Zažili ste problémy s osvojenými deťmi na úkor biologických?
Ahojte. Chceli by sme si vziať do rodiny dve dievčatká z dd. Pani z uradu prace aj z dd ma od toho odhovara, lebo dievčatká zažili traumu, jedna má fas. Upozorňujú ma na to, že tieto deti rodinu často "skúšajú" zlým správaním. Vraj by to mohlo ublížiť našim biologickým deťom.
Prosím ak máte niektorá skúsenosť s takouto situáciou napíšte mi prosím, najmä tie negatíva, ktoré ste prežili. Ako sa u vás prejavovali osvojené deti. Ako ste reagovali, kto vám pomohol.... Ďakujem za všetky príspevky. Pekný večer. Erika
Stručné zhrnutie
- Deti z DD často nesú traumy a zdravotné/psychické diagnózy uvedené v diskusii ako FAS/FASD, ADHD, autistické spektrum alebo MR, ktoré diskutujúci spájali s problémami so správaním, učením a emočnou plochosťou.
- Pri rozhodovaní o prijatí detí treba rozlišovať právny rozdiel: osvojenie znamená nový rodný list a priezvisko osvojiteľov, pestúnska starostlivosť ponecháva právny kontakt s biologickou rodinou a dieťa nie je "právne voľné".
- Diskutujúci opakovane odporúčali spoluprácu s organizáciami a odborníkmi, menovite Návrat a "úsmevom s návratom", a varovali, že bez takejto podpory je náhradné rodičovstvo veľmi náročné.
Najčastejšie otázky
Q: Ktoré organizácie poskytujú podporu pri umiestnení a adaptácii detí z detských domovov?
A: V diskusii boli menované organizácie Návrat a "úsmevom s návratom" ako zdroje informácií a podpory; zároveň sa spomínali inštitúcie DD a Úrad práce / UPSVaR ako zainteresované subjekty.
Q: Aký je právny rozdiel medzi osvojením a pestúnstvom?
A: Diskutujúci upozornili, že pri osvojeni dieťa dostane priezvisko osvojiteľov a nový rodný list a má rovnaké práva ako biologické deti, kým v pestúnstve dieťa nie je právne voľné a má kontakt s biologickou rodinou.
Q: Aké správanie môžu mať deti s FAS/FASD a inými diagnózami?
A: Podľa skúseností v diskusii môžu deti s FAS/FASD alebo diagnózami ako ADHD, PAS, OCD či autistické spektrum prejavovať agresiu, klamanie, krádeže, záškoláctvo, ťažkosti s učením a emocionálnu plochosť; niekoľko príspevkov uvádzalo potrebu logopedickej práce a psychologickej terapie.
Q: Ako prijatie náhradných detí vplýva na biologické deti v rodine?
A: Diskutujúci opisovali žiarlivosť, pocit odsunutia vlastných detí, zníženú individuálnu pozornosť pre biodeti a v niektorých prípadoch potrebu psychologickej terapie pre biologické dieťa.
Q: Je možné vyskúšať dieťa najprv na víkendy alebo prázdniny pred pestúnstvom alebo adopciou?
A: V diskusii jedna rada odporúčala víkendové/prázdninové skúšky, iný komentár však uvádzal vetu "toto čo popisujes už možné nieje", takže názory sa v diskusii rozchádzali.
Q: Môže osvojenie ovplyvniť dedenie vlastných detí?
A: Jeden príspevok uvádzal obavu, že adopcia môže mať dôsledky pri dedení, a preto niektorí odporúčali pestúnsku starostlivosť namiesto osvojenia z dôvodu dedenia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Náhradné rodičovstvo (osvojenie/pestúnstvo) je v diskusii opakovane popísané ako veľmi náročné a vyžadujúce veľa obetí a odborných zručností (pedagogické, psychologické, terapeutické, lekárske).
- Organizácie ako Návrat sú v diskusii považované za dôležitú podporu pri adaptácii dieťaťa v rodine.
Sporné názory
- Niektorí diskutéri tvrdia, že prijatie detí z DD vždy alebo takmer vždy ohrozuje pohodu biologických detí, zatiaľ čo iní uvádzajú príklady rodín, kde biologické deti neboli dlhodobo vážne poškodené a prijatie považujú za úspešné.
- Jedna skupina odporúčala vyskúšať dieťa na víkendy alebo prázdniny pred záväzným riešením, iní v diskusii tvrdili, že takéto krátkodobé skúšobné pobyty "už možné nie sú".
Otvorené otázky
- Ako dôkladne a objektívne posúdiť, či konkrétne dieťa z DD je vhodné do rodiny s biologickými deťmi?
- Aké sú dlhodobé výsledky pre deti, ktoré prežili depriváciu v prvom roku života (napr. dojčenské ústavy)?
- Ako prakticky zabezpečiť rovnováhu pozornosti medzi biologickými deťmi a prijatými deťmi v domácnosti?
Spomenuté značky a firmy
Návrat, úsmevom s návratom, Úrad práce, DD, UPSVaR, databazeknih.cz, Česká televize
Spomenuté produkty a metódy
FAS, FASD, PAS, OCD, ADHD, autistické spektrum, MR, logopédia, psychologická terapia, osvojenie, pestúnska starostlivosť, internát, príprava na osvojiteľov/pestúnov, "kniha života", Rok kohouta, Indiánsky beh
Miesta a osoby
Tereza Boučková, Česká televize
@sikynovae skúsim ti trochu odpovedať na tvoje otázky v úvodnom príspevku,
nie sme síce v rovnakej situácii, ako vy, ale nejaké prieniky tam sú...
...
my sme si totiž nášho pestúnskeho chlapca (teraz takmer 10r.) nebrali do rodiny, keď sme mali takú konšteláciu, ako máme teraz-vtedy (pred 9timi rokmi) prišiel k nám ako najmladší-k našim dvom starším deťom (vtedy 4 a 5r.),
no práve kvôli tomu, čo sme si s ním užili (aj vďaka jeho diagnózam-FAS, PAS, OCD ai) sme potrebovali "zmenu" a preladenie sa aj na "bežné deti a bežné rodičovstvo", sme sa rozhodli mať ešte aj ďalšie svoje (porodené) deti, čo sme predtým už nemali v pláne.
Život s prijatými deťmi a ich batohmi ťažkých strát a zážitkov skutočne nie je jednoduchý, práve naopak-je to cesta po žeravých uhlíkoch...
a je len na nás dospelých, ako sa po nich naučíme kráčať...
to je jedna vec,
ALE: je tu aj druhá vec.... do tohoto celého sú vtiahnuté aj naše DETI, ktoré nie sú schopné /vzhľadom k veku a skúsenostiam/ kráčať po týchto uhlíkoch bezpečne a isto...
takže-u nás to napokon vyzeralo tak, že náš "pestún" nielenže fyzicky ubližoval "veľkáčom", ktorí už sa ako-tak vedeli ubrániť (hoci to nesmierne zle vplývalo na ich vzťah k nemu...vyvrcholilo to až tým, že hovorili také vety, ako že s ním nechcú sedieť pri jednom stole a pod., a to i napriek tomu, že sme s nimi o tom stále hovorili, vysvetľovali sme im jeho správanie, resp. príčinu jeho správania), ale začal ubližovať aj našim "maláčom" (čo boli fakt ešte malé bezbranné miminká, ktoré sa ešte len učili chodiť a pod.) a to až do tej miery, že jeden z nich raz skončil na betóne v chvíľkovom bezvedomí po tom, čo ho náš "pestún" z celej sily sotil "horeznačky" na zem ako tornádo... to už bol kalich našej trpezlivosti (a odvahy) pretečený a museli sme to začať radikálnejšie riešiť...
už šlo totiž o život...
všetci odborníci (počnúc návratom, cez úrad až k iným odborníkom venujúcim sa náhradke) nám odporúčali pestúnstvo zrušiť...
LENŽE...
ono sa to ľahko hovorí a ťažko zrealizuje, keďže -i napriek všetkému zlému, čo sme si s ním zažili- stále to bol NÁŠ syn... problémový, ale náš... a predstava, žeby tu už nebol bola pre mňa natoľko traumatizujúca, že som kvôli tomu týždeň nespávala po nociach... a nielen kvôli mojim pocitom, ale najmä kvôli jeho pocitom a jeho celej budúcnosti...
takže odpoveď, kto nám vtedy pomohol-je jednoduchá: takmer NIKTO.
v takýchto situáciach je náhradný rodič na 99% ponechaný sám na seba... ŽIAĽ...
našla sa však jedna odborníčka pre NRS, ktorá len spomenula, že okrem ukončenia pestúnstva, by sme mohli ešte skúsiť internát, ale že taký asi nenájdeme, ktorý by vzal takéto dieťa...
v tomto mala pravdu...obtelefonovala som pol slovenska a žiaden internát, ktorý by prijal takéto špeciálne dieťa som nenašla...
ale nevzdávala som to... až mi z jedného internátu riaditeľ odpísal a dal mi aspoň akú -takú nádej na riešenie... napísal mi, že oni by to s ním predsa len skúsili, ale nech sa na to neviažeme, pretože ak by to nešlo, oni nám ho pošlú späť.
No pre nás to bolo práve to svetielko na konci tunela, že aspoň niekto sa našiel, kto by nám pomohol a s našim pestúnom by to skúsil a my by sme mohli naďalej žiť život s ním, i bez neho..., že on by mal naďalej svoj život v rodine-u nás, a my by sme mali naďalej svoj život - bez strachu o život...
a ono sa to podarilo! pestúnik sa tam "osvedčil" a oni nám ho nevrátili domov! doteraz tam chodí do školy a je tam i na internáte... na víkendy je s nami a cez týždeň je "v škole"... je to síce na opačnej strane republiky a stojí nás to veľa cestovania a obiet, ale je to pre nás všetkých (aj pre neho) najlepšie riešenie...
iné sme nenašli.
Naši veľkáči, i maláči majú teraz k nemu úplne iný vzťah, ako mali v tých najhorších časoch, berú ho ako brata, on ich tiež...i napriek tomu, že nie je s nami stále, ale stále sa má kde vrátiť, presne vie, kde má svoj DOMOV, čo by určite nehrozilo, ak by sme vtedy (pred 5timi rokmi) zrušili pestúnstvo...
nechcem vás týmto príspevkom odradiť, to isto nie-pretože ja sama- prajem všetkým deťom v decákoch, aby tam nikdy nemuseli byť, ALE...
ono to nie je také ľahkú, ružové, či romantické...
treba sa pripraviť na to, že je to presne naopak...
a ak nebude a všetko bude úžasné, tak sa tešiť a vychutnávať si to...
ale neočakávať to vopred.
my sme to síce nikdy ani neočakávali, ale to, čo sme napokon zažili priamo v realite, sme si nepredstavovali ani v najhorších snoch...
(a zoznam toho, čo všetko to bolo, by presahoval čitateľnosť týchto stránok)
...
u nás to bolo tak silné, že hoci sme chceli aj ďalšie deti z domova (čo teda ja stále v kútiku srdca ešte stále chcem...), môj manžel vyhlásil, že do toho ďalší raz už určite nepôjde...
to radšej nech máme ešte svoje deti... tak máme ešte našich maláčov...