Zažili ste problémy s osvojenými deťmi na úkor biologických?

@domculik , konce kníh sa neprezrádzajú 😀😅 Ale tá kniha končila vlastne týmto, ako prišiel starší. Je to kniha o jej živote ako dieťaťa, ale človek potom dosť pochopí niektoré jej názory.

@maminuska tak ako napísala
@cairka
Tie deti neprijala a to je jeden z dôvodov problémov ktoré nastali +plus to priputanie. Ono psychológovia sami tvrdia že ak dieťa nieje prijaté také aké je a neprebehne priputanie tak hrozia problémy a takéto deti sa nevedia identifikovať sami so sebou.
Tejto téme som sa trochu venovala a zaujíma ma doteraz takže nastudovane to mam dosť dobre.
Zároveň musíme brať do úvahy aj danú dobu.

@bosorkabb čiže tých faktorov tam bolo viac.

ahoj my sme si adoptovali 2 deti 5 a 3 rocne.. ono je to velmi velmi narocne sme s nimi zatial 2 mesiace dennodenne a poviem ti je to zaberak niekedy riadny.. tie detska v dd maju kazde svoj batoztek problemov a traum ktore nevies dopredu nikdy odhadnut.. ja ich mam velmi rada a uz by som ich nevratila ale keby som vedela ake to bude tazke neviem ci by som sa na to este raz dala...

@19lilly v čom je to ťažké ?

A čo ak sa tvoje deti časom už s tým dievčatom kamarátit nebudú? Ved to tak chodí aj u lúdí aj u detí že kamarátstva čest vynimkám časom pominú..Co ak teraz si rozumejú ale časom im bude prekážat alebo príde žiarlivost,ak ich rodičia budú lúbit aj tie druhé? Ked to chceš len pre podnet detí by som to nerobila tam skryva zádrhel..Podla môjho skromného názoru by si osvojovat mali bezdetné páry,ak sú deti je tam riziko že to nebude také lahké.

@cairka no oki tajnostkarka 🙂. Ale chapem. Podla toho co tu pisete ma kniha zaujala ale asi sa k nej aktualne len tak lahko nedostanem tak som bola zvedava na pointu ;)

@bosorkabb ale čo je to neprijala ? Že chcela aby boli ako biele a tak ich aj vychovávala ? Inak nevedela , nikto ju neučil ako vychovávat dieťa iného etnika. Dala tým deťom zo seba čo mohla.
Myslíš že by tie deti dopadli lepšie ak by boli po ústavoch ? Ono absolútne ideálne by bolo keby sa do roka dostali k slušnej romskej rodine.

@maminuska napr. im nieco vysvetlujes a ucis ich a ani na 50 krat ta nepocuvaju.. nasi maju problem s recou cvicime s nimi logopediu ale nema to nejaku tendenciu sa zlepsovat po 10 minutach uz ani nespolupracuju.. ked sa s nimi snazim robit grafimotoricke cvicenia tak malej ukazem presne spoj tieto dve bodky ukazem jej to niekolkokrat a napriek tomu to neurobi vobec alebo spoji uplne ine bodky... tazko sa s nimi uci nieco... niekedy si pripadam ako papagaj ze dookola hovorim stale to iste.. ako ja viem ze musim byt trpezliva ale ked im 50 krat denne poviem netahaj macku za chvost a oni to aj tak urobia tak som uz zufala. skusali sme dohovarat vysvetlovat vyhresit ale nema to ziaden efekt. najnovsie ta starsia nas naschval ignoruje zavolam ju trebars nech ide ku mne a ani ba treti raz vobec nereaguje. minule mi skoro v garazi pod auto vbehla lebo sa rozbehla za manzelom rovno popred auto a darmo som na nu kricala nech stoji proste si postavila hlavu... ono hlavne nasi su uz v 5. prostredi a momentalne riadne skusaju hranice..

Moja mamina si vzala do pestúnskej starostlivosti dve deti - súrodencov, po tom ako my dvaja z troch biologických detí sme boli už osamostatnení a najmladší súrodenec mal vtedy 15 rokov. Žiadne extrémne problémy sme nezažili, deti sú dobré - v puberte bežné prejavy ako aj u iných, ale v rámci normy, sú usilovné aj v štúdiu. Podľa môjho názoru je to najlepšie čo ich mohlo stretnúť a nielen ich, ale aj nás. Sú vďačné a šťastné, že môžu vyrastať v rodine.

Suhlasim s
@maminuska absolutne to nie je o romstve z jej strany a to neni o tom či vychovávaš dieťa romske alebo nie ale o vážnych dopadoch od genetiky cez tehotenstvo a prvy rok zivota v ustave. Niektoré deti proste nie sú vhodné do rodiny a niektoré ani do rodiny s biodetmi.

Ak ti v DD povedali, že nie tak proste to rešpektuj inak poznam nedaleko vás tiež rodinku co vracala z pestu surodenecku skupinu a mali svoje deti (viacero)

@sikynovae

@kateklaudia áno je to veľmi o štastí (z pohladu pestu rodiny ) ja tiez poznám dost pozitívnych príkladov.

@maminuska áno máš pravdu inak to nevedela, vtedy to bolo iné. Teraz sú postupy iné. Mam doma rómske dievčatko preto som to riešila, študovala. Teraz sa deťom o ich identite hovorí, vyrába sa im kniha života. Je to úplne iné ako kedysi. Identita je veľmi dôležitá, podporuje sebavedomie. Priputanie je dôležité ako u biologických tak adoptívnych detí, aby mali zdravé vzťahy a mnoho iného.
A dieťa musíš chcieť srdcom.

@bosorkabb ono možno aj keby im tú identitu predstierala dennodenne , dopadli by tí chlapci rovnako . Jednoducho ťažko deprimovaní chlapci z dojčenského ústavu ,sama vravela aj písala že sa správali niekedy ako zvieratká , možno sa aj narodili s abstinenčnými syndrómami , u jedného z chlapcov aj znížený intelekt, množstvo diagnóz od ADHD po určitú citovú plochosť ...jednoducho títo chlapci mali veľmi zlý štart do život , zapríčinený ich biologickými rodičmi . Toto sú tí ľudia ktorí sú zodpovední a systém ktorý umožnoval že deti boli citovo deprimované .

@19lilly ak ťa to troška ukľudní , nespolupracujú aj biologické deti , aj tie ťahajú mačku za chvost , aj tým môžeš 100 krát povedať, aj tie sa tvária že nepočujú a to sú často deti ktoré sa narodili do kvalitného a zdravého prostredia.

@19lilly ja len na odlahcenie - je to akoby si opisala moje deti 😁

@maminuska áno štart do života mali ťažký ale všetko so všetkým súvisí. System nieje dokonalý ani teraz. Osobnosť človeka sa formuje celý život ale deti sú tvory úžasné čo dáš to sa ti vráti. A vtedy aj dnes bolo mnoho detí adoptovanych a sú bežne zaradené do života. Ale nič nieje 100% tak ako aj u biologických. Máme plné ulice neprisposobivych, plné basy a nie sú to len adoptovany, prevažne sú to ľudia ktorý mali milujúcich rodičov.

@maminuska ved ja viem ze ani s biodetmi to nie je ruzove len proste mam pocit ze s tymito je to 10 krat tazsie im nieco vysvetlit.. ono uvidim ake to bude za pol roka teraz mam hlavne pocit ze maju dost velky zmatok kvoli tomu ze furt striedali prostredia. snad sa to zlepsi

@jana_eyre dakujem 🙂 ako ja tomu rozumiem ze s kazdymi je to tazke len sme zrazu do toho vhupli a ja sa z toho tesim len niekedy mi to prerasta cez hlavu 🙂

@19lilly jasne chapem, je ine ked od mala decka poznas, aspon trocha formujes a ine ked to pride tak zrazu.. drzim moc palce, nech to ide co najlepsie.. je super ze ste sa na to dali..

ja by som chcela byt profirodicom, ale az ked budu moje deti velke..

@19lilly máš to ťažšie v tom , lebo máš tie deti naraz a hneď dve. A ešte detičky , ktoré to už v útlom detstve nemali jednoduché .

ano,zasiahne to všetkých v rodine a všetci budú musieť obetovať veľa...veľa...a radikálne prehodnotiť životné hodnoty, spôsoby...otrasie to priateľstvami, otrasie to biodeťmi a navždy ich to zmení-nepíšem k lepšiemu,či k horšiemu. Je to tak ťažké, že si to nikto, kto to neprežil,nevie ani predstaviť. Ale dá sa to

...dá sa to, aj keď nie vždy je možné to dotiahnuť úspešne do konca. Je to Koleso šťastia.....sú v ňom aj prehry......menšie prehry.......remízy...malinké výhry.....
Očakávania je najlepšie nemať. Všetko, čo potom príde, je bonus.

@kateklaudia Tak to blahoželám.
My sme si vzali do pestúnstva dvojičky, keď boli naše deti v podobnom veku ako u vás. Najstaršia na vysokej, prostredná na strednej (na internáte) a najmladšia pomaly končila ZŠ.
Prvá to vzala dospelo, niekedy doslova, keď bola doma, fungovala ako druhá mama. Mala to od detstva v povahe, aj voči svojim sestrám. Druhá bola síce rada, že sme ju toľko nekontrolovali, keďže sme venovali pozornosť deťom, ale v hĺbke žiarlila. Tiež to mala odmala v povahe. Najmladšia dostala v novej sestre parťáčku.
Bolo to ako jazda na húsenkovej dráhe. Mali skoro 11, takže ten predchádzajúci život sa na nich dosť podpísal. Negatívne veci - klamanie, krádeže (doma z peňaženky, aby mohli kamarátom kupovať chipsy a kolu, ale i v obchodoch), záškoláctvo. Pozitívne - vedeli byť veľmi vrúcni (aj keď potom človek nevedel, do akej miery to bolo úprimné), pracovitosť (reálne, boli manuálne zruční, radi pomáhali, tešili ich výsledky takejto práce). Zle na nich pôsobil vplyv ich otca (kým nestratil záujem a možnosti) a biorodiny. Pred plnoletosťou dokonca chceli naše priezvisko, aj ho majú. Dokonca sme ešte o rok predlžovali pestúnstvo, aby bola istota, že u nás dokončia školy (2 roky pozadu, odklad a prepadnutie v 3. ročníku; ledva vedeli čítať a písať, keď k nám potom v opakovanom prišli). Potom sa to zase zlomilo a ledva sme sa vedeli dočkať , kedy budú mať 19. Vtedy odišli, chceli, syn na internát, dcéra do azylového domu. Kontakty tak raz do mesiaca, keď som jej niesla sirotské po mame. Školy si našťastie dokončili, aj keď nepracujú v odbore. Keď dcéra otehotnela, znovu sme sa zblížili, ale posledné mesiace sa zase odstrihla. Obaja žijú dosť provizórne, nemajú výdrž, zmysel pre plánovanie a prekonávanie prekážok, bohužiaľ. Hovorím si, že keby neboli u nás, mohli by dopadnúť horšie, ale neviem, či tým len neutešujem samu seba. Nám to rodinu nerozbilo, skôr posilnilo, naše dievčatá sa nakoniec viac zomkli okolo nás. Myslím, že im nevedia odpustiť, že sa tie stresy okolo odrazili na mojom zdraví. Viete, aj keď si stokrát vravíte, že si kazia vlastný život, predsa vás to mrzí, aj tak sú to vaše deti. Mysleli sme, že máme 4 vnúčatá, ale tých dvoch malých sme od apríla nevideli. Ani nevieme, kde sú. Len na FB sa dcéra chváli, ako je všetko super a zdieľa motivačné citáty a posudky.
Takže... Neľutujem, že sme si ich vzali, veľa sme sa naučili (ale bez Návratu by sme boli stratení). Ale som rada, že sme ich neadoptovali. Ešte podotýkam, že sme nepočítali s vďačnosťou z ich strany a podobnými klišé. Najväčšou odmenou pre nás by bola ich schopnosť čestne obstáť v tomto svete. No, uvidíme...

@aniele áno, je to mnohokrát aj o šťastí a neraz to nie je ľahké, aj keď sa vyskytli problémy, boli to prechodné obdobia a deti si prehodnotili priority a napokon sa vrátili do pôvodných koľají, ale v určitom veku sa proste musela prejaviť ich identita a zachovanie si vlastnej slobody, u nás je to možno preto jednoduchšie, že sa k mamine dostali ešte v útlom veku, zo strany biologickej rodiny boli neprijaté, odmietnuté. Každopádne obdivujem každú ženu, matku, rodinu, ktorá dokáže prejaviť voči deťom z DD takýto prejav nezištnej lásky.

@aniele 🙂 pekné zhrnutie! Držte sa!

@sikynovae http://zenskyweb.sk/kde-sme-spravili-chybu

@janage hm...výživný článok....

@19lilly ak ta to potesi ja mam taku dceru, na jednej strane velmi inteligentna, na druhej to zneuziva a je mega ultra tvrdohlava stale si ide svoje a nas totalne ignoruje, slak ma z nej triafa... Proste povaha, pritom je nasa ma zazemie vsetko...