Vzťah s rodičom
Dobrý večer,
potrebovala by som poradiť. Môj vzťah s mamou sa už dlhšiu dobu nesie na vlnách občasných hádok, nezhôd v určitých oblastiach. Začalo to niekedy v období puberty, čo je asi prirodzené, najmä, keď si človek postupne začne formovať vlastné názory, pohľad na svet a istý druh nezávislosti. No dúfala som, že postupom času celý tento hurhaj odoznie, ale opak je pravdou.
Mám pocit, akoby i dnes, kedy mám už 19 rokov, sme sa nevedeli porozprávať celkom kľudne a s pokojom. Ak sa rieši nejaký problém, skúsiť ho logicky vyriešiť namiesto zbytočných krikov. Celé to na mňa pôsobí tak, akoby sa priepasť medzi nami akurát prehlbovala. Nejedná sa už iba o hádky, ale z jej strany nepociťujem ani záujem o to, čo sa mi v živote deje - resp. pokiaľ by išlo o nepravdu, ja z jej strany nepociťujem záujem. Z toho dôvodu som sa už pred dlhším časom rozhodla svoj život radšej zdieľať s ľuďmi, pri ktorých mám dojem, že vnímajú o čom rozprávam. A zároveň ma nedávajú do pozície malého dieťaťa (pretože v prípade mojej maminy sa s týmto stretávam pravidelne, najmä ako má vykresľuje pred druhými ľuďmi). Dnes sa stretávam s názorom, že s ňou nedostatočne komunikujem. Pre doplnenie, mnoho ráz som sa jej snažila vysvetliť, prečo je tomu tak, ale jej reakcia je akurát nervozita, nevrlost a, v najhoršom prípade, krik. Ja, ak mám byť úprimná, nemám rada, keď niekto začne bezdôvodne kričať, preto následne tiež zvyknem zvýšiť hlas, čo viem, že nie je najlepšie riešenie - vtedy opäť príde spätná reakcia, že ona nekričí, to iba ja. Jednoducho, nikdy sa nevyrieši nič, pretože vôbec nevníma a nemá ochotu dať akúkoľvek váhu mojím argumentom, má len svoju pravdu a odmieta si priznať chybu.
Nechcem znieť ako človek, ktorý sa iba sťažuje. Sama viem, že nie som perfektná, veľakrát som spravila chybu aj pri komunikácii s ňou alebo sa mala problém emocionálne prejaviť (napríklad jej povedať, že ju ľúbim alebo ju objať, i keď to tak cítim), čo mi tiež bolo mnoho ráz vyčítané, či som nespravila vec, o ktorú ma požiadala. Ale som si týchto bodov vedomá, ospravedlnila som sa a snažím sa na tom pracovať. Pri nej viem, že si svoju chybu neprizná.
Zároveň vidím a mnohokrát aj počujem nepríjemné poznámky zo strany ostatných členov rodiny, ktorým poskytla len jej jeden pohľad na celú udalosť. Čo sa má väčšmi však dotýka je, že moje vysvetlenie si nevypočujú. Aby som uviedla presný príklad, podobná udalosť nastala aj dnes večer s platením internátov, kedy som sa snažila vysvetliť, že je možné zaplatiť ho slovenskou kartou na termináli - hľadala som to na stránkach. Začala kričať, aby som tam zavolala, aká som nezodpovedná, že ich riešim až teraz (pretože cez internet je možná platba len 7 dní pred nástupom na internát, čo je pre mňa dnes), ako som mala čas aj predtým. Do toho sa pridala moja teta cez telefón na jej stranu. Snaha o opakované vysvetlenie bola zbytočná= všetko rieši len ona a ja sa o nič nestarám.
Ono v princípe väčšinou hádky začnú a odoznú, ale ja aj zo svojej strany cítim, že môj vzťah k nej dňom čo dňom slabne a snaha o vypočutie, porozprávanie sa na túto tému nekončí pozitívne. Zväčša, keď vytknem, že s niečím nesúhlasím sa ohradí, či pre mňa hádam nerobí dostatočne, nekupuje oblečenie, pomôcky, platí aktivity.. ale pre mňa by skôr ako toto bolo dôležitejšie, keby skúsila popremýšľať nad tým, čo sa jej snažím povedať.
Budem vám veľmi vďačná za akýkoľvek názor, rady alebo postoje. Chcela by som sa pokúsiť zlepšiť stav, v akom sa nachádzame🙂.
Rodič neznamená ideálny rodič. A dieťa nie je kópia, je to samostatne, nezávisle konajúci a rozmýšlajúci jedinec. Niekedy si rodičia a deti rozumejú, niekedy nie. Može nám to byť lúto, ale to je tak všetko čo s tým možeme robiť.
Moja rada - prijmi mamu takú aká je, nebojuj ak to nie je nevyhnutelné, správaj sa zdvorilo. To vám k sebe nezatvorí dvere navždy. Áno, znie to ako by si mala ustupovať iba ty, a aj to tak je. Pýtaš sa čo robiť - s mamou nenarobíš nič, takže zostáva len nejako prisposobiť svoje správanie.
Alebo neprisposobiť, len vydržať a vyčakávať chvílu kedy budeš samostatná a budeš sa mocť úplne odpútať.
@ckocka k podobnej možnosti som už predtým prišla, ale je mi z toho akurát nesmierne smutno.. najmä, keď vidím maminy kamarátiek, ich vzťahy a spôsob komunikácie
@amelishere Ber to tak že rovnako ako ty má aj mama právo mať svoju "osobnosť", svoje názory a svoje presvedčenia.
Kto rozhodne naozaj spravodlivo a nezaujato ktorá z vás má pravdu?
@ckocka skôr ako o určenie pravdy mi išlo len o vypočutie a zváženie mojich slov😄viem, že pravdu mať nemusím. Ale samozrejme, asi mi nič iné neostáva.. ďakujem každopádne.
Ja som mala zlé vzťahy s mamou, od 14tich rokov asi, boli to mesiace čo sme sa doma obchádzali nerozprávali sa, v 18tich som vypadla na VŠ mimo domov nech idem radšej na internát našla si brigádu nech nie som závislá na peňazí od rodičov, skončila som VŠ a presťahovala sa cez pol Slovenska do BA a tu sa aj usadila. Vzťahy nie sú stále veľmi dobre ale mám už dieťa a všetka komunikácia sa presunula na syna čo hádky veľmi eliminuje, malého má veľmi rada a ja už nie som stred záujmu čiže ja mám "pokoj" rieši už iba svojho vnuka 😊
Niekedy sa neoplatí ísť hlavou proti múru, človeka nezmenis a niektoré povahy sú veľmi ťažké ... Radšej sa zariad postupne podľa svojho a časom sa to nejak utrasie
@amelishere Poradiť neviem, ale viem ako sa cítiš. Mám podobný vztah s matkou. Ale ja nanu nezvysujem hlas. Len ona na mňa kričí. Chystám sa s tým niečo robiť, ale podla mna niekedy to nemá zmysel. Niekedy si môžeš lámať hlavu aj srdce dlhy cas, ale k nicomu to nepomôže. Skús to najskôr prijať také, aké to je.
@amelishere teraz pisem skor ako ta matka, ktora ma deti v tvojom veku .
Ked si popisala tu situaciu s internatom, tak k tomu by som ti vedela dat spatnu vazbu.
Mama ma pravdu v tom, ze si to mohla riesit skor a nie na poslednu chvilu. Mozno v jej reakcii bol strach, ze ti internat nedaju, ze nebudes moct pokracovat v studiach .....ktovie, co jej prebehlo v hlave.
Chapem, ze ty riesis svoje problemy a chcela by si , aby mama lepsie chapala tvoje pocity.
Mama vsat asi riesi problemy vacsich rozmerov a ktovie cim vsetkym si prechadza.
Mozno stale nema istotu, ze ti moze doverovat v tvojej samostanosti ( ked si zabudnes zaplatit za inetrnat)....
Skus chvilu neriesit mamine reakcie, ale skus naozaj riesit svoje povinnosti a dokaz, ze sa na teba moze mama spolahnut.
Myslim, ze vacsina matiek by uz nechcela riesit ulohy za svoje deti, len vas asi nevieme pustit, aby si ste niesli zodpovednost za svoje chyby a vyvolava to v nas napatie a stres ked chceme zabezpecit, aby ste mali vsetko, co potrebujete.
Nenapisala si, ako reaguje tvoj otec a ci to vobec riesi a ci zije s vami.
Ak je cela starost o teba a aj o pripadnych surodencov len na mame, tak sa jej nedivim, ze je v strese, zovreta a neempaticka.
@jennky13 až na to že ona nezabudla zaplatiť za internát !
To ti nejak uniklo že 😁. To čo píše ona si prehliadla rovnako tak ako jej matka nepočúva vysvetlenia čo jej hovori. Lebo ju berie za decko čo nemá pravo na názor. Ale nonono si jej ako staršia napísala.
Dufam že tento typ "ego demencie" nejde vekom a raz to nebudem svojej dcere robiť.
@amelishere je super ze mas snahu riesit vztah s mamou. Otca nespominas, tam je to ok?
Ja podobne tiez neznasam zvyseny ton reci a krik, lezie mi to na nervy. Som radsej, ked sa veci riesia pokojnou cestou. Kazdy vek ma svoje specifika. Aj ten tvoj, aj ten mamin. Pises, ze vase nezhody zacali od puberty. Ona asi ocakavala, ze navzdy budes decko a budes ju pocuvat. Jej predstava splasla a akoby sa jej nechcelo riesit nic navyse.
Na druhu stranu, teenagersky vek je zlozity, clovek sa hlada v zivote. Ale aj vek okolo 40, 50 rokov je zlozity. Clovek uz nema tolko energie ako zamladi, riesi kopec veci, deti, pracu, partnera, ktoreho ma alebo nema, peniaze, domacnost a milion blbosti okolo zivota, predmenopauzu a hormony. Z pohladu vyziteho dospelaka ma ten teenager na starosti len seba a este aj to nezvlada a papuluje...
Ak ti mozem poradit, skus v komunikacii s matkou zachovat pokoj. Ak ona zvysi hlas, slusne ju popros, ci sa nemozete porozpravat pokojne. Skus si svoje veci okolo skoly a internatu riesit sama, ani jej nehovor rozne terminy a sposoby. Ak bude vase veci rozoberat so sirokou rodinou, popros ju, ci si to nemozete vyriesit len vy dve osamote, ze toto sa ti nepaci. Jednoducho but ty ta pokojnejsia, kludnejsia, mozno sa mama od teba nauci pokojnej komunikacii.
@blunka myslim, ze si to nepochopila . Platby za internat prave aktualne riesim 🙂 a mozno autorka to ma inac, ale je naozaj mozno zaplatit to skor. Mozno sa mama len zlakla, ze to jej dcera nestihne.
Je velmi jednoduche vidiet len jednu stranku celeho problemu, ako mama nepocuva, nechape, kritizuje...., ale co preziva ta mama, co vsetko musis riesit, coho sa boji ona - to je tiez dolezite zobrat do uvahy.
Myslim, ze je tazka doba aj pre nasu generaciu. Kritika samozrejme veci len zhorsia, ale kritika jednej alebo druhej strany nic nevyriesi. Dcera a aj mama potrebuju viac pochopenia a empatie. Bude sa im lahsie budovat vztah.
Na druhej strane, kedze riesia internat, tak vela casu uz spolu nebudu. Trecie strany budu mensie 🙂
Neni tvoja mamina v menopauze? Ja som si tak spatne uvedomila,,ze tie roky, kedy sa tazsie komunikovalo, boli sposobene menopauzou. Hormony vedia strasne ovpyvnit reakcie a nalady. O tom vedia svoje aj tehotne
@jennky13 už 2x píšeš hlúposti o tom ako sa jej mama zĺakla že nebude možné zaplatiť internát.
Nuž prave to je ten problém, keby svoju dcéru POČÚVALA a nechala si vysvetliť tak nemusala byť zĺaknutá. A ani ohovárať a znížiť dcéru klamstvami ešte aj pred tetou.
Matka ju nepočúva, nedá si vysvetliť a neberie ju vážne. Chyba v matke. Matka "najmudrejsia". Nevidím jedinú vec čo robí zle dcera. Tú mater neberie vážne tak sa prišla poradiť aj na koňa ako najlepsie sa zachovať.
@jennky13
Nie je mi tento uhol cudzí, ale keď matka empatiu nemá a kašle na pocity dcéry, tak čo s tým chceš urobiť.
"Nejedná sa už iba o hádky, ale z jej strany nepociťujem ani záujem o to, čo sa mi v živote deje - resp. pokiaľ by išlo o nepravdu, ja z jej strany nepociťujem záujem"
Škoda že matka tú empatiu vôbec nemá :(. Takže tvoja empatia nepomôže v tejto konkrétnej situácii. Neempatickú matku ktorá si ide tvrdohlavo len svoje empatii nepriučíš.
Dcéra má ešte aj obrovskú snahu situáciu riešiť, aj má sebareflexiu priznať si svoje chyby. Bodaj by som raz mala takú rozumnú dcéru (moja je malá ešte).
@blunka vies, ja som nie len matka uz dospelych deti, ale som aj dcera . Moji rodicia nemali velku empatiu a napriek tomu sa mi podarilo vybudovat s nimi vztah. Naucila som sa pytat jednu jednoduchu otazku : Preco ?
Preco reaguje tak ako reaguje ? Preco ma nepocuva? Preco ....a to nielen , aby som posilnila svoju sebalutost - ako im na mne nezalezi ...
Ale naozaj som chcela poznat aki moji rodicia su, preco ma nevedia pocuvat....postupne som ich poznavala viac a zistovala som vela o nich, o ich zivote , o vztahu s ich rodicmi a postupne som dostavala odpovede na svoje preco.
A stalo sa nemozne , medzi nami vznikla ucta a respekt.
Takze viem o com pisem. Posilnovat svoje vlastne presvedčenie, ako mi rodicia nerozumeju a ako je nas vztah zly ,je nanic. Treba hladat porozumenie. Ak to nejde z oboch stran, tak to pojde z tej jednej. Niekto zacat musi. 🙂
skus si pozriet nieco na youtube na temu narcistickych rodičov....mnoho ludi jak keby nevedlo ze naarcizmus nieje len ta grandiozita ale su tam aj dalsie tri celkom ine typy tejto istej poruchy....ak by si sa potrebovala na tuto temu porozpravat blizsie, kludne mi napis
@amelishere ...neporadim.Moj vztah s mamou je presne taky isty ako tvoj vztah s tvojou.Ako keby sme mali jednu matku.To je jeden z dovodov preco som vypadla z domu velmi skoro.