Závisť a rivalita. Ako sa vyrovnať so švagrinou?
Definitívne končím so švagrinou. Na Vianoce sme u svokrovcov oznámili, že sa snažíme o dieťa. Mám 34 a už dve máme, ale chceme aj chlapca. So švagrom sa usmievali a tvárili sa ako nám to prajú. Dnes sme boli u svokrovcov zase a oni oznámili, že čakajú dieťa. To urobili naschvál? Ona musí byť vždy stredobod pozornosti. Teraz aj keď otehotnieť aj ja, už budem druhá stále. Oni budú mat prvé spoločné dieťa, my tretie. A to je ešte otázne, či bude zdravé, lebo ona má už 38 rokov. Nervy mám neskutočne. Keď sme postavili dom, oni kúpili byt. Muž si kúpil auto, oni tiež. Vždy musia byť minimálne rovnakí ako my. Muž mi vravel, že sa nemám stresovať, ale už ani nemám chuť byť tehotná, keď viem, že pre nich to bude len ďalšie vnúča.
@srnka79 ked sa to stalo, odisli sme prec. tri mesiace jej trvalo nez sa ospravedlnila a aj to nebola triezva. odvtedy ju ignorujem. stretavame sa na rodinnych oslavach, mimo toho len ked sa niekde stretneme nahodou. samozrejme ju nevyhladavam. ale s muzom su surodenci, bohuzial sa jej nevyhnem.
@zetorka Daj sa dokopy s autorkou, hodíte sa k sebe, keď ti bude vyvadzat toto, čo tejto, potom sa ozvi a zastavaj jej....
@anonym_autor mne pride strašne zvláštne oznamovať rodine ze ideme pracovať na dieťati...veď to sa nehovorí...oznamuje sa az očakávanie...určite to neurobila naschval..ved take veci sa nedajú dadiktovat. Niekto sa snaží roky a nič..chápem ze mas nervy ale tieto veci co opisujes to sa vola závisť a žiarlivosť. Takže ked si ich priznas a budes vedieť s týmito emociami pracovať bude sa ti ľahšie žiť nemyslíš?
@zetorka v poriadku, do detailov nevidime, nepozname nikoho z vas, to nic nemeni na veci, ze z toho prispevku to tak otrasne vyznelo. Natiska sa ale otazka (ak ste taki ludia a mate taketo hrozne vztahy a evidentne sa neznasate), preco sa vobec stretavate? Ako my ma mk mozme s tymto nieco urobit? Len dat nazor/radu na zaklade napisaneho, to len ludia, co to ziju, si to musia vyriesit. Ja mozem len napisat, co by som spravila ja. Otvoreny a uprimny clovek by tieto nechutnosti vyriesil priamou konfrontaciou a vyjasnil si to. Pripadne introvert, co nema rad konflikty, by cusal, ale ma moznost takychto ludi nepozyvat, neriesit, nebavit sa s nimi. Ja to napriklad riesim tak. Ked ma niekto dlhodobo schvalne nici, koncim s nim, bavim sa cisto formalne, nepripustam si jeho kydy a nerozmazavam to ani na koni, lebo ja som zodpovedna sa svoje ciny aj rozhodnutia a ja znasam nasledky. A mam klud a moje dieta aspon nevidi hadky a sustavne nervy. Proste vsetko sa da, ked sa chce. Aj ked je to tazke. Rodinu si clovek nevybera a kazdy ma nejake krivdy, tak snad si s tym dospely clovek nejako poradi, ved nase stastie nezavisi od druhych, ale od nas a nasho pristupu. Mne taketo situacie pridu az nerealne a smiesne, lebo ja by som ich upratala hned, hoci som introvert a neznasam konflikty, ale mam aj silny zmysel pre spravodlivost a ten prevysuje, takze si narobim poriadky, ak to ide a ak nie, tak "utekam" z problemu, ak ho neviem vyriesit, lebo trpiet nemienim, prinasa to len zdravotne problemy. Netvrdim, ktora cesta je spravna, len ze mas vzdy na vyber - v skratke: ujst, bojovat, ignorovat - podla povahy a schopnosti. No tak drzim palce, nech sa veci uz len zlepsuju a nech najdes silu, ako byt spokojna. Pekny den😉
@srnka79 ked sa to stalo, odisli sme prec. tri mesiace jej trvalo nez sa ospravedlnila a aj to nebola triezva. odvtedy ju ignorujem. stretavame sa na rodinnych oslavach, mimo toho len ked sa niekde stretneme nahodou. samozrejme ju nevyhladavam. ale s muzom su surodenci, bohuzial sa jej nevyhnem.