Je to niekto komu pomohol vzťah k rodičovi upratať psychológ? Konkrétny príbeh?
Dobry psycholog pomoze vidiet rodicov resp. problemy vo vztahu k nim v realnejsom svetle, pochopit veci, ktore clovek nebol schopny vidiet / pripustit si. Lebo co sme zazili v detstve povazujeme z nejakeho dovodu za normalne, aj ked to mozno az tak normalne/bezne nebolo. Konkretny pribeh nebudem pisat, ale odporucam.
@0silvia0 ahoj, ja mám ten "problém" že viem že rodiča nezmením. Nie je žiaden psychopat ani nič extrémne patologické. Ale tak svoje chyby má, oststne ako ja. Ide o to, že neviem zmeniť svoje správanie k nemu. Neviem mu tie zlé veci odpustiť, aj keď ich viem pochopiť. A nepáči sa mi moje správanie voči nemu. Aj jeho vplyv na moju psychiku. I keď nerobí nič zlé, naopak snaží sa.
@zun presne takto to mám ja. Totálne iné životné naladenie a jednoducho nám to spolu nefungovalo ani nefunguje. Ja to riešim tak, že bežne komunikujem o bežných veciach, ale nie som schopná ísť do hĺbky, ani sa zdôveriť, ani sa rozširovať. Presne, nerobí nič zlé, ale dráždi ma už len spôsobom komunikácie. Ten vzťah je celý taký formálny, ale ono to jednoducho nejde zmeniť.
@zun ked tam je psychicky narušeny rodič, nepomože nič. Pripad mojej švagrinej. Navštevuje psychologa, lebo ma zničene nervy z vlastnej matky(vdovy), rovnako ako aj my( svokry). Psychologička určila matkinu diagnozu, ta sa nesie z jej detstva a to už sa neda upratať v jej hlave. 65 rokov byť na hlavu a zrazu sa uvedomiť nie je možne. Mame na vyber: buď ju budeme trpiet tie jej paranoidné vyčiny, a nadalej si ničit svoje psychicke zdravie, alebo prerušit s nou uplne kontakt. Druha volba padla, lebo ostaneme na psychiatriu asi všetci. Toľko naša skusenost....
tym som chcela povedat, ze svokra si v hlave nechce upratat, ani si to neprizna a proste všetci jej ubližujeme...takže tak..