Život bez detí. Ako zvládať pocit neúplnosti?
Ahojte, zo zdravotných dôvodov nemám deti. Žiaľ musela som sa rozhodnúť, a jednak aj kvôli mne a môjmu zdraviu, ale hlavne kvôli dieťaťu som sa musela rozhodnúť, a tak som v 25tke urobila životné rozhodnutie. Vtedy som si aj našla manžela, ktorý to akceptoval, má ma rád a ľúbi ma, aj napriek tomu. Máme obaja po 40tke. Ešte pred pár rokmi som chcela riešiť adopciz, ale napokon som zistila, že je dosť možné, že by nám dieťa kvôli mne možno ani nedali. Každopádne sme to ani neskúsili, lebo manžel nesúhlasil s adopciou. Mala som dve veľmi dobré kamarátky, Ale postupom času, ako sa im narodili deti, potom druhé a tretie, obe začali viac inklinovať k iným mamičkám, s ktorými začali zdieľať svoje problémy a skúsenosti. Naše cesty sa postupne rozišli. V práci, u lekára, kdekoľvek mi celkom dosť dávajú najavo, že som iná, keď nemám dieťa. V práci všetky kolegyne sa ma pýtajú na deti a keď zistia, že ich nemám, tak mám mierny pocit, že ma ľutujú a posielajú mi fotky mačiek a psíkov, aby som si nejakého kúpila. A pritom ja mám dobré zamestnanie, kariérne som toho naozaj dosiahla dosť veľa, máme sa dobre, máme vlastné bývanie, bez hypo, autá bez leasingu, cestujeme, máme svoje hobby, staráme sa o seba. Len okolie je také všelijaké. Minule sa ma pedikérka pýtala, či mám deti. A že vraj hneď si aj myslela, že nie. Tak ma to zaskočilo, prečo si to hneď myslela? Podľa čoho? Mám pocit, akoby som bola nekompletná. Nakoľko mi zomreli rodičia a nemám súrodencov, moja rodina v podstate nie je. Mám iba manžela, jeho mamu. Uvedomujeme si, že zostaneme sami, že nebudeme mat nikoho, kto sa o nás bude zaujímať, nikoho, kto nám pomôže, keď budeme starší, tak ako on pomáha svojej mame a ja som bola pri mojich rodičoch do ich smrti. Je tu prosím niekto, kto nemá deti a rodinu po 50tke, 60tke? Ako to zvládate? Ako žijete? Ako sa vám darí s týmto pracovať?
Neviem aké máš zdrav. dôvody ale nerozmyslala si nad možnosťou byt pestúnka alebo profi mama?
Môžem Ťa povzbudiť, že dieťa nie je tá najdôležitejšia vec v živote. Je to o nastavení v hlave všetko. Môžeš byť šťastná aj bez detí, máš muža ktorý ťa miluje a to stačí. Nemáte žiadne väčšie záväzky, môžete si chodiť kde chcete, kedy chcete .... nikomu sa nemusíte spovedať.
Hodnota človeka sa neurčuje podľa počtu detí. Máš svoje miesto a poslanie na tomto svete. Určite sa raduj za dobrého manžela a poznám manželstvá, kde to klape aj bez detí.
Dôležité je venovať sa niečomu, vhodne zaplniť čas. A Ty si písala, že máš koníčky, že vieš žiť aj bez detí. Buď v pohode a teš sa zo života.
@anonym_autor som na tom rovnako, ale nemám ani partnera. Je to na slučku.
Mala som kolegu,spravny chlap,uz je v dôchodku.Ĺutuje jedinu vec v zivote,ze neadoptovali dieťa kým to ešte šlo.Mam dve spoluziacky občas sa stretneme na káve a vyhybam sa debate o mojej rodine,lebo citim,ze prijemne im to nie je.Kazdy zije ako vie,najlepsie ako sa da,ale nie kazdy je stastny.Ber to ako fakt.Mozes robit tetu,babicku nejakym deťom z rodiny ci zo susedstva,ten moj kolega take dieťa má v okoli.Aj ked vlastne to noe je...
Ako matka ti viem povedat, ze materstvo je velmi precenovane. Hlavne v tejto dobe, ked mas velmi vela inych moznosti, ktore ta vedia urobit byt stastnou. Deti to byt nemusia, je to totiz velmi vela prace a povinnosti, stresu a unavy. Ja som zatial v tom radost nenasla a jemne ti zavidim, ze mas od toho klud.
Prijmi svoju situaciu, hlavne ked sa s nou neda nic robit. To, ze ta ludia beru inak, je hlupost, tvoje namyslanie, kedze sa ty sama tak pravdepodobne citis. Zmyslov zivota si vies najst kopu.
Ja tiež nemám deti a vôbec sa necítim nekompletna, nikto v práci ani u lekára mi to nedáva pocítiť. Možno to len ty tak vnimas. Zo srandy niekedy možno povedia, že vidno, že nemám deti, lebo nie som strhana a mam čas na veci, na ktoré iné ženy čas nemajú, resp. nemali, ked mali ešte malé deti. Som aj rada, že som nikomu neposunula svoje choroby, ktoré som ja sama podedila. Ved tato planeta je aj tak už preludnena 🙂.
Sucitim s tebou, ked to nejde, neda sa nic robit. Ked mozes blizsie rozviest 0ricinu, ca, endometrioza, epilepsia... ozaj to nijak neslo, je to na figu vidiet, ze mnou konci rod. Aj ked ten blahobyt nie je na zahodenie, stale tam ten pokracovatel rodu absentuje. 🥀
Vieš, môžu ti tu písať baby ktoré deti nemajú lebo ich nechceli aké výhodné je byť bezdetná, že aj bez detí sa dá byť šťastná ale ak si tie deti chcela a zo zdravotných dôvodov ich nemáš tak si osobne myslím, že to buď bude dlhá cesta alebo sa s tým nikdy na 100% nezmieriš. Šťastná môžeš byť ale niekde v kútiku duše to tam stále bude.
Jedine si zamestnať hlavu inými vecami. Skúšaj čo najviac nových aktivít, prihlás sa na nejaké krúžky, cestuje atď. Záleží či ťa teraz štvú reči okolia alebo si z toho neštastná aj ty. To úplne neviem z tvojho textu posúdiť.
Reči iných si moc nepripúšťaj, do velkej miery si povedz že ľudia moc nevedia ako na takúto chúlostivú vec reagovať, preto reaguju niekedy nevhodne.
Ahoj, ja síce mám 2 deti (už veľké), ale od narodenia nemali žiadnu babku a dedko žil 400 km od nás, nikdy sa nezaujímal. Vždy rozprávali, ako kamaráti chodia k starým rodičom, že by chceli babku... Mne by sa neskutočne zišla aspoň maličká pomoc (bola som s nimi sama). Možno o pár rokov stretneš niekoho, komu nahradíš babku a budete si ľudsky rozumieť.
Ja tiež nemám deti a vôbec sa necítim nekompletna, nikto v práci ani u lekára mi to nedáva pocítiť. Možno to len ty tak vnimas. Zo srandy niekedy možno povedia, že vidno, že nemám deti, lebo nie som strhana a mam čas na veci, na ktoré iné ženy čas nemajú, resp. nemali, ked mali ešte malé deti. Som aj rada, že som nikomu neposunula svoje choroby, ktoré som ja sama podedila. Ved tato planeta je aj tak už preludnena 🙂.
@grof_monte_christo toto presne som hovorila od mladosti ja. Ked som sa dozvedela o vsetkych veciach / ktore postupom casu este pribudali / som rada, ze som svoj chybny genofond nesirila dalej a neznicila som svojmu dietatu zivot.
Vieš, môžu ti tu písať baby ktoré deti nemajú lebo ich nechceli aké výhodné je byť bezdetná, že aj bez detí sa dá byť šťastná ale ak si tie deti chcela a zo zdravotných dôvodov ich nemáš tak si osobne myslím, že to buď bude dlhá cesta alebo sa s tým nikdy na 100% nezmieriš. Šťastná môžeš byť ale niekde v kútiku duše to tam stále bude.
Jedine si zamestnať hlavu inými vecami. Skúšaj čo najviac nových aktivít, prihlás sa na nejaké krúžky, cestuje atď. Záleží či ťa teraz štvú reči okolia alebo si z toho neštastná aj ty. To úplne neviem z tvojho textu posúdiť.
Reči iných si moc nepripúšťaj, do velkej miery si povedz že ľudia moc nevedia ako na takúto chúlostivú vec reagovať, preto reaguju niekedy nevhodne.
@anonym_685beb nie som nestastna popravde, takto som to chcela a takto to mam. Len mi su neprijemne pripomienky okolia niekedy, a to nielen starsich ludi,, ale aj ovela mladsich odo mna. A obavam sa trochu buducnosti. Naozaj s manzelom budeme osameli. Doteraz sme mali mojich rodicov, jeho rodicov. Postupne nam odchadzaju a prichadza ta osamelost a pocit, ze nemas rodinu, ze nikam nepatris.
@grof_monte_christo toto presne som hovorila od mladosti ja. Ked som sa dozvedela o vsetkych veciach / ktore postupom casu este pribudali / som rada, ze som svoj chybny genofond nesirila dalej a neznicila som svojmu dietatu zivot.
@anonym_autor A ver tomu, že to bolo správne rozhodnutie. Ja som sa ani nevydala, ale teraz mam priateľa, ktorý má dceru, už dospelú, s ťažkým autizmom a ani druhé dieťa nie je úplne v poriadku, ale to sa časom možno utrasie. Žena mu zomrela, zostal na to všetko sám. Tak si niekedy poviem, ze je dobre, ze tie deti nemám. Neznamená, že keď máš deti, že sa bude mať o teba kto postarat.
Mne trvalo dosť dlho, kým som sa zmierila, že deti nebudem mať. Mám však možnosť byť s neterinými malými deťmi. Ako prišli na svet, prestala som to riešiť, skončilo trápenie, nastalo zmierenie so situáciou. Užívam si ich. Len to je to, že ja mám oproti tebe aspoň túto možnosť. Preto ťa viem pochopiť, je to náročné. Mňa sa občas niekto spýtal, kedy bude dieťa. Dnes v 47r. by bolo komické sa ma na to pýtať. U lekárov to neriešim, beriem to tak, že potrebujú vedieť.
Svoje dieta ľúbim, ale koľko krát si poviem keď ma jeduje, ze keby som vedela co ma caka, tak nikdy dieta nemam. Je to náročné. A myslím ze nie som jediná, ktorá to tak cítim. Utesujem sa, ze mam len jedno slovo 🤭
Sucitim s tebou, ked to nejde, neda sa nic robit. Ked mozes blizsie rozviest 0ricinu, ca, endometrioza, epilepsia... ozaj to nijak neslo, je to na figu vidiet, ze mnou konci rod. Aj ked ten blahobyt nie je na zahodenie, stale tam ten pokracovatel rodu absentuje. 🥀
@anonym_5864b6 epilepsia .. s tou nemôžeš byť tehotná, či ako si to myslela?
@anonym_5864b6 epilepsia .. s tou nemôžeš byť tehotná, či ako si to myslela?
@anonym_03a540 ano, synova spoluziacka musela na upt kvoli epi, neviem ako dlho, v akej sile, ci zrovna v tehu sa zhorsila, no mala som pocit, ze sa s nou len doktorom nechcelo crcat... (lidi je jako... k, Kefaline🐑)
@anonym_03a540 ano, synova spoluziacka musela na upt kvoli epi, neviem ako dlho, v akej sile, ci zrovna v tehu sa zhorsila, no mala som pocit, ze sa s nou len doktorom nechcelo crcat... (lidi je jako... k, Kefaline🐑)
@anonym_5864b6 no to si ma nepotešila.
Verím , že medicína pokročí a nebude to strašiak pre epileptičky ženy
@anonym_685beb nie som nestastna popravde, takto som to chcela a takto to mam. Len mi su neprijemne pripomienky okolia niekedy, a to nielen starsich ludi,, ale aj ovela mladsich odo mna. A obavam sa trochu buducnosti. Naozaj s manzelom budeme osameli. Doteraz sme mali mojich rodicov, jeho rodicov. Postupne nam odchadzaju a prichadza ta osamelost a pocit, ze nemas rodinu, ze nikam nepatris.
@anonym_autor toto som si presne myslela ,ze ty by si sa s tym uz aj vyrovnala,ale proste tlak okolia-otazky,pohlady,usklabky a pod ...nevies,ako mas reagovat,lebo okolie tiez nevie reagovat normalne.
Aj ja som to tak mala a este aj mam...
Ale z mojej strany uz som pripravena a viem riadenu strelu odpinknut...uz to neriesim.
Ale ked som bola mladsia a stale sa nedarilo....dost,ze ja som s tym bojovala,ale casom som to uz ani tak nehrotila.
Vylev placu bol zasadne po nejakom stretnuti ci nejakej reakcie blbcov,ktori sa nevedeli spravat...
Boli sme na krste svagrininej sestre./jej dietatu/
Tam bola jej dalsia sestra s muzom a uz tak na hostine sedime a on zacal doberat mojho muza,haha,hihi...co nevies ako sa to robi,mam ti poradit.....
Do mna taky jed vpalil.
Neboli sme 20rocni,aby si toto dovoloval.a on stary paprda uz.......ja som odisla od stola,aby som nevybuchla.ale na moj pohlad urcite nikdy nezabudne...som ho prevrtala sosovkami zvnutra....
A mnoho takych pripadov bolo.
Keby okolie bolo normalne a taktne, lahsie by sa nam s tym zilo...
Po 40tke ti to uz ozaj moze byt jedno.
Ja som nastavila hranice,bola som aj neprijemna...ale ludia uz zhruba vedia
Co sa staroby a rodicov tyka...
Deti nie su garancia,ze sa o teba postaraju
Ja som to nikdy tak nebrala.lebo nevieme, co buducnost prinesie a nerobime si deti koli tomu.
Chapem teda dobre,ze ani tvoj muz nema surodencov???
Mali surodencov vasi rodicia?
Ake mate s nimi vztahy?
Pretoze aj sirsii pribuzni vam mozu. Byt citovo velmi blizki.....
Ja toto momentalne neriesim.
Mam rodicov,ale otec je dost dementny,nesamostatny plienkovany..hoci nie je celkom mimo,odpoveda aj rozumie...ale je chory.mama sa o neho stara,je to napor nielen na telo ale i psychiku..
Napriek tomu sa desime momentu,ked by odisiel....
Ale neriesim to,co bude.
Neprivolavam negativne myslienky.
Snazim sa zit naplno a som vdacna za vsetko,co zivot prinasa....
Svokra som vobec nepoznala,umrel na rakovinu,ked moj muz mal 18
Svokra je uplne dementna v dome dochodcov..
Tiez to nie je ruzove.
Ale ved kto ma vsetko 100%
Snaz sa nepripustat si negativitu okolia.usmieaj sa a daj svetu najavo ,ze s tebou len tak nezatoci.
Inak ta to prevalcuje
Pýtala si sa na budúcnosť. Roky sa starám o starých ľudí a môžem ti povedať, že ak má niekto dieťa, nezaručuje to, že sa postará. Môže byť v zahraničí, kde má lepší život, môže sa čokoľvek udiať. Opatrovateľská služba to istí. Mám dcéru a tá od malička chce ísť do zahraničia. Nebudem jej brániť. Mám v pláne si šetriť na nejaké lepšie zariadenie sociálnych služieb.
@anonym_autor chápem tvojím pocitom, ale keď sú veci, ktoré sa už nedajú zmeniť, nesmieš ľutovať celý život čo mohlo byť, keby bolo. Snaž sa hľadať vo všetkom len to pozitívne, nenarodila si sa pre to, aby si sa trápila po zvyšok života.
@anonym_autor považovala by som nad zvieratkom..nám mačka úplne nahrádza dieťa..odkojila som ho na fľaške aj pre to máme taký pekný vzťah
@anonym_autor pedikérka mozno myslela že si zachovaná - dobre vyzeráš, predsa tehotenstvo a starostlivosti dieťa uberú….
@anonym_autor odkial si? Mozno aj tu na MK by sa ti podarilo najst niekoho, komu by si mohla byt adoptivna teta. Napriklad ja som niekoho takeho hladala, ked som ostala po rozvode sama s dietatom alebo mozno dobrovolnictvo v nejakej oblasti by mohla byt cesta.
@anonym_autor mám v okolí veľa ľudí čo nemajú deti .. mnohý majú už po 50-ke
Muži, ženy ale aj pár..veľa z nich nemá ani partnera
@anonym_autor pedikérka mozno myslela že si zachovaná - dobre vyzeráš, predsa tehotenstvo a starostlivosti dieťa uberú….
@evazhoufova nie, nie takto to myslela, pytala som sa jej, ci podla vyzoru alebo coho, ze nie podla vyzoru. To mi povedala.
@evazhoufova nie, nie takto to myslela, pytala som sa jej, ci podla vyzoru alebo coho, ze nie podla vyzoru. To mi povedala.
@anonym_autor aha, pozri ako to tu píšu deti nie sú záruka že sa o Teba niekto postará a väčšinu života sa staráš aj tak ty davas zo seba, čas silu myšlienky - aj keď je to v dnešnej dobe zaznávane a ľudia sú naučení myslieť na seba, podľa mna to je podstata rodičovstva. Hlavne vidieť v tom zmysel vyšší- nechceš sa venovať nejakej altruistickej činnosti, dobrovoľníctvu?
@anonym_autor aha, pozri ako to tu píšu deti nie sú záruka že sa o Teba niekto postará a väčšinu života sa staráš aj tak ty davas zo seba, čas silu myšlienky - aj keď je to v dnešnej dobe zaznávane a ľudia sú naučení myslieť na seba, podľa mna to je podstata rodičovstva. Hlavne vidieť v tom zmysel vyšší- nechceš sa venovať nejakej altruistickej činnosti, dobrovoľníctvu?
@evazhoufova my s muzom uz viac ako 10 rokov pomahame bezdomovcom, utulku pre zvieratka, a domovu socialnych sluzieb. Robim rozne brigady pre domovy na pol ceste, pomahame slobodnym matkam s detmi, detom z detskych domov apd. Ale vlastnu rodinu ti to nenahradi.
Ako matka ti viem povedat, ze materstvo je velmi precenovane. Hlavne v tejto dobe, ked mas velmi vela inych moznosti, ktore ta vedia urobit byt stastnou. Deti to byt nemusia, je to totiz velmi vela prace a povinnosti, stresu a unavy. Ja som zatial v tom radost nenasla a jemne ti zavidim, ze mas od toho klud.
Prijmi svoju situaciu, hlavne ked sa s nou neda nic robit. To, ze ta ludia beru inak, je hlupost, tvoje namyslanie, kedze sa ty sama tak pravdepodobne citis. Zmyslov zivota si vies najst kopu.
@anonym_4d4ad9 V týchto svetoch je v podstate všetko preceňované.. aj tie " deti".
Pripojim sa, mam 40 a skrz zdravotne problemy tiez nemam dieta, nemam ani rodicov, ani surodencov, len partnera. Pedikerka bola riadne neslusna, by som sa jej spytala, ci to mam napisane na cele. Nechapem takychto ludi a uz vobec nechapem, preco sa do toho staraju a vypytuju, co nevedia, ze nemozes? Aj keby vedeli, co ich do toho.