Vzťah veriacej s neveriacim

@janetinka27 myslim tym vlaznost toho krestanskeho partnera v pripade, ze vieru nezije a ani deti k viere viest neplanuje. neveriaci partner v kostole neprisaha, ale vyhlasuje, ze nebude branit vychove deti vo viere

@janetinka27 v takom prípade je to skôr niečo ako kultúrny zvyk než viera. Tiež tomu veľmi nerozumiem. Tiež nerozumiem @0kristina0 píšeš "som veriaca, ale deti k viere nevediem". Nech sa rozhodnú samé. Pochopila by som 'nenútim', ale nevediem? Verím, že deti sú pre teba dôležité, ako pre každú z nás preto rozmýšľam ako sa to dá skĺbiť. A na základe čoho sa majú rozhodnúť ak k viere niesu nijako vedené + sa domnievam (samozrejme možno nesprávne), že nepraktikujes vieru aktívne. TJ pravidelne návštevy kostola a pod

My sme taky pár a fungujeme normálne. Ja ho nenútim modliť sa o ničom ho nepresviedcam a on mňa nenúti nemodlit sa. A keď idem s malým do kostola, môj je rád, že ma od nás pokoj😊. Takže úplná pohoda.

Btw práve som si po prečítaní príspevku uvedomila, že som vlastne autorke ani neodpovedala, tak nejako som zbehla komenty a derivovala otázku z toho 🤪
Bolo by zaujímavé vedieť, či už spoločne dieťa v takomto vzťahu máte, alebo dávaš teoretickú otázku do budúcna.
Každopádne nápomocná asi veľmi nebudem. Otec mojej staršej dcéry je z katolíckej rodiny, on však nepraktikuje sám seba označuje ako agnostika. Ja som muslimka, praktikujuca. No vzhľadom k tomu, že žijem s dcérou v UK a on na Slovensku jeho laxny prístup nijako neinterferuje s naším. Zvyšok jeho rodiny je silne veriaci a praktikujuci. Takže tam problém nie je, len ostáva vysvetliť občasné rozdiely medzi našimi vierami a praktikami. Obe viery však viac spája ako rozdeľuje, takže v podstate žiadny problém.

U nás naopak, ja neveriaca, manžel veriaci, on vedie deti k viere a mne to neprekáža, obe sú pokrstene, staršia už aj 1.sv prijímanie. Do kostola ide s nimi on, dcéra chodí na cirkevnú ZŠ. Ale zasa to nejak neprežívame. Svadbu sme mali na úrade. Akceptujeme sa navzájom, nikdy na mňa v tejto veci netlačil, a keď sa raz deti vo vyššom veku rozhodnú, že nechcú ísť touto cestou, tak im v tom nikto brániť nebude.

@0kristina0 Neviem ako sa dvaja neveriaci mozu brat.
Ale veriaci s neveriacim sa moze, ak dostanu dispenz. Neuzatvara sa vtedy sviatostne manzelstvo, pretoze jeden z nich nema sviatost, uzatvara sa "len" cirkevne manzelstvo.
Ano, mne by "stacil" aj civilny sobas, pretoze je to to najvyssie co ja mozem dosiahnut. Ale manzel by ostal pred svojou cirkvou stale slobodny, takze sme mali cirkevny sobas. On prisahal na kriz, ja nie, sluby sme mali rovnake. V takom pripade je obrad mierne upraveny a nie je to ziadna fraska.

Dosť dobrá otázka tu bola položená.
Deti nenútit?či neviest?
Je ľahšie nenútil ako viesť.
Mňa doma viedli a v dospelosti nenútili.
Mám základ a ak keď všelijaké turbulencie v duchovnom živote boli,staviam na Tom základe ďalej.
Deti pokiaľ nebudeme viesť v duchovnom živote,nebudeme ich musieť k niečomu nútiť. Nebude k čomu.
Dať deťom sviatosti,ísť raz za rok do kostola,to nie je viera.
To je nejaký pekný zvyk.

U nas to bolo naopak. Muz sa chcel zenit v kostole, lebo "tak sa patri", ja som sa vobec nechcela vydavat a kostol pre mna v ziadnom pripade neprichadzal do uvahy, tak sme to vyriesili kompromisom - svadbou na urade. Deti som mu nikdy zakazazovala viest k viere, ale nerobi to, ani sam uz nechodi do kostola, cize zrejme nebol ozajstny veriaci. Deti chodia na etiku, lebo podla mna nabozenstvo nema co v skole a v politike robit.

Ja nie som teda nejako silne praktizujúca veriaca, práve naopak, veľmi často zhreším a odkedy je covid tak som v kostole ani nebola.. napriek tomu vieru v Boha mám, a to si myslím že je to najpodstatnejšie.. s partnerom som sa zoznámila v obdobi kedy som sa od viery dosť odklonila, čiže som absolútne tieto otázky s nim neriešila, keďže mi nepripadali absolútne dôležité vtedy … momentálne som ale tehotná, a táto otázka ma začala trápiť, ešte som ju s partnerom neriešila, možno za to že sa obávam reakcie, preto som chcela vedieť skúsenosti ostatných 🙂

@ivkazba má pravdu, ak neveriaci partner je ok s tým, že budeš vychovávať deti vo viere, je to v poriadku, pokiaľ sa ale neviete dohodnúť, je to nefér voči vám obom, a budú z toho len hádky... (Ja ako praktizujúca katolíčka si napríklad život s ateistom predstaviť neviem...)

A ako je na to partner?inak aj otázka duchovná je vo vzťahoch dôležitá.

@haley7897 velmi podobne to mam ja.

No my sme sme to mali kostrbate a po 8 rokoch chodenia sme boli na pokraji rozchodu. Priatel katolik, ja evanjelicka, neznasala som papeza, Pannu Mariu som akceptovala, ale nejaky ruzenec, to bola moja nocna mora. Ale ja som ako evanjelicka nezila, moji rodicia nepraktizujuci katolik a sviatocna evanjelicka...Venovala som sa reiki, vykladaniu kariet atd...Nas vztah s muzom to nahlodavalo postupne a pomaly. Az raz, jedneho dna, som si uvedomila, ze toto uz nechcem. Mala som psychicke problemy, depresie...slo to so mnou z kopca a az po smrti mojej starkej, ktorej som este pred smrtou robila energeticke masaze, som sa psychicky zrutila. Vedela som, ze podla cirkvi, su toto zle veci a dostala som strach, ze som starkej duchovne ublizila. Mala som obrazok od manzelovej starej mamy, Bozie milosrdenstvo a zacala som sa k nemu modlit. Vyhladala som nakoniec exorcistu, ten mi odporucil dat veci do poriadku, dal mi kontakt na knaza v nasej blizkosti a sla som tam. Vzdy tam ma plno, ale v ten den ako zazrakom, sme tam boli len my styria, on, ja s priatelom a Boh. Zavolal ma do Medugoria a sla som. Najprv to bol sok. Bolo to rok po smrti mojej starkej, na sviatok Nanebovzatia Panny Marie. Dostala som tam dobry preplesk, obrazne povedane, ked som odchadzala, kupila som si ruzenec a plakala som, ze sa musim s priatelom rozist, ze inak to nevidim,...celou cestou tam a spat, s knazom v aute a reholnymi sestrami. Neustale ruzenec, skoro ma s prepacenim drblo...😅...A potom, ako som prisla domov, zistila som, ze som proste ina. Vsetko je ine. Zostali sme spolu, sla som svedcit. O pol roka na to som mala krst a 1.sv.prijimanie, o dalsieho pol roka na sviatok Sedembolestnej sobas. O dalsieho pol roka pozehnane dieta, co som prirodzene nemala vobec otehotniet. Boh sa stara. Mame aktualne 3 deticky a vieru im odovzdavame spolocne. Uz to bude 10 rokov, co som nasla domov v katolickej cirkvi. Osobne si to uz neviem predstavit inak.
Ale su take pary. Ze im to funguje. V dedine, z ktorej pochadzam, maju jedny baby ocina katolika, on chodi do katolickeho kostola a oni s mamou su evanjelicky.
Moja mama sa stala tiez evanjelickou s katolickym srdcom, na Pannu Mariu neda dopustit a stale ju prosi o pomoc. A do kostola chodi sporadicky, modli sa doma kazdy den, ako vie. Boh vidi nasu vieru a to mi pripomenulo, ze sa mi treba zase intenzivnejsie modlit aj za mojho ocina.
Mala som potrebu sem napisat taketo skratene svedectvo. Lebo len daka Boziemu zasahu, som tu. Mala som tazke depresie, a nevidela som vychodisko. Casto som myslela na smrt...teraz myslim na zivot a to, ako sa mi dobre stalo 😊
Ja si myslim, keby mne nezasiahne do zivota a myslenia, do srdca sam Boh, tak by som sa s tymto dobrym muzom rozisla. Pre mna by bolo nepredstavitelne mat taketo rozdiely v nazore na vychovu deti. No nastastie, moja cesta bola takato. Nehovorim, ze to bude pre kazdeho takto. Mozno sa da aj inak, ale prediskutovat si to treba vopred. A priznat si aj to, ze teoria je pekna vec, ale az prax ukaze...

nikdy predtým ste podobnú debatu na túto tému neviedli? Možno nie priamo z ohľadom na výchovu detí a pod, ale aspoň okrajovo? Ci aspoň tusis akým smerom by jeho reakcia mohla ísť. Ak ste zosobaseni, mali ste cirkevný obrad, alebo to odmietol, nepovažoval za dôležité, ako vníma prípadných veriacich známych, rodinu...? Nejaký náznak ako to vnima, vieš, kým sa pustíš do debaty.
Inak určite by som tu tému otvorila co najskôr. Pomaly, bez nátlaku. Ale teda s tým, že by som sa snažila ustáť si svoju pozíciu v tom ako chcem aby bolo dieťa vedené k viere... Ak nebude veľmi naklonený, tak to môže byť zdlhavejsi proces na viac konverzácii, možno budeš chcieť aby s ním hovorili na túto tému napríklad aj rodičia, ideálne však niekto koho rešpektuje a váži si. Nejaký chlap, kamarát v rodine ktorý by v prípade, že by ste sa sprvu nezhodli vedel vniesť kľud a racio do takejto konverzácie a zároveň podporil tvoje zmýšľanie?
Každopádne držím palce aby ste aj v tomto smere našli spoločnú reč 🤞🏼

@nevenka súhlasím. Teória je pekná vec,prax iná.
Pre praktizujuceho veriaceho(akejkoľvek viery)je toto vážna vzťahovať otázka.
Bohužiaľ,často sa to pre zaľúbenost nerieši,až potom,keď prídu deti.
A pritom koľko priestoru je počas chodenia,spoznávania sa.

Hm, no autorka, bude to tazke, ale kedze cakas babatko, treba sa o tom citlivo porozpravat. Aj mu povedat, ze vies, ze je dobry clovek, ze ho mas rada, aj to, co si napisala tu. Ze si vtedy, v case spoznania sa s nim, vieru a duchovno neriesila, ale teraz by si mozno chcela. Tak opatrne a uvidis. Mozno Ta prekvapi. Ak nie je uplne totalny odporca ...
Moji svokrovci boli na tom tak, ze svokor bol len papierovy katolik a svokra praktizujuca a ked sa im podarilo babatko, tak sa proste vzali, v kostole. A svokor postupne zacal chodit do kostola, modlit sa, nebolo to hned. Detaily neviem, ale on sa teraz vie tak vrucne modlit, ze az kukam.
Zacni sa modlit, za seba, za babatko, za partnera a Vasu buducnost a az po modlitbe skus s nim hodit rec. Mozno aj Vas spoji prave dieta v tomto. Drzim palce 😉

U nás je to naopak. Ja nie som veriaca a mám deti s veriacim. Na tom ako to bude fungovať sme sa dohodli už pred sobášom a odobril nám to aj pán farár.

@nevenka Oh ver ze viem a rozumiem odkiaľ vychadzas 🤗 ja som bola väčšinu môjho života veľmi spokojný ateista, aj môj muž. Ani jeden z nás nikdy nepocitoval nejakú potrebu viery. Dokonca ani v ťažkých časoch. Keďže mame ale trochu komplikovane životy tak sme sa načas prevažne kvôli diaľke rozišli. Nejakú dobu po tom som ja prijala Islam. Z časti podobne ako ty, som zo dňa na deň z absolútnou istotou z čistá jasna vedela, že tou cestou musím ísť. Zdlhavo a asi ťažko by sa to vysvetľovalo ak to niekto nezažil. Každopádne som nedokázala poprieť vieru. Zobrala som si však čas na štúdium náboženstiev kým som finálne prijala vieru. Krátko na to, sme znovu začali komunikovať s vtedy "ex". Bola to pre mňa ťažká situácia, pretože na jednu stranu to pre mne vždy bol človek s ktorým som nejakým spôsobom spätá, na druhú stranu som vedela, že je ateista, tak ako kedysi ja a nikdy ani nezvazoval prijať vieru. Veľmi dlho som rozmýšľala ako k tomu pristúpiť. Ako ho možno aspoň požiadať aby skúsil zvazit aspoň nejaký náhľad, štúdium o viere ktorá pre mňa toľko znamená. Nemohla som ho predsa požiadať aby prijal vieru pre mňa, to by ani nebolo platné, viera musí byť prijatá s presvedčenia, úprimne. Fakt som nevedela ako začať, čo robiť. Myslela som, že to asi tak má byť a naše cesty majú ísť rozdielne...
...az kým sa ma on nahodne počas jedného rozhovoru opýtal, ako by som vnímala, keby sa rozhodol prijať Islam. Ze tak ešte oficiálne nespravil, ale je to pre neho dôležité a chcel vedieť čo by to pre nás znamenalo...
Asi ti nemusím opisovať úľavu... Od tej doby som si istá dvomi vecami 1. patríme k sebe a 2.mame komunikačné medzery keďže sme obaja dokázali prejsť týmto procesom bez toho aby sme to s kýmkoľvek komunikovali 🙈😂

@haley7897 práveže takú tému sme nikdy neriešili, nakoľko som otehotnela neplánovane, a dieťa nebolo v pláne minimálne ešte 5 rokov, tak sme sa o tom vôbec nebavili.. zosobášení ešte nie sme, sme zasnúbení, ale nakoľko táto covid situácia je aká je, tak je tiež svadva momentálne v nedohľadne, akurát povedal že by nechcel veľkú svadbu, s čím aj ja súhlasím .. nie je úplný ateista, len proste nevie povedať či Boh existuje alebo neexistuje, ma názor že proste niečo alebo niekto “vyšší” existuje ale nevie čo alebo kto, nebol k viere vedený ..

@nevenka odporca našťastie nie je, ale nakoľko k viere nemá žiadny vzťah, neviem čo môžem od neho čakať, ale určite by som to mala s nim prebrať čím skôr.. keď ja ale mám pred takými vážnymi témami dosť rešpekt, a vždy ich odkladám…

Ja byt tebou nešla by som do toho... Ty si presvedčená o niečom a on o inom.... A to bude stále tak...

Pozri, pokial ti muž nebude braniť vo viere, tak možte spolu vychovavať deti. Moj otec uplne proti fararom a kostolom, ale nikdy nebrani mame sa modliť alebo ist v nedelu na omšu, takže oni v pohode, a či ja verim, sa nikdy nestaral, ale ani nikdy knihy, ktoré som mu ponúkla , nečítal. Na druhú stranu ake story som počula, že muž branil manželke bitkou chodiť do kostola, kvoli nemu nemohla sa modliť, a take šialene veci, ja si to ani predstaviť neviem, a nebolo to jeden kratl Zamkol ju doma pred omšou ! Ty musíš zistiť, ako sa stavia k tomu tvoj muž a v prípade, že by bol striktne proti, že ti bude davať ultimata a zakazovať kontakt s Bohom, ja by som si ho nevzala, lebo može sa stať, že postupne odpadneš od viery kvoli nemu a z deti vyrastu ateisti, a ako vidíš na MK, je ich tu požehnane...

@macekovam no čakajú spolu dieťa, takze hádam ho teraz neopustí kvôli tomu, dá sa normálne fungovať, u nás s tým nie je vôbec žiadny problém, chce to len trochu tolerancie

@janickacrazy mm. Co už.. Tak potom daaa

No vidíš, to nebude stratený prípad. Verím, že nájdete spoločnú reč, skús mu vysvetliť ako sa cítiš a ako dôležité to pre teba je. Ak treba, skús mu dopriať postupne čas aby na tu myšlienku tiež dozrel a spracoval ju. Radím ti byť citlivá ale zároveň pevná v tom ako budeš komunikovať svoje nároky.
Už len fakt, že vníma, že jestvuje "niekto vyšší" ako hovoríš, je vcelku nádejný štart.

To o čom sa veriaci bavia na prvých rande?či celkovo ľudia,keď sa zoznamujú!
Teraz každý rieši,či si budú sexuálne vyhovovať, skúšajú, mačky vo vreci nikto nechce,ale vážne životné otázky sa neriešia.
Veď toto nie je otázka,keď príde dieťa. Toto je aj jedna z otázok,ako chceme spoločne v živote fungovať.

A prečo svadba nie je v dohľadne kvôli korone? To je taká výhovorka. Čakáte spolu neplánované dieťa, nikdy ste sa nebavili o vážnych veciach a svadbu kvôli korone nebudete mať. No celé zle. Dieťa je väčší záväzok ako svadba. Svadbu môžete mať v kostole aj s iba svedkami. Ak by ste sa chceli vziať naozaj.

@ivkazba museli by sme najskôr vybaviť dišpenz, nakoľko nie je ani pokrstený, a riešime teraz x dalších veci, sťahovanie, a proste prišlo to nečakane, každý robí chyby … a svadbu teda budem mať snáď len jednu, tak si to chcem dobre rozmyslieť, či ju chcem len takú “formálnu”