Žena v domácnosti - pocit menejcennosti a závislosť na mužovi
Ahojte, rada by som vedela názory žien ktoré sa rozhodli nevrátiť sa do práce po RD ale zostať doma a starať sa o rodinu a domácnosť ale aj tých žien, ktoré doma zostať nechceli a zvolili si radšej prácu. Môj muž zarobí dosť a nechce aby som sa šla pracovať. Povedal mi že by chcel aby som zostala doma preto, aby mali deti matku vždy keď ju potrebujú, aby mal on vždy navarené atď. a že pri práci to nebudem stíhať. Nezakazuje mi ísť do práce ale povedal že by bol radšej keby som ten čas venovala radšej deťom, sebe, jemu, že nech si nájdem nejakú záľubu a pod. Ja mám problém ale s tým, že som zvyknutá pracovať, mať vlastné peniaze a nepýtať si ich , tešila som sa keď sa vrátim naspäť do pracovného života a do civilizácie, ale bojím sa, že tým pádom nebudem mať deti a domácnosť pod kontrolou ako keď som doma. No na druhej strane mám pocit, že ked budem ženou v domácnosti tak budem finančne úplne závislá na mužovi a budem mať pocit menejcennosti. Ako to zvládate tie čo ste doma? Prípadne si nejako občas privyrábate? Ďakujem za názory..
Mam podobnu skusenost manzel ktory dobre zarabal a ja som,, mohla,, robit co som chcela. Mala som vzdy nejaku pracu na par hodin. Ako som skoncila? Ako leniva zlatokopka a prizivnicka..a tak zaciname so synom odznova. Nase manzelstvo dospelo do uplnych trosiek bola som nestastna osamela ustrachana prosila som ho nech mi pomoze sa vratit do normalneho zivota. Za ten cas on karierne vyrastol a ja som si znicila zivot.. preto odporucam.. Mysliet aj na seba svoj zivot nie len na deti manzela a ich pohodlie. Moze sa stat ze po rokoch si vypocujete od ex a jeho novej manzelky nemile slova.
@maj98 nečítala som iné príspevky ale napíšem o prípade z našej rodiny. Sesternica sa vydala v 18, je doma 20 rokov, ma dve deti. Manžel vedie kamiónovú firmu. Nedovolil jej ísť do práce, presne tie dôvody ako autorka témy uvádza. Ona má 38 rokov, cvičí, skvele vyzerá, ma koníčky... A manžel po rokoch hľadí žiaľ úplne iným smerom. Tak sa mu aj boji povedať, že o tom vie, lebo čo s dvoma deťmi, bez praxe, kam pôjde všakže. Celý život obetovala rodine, manžel si ju vôbec neváži. Pán podnikateľ sa obklopuje inými ženami. Aj takto to môže dopadnúť, nikto nevie predvídať čo prinesie budúcnosť.
Po RD asi nie, ale pocas nej planujem pracovat part-time, ako dobrovolnicka uz 5 rokov robim skolitelku, takze spravim sem tam skolenie za par euro, aby som uplne nevypadla z pracovnych navykov, zmenila prostredie, a trosku si privyrobila.
@petronela1985 na vzdelávanie a prax nikdy nie je neskoro. Keď je doma 20 rokov asi nepôjde o bábätká a 2 deti nie je nejaký extrémny počet a teda nespomínas nejaké postihnutie. To znie skôr tak, že ide o strach vybehnúť zo zabehanych koľajníc, z pohodlia, strach z neznámeho, možno zo straty "statusu manželky podnikateľa", ktovie. Možno absencia dôvery v seba, že by sa dokázala uživiť aj sama. Za mňa smutný príbeh
@bluka2 deti sú zdravé, jedno už takmer dospele. Áno, je to smutny príbeh. Nechce o tom hovoriť, radšej sa trápi. Tiež si myslím, že na jednej strane nechce vyjsť zo svojej komfortnej zóny ale na tej druhej. Čo je to za život. Nevidím to do hĺbky lebo o tom nehovorí.
@petronela1985 Uprimne? Kebyze ma 20 rokov niekto zivi, mam 20 rokov prazdnin, som cely cas v klidku doma a stary okukany opelichany idiot odide. Tak niet lepsej spravy, sesternica moze zacat novy zivot.
Problem je, ze si prilis zvykla na pohodlie, ze nemusi chodit do prace a radsej bude ticho doma, len aby nemusela ist pracovat a o starat sa sama o seba ... Je to cisto rozhodnutie z rozumu a otazka lenivosti a pohodlnosti
@88lienka No neviem, keby mi niekto 10 rokov platil zivot, tak skacem od radosti. A nie ze som na neho nasraty, ze ma ma do smrti podporovat. To ze bola prii hrncoch bolo jej rozhodnutie, nikto jej asi nedrzal zbran pri hlave.
Neumozni byt zene doma nepracovat, je na teba nasr.ta. Umozni jej to a bude na teba nasr.. ta este viac, ze je zavisla. ;)
@88lienka Uprimne? Ludia, ked chcu zit v spolocnosti, dostat od nej nieco (bezpecie, pohodlie, vymozenosti ...), mali by do nej aj niecim prispiet, nieco vytvorit. Cim prispel spolocnosti clovek, co cely zivot nepracoval a staral sa iba o seba a svoje pohodlie. Prdenim do sedacky?
Nie je mi luto ludi, co nikdy nikde nepracovali a zrazu zle dopadnu. Ved su poriadne oddychnuti, nech makaju aj v 70tke. Ich vec ... Ak niekomu vyhovuje polovicu zivota si zit ako kral, druhu polovicu potom ako zobrak, tak nech sa paci.
@majkeel úplne súhlasím
Ja som doma uz 7 rokov. Manzel zarobi slusne,deti chodia do sloly a skolky. Teraz mam.mladsieho doma,ked je ta korona a venujem sa jemu. Mame stena,to je moj novy konicek,ktoremu sa chcem venovat na plno. Chodit na cvicaky aj s nim na sutaze. Moj dalsi konicek je joga,len zas korona mi to kazi. Neskor som sa chcela prihlasit na kurz spanielciny,kedze korona,tak zatial sa ucim doma co sa da. Varim,upratujem cez tyzden. Cez vikend mame taku pohodu. V sobotu som vacsinou sama s detmi,lebo manzel vtedy robi vacsinou cennove ponuky v kancelarii. V nedelu je doma a venujeme sa naplno sebe. Mame to viacmenej podele. On zaraba,ja sa staram o nas domov. Plati mi odvody,som u neho ,,zamestnana".ked potrebuje mu idem.poupratovat kancelariu. Vyhovuje nam to zatial. Ked sa budem chciet zamestnat,si chcem dorobit kurzy. Mam skolu kozmeticka/vizazistka,tak nieco s tym. Ale mne vyhovuje byt doma
Obdivujem vsetky zeny,co zvladaju chodit do prace a este sa starat o deti a domacnost. Lebo ja som uz takto vystavena niekedy vecer. Financie mame spolocne,kedze.moj jediny prijem su rodinne pridavky,co je na slovensku zalostne malo
Ale mame spplocny ucet. Kazdy mame svoje auto,nemusim sa spovesat kam som dala peniaze. Ak potrebujem nejaku vyssiu sumu mu o tom poviem.ale aj tak vsetko plati on 15.co su potrebne ucty a tak
Ja s tym nemam absolutne starost a som mu za to velmi vdacna. Urcite raz chcem ost do prace,ale este sa na to ja osobne necitim
@rebekamarcusko to mas super, tak by som to brala aj ja :D
len nespominaj pred pracujucimi kamoskami, ako vecer uz nevladzes :D mame taku jednu a ostatne su z nej na nervy, kedze ony musia vsetko davat aj s pracou no 🙂)
Radšej nečítam diskusiu v rámci zachovania môjho ťažko udrziavaneho vysokého tlaku v medziach 😅
Ja som doma 8rokov, v priebehu 4rokov som mala 3deti, najmladšieho tak ako jeho ostatných súrodencov brali do škôlky až od 4rokov.. takže až teraz som prvý krát doma tak že deti sú v inštitúciách.. môj muž zarobí výborne, ak sme mali v minulosti nejaké fin.problemy podarilo sa nám ich vyriešiť aspoň na teraz.. mám odrobenych takmer 9rokov pred deťmi.. k deťom nemáme žiadnu pomoc, takže všetky choroby, prázdniny, voľno som na nich ja a muž si kvôli svojej práci nemôže dovoliť somnou sa striedať na ocr (máme všetky deti alergikov a tak bývajú často choré, na preskacku)
môj muž tiež mi nezakazuje ísť do práce, ale je radšej že som doma a nemusí riešiť nič okolo detí lebo jeho práca (ktorá ho mimochodom baví) si vyžaduje plne nasadenie..
Takže odkedy aj najmladší nastúpil do škôlky, ja sa venujem nasemu domu.. celý ho maľujem a prerabam izby (prehadzujem deťom ich izby) konečne sa zbavujem nahromadených veci ešte z času keď sme sa sťahovali pred 11rokmi (pred deťmi sa nedalo, lebo sme boli stále v práci) odkedy sú deti v inštitúciách tak som bola vlastne sama doma iba dva plné týždne, vždy sa stalo že nejaké dieťa malo sopel, alebo ho bolelo hrdlo a k tomu ešte zavreli školu na 2tyzdne, potom pripocitam pre nás povinnú karanténu (nie neboli sme na dovolenke v zahraničí, ale náš rodinný príslušník mal koronu) hneď na začiatku sk.roka, plus prázdniny a riaditelske voľná, muž by reálne nemal čas sa pri troch deťoch somnou ako striedať ak by som bola v práci..
Od štátu neberiem nič, s výnimkou zdr.poistenia ktoré som si poctivo okrem iného platila skoro 9rokov pracovného života, navyše môj muž odvádza celkom vysoké dane.. takže snáď mi žiadna pracujúca žena nebude vyčítať že som doma a beriem od štátu peniaze - lebo neberiem..
som tu pre deti na 100% keď ma budú potrebovať, lebo reálne má nemá kto zastúpiť.. zo starých rodičov nám ostala svokra ktorá pracuje a stará sa o svoje vnúčatá od dcér a tak nemá čas navyše.. môj otec je ležiaci invalid po mozgovej porážke čo dostal pred 27rokmi.. budúci rok si plánujem hľadať nejaku pracu čo by som mohla riešiť z domu, (to.uz by som dom mohla dokončiť k svojej spokojnosti) lebo myslím že kým najmladší nepôjde do školy tak to bude najlepšie riešenie.. zatiaľ ma plne zamestnáva nás dom a prvý krát si robím veci poriadne keď môžem lebo doteraz sme mali všetko provizórne, ale nedá sa to stále lebo vždy sa niekto doma objaví čo má potrebuje..
Neviem prečo to všetko takto vysvetľujem, možno preto že dnes je taký trend ženy doma zhadzovať ako lenivé vychcane ženy, ale nemyslím si že by som lenivá bola a doma bola úplne nepotrebna.. ešte nikdy mi nikto neodpovedal na otázku ako to urobiť inak aby som vedela byť s detmi a aj bola v práci kde by ma neznášali za to že som "zase na ocr"
Deťom sa snažím venovať najviac ako sa dá, športujem s nimi, vyrábam s nimi, učím sa s nimi.. zatiaľ sa ani z ďaleká nenudim.. v budúcnosti by som chcela robiť prácu ktorá by mala zmysel, môj sen je urobiť si kurz na prof.rodica alebo byť opatrovateľkou v senior dome..
A ešte niečo na záver.. minulý rok som bola u kaderníčky - ako mi umývala vlasy (v ten deň to zaručene robila už 20x) sa ma pýtala či sa nezbláznim z toho stereotypu.. rozmýšľala som, naozaj je môj život stereotypný? Keď budem chodiť ako kedysi sa posadiť do kancelárie na 8h pri pocitaci a potom budem letieť po deti a ledva ich stihnem si vypocut, za pár peňazí ktoré v našom rozpocte prevrat neurobia tak bude môj život nestereotypny?
Ja som veľmi vďačná niekomu tam hore že mám tri relatívne zdravé deti, že mi dal možnosť byť doma a zregenerovať sa trocha z nervov ktoré mi trocha skomplikovala povaha najmladšieho syna.. využijem to na plno a potom budem pracovať do dôchodkového veku.. a kým budeme môcť budem sa snažiť pomáhať ľuďom pokiaľ to bude v našich silách a nebudem chcieť od nikoho nič.. a nebudem nikomu závidieť, tak snáď ani mne nebude nikto..
@hederamonstera mam dost malo kamosiek,ktore maju deti. 😂 tie zas obdivuju mna. Netreba si vobec zavidiet.kazdy ma to svoje 😊 ale alo vravim,obdivujem zwny,ktore zvladaju toto vsetko
@jana_eyre_2 kaslat na inych. Moj nazor je taky, ze ked to vyhovuje obidvom, tak potom nie je o com....
Chudata zeny s tou emancipaciou moc nevyhrali, lebo k rodine a domacnosti im pribudla praca a neodbudlo nic....ale ked to niektorej vyhovuje na 100%, tak nic neriesim.
Ja este deti nemam ale praca + starostlivost o domacnost + varenie a dava mi to zabrat, neviem si toto absolutne predstavit s detmi...jedine, ze uplne zabudnem na mna a stane sa zo mna nejake tie roky psychicky labilny otrok...
@maj98 Ja osobne by som na niečo takéto nepristúpila. Milujem svoju prácu, svojim spôsobom je pre mňa naplnením aj jedným z koníčkov. Plánujem aj počas RD pracovať aspoň na polovičný úväzok (samozrejme za predpokladu, že to bude možné, nebude to na úkor dieťaťa). Avšak ja som typ ženy, ktorý sa neustále potrebuje vzdelávať a niekam sa posúvať, nemám rada pocit nečinnosti, preto viem povedať, že byť 100% ženou v domácnosti by ma neuveriteľne ubíjalo. A tiež by som nechcela byť úplne závislá na partnerovi. Viem však pochopiť ženy, ktoré nájdu naplnenie v starostlivosti o domácnosť. Všetko je to o povahe človeka.
@felicitab presne je to o povahe - ja keď som pracovala tak nie že by ma to vyslovene nebavilo, ale proste moja práca nebol premna žiaden únik kam som sa dennodenne tešila, bolo to zarábanie penazi.. až pri deťoch mi svitlo že to je niečo čo som chcela robiť vždy.. (aj predtým som to tušila vždy ma bavilo starať sa o netere a synovcov) preto sa aj chcem uberať po tomto období v duchu sa znova o niekoho starať (myslím profirodicovstvo) v tom vidím naplnenie a svoju budúcnosť.. a ešte keď s tým aj môj muž súhlasí čo som sa dlho bála že by zavrhol, tak som rada..
@felicitab ale ono si to nejako mylis...tym, ze je zena v domacnosti, neznamena, ze sa nevzdelava a neposuva. Napr. ja som taky typ, ze stale nieco sa ucim a studujem a som zvedava a stale sa chcem v niecom zlepsovat...ale praca to nie je, mam pracu, kde super zarabam ale nie je to nieco, co by ma vnutorne naplnalo....takze sa skor "naplnam" po praci...preto by mi praca nikdy nechybala (jedine taka, ktora by ma bavila a teda tj to co sa tebe podarilo) Ale inak ja som dost blba povaha - co je povinne (praca) ma nebavi a nenaplna, takze so mnou je to tazke :D neviem si vobec predstavit, ze by ma nejaka praca bavila
@hederamonstera súhlasím.. tiež nemám pocit, že by som sa zasekla niekde medzi plienkami a mliekom a na akýkoľvek vedomostny rozhľad kaslala.. ale tak to už je taký predsudok, že asi je aj zbytočne to niekomu vyvracať..
@felicitab ale veď v domácnosti sa dá nájsť toľko realizácie... Môžeš len tak pre seba študovať psychológiu rodinných vzťahov prostredníctvom múdrych kníh, môžeš sa realizovať v ovocinárstve (ak máš dom so záhradou), môžeš pestovať kvety, piecť kváskové pečivo, milión vecí ktoré môžeš robiť. Môžeš aj športovať, robiť aktivity s deťmi, nemusia chodiť do družiny, veď to je úplne super. Len jedine, čo ženám na tom môže vadiť je, že ich nikto nevidí okrem rodinných príslušníkov, čiže nikto iný ich za výkon nepochváli, neocení, nedocení. Žena s pracovnými ambíciami by asi doma umrela od nudy, ale je kopa žien, ktoré tie ambície, pracovnú dravosť nemajú (ako ja), a do práce chodíme len preto, aby sme niečo zarobili a preto, že je to takto nastavené...
neda mi nezapojit sa. Ja som mala taku moznost pred 15rokmi. A v zivote by som neostala doma a som vdacna, ze pracujem. Ale suhlasim, ze je to na kazdej z nas. Musis sa zamysliet, co ty chces a ak sa mas zle citit, chod pracovat. Tu nejde o pracovne ambicie, ja nerobim karieru ani nemam kam velmi postupit. Jednoducho budem pracovat pokial mozem.
Okrem ineho, teraz ma ukamenujte, stava sa v živote vselico a nechcem byt na muzovi zavisla...
@hederamonstera Nie nemýlim sa, reagovala som na popis "ženy v domácnosti" od autorky resp. predstavy jej manžela. Teda ženy, ktorej hlavnou náplňou je staranie sa o dom a potreby detí a manžela. Ženy, ktoré nepotrebujú zarábať, veď manžel sa postará. Poznám viacero žien, ktoré sa takto rozhodli fungovať a nepotrebujú sa nikam posúvať, je to však ich osobné rozhodnutie. Ženy, ktoré sú síce doma, ale napriek tomu akoukoľvek formou prispievajú do rozpočtu (kreatívne profesie, akákoľvek handmade výroba, predaj hocičoho, spoločné podnikanie s mužom či rodinou, hospodárstvo či statok) resp. ženy aktívne v komunite či dobrovoľníckej sfére nepovažujem za typické a predsudkami vykresľované ženy v domácnosti.
@jana_eyre_2
@0silvia0 Veď presne preto som písala, že je to o povahe a osobnom rozhodnutí človeka. Ja som dlho drela aby som sa dostala tam kde som (nie je to o kariérizme, proste mám rada to, čo robím), a preto si neviem predstaviť odísť od toho a fungovať v domácnosti. Autorka mi tiež prišla ako osoba, ktorej pracovné prostredie vyhovuje. Len jej manžel má evidentne inú predstavu.
@majkeel Nie je jedno ako sa to nazyva. Hmotna nudza a pod. je nieco ine ako dochodok. Preco ti vadi to co dostanu ked budu v dochodkovom veku? Ked rovnake davky vyuzivaju ludia v produktivnom veku ktori by mohli pracovat, tak to nevadi?