icon

Zažili ste ten pocit, že na vás vlastná rodina kašle?

avatar
anika151
8. máj 2015

Ja ano bohuzial ma to trapi uz dlho.Som vzdialena 30 km od mojich rodicov a surodencov ale za ten cas neprisli len ked nieco potrebovali alebo ked mal niekto narodky ,meniny inak by sa za ten cas vobec neukazali.Neviem preco su ku mne taky ved im stale pomozem ked im nieco treba ale stale im zavolam ako sa maju a oni vobec sa neozvu , nepridu.Som stoho smutna lebo mam brata vo Zvolene a za nim chcu ist skor nez kumne.Poradte mi co mam robit vtakej situacii .Dakujem za vase rady.

Strana
z2
avatar
anika151
autor
15. máj 2015

@trudka4 presne tak ako pisete to nie je normalne u nich.

avatar
anika151
autor
15. máj 2015

@sense ved prave ze knim nechodim a ani nevolam uz tyzden im nevolam je to tazke ale prekonavam sa ..

avatar
trudka4
15. máj 2015

@anika151 moja matka, zas má hrozně ráda naše děti a když jsme se jí teď postavili, tak si strašně stěžovala, že je málo se svými vnoučátky. Že ju hanba nefackuje. Tak často jako jsme my bývali s děckama u ní, to většina babiček tak často nemá. A teď ten půlrok, co sa s nama nebaví, tak za vnoučaty nepřijela ani jednou, celého půl roku. Odnášejí si to nevinné děcka. Její umíněnost. Fakt je mi jich hrozně líto. Ona má přes šedesát let a asi si neuvědomuje jak čas letí a jak ho dobrovolně marní.

avatar
sense
15. máj 2015

@anika151 zivot ma naucil nepotrebovat ludi pre kt. Som vzduch resp sa ma snazia vyuzit bez ohladu na to ci je to alebo nie je moja rodina....zaciatky su sice tazke ale odstupom casu je to lepsie....

avatar
lu4444
13. jún 2015

Ahoj, mam podobny problem som v Ba. sama slobodna, bezdetna este k tomu hladam pracu. Priatel sa so mnou po tom co som odisla z prace rozisiel, vtedy som zavolala zufala mame. Nikdy sme s mamou nemali vrucny vztah a uz 3 tyzdne sa neozvala. Aj ked som vtedy dosla do noveho mesta tak ma vobec nekontaktovala. Mne to tiez nepride normalne. Otec sa raz za cas ozve. Ale to je tiez malo. Skor chodia ku bratovi ten ma rodinu. Nepride mi to normalne a tiez mi to chyba, mam pocit akokeby ma stale za nieco trestali.

avatar
anika151
autor
14. jún 2015

@lu4444 awoj prečítala som si tvoj príbeh podľa mňa to nie je normálne.Viem rodina by mala držať po kope ale neviem prečo sa otočili chrbtom keď som ich vlastná dcéra.Podľa mňa ma tiež za niečo trestajú ale neviem za čo.Moja rodina sa my ozvú vtedy keď niečo potrebujú inak vôbec.Je toto normálne? Podľa mňa nie.Skúsila som sa im vôbec neozyvat ale nepomohlo oni by sa mi neozvali vôbec.je mi stoho na nič.

avatar
lu4444
14. jún 2015

neviem, asi uprednostnuju niekoho ineho........ja to tiez znasam dost zle...vcera som zavolala otcovi a ten ma samozrejme zvozil, ze nemam pracu a ze ja som chcela odist a , ze som dospela........asi im vadi, ze som odisla do Ba. ,ale poviem ti tak ked som bola doma bolo aj tak zle a ked som prec je aj tak zle. U nas bolo vsetko zle a nedostacujuce.

avatar
lu4444
14. jún 2015

@anika151 asi ich treba brat takych aki su, aj ked je to tazke, niektorym ludom sa skratka nezavdacime, to aby clovek doslova zobral o pozornost tak to uz co je.

avatar
marika39
14. jún 2015

U nás presne rovnaké, občas mi je z toho smutno ale skúšala som za tie roky všeličo a jednoducho niektorých ľudí nezmeníš. Tiež som si stráášne veľa krát kládla otázku prečo ale už to akosi beriem tak ako to je, sústredím sa na svoju rodinku - manžela a deti, a viem že čo sa týka rodičov to lepšie nebude , ale myslím že to skôr oni by mohli ľutovať o čo prichádzajú, majú dve skvelé vnučky ktoré našťastie majú aj druhých starkých, pri ktorých to pánbožko vykompenzoval a asi to takto má byť. 🙂

avatar
melany_s
14. jún 2015

ja nechápem, prečo sa im pcháte do zadku. len preto že je to rodina si od nich necháte skákať po hlave? keď o vás nemajú záujem, tak sa na nich vykašlite a svoju energiu si nechajte pre niekoho, kto za to stojí

avatar
veronicka1901
14. jún 2015

keby toto nebola verejna diskusia, napisala by som tu cely pribeh, ako tiez byvame od mojej a manzelovej rodiny 40 km, kolko sme sa napomahali a sme posledne koleso u voza. A ked ma dcerka narodeniny alebo meniny, tak sa im prosim, aby prisli aspon k nej, co sa podari len niekedy, je to smutne, ale nevadi.

avatar
lucinkaboz
14. jún 2015

strasne tieto vztahy....klobuk dole pred rodinami, ktore toto medzi sebou nemaju,myslim ze ani takych nepoznam.....

avatar
martinka117
14. jún 2015

@anika151 ja to mam dost podobne predtym ako sa narodila mala bolo vsetko pomerne ok ale potom zrazu nas prestali navstevovat chodime sice k svokrovcom a mojmu otcovi aj moja mama obcas pride ale napriklad vztah ja a mama = nula bodov ona dojde a venuje sa len malej opyta sa ma co nove a ked zacne vetu tak ma prerusi niecim co hovori malej..alebo sestra byva u otca vzdy ked dojdeme neni doma a ked som jej to obcas vycitala tak mi povie ze ano ona si uvedomuje ze nevidi moc malu vyrastat ale ze teraz ma toho vela ale ze potom sa jej bude venovat atd..a furt sa to nemeni dokonca minule sa prekecla ze ona proste nanu kvazi ziarli lebo ze ja sa jej nevenujem ja ze coo ze sak som ti nikdy neprestala pisat volat ze mne nevadi keby dosla aj vecer trebars ked mala spi na drink alebo co...neviem kde je chyba potom teta stryko ti tiez furt jak sa tesia na malu a ze kedy dojdeme a ja potom sto krat im pisem ze tak kedy mame dojst a oni ze tento tyzden nemame cas tao buduci a toto sa opakuje a stretneme sa tak za dva mesiaci a sa tvaria a jaky su z nej nadsenya ze sa musime vydat castejsie ale tiez potom nic z toho..

avatar
maya_zilina
14. jún 2015

@anika151 hovori sa ze : Rodina spolu vychadza najlepsie na fotkach... Len nesmies byt na kraji aby ta z nej nevystrihli...

avatar
lu4444
15. jún 2015

@melany_s no to je tazke ked nemas nikoho kde nemas tu energiu dat, alebo ked mas zlu zivotnu situaciu a nemas sa na koho obratit a cakas aspon povzbudenie...... a takto sa zachovaju- cloveku sa rozum zastane.

avatar
timea7
15. jún 2015

@anika151 je mi nesmierne smutno z toho, čo čítam, je mi ľúto, že sa k tebe takto chovajú tvoji najbližší. Na tvojom mieste by som im povedala to, čo cítiš. Úprimne, pokojným hlasom, bez akýchkolvek výčitiek. Najlepšie, keď budete niekde spolu - tvoji rodičia, aj tvoja sestra, keď to nepôjde, tak to povedz rodičom zvlášť, aj sestre zvlášť. Že ťa mrzí, že im vôbec nechýbaš, že ťa bolí, že ťa ani neberú ako svoju dcéru, že závidíš ženám, o ktoré sa rodičia zaujímajú, snažia sa im pomáhať. Že si sa na tento svet nepýtala a nevieš si predstaviť, že by si sa niekedy podobne chovala k svojim deťom. Je ti ľúto, že sú medzi vami takéto vzťahy, že si sa vždy snažila im pomôcť, ale rozhodla si sa to zmeniť, nebudeš ich kontaktovať, ani osobne, ani telefónom, lebo máš pocit, že o to nestoja. Ak ťa budú chcieť navštíviť oni, sú u teba vždy vítaní a budeš sa na stretnutie tešiť. Ak ti budú chcieť zavolať a porozprávať sa, budeš rada.

avatar
anika151
autor
16. jún 2015

@timea7 neviem či to bude mať zmysel budu si myslieť že som uboha a budú čakať že k ním hneď priletim.Oni na toto čakajú že to spravím.Keď im porozprávam čo ma trápi tak budú kyvat plecami a nič nepovedia.Ano závidím niektorým ženám a maminam že maju sa o koho oprieť trapi ma že mam rodinu čo na mňa zvysoka kašle,ale držím sa hesla že Pán Boh nenahlivi ale pamatlivi.Nuž neozyvam sa im ale v duši mojej sa veľmi trápim.Prečo sú ku mne taký ,čím som si to zaslúžila taku bolesť.So sestrou je to ťažké a s rodičmi ešte viac.

avatar
timea7
16. jún 2015

@anika151 no ty ich lepšie poznáš, v tom prípade ich nekontaktuj, nechoď tam, nevolaj im, skrátka pre nich neexistuješ. Chápem, ako ťa to trápi, ale tvoj smútok to nezmení, zmeniť to môže len tvoj postoj k nim, ale obávam sa, že nie tak, ako si to ty predstavuješ, oni to skrátka nedokážu, možno to nezažili. Aby si to teraz nebrala, že ich ospravedlňujem, to vôbec nie. Ešte by možno nebolo od veci využiť nejakého človeka, na ktorého oni dajú, že by sa ich spýtal, prečo tam nechodíš, prečo oni nechodia k tebe, či si voláte....Ty si z toho zober ponaučenie, v tvojej rodine daj deťom toľko lásky, porozumenia a záujmu, koľko vládzeš, deti ti to sto krát vrátia. 🙂

avatar
lu4444
18. jún 2015

@anika151 mozno su na nieco nahnevani, ALEBO a teraz sa podrz- su skratka taki............ a je to pre nich normalne-ano vraj aj take existuje 😒 . Aj ked to cloveka boli, viem o com pises mam podobnu situaciu a nechcem sa tak spravat k vlastnym detom, ak budem nejake mat.

U mna mozno boli taki stale a ja si to uvedomim, az ked som v krize, lebo sa nemam o koho opriet. Hm vraj aj take je. 😔

avatar
anika151
autor
18. jún 2015

@timea7 ďakujem pekne za radu budem si to pamätať.Múdre slova.No ja sa im neozyvam ani nevolam ani nič a oni nič.som smutná stoho ale budem sa venovať svojej rodinke a najmä mojej pusinke.Som šťastná že mam rodinku len sa vbojim že budem aj ja taká.

avatar
babika23
18. jún 2015

@anika151 je mi to luto, tiez som mala taketo obdobie s rodicmi, jednoducho som ich potrebovala viac ako oni mna... Ja som sa otcovi raz poriadne vyzalovala a vyplakala a vyzalovala a potom sa naozaj nejaky cas takmer neozyvala a u nas pomohlo nastastie... Ale to obdobie ked som sa neozyvala som asi ja sama potrebovala na to, aby som sa s tym vyrovnala... Skus to vydrzat aj ty, uvidis, ze to casom bude boliet menej... Vyzaluj sa manzelovi, kamaratkam, dostan to zo seba... Ich nezmenis, nepoznam ich, ale to nemusi byt,ze ta nelubia, iba ta nepotrebuju a to nezmenis... Nie je to tvoja chyba, je to jednoducho tak, skus sa s tym zmierit, ver mi, ze casom to pojde... Mas manzela, krasnu dcerku, svokrovcov, venuj svoju lasku a pozornost im, oňi ti to urcite vratia. Velmi ti drzim palce a prajem mier v dusi, ty robis maximum, ale niekedy to nestaci

avatar
timea7
18. jún 2015

@anika151 prečo by si sa bála? Prečo by si svojmu dieťaťu robila raz to, čo teba dnes bolí a trápi? Máš vlastnú vôľu, vieš, čoho sa máš vyvarovať.

Strana
z2