Život mimo rodinnej bubliny: Je ešte možné nájsť v dospelosti skutočné priateľstvo?
Rád by som tu otvoril tému priateľstva medzi mužom a ženou. Viem, že mnohí považujú takéto vzťahy za nemožné a v kontexte manželstva dokonca za nevhodné či nebezpečné. Viem tiež, že sa o tom popísalo už mnoho a z rôznych strán. Podľa môjho svetonázoru sú však takéto priateľstvá popri spokojných manželstvách bežné a ostatnými démonizované najmä pre osobnú nedôveru voči ľuďom všeobecne. Taktiež namiesto analyzovania nekonečných vlákien a teoretických úvah volím radšej priamu a cielenú diskusiu o reálnej skúsenosti.
Som spokojný muž, extrovert a žijem vo funkčnom manželstve, v ktorom máme tému priateľstiev otvorenú a vydiskutovanú. Prekonaná kríza nás totiž naučila, že život obmedzený len na rodinnú a pracovnú bublinu vedie k stagnácii a postupnému odcudzeniu. Návrat do spoločenského života sa však ukázal ako prekvapivo náročný – staré známosti ochladli a tie nové sa akosi hľadajú dosť ťažko.
Najmä keď vnútorne cítim potrebu autentického a hlbokého priateľstva, ktoré nie je ovplyvnené rodinnými väzbami a sklamania z minulosti zablokovali moju úprimnosť v mužskom kolektíve. Prirodzenejšíe sa dokážem otvoriť v ženskej prítomnosti, čo však mení, a niekedy aj obmedzuje, prístup, záujem a aj pohľad okolia.
Moje doterajšie snahy dlhodobo narážajú na dva problémy. V osobnom kontakte mám problém prejsť od všeobecnej debaty k tej osobnej. Ťažko totiž odhadzujem masku stále usmiateho „pohodičkára“. Zároveň mi chýba potrebné šťastie byť v správnu chvíľu na správnom mieste so správnou osobou. V písomnej komunikácii síce s otvorenosťou nebojujem, no narážam na opakujúci sa vzorec „prestupnej stanice“. Ženy so mnou komunikujú, kým sú v kríze alebo osamotené. Akonáhle si nájdu vzťah alebo vyriešia svoju situáciu, naše priateľstvo končí.
Pociťujem už značnú únavu z neustáleho neúspechu a vyjasňovania svojich úmyslov. Napriek tomu, že viem nadviazať kontakt, strácam energiu na to, aby som ho pretransformoval do trvalého priateľstva. Chcem vás preto poprosiť o úprimný pohľad. Stala sa túžba po stabilnom, čisto priateľskom vzťahu v dnešnom svete utópiou? S akými chybami v prístupe sa stretávate vy? Ako riešite ťažkosti s hľadaním rovnocenného partnera pre dlhodobé priateľstvo?
No neviem, či sa dá takto plánovane nájsť kamarát -priatel, o spriaznenej duši ani nehovorím.
Ja necítim potrebu mať spriaznenú dušu a rozprávať jej všetko do podrobností. Ale našla som tu, na koni, pár super priateľov (ženy aj mužov) a s niektorými si píšeme na dennej báze. Dokonca sme si dali aj stretko a dopadlo výborne. Možno aj toto je cesta
@peter_87 ono je to ťažko. Niektoré staré priateľstvá zanikajú. Nové sú len na chvíľu. Stretnúť spriaznenú dušu v dnešnom svete je extra ťažké. Ja som napríklad v dospelosti takú ešte nenašla (jedna sa rysuje ale no ešte je to skoro).
Väčšina ľudí nemá tak vysoké nároky na priateľov ako ja. Čiže vždy budú len v kolónke známi, z ktorých sa stanú časom len ľudia, ktorých pozdravim a zdvorilo sa spýtam ako sa majú.
Čo sa ja stretávam v okolí s ľuďmi tak zisťujem že im nemôžem veriť. Každý každého ohovára a tajomstvo nikdy nie je tajomstvom. Radšej budem len s tými štyrmi uprimnými priateľmi ako so stovkami pokrytcov.
@peter_87 Ďakujem tým čo sa podelíli so svojimi skúsenosťami. Niektoré dali nádej, niektoré pomohli o kúsok viac sa zmieriť s pocitmi. Viac krát sa spomínalo, že za mojou potrebou je niečo v pozadí a že záujemom o iné ženy sa snažím nahradiť čo sa mi u manželky nedostáva. Nedá sa povedať, že nemajú pravdu, každý ľudský pocit vychádza z nejakého základu, ktorý je dobré si uvedomiť. Moje snahy v tomto smere priniesli viacero dôvodou súvisiacich s rozdielnym spôsobom života pred manželstvom, pred deťmi a cez obdobie krízy, ktorá bola okrem iného výsledkom toho, že som sa až moc prispôsobil rodinným potrebám a zanevrel na tie svoje včetne priateľstiev, ktoré ako som zistil neskôr boli podstatnejšie ako som myslel. Takže jasná snaha nahradiť stratené a už nenahraditeľné v pozadí je prítomná ale aj uvedomená.
Taktiež priznávam, že máme v manželstve nedostatky, ktoré hľadám inde no nie sú to tie , s ktorymi sa mužsko ženské vzťahy najčastejšie spájajú čiže intímne. Ako každý pár samozrejme máme niektoré záujmy iné, jeden príklad za všetky - ja čítam desiatky kníh ročne, manželka ani jednu. Takže považujem za normálne keď chcem svoje iné záujmy zdieľať s ďalšími ľuďmi. Ale prečo práve so ženami? Nikde som nepísal, že sa nestretávam s mužmi len, že sa pri nich nedokážem prejaviť tak osobne a úprimne ako potrebujem. Zároveň sa proste od nepamäti lepšie cítim v ženskej prítomnosti .
Aby som to zhrnul. Myslím si , že som si dostatočne vedomí a vnútorne oboznámený s tým v akej fáze života som, ako som sa do nej dostal a ako "táto pozícia" vplýva na mňa samého, moju manželku, detí a v podstate celé okolie. Ale pre nesprávne rozhodnutia a prístupy v minulosti som sa v tejto etape ocitol sám rsp. v nedostačujúcej sociálnej bubline z ktorej sa mi dlhodobo nedarí efektívne dostať. Preto hľadám možnosti, ktoré nepoznám, ľudí ktorí poskytnú trochu iný pohľad, pripomenú čo som zabudol, vypočujú, časom možno podporia. Uvedomenie si príčin je jedna vec, no nájsť funkčný spôsob, ako v tomto nastavení sveta reálne nadviazať nové, trvalé väzby, je druhá. Budem preto vďačný za akúkoľvek skúsenosť niekoho, komu sa podarilo z podobnej sociálnej izolácie úspešne vystúpiť. Ešte dodám, že nie som pasívny a stále skúšam niečo nové. Rodinný život ale prináša obmedzenia, ktorých prekonanie vyžaduje istú mieru odhodlania a presvedčenia, ktoré však pomali ale podstatne strácam .
@peter_87 Ďakujem tým čo sa podelíli so svojimi skúsenosťami. Niektoré dali nádej, niektoré pomohli o kúsok viac sa zmieriť s pocitmi. Viac krát sa spomínalo, že za mojou potrebou je niečo v pozadí a že záujemom o iné ženy sa snažím nahradiť čo sa mi u manželky nedostáva. Nedá sa povedať, že nemajú pravdu, každý ľudský pocit vychádza z nejakého základu, ktorý je dobré si uvedomiť. Moje snahy v tomto smere priniesli viacero dôvodou súvisiacich s rozdielnym spôsobom života pred manželstvom, pred deťmi a cez obdobie krízy, ktorá bola okrem iného výsledkom toho, že som sa až moc prispôsobil rodinným potrebám a zanevrel na tie svoje včetne priateľstiev, ktoré ako som zistil neskôr boli podstatnejšie ako som myslel. Takže jasná snaha nahradiť stratené a už nenahraditeľné v pozadí je prítomná ale aj uvedomená.
Taktiež priznávam, že máme v manželstve nedostatky, ktoré hľadám inde no nie sú to tie , s ktorymi sa mužsko ženské vzťahy najčastejšie spájajú čiže intímne. Ako každý pár samozrejme máme niektoré záujmy iné, jeden príklad za všetky - ja čítam desiatky kníh ročne, manželka ani jednu. Takže považujem za normálne keď chcem svoje iné záujmy zdieľať s ďalšími ľuďmi. Ale prečo práve so ženami? Nikde som nepísal, že sa nestretávam s mužmi len, že sa pri nich nedokážem prejaviť tak osobne a úprimne ako potrebujem. Zároveň sa proste od nepamäti lepšie cítim v ženskej prítomnosti .
Aby som to zhrnul. Myslím si , že som si dostatočne vedomí a vnútorne oboznámený s tým v akej fáze života som, ako som sa do nej dostal a ako "táto pozícia" vplýva na mňa samého, moju manželku, detí a v podstate celé okolie. Ale pre nesprávne rozhodnutia a prístupy v minulosti som sa v tejto etape ocitol sám rsp. v nedostačujúcej sociálnej bubline z ktorej sa mi dlhodobo nedarí efektívne dostať. Preto hľadám možnosti, ktoré nepoznám, ľudí ktorí poskytnú trochu iný pohľad, pripomenú čo som zabudol, vypočujú, časom možno podporia. Uvedomenie si príčin je jedna vec, no nájsť funkčný spôsob, ako v tomto nastavení sveta reálne nadviazať nové, trvalé väzby, je druhá. Budem preto vďačný za akúkoľvek skúsenosť niekoho, komu sa podarilo z podobnej sociálnej izolácie úspešne vystúpiť. Ešte dodám, že nie som pasívny a stále skúšam niečo nové. Rodinný život ale prináša obmedzenia, ktorých prekonanie vyžaduje istú mieru odhodlania a presvedčenia, ktoré však pomali ale podstatne strácam .
@peter_87 preco mas pocit, ze ta rodinny zivot obedzuje? Ano, je to zmena ziote aj prioritach, ale rodinny zivot ti dava ine moznosti a prilezitosti . Vsak ber deti a zenu "von". Na turistiku, na vylety, do parku spolocne sportove aktiity, kultura Tam stretnes inych ludi a rozsiris svoju socialnu bublinu. Ale hlavne tam nechod s tym, ze tam nutne musis najst skutone priatelstvo. Skutocnym priatelom sa moze stat ktorykolvek cloek, ktoreho stretnes a ani sa nim nikto z nich stat nemusi. Staci ak najdes niekoho, s kym prehodis par viet o teme, ktora vas oboch zaujima. Najdete tam ludi, s ktorymi mozno stravite aj viac spolonych chvil a moze sa vam stat, ze nikoho takeho nestretnete. Ale sediet zavrety v bubline a stazovat sa na to, ze si sa "musel" uzavriet do rodinnej bubliny ti vobec nepomoze.
A najdi si cas aj len pre sebe, len pre teba a zenu, len pre teba a deti a samozrejme daj priestor aj zene aby mala cas pre seba. To,, ze si mysli, ze je introvert este neznaena, ze vsetci budete sediet doma a ty budes hladat unik v kontaktoch s cudzimi zenami (aj keby to bolo vo vsetkej pocestnosti) nie je to normalne, mas mat kamosov s ktorymi preberies aj chlapske veci.
@peter_87 preco mas pocit, ze ta rodinny zivot obedzuje? Ano, je to zmena ziote aj prioritach, ale rodinny zivot ti dava ine moznosti a prilezitosti . Vsak ber deti a zenu "von". Na turistiku, na vylety, do parku spolocne sportove aktiity, kultura Tam stretnes inych ludi a rozsiris svoju socialnu bublinu. Ale hlavne tam nechod s tym, ze tam nutne musis najst skutone priatelstvo. Skutocnym priatelom sa moze stat ktorykolvek cloek, ktoreho stretnes a ani sa nim nikto z nich stat nemusi. Staci ak najdes niekoho, s kym prehodis par viet o teme, ktora vas oboch zaujima. Najdete tam ludi, s ktorymi mozno stravite aj viac spolonych chvil a moze sa vam stat, ze nikoho takeho nestretnete. Ale sediet zavrety v bubline a stazovat sa na to, ze si sa "musel" uzavriet do rodinnej bubliny ti vobec nepomoze.
A najdi si cas aj len pre sebe, len pre teba a zenu, len pre teba a deti a samozrejme daj priestor aj zene aby mala cas pre seba. To,, ze si mysli, ze je introvert este neznaena, ze vsetci budete sediet doma a ty budes hladat unik v kontaktoch s cudzimi zenami (aj keby to bolo vo vsetkej pocestnosti) nie je to normalne, mas mat kamosov s ktorymi preberies aj chlapske veci.
@viestta Pocit rodinného obmedzenia vychádza, okrem našich špecifických domácich povinností, najmä z akčných detí, pri ktorých nie je možné viesť ani len bežný rozhovor bez prerušovania či pohromy. Postupne sa to lepší, ale pri najmladšom si na samostatnosť ešte zopár rokov počkáme. Vysvetľovanie by bolo na dlho. Každopádne, nie sme zrovna domasedovia. Každý voľný čas využívame na výlety, turistiku aj spoločenské akcie. So staršími deťmi chodím aj samostatne na viacdňové podujatia.
Lenže to sú rodinné aktivity, pri ktorých je jednak môj záujem orientovaný hlavne na rodinu, ale taktiež sa tu prejavuje môj problém prechodu z bežného na vážnejší rozhovor aj problém odhodenia masky. Čo sa týka času pre seba, toho mávam viac než dosť v práci, keďže robím osamote. Takže každá ďalšia aktivita – samostatná turistika, plávanie, posilňovňa či kultúra – mi na konci pripadá zbytočná, pokiaľ som pri nej nikoho nestretol. A spoločné športy mi doteraz nepriniesli nejakú zmenu. Nechcem sa tu sťažovať, len vysvetľujem, že nesedím doma na zadku, ale dlhodobo skúšam a hľadám zdravú rovnováhu medzi vlastnými aktivitami a rodinnými povinnosťami.
@viestta Pocit rodinného obmedzenia vychádza, okrem našich špecifických domácich povinností, najmä z akčných detí, pri ktorých nie je možné viesť ani len bežný rozhovor bez prerušovania či pohromy. Postupne sa to lepší, ale pri najmladšom si na samostatnosť ešte zopár rokov počkáme. Vysvetľovanie by bolo na dlho. Každopádne, nie sme zrovna domasedovia. Každý voľný čas využívame na výlety, turistiku aj spoločenské akcie. So staršími deťmi chodím aj samostatne na viacdňové podujatia.
Lenže to sú rodinné aktivity, pri ktorých je jednak môj záujem orientovaný hlavne na rodinu, ale taktiež sa tu prejavuje môj problém prechodu z bežného na vážnejší rozhovor aj problém odhodenia masky. Čo sa týka času pre seba, toho mávam viac než dosť v práci, keďže robím osamote. Takže každá ďalšia aktivita – samostatná turistika, plávanie, posilňovňa či kultúra – mi na konci pripadá zbytočná, pokiaľ som pri nej nikoho nestretol. A spoločné športy mi doteraz nepriniesli nejakú zmenu. Nechcem sa tu sťažovať, len vysvetľujem, že nesedím doma na zadku, ale dlhodobo skúšam a hľadám zdravú rovnováhu medzi vlastnými aktivitami a rodinnými povinnosťami.
@peter_87 a preco mas masku pri rodinných aktivitach? To si fakt neviem predstavit takto fungovat....
@viestta Pocit rodinného obmedzenia vychádza, okrem našich špecifických domácich povinností, najmä z akčných detí, pri ktorých nie je možné viesť ani len bežný rozhovor bez prerušovania či pohromy. Postupne sa to lepší, ale pri najmladšom si na samostatnosť ešte zopár rokov počkáme. Vysvetľovanie by bolo na dlho. Každopádne, nie sme zrovna domasedovia. Každý voľný čas využívame na výlety, turistiku aj spoločenské akcie. So staršími deťmi chodím aj samostatne na viacdňové podujatia.
Lenže to sú rodinné aktivity, pri ktorých je jednak môj záujem orientovaný hlavne na rodinu, ale taktiež sa tu prejavuje môj problém prechodu z bežného na vážnejší rozhovor aj problém odhodenia masky. Čo sa týka času pre seba, toho mávam viac než dosť v práci, keďže robím osamote. Takže každá ďalšia aktivita – samostatná turistika, plávanie, posilňovňa či kultúra – mi na konci pripadá zbytočná, pokiaľ som pri nej nikoho nestretol. A spoločné športy mi doteraz nepriniesli nejakú zmenu. Nechcem sa tu sťažovať, len vysvetľujem, že nesedím doma na zadku, ale dlhodobo skúšam a hľadám zdravú rovnováhu medzi vlastnými aktivitami a rodinnými povinnosťami.
@peter_87 pracuješ osamote a doma máš introvertku.Tebe veľmi chyba ženský svet kolegyne len tak nezáväzne popri práci na obede sa porozprávať a poflirtovat.Budem úprimná tvoja žena je matka tvojich detí, ale nudíš sa s ňou preto hľadáš kamarátku s ktorou sa môžeš porozprávať o knihách, živote.87 je tvoj rok narodenia?
Jednoducho potrebuješ žiť aj iný život ako ten rodinný, lebo máš pocit, že stagnujes a zakrnievas.
Si rozumný a veľmi pekne vieš pomenovať čo ti chyba.
@peter_87 a preco mas masku pri rodinných aktivitach? To si fakt neviem predstavit takto fungovat....
@elviku11 "masku" nemám pri rodinných aktívach. Ale v bežnej komunikácii s ľuďmi hlavne tej osobnej zaujímam automaticky postoj usmiateho pohoďaka a vnútorne nálady alebo aktuálne pocity či postoje nedávam najavo.
@peter_87 pracuješ osamote a doma máš introvertku.Tebe veľmi chyba ženský svet kolegyne len tak nezáväzne popri práci na obede sa porozprávať a poflirtovat.Budem úprimná tvoja žena je matka tvojich detí, ale nudíš sa s ňou preto hľadáš kamarátku s ktorou sa môžeš porozprávať o knihách, živote.87 je tvoj rok narodenia?
Jednoducho potrebuješ žiť aj iný život ako ten rodinný, lebo máš pocit, že stagnujes a zakrnievas.
Si rozumný a veľmi pekne vieš pomenovať čo ti chyba.
@anonym_d2f39c Uznávam, že zmenu na opísané prostredie práce by som uvítal. No ako samostatný živiteľ rodiny si to len tak nedovolím. 1987 je presnejším rokom nariadenia.
Ja z toho co pises nechapem ci si myslis ze nejaka kamaratka v zenskom rode podla tvojich predstav vyriesi tvoje dusevne zivotne rozpolozenie? Resp co si vobec od toho slubujes… ze maska pri rozhovoroch, to je cele divne, ozaj by som sla radsej za psychologom ako fantazirovala o kamaratke
Tvoja manželka ti má byť zároveň najbližšou kamarátkou..aspoň my to tak doma máme
@viestta Pocit rodinného obmedzenia vychádza, okrem našich špecifických domácich povinností, najmä z akčných detí, pri ktorých nie je možné viesť ani len bežný rozhovor bez prerušovania či pohromy. Postupne sa to lepší, ale pri najmladšom si na samostatnosť ešte zopár rokov počkáme. Vysvetľovanie by bolo na dlho. Každopádne, nie sme zrovna domasedovia. Každý voľný čas využívame na výlety, turistiku aj spoločenské akcie. So staršími deťmi chodím aj samostatne na viacdňové podujatia.
Lenže to sú rodinné aktivity, pri ktorých je jednak môj záujem orientovaný hlavne na rodinu, ale taktiež sa tu prejavuje môj problém prechodu z bežného na vážnejší rozhovor aj problém odhodenia masky. Čo sa týka času pre seba, toho mávam viac než dosť v práci, keďže robím osamote. Takže každá ďalšia aktivita – samostatná turistika, plávanie, posilňovňa či kultúra – mi na konci pripadá zbytočná, pokiaľ som pri nej nikoho nestretol. A spoločné športy mi doteraz nepriniesli nejakú zmenu. Nechcem sa tu sťažovať, len vysvetľujem, že nesedím doma na zadku, ale dlhodobo skúšam a hľadám zdravú rovnováhu medzi vlastnými aktivitami a rodinnými povinnosťami.
@peter_87 panenko skakava co furt s tou maskou operujes? Na akeho andala ti je nejaka maska? Vsak bud sam sebou. Preco sa hras na nieco co nie si? Chodis s maskou a potom sa cudujes, ze o teba ludia nemaju zaujem. Vsak si falosny. A zrazu hladas prilezitost aby si bol sa sebou a odhalil si sa... 🙄No kaslala by som na taku "herecku", o ktorej neviem kedy hras naucenu rolu a kedy si ten pravy. Asi preto nemas ziadnu spriaznenu dusu lebo sa kuse hras na nieo co nie si
Tvoja manželka ti má byť zároveň najbližšou kamarátkou..aspoň my to tak doma máme
@anonym_79af57 to, že to tak máte neznamená, že to tak majú všetci a, že to je jediný správny model😀ja potrebujem z človeka cítiť energiu, bezstarostný smiech, rozprávať sa aj o iných veciach, ktoré ma zaujímajú a môjho muža vôbec nie.Nemusi byť partner jediný možný kamarat
@anonym_79af57 to, že to tak máte neznamená, že to tak majú všetci a, že to je jediný správny model😀ja potrebujem z človeka cítiť energiu, bezstarostný smiech, rozprávať sa aj o iných veciach, ktoré ma zaujímajú a môjho muža vôbec nie.Nemusi byť partner jediný možný kamarat
@anonym_d2f39c partner má byť hlavne tvoja spriaznená duša ..takže áno aj naj kamos aj najlepšie milenec podpora..všetko v 1 mám a som za to vďačná 🙏
@peter_87 pracuješ osamote a doma máš introvertku.Tebe veľmi chyba ženský svet kolegyne len tak nezáväzne popri práci na obede sa porozprávať a poflirtovat.Budem úprimná tvoja žena je matka tvojich detí, ale nudíš sa s ňou preto hľadáš kamarátku s ktorou sa môžeš porozprávať o knihách, živote.87 je tvoj rok narodenia?
Jednoducho potrebuješ žiť aj iný život ako ten rodinný, lebo máš pocit, že stagnujes a zakrnievas.
Si rozumný a veľmi pekne vieš pomenovať čo ti chyba.
@anonym_d2f39c Nemôžem ale potvrdiť, že sa pri manželke nudím. Že je introvert najmä voči iným ľuďom neznamená, že nepotrebuje komunikáciu. Orientuje ju však len na ozaj obmedzený počet a hlavne iba blízkych ľudí. Čo v praxi vychádza 90% na mňa. A keďže je na materskej tak sa rozprávame hlavne o domácich záležitostiach. To len tak pre upresnenie.
@elviku11 "masku" nemám pri rodinných aktívach. Ale v bežnej komunikácii s ľuďmi hlavne tej osobnej zaujímam automaticky postoj usmiateho pohoďaka a vnútorne nálady alebo aktuálne pocity či postoje nedávam najavo.
@peter_87 kde hľadáš tie ženy na konverzáciu a priateľstvo na zoznamkach?V urcitom veku už každá hľadá milenca, budúceho partnera.Take priateľstva ako ty hľadáš sa tvoria na VŠ, SS, v detstve susedstve, alebo cez rodičov deti kolegyne vynechávam, keďže pracuješ sám.Nemusis sa nudiť so ženou, ale blizis sa k strednému veku a precitol si či je toto všetko čo život ponúka 😉
Niečo ti chyba
@anonym_d2f39c Nemôžem ale potvrdiť, že sa pri manželke nudím. Že je introvert najmä voči iným ľuďom neznamená, že nepotrebuje komunikáciu. Orientuje ju však len na ozaj obmedzený počet a hlavne iba blízkych ľudí. Čo v praxi vychádza 90% na mňa. A keďže je na materskej tak sa rozprávame hlavne o domácich záležitostiach. To len tak pre upresnenie.
@peter_87 a preco si myslis, ze ked muzi nezvladaju Tvoje "odhalene ja" (bez masky), ze to budu zvladat zeny?
Ja by som Ti odporucila najst si zenu - psychologicku. Budes sa moct porozpravat, otvorit, odhodit masku a ona bude pocuvat.
Mam z Teba pocit, ze sa potrebujes vyrozpravat (vyliat srdce) ale nemas komu. Chlapi Ta nepocuvaju (asi vacsina na take reci nie je). Zenu ktora by bola ochotna pocuvat najst nevies a ani necudujem, mna by si odstrasil. Ja si hladam na vyrozpravanie kamosky. S ich manzelmi/partnermi sa tiez v pohode porozpravam, ale nie tak do hlbky.
@elviku11 "masku" nemám pri rodinných aktívach. Ale v bežnej komunikácii s ľuďmi hlavne tej osobnej zaujímam automaticky postoj usmiateho pohoďaka a vnútorne nálady alebo aktuálne pocity či postoje nedávam najavo.
@peter_87 podľa mňa si preťažený rodinou.Mate 3 deti?To ľahko stratí človek samého seba.Mas masku pohodak usmievavý, ale vo vnútri svojím spôsobom trpis a cítiš sa osamelý.
@anonym_d2f39c Nemôžem ale potvrdiť, že sa pri manželke nudím. Že je introvert najmä voči iným ľuďom neznamená, že nepotrebuje komunikáciu. Orientuje ju však len na ozaj obmedzený počet a hlavne iba blízkych ľudí. Čo v praxi vychádza 90% na mňa. A keďže je na materskej tak sa rozprávame hlavne o domácich záležitostiach. To len tak pre upresnenie.
@peter_87 jediny problem aky u vás vidim je spoločný cas. Podla mna prestaň hladat kamarátky a ludi okolo seba aleno samejo seba kade tade, ale opatrovateľku pre deti, aby ste vy s manželkou našli zas čas mimo deti. Lebo ak budes pokračovať takto,ze si budes budovať hlboký vztah mimo manželky časom sa uz uplne odsudzite.
Urob si s manzelky prave tu najlepsiu kamosku,aku si doteraz nemal a hladas ju.Preco sa nezameras na nu,ale na uplne cudziu zensku,co ti neda nic,len ti odoberie cas s rodinou,kde prave tam by ste mali zabrat.Teda pozvat zenu na veceru,na prechadzky,na wellnes si oddychnut,vypnut sa inde mimo domu len tak sa rano zobudit,pod ideme.A ist hoci kam,do hotela kde ponukaju wellnes,ide valentin najlepsia prilezitost.
To, po com túžiš, je hra s ohňom. Ja som za kamarátstva, mám kamarátov aj mužov, môj muž má nejaké kamarátky, takže určite nebudem operovať tým, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Napriek tomu by som si robila starosti, keby môj muž (alebo aj ja sama) zrazu začal túžiť po súzvuku duši s inou ženou. Aj s tou najlepšou kamarátkou je niekde stopka a cez ňu nejde vlak. Obvykle za ňou býva zóna, ktorú zdieľame len s tým najbližším človekom. Pri priateľstve medzi mužom a ženou je to ešte ťažšie, lebo musíme rešpektovať aj citlivú zónu nielen nás dvoch ale aj našich partnerov. Preto sú tieto priateľstva také ťažké a zriedkavé. Ty si si vzal do hlavy, že si takú kamaratku naprogramujes a vytvoris. To tak nefunguje. A už vôbec nie u extrovertov. Nemôžeš vyhlásiť výberové konanie a z víťazných kandidátov vybrať. Môžeš však urobiť niečo iné - necháš hľadať tvoju manželku. Ako introvertka je oveľa pozornejšia vo výbere ľudí, ktorých si pusti k telu a ako žena lepšie odhadne inú ženu (to neplatí absolútne, len väčšinou). Rodinná kamarátka - ideálne s partnerom - má skôr potenciál splniť tvoje predstavy (o kamaratstve!!!!) a zároveň nenarušit rovnováhu v manželstve.
Ja by som ťa charakterizovala ze sa jednoducho nehodíš na rodinný život a manzelstvo. Nie je problem v tom, že si extrovert, ale proste ťa tento sposob zivota nenaplna.Intimitu, dôverné rozhovory a celkovo žensku energiu máš čerpať od svojej manželky a nie hľadať dôvernú cudziu ženu.Proste ty si taky večný hĺadač spriazneneich duší úplne nevhodný do vzťahu.
Rozumiem, že ani priateľský vzťah sa nedá len tak vypracovať, nieto naplánovať alebo vytvoriť. V dnešnom uponáhľanom svete a pri množstve starostí, ktoré na človeka tlačia je však ( na rozdiel od mladých bez starostnych čias) potrebné vynaloženie určitého vedomého času , priestoru ale hlavne záujmu. A ten sa zrovna dosť problematicky odhaduje. Málo kto len tak pri všeobecnom rozhovore začne riešiť nedostatok priateľského kontaktu a plánovať ďalšie stretnutia s jasným cieľom. Väčšina sa už z rôznych dôvodov naučila svojej vnútorné potreby nech sú akéhokoľvek držať v sebe a hrá naučenú rolu, cez ktorú sa veľmi ťažko dostáva. Veď sám s tým mám problém. Práve preto hľadám spôsob akým je možné vytvoriť aspoň príležitosti či situácie s dostatočným časo-priestorom a kľudom v ktorom budú môcť následné sympatie určiť "bezpečnosť" odhalenia vnútorných osobností.
A keďže sa tu často spomína, že by manželka mala byť mojou najlepšou kamarátkou tak upresním , že v podstate partnerstva jednoznačne je. No treba sa zamyslieť aj nad tým , že s manželkou zdieľame spoločné názory, naše vnímania sa často zhodujú a prístupy, ktoré sme si spoločne vytvorili sa neustále opakujú. Občas sú situácie kedy sa nevieme "pohnúť s miesta" pretože nám chýba iný pohľad na situáciu. Manželka zrovna ako ja má nedostatok priateľov ale ako introvertke jej to až tak nechýba. V podstate necháva na mňa aby som nadväzoval známosti, ku ktorým sa bude môcť sama postupne pridať, keď sa osvedčia.
@peter_87 úplne rozumiem tomuto deficitu a tejto potrebe byť v kolektíve, ja to mám tiež dosť podobné...a odkedy som sa presťahovala 250 km od môjho rodiska tak som si za 10 rokov čo tu žijem nenašla "spriaznené" duše...zo začiatku som to neriešila, nemala som potrebu byť v kolektíve, potom prišiel čas kedy mi kolektív kamošky aj kamoši (ja to tiež nerozdeľujem od pohlavia) začali veľmi chýbať ale aj napriek snahe sa s niekým zoznámiť (pokecať) priateľstvo nevzniklo. A teraz, je to také že chýba mi síce priateľstvo ale chápem aj to že skutočnych priatelov ktorí sú s nami v rovnakom naladení sa nedá nájsť, ono buď ti do života prídu sami alebo nie. A ten blbý pocit ktorý máš, plynie z niečoho iného než z toho že nemám pri sebe najlepšiu kamošku. To je len prvotná myšlienka s emóciou že mi chýba kamoška (niečo) ale vždy sa dá nájsť to skutočne čo je za tým. A do spoločnosti sa dá ísť vždy, festivalov je veľa, od jari do jesene, koncerty, aj zoznamky na FB turistické občas skúšam aj tam 🙂 atď. Kultúra na Slovensku je celkom bohatá...ale skutočne priateľstvá, tie sú vzácne