Zablokovala som mamu
Žijeme aj s manželom v zahraničí, na Slovensko moc nechodíme. Na Vianoce sme mali obaja prácu, tak sme boli pozrieť mojich rodičov teraz po Veľkej noci. Mama mi k Vianociam kúpila náušnice. Ja som jej darčeky poslala poštou, aby ich mali s otcom pod stromčekom.
Ja sa s maminou mamou nestretávam, nemáme žiaden vzťah. Pre mňa je ona mŕtva už dávno. Mama podmienila ten môj darček, tie náušnice tým, že keď navštívim babku, tak ich dostanem.
Príde mi to smiešne, ale ok, jej vec, veď mi nemusí nic dávat. Povedala som jej, že takto teda nie, ja nie som odkázaná na jej náušnice. A k babke som teda nešla. Neskôr mi písala, keď už sme boli s manželom doma v zahraničí, ze náušnice dala mojej sesternici.
Som v šoku, ale tak jej vec. Po tomto som si ju zablokovala všade.
Úprimne, je mi z toho smutno.
Všetko je to truc!!! Váž si ich keď sú tu! Čo by som ja zato dala vidieť ešte mamku a babku😪
Všetko je to truc!!! Váž si ich keď sú tu! Čo by som ja zato dala vidieť ešte mamku a babku😪
@lily14 Aha, takže truc. Niekto na teba celý život kašle, ale ja si ich mám vážiť, ano? 🤦♀️
Je to všetko vporiadku, keď je človek už dospelý, vie si veci samostatne zvážiť a treba konať tak, aby bol šťastný a spokojný.. žiadne výčitky, žiadny záujem nasilu, žiadne premýšľanie o minulosti, treba žiť život tak, aby bol spokojný a nepozerat späť, ak to ma ublížiť.. ale sústrediť sa na novú lepšiu budúcnosť.. nemyslím si, že je treba niekomu niečo vysvetľovať ani sa obhajovať.. co človeku spôsobuje nešťastie treba vypustiť a tvoriť priestor pre šťastné veci a okamihy..
Prekvapujú ma odpovede. Väčšinou sa totiž radi odstrihnúť sa od toxických rodinných príslušníkov. Autorka môže byť divná, aj keď mne paradoxne taká nepríde. Že nekonkretizuje, aký má problém s babkou je úplne v poriadku. I tak tu o sebe napísala dosť na identifikáciu, nemusí dopísať ešte aj šťavnaté podrobnosti nejakého konfliktu či nezáujmu. Ja som to naozaj pochopila tak, že matka odovzdaním jej určeného daru sesterke (vianočného daru, nie úplatku za návštevu babky) autorku vytrestala a ukázala jej, že ju, jej pocity a názory má v p*či, lebo pokiaľ nie je tak, ako rozkaze mamka, tak nebude nijak. A sú aj zle babky, nielen zlaté, či aspoň normálne.
@oblecenie99 mne to príde rovnako nezrelé a možno až istá forma precitlivelosti. Tak odmietla dar a teraz je urazená? Netreba zabúdať, že vzory správania sa prenášajú. Nevieme čo tam bolo. Ale je tu isté riziko, že autorka bude nakoniec rovnaká, ako jej mama a babka.
To nie je o náušniciach ani o zablokovaní a odblokovaní, ale o odpustení. Tvojej mame odrazu záleží na vzťahoch a chcela by ich zlepšiť. Ale rozhodla sa pre absolútne nevhodný spôsob. Najprv sa odpúšťa, a potom sa dávajú darčeky. Odpustiť podľa toho čo píšeš musíš ty im. Lenže oni musia sa ospravedlniť, alebo aspoň oľutovať pred tebou. Ak nepochopia, že ti ublížili a nezmenia spravanie k tebe, tak tebe sa ťažko odpúšťa. Napriek tomu by si mala urobiť aj ty nejaký krok a vysvetliť im svoje správanie. Neobviňovať ich, ale vysvetli ako si sa cítila a cítiš. Ako si sa cítila ublížená. Priprav sa na to, že aj ony ti môžu povedať tvoju neprístupnosť napríklad, alebo že si ich odmietala, ja neviem. Spytuj aj sebe svedomie, či nemáš nejaký podiel viny na tom. Urob niečo pre nápravu vzťahov je to dôležité aj pre teba. Ak mama chce to zmeniť, tak si asi uvedomuje svoj podiel viny a ľutuje, ale pred tebou to nechce priznať. Bude musieť, no ty by si jej v tom mala pomôcť a nestavať jej do toho hradbu. K odpusteniu treba oľutovanie ale aj milosrdenstvo. Ak ho od teba neočakáva, tak sa bojí.
To nie je o náušniciach ani o zablokovaní a odblokovaní, ale o odpustení. Tvojej mame odrazu záleží na vzťahoch a chcela by ich zlepšiť. Ale rozhodla sa pre absolútne nevhodný spôsob. Najprv sa odpúšťa, a potom sa dávajú darčeky. Odpustiť podľa toho čo píšeš musíš ty im. Lenže oni musia sa ospravedlniť, alebo aspoň oľutovať pred tebou. Ak nepochopia, že ti ublížili a nezmenia spravanie k tebe, tak tebe sa ťažko odpúšťa. Napriek tomu by si mala urobiť aj ty nejaký krok a vysvetliť im svoje správanie. Neobviňovať ich, ale vysvetli ako si sa cítila a cítiš. Ako si sa cítila ublížená. Priprav sa na to, že aj ony ti môžu povedať tvoju neprístupnosť napríklad, alebo že si ich odmietala, ja neviem. Spytuj aj sebe svedomie, či nemáš nejaký podiel viny na tom. Urob niečo pre nápravu vzťahov je to dôležité aj pre teba. Ak mama chce to zmeniť, tak si asi uvedomuje svoj podiel viny a ľutuje, ale pred tebou to nechce priznať. Bude musieť, no ty by si jej v tom mala pomôcť a nestavať jej do toho hradbu. K odpusteniu treba oľutovanie ale aj milosrdenstvo. Ak ho od teba neočakáva, tak sa bojí.
@slovakboy Rozumiem ako to myslis. Ja dokazem odpustit, ale tam musi byt obojstranne chcenie, alebo ako to povedat. Jednoducho s mamou este ako tak vychadzat dokazem. Mame som vsetko povedala, ako sa citim, co mi vadilo a vadi, vsetko uprimne od srdca. Ona vobec neberie v potaz moje pocity, nikdy nebrala. Ona je dost diktator, rodina aj keby ta trapila a tyrala, tak si ju treba vazit, presne ako tu v diskusii. Babka na mna kaslala cely zivot, nic o mne nevie, nikdy sa o mna nezaujimala. O sesternice ano, o mna nie. Nema na mna ani kontakt, pretoze nechce. Vies, ciny hovoria za nas, nie slova. Jej ciny neexistuju, nehlada cestu ako byt so mnou, ale ja mam hladat cestu, ja jej mam volat, pisat, posielat prianie k sviatkom. Ona mi ani na tie priania neodpovedala. Vobec nic, uplny ignor. A takto donekonecna ked sa snazi len jedna strana, to predsa nema zmysel, nie? Ked este zila moja druha babka, tak ta bola starsia ako tato, tiez mala zdravotne problemy a mala este pevnu linku, mobil nemala a nikdy s nim nevedela. Ale vzdy aspon prezvonila, lebo CHCELA, mala o mna zaujem a nasla sposob, ako sa so mnou spojit. Tak prezvonila a ja ked som nasla neprijaty hovor, som jej zavolala naspat. Zaujimala sa o mna.
A ta otazka ze si mam spytovat svedomie.. vies, ja som im nikdy neublizovala, to ony mne. Ja som len chcela lasku, pozornost, ze som pre nich dolezita. To mi nikdy nedali. Ani jedna ani druha.
Rozumiem ti. Tebe bolo ublížené a naďalej to pokračuje. Nenechaj sebou maniplulovať tvojiu mamou. Rodinná súdržnosť je super vec, ale musí tam byť sloboda a rešpekt aj voči mladším. Doteraz si jej nestála za pozornosť, teraz by ju chcela. A vlastne ani babka o ňu nestojí to len tvoja mana ťa využíva ako nástroj neviem či pocitov viny alebo čo, voči tvojej babke. Potom si nič nevyčítaj ukáž dobrú vôľu, jasne daj najavo, že sa zmieruješ, ale ak nepríde odpoveď, tak nereaguj a nerob žiadne aktivity, do ktorých ťa tlačí mama. Určite sa neospravedlnuj za nič, čo necítiš ako svoju vinu a do čoho ťa tlačí mama. Ak ťa ale mama žiadala len o návštevu, tak to môžeš urobiť. To je ten znak ústretový z tvojej strany. Ak nepríde pozitívna reakcia, nerieš viac. Návšteva ti neuberie z tvojej dôstojnosti, naopak ukážeš morálnu silu a prípadná jej zlá reakcia by ukázala jej prehru. Hrozí ale že ti bude robiť nejaké výčitky pri tej návšteve a len to zhorší tvoje pocity môžeš zle ty reagovať a vzťahy sa definitívne zhoršia. Preto návštevu by si mala podmienit pozvaním úprimným. Mama by to mohla nejako dohodnúť a byt medzi vami sprostredkovateľom. Keď má ale ona už teraz nastavenie také, že babka je tá super a ty si nevďačná, tak to dopadne zle a potom je lepšie tam neísť. Riskuješ, že babka zomrie a bude ti mama robiť výčitky. Preto jej to povedz, že ty chceš, ale máš podmienku, že ona si prizná chybu. Ktovie či to aj nechce urobiť a bráni jej hrdosť. Skús to preto prezitiť.
Rozumiem ti. Tebe bolo ublížené a naďalej to pokračuje. Nenechaj sebou maniplulovať tvojiu mamou. Rodinná súdržnosť je super vec, ale musí tam byť sloboda a rešpekt aj voči mladším. Doteraz si jej nestála za pozornosť, teraz by ju chcela. A vlastne ani babka o ňu nestojí to len tvoja mana ťa využíva ako nástroj neviem či pocitov viny alebo čo, voči tvojej babke. Potom si nič nevyčítaj ukáž dobrú vôľu, jasne daj najavo, že sa zmieruješ, ale ak nepríde odpoveď, tak nereaguj a nerob žiadne aktivity, do ktorých ťa tlačí mama. Určite sa neospravedlnuj za nič, čo necítiš ako svoju vinu a do čoho ťa tlačí mama. Ak ťa ale mama žiadala len o návštevu, tak to môžeš urobiť. To je ten znak ústretový z tvojej strany. Ak nepríde pozitívna reakcia, nerieš viac. Návšteva ti neuberie z tvojej dôstojnosti, naopak ukážeš morálnu silu a prípadná jej zlá reakcia by ukázala jej prehru. Hrozí ale že ti bude robiť nejaké výčitky pri tej návšteve a len to zhorší tvoje pocity môžeš zle ty reagovať a vzťahy sa definitívne zhoršia. Preto návštevu by si mala podmienit pozvaním úprimným. Mama by to mohla nejako dohodnúť a byt medzi vami sprostredkovateľom. Keď má ale ona už teraz nastavenie také, že babka je tá super a ty si nevďačná, tak to dopadne zle a potom je lepšie tam neísť. Riskuješ, že babka zomrie a bude ti mama robiť výčitky. Preto jej to povedz, že ty chceš, ale máš podmienku, že ona si prizná chybu. Ktovie či to aj nechce urobiť a bráni jej hrdosť. Skús to preto prezitiť.
@slovakboy Vies co, ale ja nemam potrebu navstevovat babku. Co tam budem robit, ja ju nemusim. Necitim nenavist, len je to pre mna uplne cudzia zena a tvarit sa, ze sa nic nestalo mi moc nejde. Ani byt srdecna k niekomu, kto ma povazuje za kus ho**a.
Asi bude najlepsie sa nestykat vobec.
Tak keď to tak vnímaš potom ok. Takže viac ťa trápi vzťah s mamou?
Tak keď to tak vnímaš potom ok. Takže viac ťa trápi vzťah s mamou?
@slovakboy Povedala by som, ze oboje. Trapi ma, ze jej su moje pocity, potreby uplne ukradnute. Nema voci mne empatiu, kazdy je pre nu dolezitejsi nez ja. A to takto byt nema.
Podla mna za vztahy s detmi su zodpovedni dospeli. Ked si ich ako deti nevsimaju, nerespektuju, nemozu ocakavat, ze jedneho dna ich uz dospele deti vezmu na milost a zacnu deti budovat pekne vztahy a skakat okolo nich.
Na druhej strane ja som schopna a ochotna premoct sa a udrziavat formalne rodinne vztahy, ked to situacia vyzaduje. Ale uplne viem pochopit, ked niekto toho nie je schopny.
Treba si polozit otazkuz: na co by si mala TERAZ kontaktovat babku? Co ti to prinesie? Tebe? Lebo to nikdy nesmie byt jednostranne. Podla mna,tvoja rodinna javi dost toxicke vztahy a ja sa necudujem, ze si to utala.
U nas to tiez nie vzdy bolo idealne. Ja za mnohe uvediem jeden priklad. Moja mama sa pohadala so svojou chorou mamou a prestala ju navstevovat, cize ani my deti sme tam nechodili. (Z mojho pohladu mala babka vtedy pravdu.) Rok sme tam neboli a moja chora babka tym urcite velmi trpela. Nakoniec, na pozachrbtove vselijake intervencie tam mama poslala nas deti. Po roku!!! Boze, pre mna to bola otrasna situacia vtedy, babka plakala, od stastia. Proste som si prisla napriklad vyuzita ako taky sprostredkovatel medzi ich problemami. Cez nas deti riesili ich konflikty. Samozrejme babka potom po mne odkazovala mame, ze nech uz pride. Ani za bohu ani jedna nezdvihla ten telefon a nevyriesili si to spolu same. Hrozne. Viem ze to nikdy nikto nemyslel zle, ze to len nedomysleli, ale dobre to pre mna jednoducho nebolo.
Takze ja chapem, ako sa taky clovek citi. No a s tymi vztahovymi problemami by som mohla pisat aj roman, aj na druhej strane starych rodicov. Tiez sa o nas deti nezaujimali, ale pri kazdej nahodnej prilezitosti vycitali, ze co sa neozveme, ze to my sme sa odmlcali (rozumej my 7- 10 rocne deti)...
A vies ako to dopadlo? Ako dospeli sme sa s nimi z nasej iniciativy stretli, vypoculi si zase akurat tak vycitky, nechali im telefonne cisla, ze sa nam mozu ozvat. A myslis, ze sa ozvali?
Ja som nikdy nemala vzťah s babkou. Od mala som bola pre ňu vzduch, nezáujem. Pri tom o deti jej dcér sa zaujímala, chodili tam na prázdniny, mali lepšie darčeky. A ja nič. Si pamätám, keď otcova teta oslavovala 50tku, ako tam vychvaľovala vnúčatá, pred celou širokou rodinou. A keď prišla na mňa reč, tak iba stroho odpovedala, že to je Janova (meno vymyslené) dcéra. Proste nikdy ma neobjala, nedala pusu, nehrala so mnou hry, nevzala ma na zmrzlinu, nič. Pri tom s deťmi jej dcér to robila. Celý život bola chladná ku mne. Až otec zomrel a ako keby si uvedomila, že po jej jedinom synovi tu ostala aj dcéra. Zrazu ma začala navštevovať. Vždy mi priniesla ovocie alebo nejakú sladkosť. Proste úplny obrat. Dnes už som dávno dospelá, ale presne si pamätám ten jej chladný vzťah ku mne. Zo slušnosti, tam zájdem asi tak 2-krát do roka. Na sviatok jej zavolám. Ale žiaden vrúcny vzťah to neni a ani nikdy nebude. Mala som jednu babičku (mamina mama), to bola doslova rozprávková babička. Takže ja Ťa úplne chápem, ak s ňou nechceš udržiavať vzťahy.
Ti hovorim... ja som blokla vsetkych zmenila cislo adresu vsetko...a este aj sudom dala ze by ta z RL ku mne nemohla
Lebo 10000x som odpustila a vzdy to slo len do takych extremov ze som ja bola emocne a v hlave zle.
Takze to co si ty urobila, ja apsolutne chapem