klucky z oboch stran a ak chcu byt zadobre s "nami" musia byt hlavne zadobre so mnou. ak by mi toto spravila tak ju popravde vyprevadim a viac nepozvem, ale ja som taka povaha ze by mi to bolo naozaj jedno a netrapilo by ma to.
viem, ze je to mama ale to tiez neznamena, ze ti bude robit zle a urazat ta. ako ja by som si dala asi nachvilu pauzu a nech proste pride prva ona. isto sa nebude urazat donekonecna
Ahojte, my to mame tiez podobne. A ja som to tiez nezvladala. A urobili sme razny krok. Manzel povedal svojej rodine ze bud nas budu respektovat alebo sa s nimi nebudeme stretavat. Pomohlo to trosku lebo sa aspon snazia. Aj ked stale nieco vyskoci lebo jazyk je jazyk a malo ludi si ich drzi na uzde. Je to cele hrozne lebo nase navstevy (podotykam ze navstevuju iba oni nas)sa stali formalne, kratkotrvajuce. Ale aspon nie je kazda navsteva o radach a o tom co a ako mame robit a ako mame zit a o hadkach a emociach. Proste pridu a po hodine odidu a koniec. Ak chcu byt s vnucatami tak nech nastupia na nasu lod a prisposobia sa tomu ako my chceme vychovavat svoje deti a ako my chceme zit svoj zivot. Oni svoj uz ziju a ziju ho nejakym sposobom tak nech si ho ziju a nech nekecaju do nasho. Co sa tyka mojej mamy tak mame tiez potycky ale mam pocit ze ona z toho aspon nerobi nieco strasne ked chcem nieco inak ako ona. vymenime si nazory a koniec. Ale podla mna treba na to ist tvrdo lebo ak to clovek prehliada tak to bude iba pokracovat a zasahovat dalej a dalej a dostane ta to na psychiatriu. A potom este povedia ze aha aka chudera zblaznila sa......ale to ze su toho prícinou nikto nebude vediet. Takze v zaujem svojich deti aby neprisli o mamu navrhujem dat jasne hranice.Vztah so starymi rodicmi je mozno dolezity ale dolezitejsi je s rodicmi a ak aj stari rodicia maju zaujem o vnúcatka tak nech sa najprv zmieria so svojími detmi. Podla mna je to prvorade. Mozno ked su deti male tak to nevnimaju ale staci ze trosku povyrastu a nebudu ich mat radi presne koli tomu ze oni nemaju radi vas.
@elzena2 Najlepsie si polozit otazku: preco sa snazis za kazdu cenu mamine zapacit? Asi ti chyba jej uznanie, pochvala, nieco, co sa ti malo od nej dostat v deststve a nedostalo…
Z tvojho uvodneho prispevku nevidno (ja nevidim🙂), ci mamina si je vedoma toho, ze ta svojimi reakciami zranuje. Ak to robi zamerne, tak urcite by som volila odstup, aj ked mas pritom vycitky. Urcite to pojde tazko, ale inak ta bude jej pristup "vyciciavat", stale to budes v mysli rozoberat, trapit sa kvoli tomu atd. Myslim, ze s takymto typom ludi nema vyznam ist do ofenzivy, ti idu stale svoje a cakaju, ze druhi sa prisposobia.
A este k detom: urcite by som ich k mame davala a az ked by som vybadala nejaku manipulaciu voci mojej osobe, potom by som to riesila. Rozhovorom asi nema vyznam, lebo to su typy ludi, ktori vsetko otocia proti tebe, skor by som dala na cas pauzu v stretavani s detmi...pri tej pauze sa mamina spamata... pokial si ju vobec vsimne.
@elzena2 usmej sa na nu siroko a povedz tvoj dom tvoje pravidla, nas dom nase pravidla mamulka. Aj ja ta mam rada. Alebo jej povedz nemame zltu papriku a co nie je to smrtelna choroba. Predstav si ze mas rakovinu, zlta ci cervena ci zelena by ti bolo u prde.le. Alebo chapem co chces povedat, ale mam iny nazor, nevyhovuje mi to a pod. Strucne bez vysvetlovania.
Ja by som tu mohla napisat pohlad z druhej strany, ako matka dvoch dcer. Ale naco? Mozem vam povedat len to, ze je to generacny problem, ktory vas v buducnosti caka tiez. Rovnako, ako mnohokrat pretriasany vztah svokra - nevesta. Ak neidemo zivot, nejde o nic 😉
@elzena2 ahoj, možno by zabralo skritizovať jej kritiku. Na tú sms odpísať, že ako môže toto jedna matka napísať dcére. Ak sa ti nedám dosť dobrá, nezabúdaj, že ty si ma vychovala....proste by si sa mala brániť, ona si to potom už 2x rozmyslí či ti napíše niečo v tom zmysle. A vôbec by som sa nebála že sa urazí, nech, ona teba raniť môže a ty ju nie? Ak by nepindala tak jej nič také nenapíšeš predsa... Držím palce a som vďačná za moju skvelú mamu, síce má svoje muchy, ale z iného dôvodu, ona by sa naopak rozdala a obetovala pre všetkých.
@0silvia0 osamostatnenim sa dietata ziadna matka neprestava nou byt. Preto je pochopitelne, ze sa viac, ci menej o dieta zaujima. Je len na kazdej z nas, do akej miery a akou formou. Je tazke sa matke zmierit s tym, ze jej dcera ma pramalo z jej vlasnosti, ze nekona tak, ako videla ako dieta v rodine. A to je pochopitelne. Nase dieta je zmesou genov dvoch rodin a naplno sa to prejavi prave vtedy, ak je to dieta dospele a ma vlastnu rodinu. Nevedela som uplne presne urcit, koho geny prevladaju v povahach mojich dcer, kym bezstarostne zili v mama hoteli. Teraz to viem. Jedna je po mne, druha po svokre. A co mam robit? Maju vlastny rozum, manzelov a oni si riadia svoj zivot podla seba. Nie vzdy som s tym stotoznujem, obcas nieco komentujem. Pre pokoj v rodine nevyhrocujem.
Presne tak to bolo v mojom mladom manzelstve, avsak viac, nez moja mama, sa miesala svokra. Neboli to vsak ziadne extremy.
Ani vy, dcery, by ste si nemali o sebe mysliet, ze vsetko viete najlepsie a mama vam uz dobru radu dat nemoze. Tym, ze ste porodili dieta, este ste sa automaticky nezjedli vsetku mudrost sveta. Vy ste zatial vo svojom mladom veku vychovali svoje dieta do 3, 5, 10, .....rokov. My vas ovela dlhsie , mame viac vedomosti, aj skusenosti. Takze vo vztahu k matkam by to chcelo trocha menej sebavedomia a viac uznania.
Nebudem zachadzat do extremov , par je ich tu popisanych. Zial, su aj take.
Za pravdu mi mozno date, az si tym same prejdete.
@oli18 ja mám tiež skúsenosť, že najviac toto riešia matky malých detí. Chcú si robiť všetko podľa seba a komentovanie čohokoľvek od staršej generácie považujú ako útok na svoju osobu a materské schopnosti. Ale ono sa to všetko utrasie časom. Tie malé deti sú v rodinách také vzácne, tak každá babka má potrebu sa vyjadrovať. Keď prídu do puberty, tak babky sú celé šťastné, že už takýchto výrastkov nemusia riešiť a len zdiaľky sa dívajú ako to ich deti s vnukmi zvládajú... Moja mama len zalamuje rukami, že je šťastná, že nemala chalanov, že ona by to s chalanmi nezvládla, oceňuje, že mala len 3 dcéry.
@ivana11155 Ja si myslím, že sme z tej generácie kde ani naše mamy nedostali pochvalu, co sa rozprávam väčšinou tam bola chladná výchova, naši rodičia dostali starostlivosť jedlo....ale nie lásku, porozumenie a to je velky rozdiel.Mna mama snad nikdy nepochválila síce sa nesnaží ani haniť, ale chyba mi tam také vrucno, cit.....
@elzena2 A keď čítam tvoje prispevky v diskusii, riešenie vidím skôr v tom aby si popracovala na sebe a na svojej hodnote. Ty tu nie si na to aby si tvoju mamu (alebo iných ľudí) urobila spokojnou. Nemusí sa jej vôbec páčiť ako zijes a čo mate alebo nemáte. Teba to nijako neohrozuje ak je ona nespokojná alebo sa jej niečo nepáči. Ja mam podobnú situáciu v rodine, my mame dosť peňazí, ale absolútne to u nás nevidno a vždy od svagrovcov počúvame reči typu "prečo nechodte na dovolenky" (nechce sa nám cestovať), prečo byvate v byte a nemáte dom (byt nám vyhovuje), vy nemáte nič znackove (áno, nemáme). Nemusíš sa obhajovat, stačí odpovedať krátko, stručne tak ako to je, že o dane veci nemáte záujem, nevlastnite ich a nepouzivate. Ak jej je ľúto vašich detí, nech kľudne je, tvoj problem to nie je. To či si o tebe mysli že si neschopná neovplyvníš a nie je ani dôležité či si to o tebe myslí, dôležité je to čo si o sebe myslíš TY. Ty nemáš problem s mamou, ale so sebou a to nemyslím v zlom 🙂