Život s krikom, nadávkami, výčitkami a obvineniami
Ahojte, chcel by som Vás poprosiť o názor alebo radu. Mám vzťah, ktorý trvá 18 rokov, máme 8 ročného syna, ktorého nadovšetko milujem. Ľúbim aj svoju manželku. Bol som pri synovom pôrode, keď sme ho doniesli v jednom kuse som striehol, či je v poriadku, spával pri mne, celý čas som ku nemu vstával spoločne s manželkou, kúpal som ho ja do 6 rokov, varil som mu (na striedačku s manželkou), trávili sme spolu a aj trávime strašne veľa času a je nám spolu dobre. Máme skvelý vzťah. Kariéru som prispôsobil tomu, aby som sa mohol venovať čo najviac rodine. Teda pevný pracovný čas, voľno popoludní aj cez víkendy. Pravidelne som vymýšľal výlety, spoločné podujatia. Nedele som vyváral, popoludnia som sa venoval synovi, víkendy tak isto.
S manželkou sme si v podstate rozumeli, len stále ma mrzeli jej postoje. Nerešpektovala moj názor, keď bol iný ako jej. Ako náhle som na ňom tvrdšie trval (často som sa prispôsobil) tak to prerástlo v hádku. Vidím na sebe, že ja som jej vždy povedal svoj názor ale nechal som ju, nech si riešenie zvolí sama, pokiaľ išlo o veci, ktoré boli hlavne o nej. Problém bol aj v tom, že keď som sa nerozhodol podľa seba, prispôsobil som sa a veci nedopadlil dobre, vypočul som si vetu „či mi zakázala to spraviť inak a pod.“, čiže som mal problém s tým, že na jednej strane o všetkom chcela rozhodnúť, na druhej strane som počúval výčitky ešte aj za rozhodnutia, ktoré vlastne neboli moje. Napríklad hádka bola ešte aj kvôli tomu, či pôjdem do práce keď na mňa čosi liezlo....“Ona: V pondelok ostaneš doma.... Ja: Uvidíme (ako mi bude, lebo ešte mám dva dni na preliečenie) Ona: Neuvidíme!!!“ Časť v zátvorke som nemal šancu vysloviť, pretože sa dostanem akurát tak k holej vete...pri pokuse o rozvitú bojujem o slovo so skákaním do reči, až na konci vety unikne pointa aj mne, nie to ešte jej.
Takéto hádky kvôli blbostiam sme mali od začiatku vzťahu. Vadilo mi napríklad, že som prišiel domov s nejakým problémom...z práce, bolesť hlavy, bolesť zuba, no, povedzme si, že nie sme stroje, zareagoval som skratovo, zazrel som, zavrčal, keď sa mi niečo páčilo menej. Proste pri plnej fyzickej a psychickej sile by som sa ovládol, lenže proste som bol trošku vykoľajený. Samozrejme skončilo to tak, že to zobrala osobne...prišli výčitky, urážky, snaha o moje vysvetlenie, ospravedlnenie, jej neprijatie...A zrazu som mal vždy vačší problém ako som si doniesol domov...Mrzelo ma to, domov som si predstavoval ako miesto, kde sa problémy z vonku rozplynú a nie nabalia.
Manželka bola vždy prudká a výbušná, každá hádka, či pokus o kľudné rozobratie problému prechádzala hneď do kriku, neskôr do plaču. Žiadne rozumné návody ako počkať (potom keď je kľud skúsiť to vyriešiť) nič také nefungovalo. A k hádkam bol stále iný dôvod a iné moje správanie bolo dôvodom (takže zobrať si nejaké ponaučenie nepripadalo do úvahy). Zvykol som si, že hádky nebudeme riešiť. „Previnil som sa“ tak mám počkať dva tri dni, potom budeme ako keby nič. Lenže ja som sa nie vždy cítil ako vinník a nemal som inú možnosť ako to prijať, alebo mať ďalšiu hádku. Dokázal som prijať svoju časť zodpovednosti, len sa mi zdalo čudné, že jej reakcia bola niekedy oveľa prudšia ako moja akcia a aj tak som bol vinník ja.
V situáciách, ktoré boli zrkadlové, že ona vybuchla, chodila podráždená, som mohol akurát byť ticho. Keď som sa ozval, od toho momentu vznikla hádka...priebeh podobný ako keď som hádku spôsobil ja. Neviem či je to zrozumiteľné, ale vinník som bol raz pre to, že som reagoval podráždene, inokedy pre to, že sa mi nepáčilo, že reaguje podráždene.
Napriek tomu sme takto fungovali, aj keďa každý nevyriešený spor ostával vo vnútry ako kvapka v priehrade. Tak veľmi som ich chcel riešiť.
Pri každej hádke počuvať, že „ju týram“ (lebo keď som mal pocit, že ma z niečoho krivo obvinila, alebo prosím aby nereagovala ako reaguje..vysvetlím ďalej). To ubližuje. Každý kto niekoho ľúbi potrebuje vedieť, že ten druhý citi jeho lásku. Ja som počúval, že som tyran, keď sme boli niekde na výlete, dva mesiace sme sa nehádali, tak pri najbližšej hádke povedala, ako veľmi celý čas trpela. Tieto veci mi veľmi ubližovali. Jediné čo som túžil, aby mi v chvíľke keď prejde afekt povedala, „vieš čo, povedala som to nahnevaná mám ťa aj za čosi iné, prepáč..poďme ďalej...“ Nie iba sme išli ďalej a ďalšia hádka..máš názor? Si tyran... Presviedčaš ma, že si mal iné dôvody svojho konania? Si tyran. Totižto, nikdy sa nepotrebuje pýtať, stále vie, čo ako kto myslí a robí. Je jedným z ľudí, čo sú netrpezliví, čo najskôr si potrebujú spraviť názor (často aj bez informácií) a ten názor si už žiaľ nedajú vziať, lebo sa boja, že to by bol prejav slabosti. Slovo prepáč som počas 18 rokov počul asi 3 – 4 x s tým, že minimálne raz mi potom povedala, že to bolo len aby som jej už dal pokoj.
Od roku 2009 počúvam, ako veľmi pri mne trpí, že som z nej spravil zlomenú ženu a že napriek tomu mi chce odpustiť, lebo chce byť somnou. Mám pocit, že toho asi vo mne veľa nie je. Marek Brezovský spieva „zasial som seba a zožal nedôveru“. Ja som zasial seba a zožal toto. Najhoršie je, že nemám pocit, že by som sa správal zle, mimo vecí, čo som písal vyššie. Ubližuje mi to a chcem aby žena, ktorú ľúbim moju lásku aj cítila.
Ešte stále som tieto veci riešil len vo svojom vnútri. Prípadne pri hádkach bola snaha. Predminulý a minulý rok sa veci zhoršili. Začalo mi vadiť, keď manželka kričala na syna. Začal chodiť do školy, bol tvrdohlavejší a tieto situácie sa začali opakovať častejšie. Boli z toho strašné hádky. Ja som tiež niekedy stratil nervy a zakričal som naňho. Rozdiel bol, že ja som to vždy pokladal ako moje zlyhanie a keď som vybuchol a upozornila ma, skľudnil som sa. Jej reakcia bola, keď som ju diskretne alebo niekedy už aj pred ním (čo sa nemá, ale nevidel som inú možnosť) požiadal aby zjemnila ton, že zaútočila na mňa, že aj ja kričím, tak čo sa starám, keď kričí ona.
Krik sa lem stupňoval a prišli aj nadávky. Pred synom. Jemnejšie aj tie vulgárne. To mi začalo vadiť stále viac a viac. Keď adresovala jemu vety typu, ocko je taký a taký, ocko je klamár (keď si zas zobrala niečo do hlavy a jej názor nemal veľa spoločné s realitou a ja som sa jej to snažil zargumentovať). Prišli slová ako debil...pohlavné orgány. Krik, histéria, čoraz častejšie. Pri pokusoch o komunikáciu pri hádke vyhľadávala blízkosť syna. Niečo povedala..obvinenie, urážka...a aby sa vyhla mojej reakcii, išla k nemu. Videl som že syn znáša nervozitu veľmi zle.
Ešte aj po týchto situáciách sme fungovali tak, že Krik, potom chvilu ticho, potom som zabudol, boli bozky, dotyky a potom zas prišla ľadová sprcha..priebeh stále rovnaký. Počas týchto stavov som sa okrem iného dozvedel, že „už by somnou nechcela druhé dieťa“, že som zlý otec, manžel. Samozrejme príležitostne mi to pri ďalších hádkach niekoľkokrát zopakovala. Zranilo to. Zas žiadne ospravedlnenie, že to nemyslela važne alebo čo..ak to nemyslela. Zas návrat do normálu po pár dňoch ticha. Totižto po prvom pôrode som bol ja ten, čo chcel ďalšie dieťa. Rešpektoval a chápal som, že sa bojí, keďže ten prvý bol ťažký.
Mal som veľké plány. Z bytu som sa chcel presťahovať do domu. Pokazilo sa nám auto, tak som plánoval jeho výmenu, začali sme robiť na druhom dieťati, čo sa nám veľmi nedarilo.
Minulý rok v druhom polroku sa všetko pokazilo. Zorganizoval som predaj auta. V deň keď som konečne našiel kupca na nášho starého žrúta peňazí, ktorý bol uplne nespoľahlivý, keďže pri poslednej dlhšej ceste nás skoro zabil, mi povedala, že o všetkom rozhodujem sám, že to sú vlastne moje sny, dom a tak. Že iba riešim veci a nič sa nepýtam. Zranilo ma to, keďže sme sa o tom veľa rozprávali predtým, chodilli sme domy pozerať, pár sme už takmer kúpili.
Tak keď som cez pracovný čas, zároveň pracoval, behal pre syna do školy, niesol ho na krúžky a zároveň predával auto, chcel som s ňou konzultovať predaj a vyhnúť sa tak výčitkám za nesprávne kroky. Bola doma a mali sme tušenie, že je tehotná. Samozrejme to skončilo asi 10 mojimi pokusmi zavolať jej a dohodnúť sa, keď som videl, že je na tom psychicky zle, syn je na krúžku a dvaja kupci v kancelárii, zavolal som svokre, či by ku nej nešla, nepomohla. Zas zlé rozhodnuitie. Došiel som so synom domov, tak som bol svedkom, ako svokre rozpráva ako ju týram a svokra jej radí, nech sa somnou rozvedie. Bol som fyzicky aj psychicky vyčerpaný.
Po pár dňoch, keď sa medzitým pohádala so svojou matkou žiaľ potratila. Bol som úplne v koncoch. Ona tiež. Samozrejme, že mňa obvinila z toho, ako celé kratučké tehotenstvo dopadlo, napriek tomu, že lekár povedal, že v tak krátkom čase sa to stáva a pred časom zažila podobnú situáciu. Mrzelo ma to. Za ňu aj za mňa. Vedel som, že jej kvôli tomu je veľmi zle. Lenže prešiel mesiac, dva a ja som si obvinenie, že som to zavinil, (ktoré neskôr upravila na to, že som mohol spraviť viac) vypočul zas a zas. Bol som tyran svojej ženy, vrah svojho nenarodeného dieťaťa, ktorý mal s pokorou a sebahnusom prijať fakt, že jeho nehodného napriek tomu jeho manželka chce, že mu to chce všetko odpustiť.
Zintenzívňovali sa situácie, kedy boli hádky, krik a nadávky pred synom..syn povedal mojim rodičom, že „maminka ma nepustí ku vám spať, lebo sa bojí ocka“. Ona synovi, že ocko je asi posadnutý, lebo sa zmenil, ideme sa zaňho modliť a nahlas pri ňom nariekala.
Lámalo mi to srdce. Neznášam keď plače, ale uvedomil som si, že ju nedokážem objať, aj keď viem, že je skutočne nešťastná. Asi sa tá priehrada naplnila.
Pretože je nešťastná zo mňa. Z toho aký som, aj keď ja si nemyslím, že si to zaslúžim, vždy som dal pre rodinu všetko. Nikdy som ju nepodvádzal, bola to moja prvá a jediná žena. Vždy som ju ľúbil, bozkával, raňajky do postele, kava....Od momentu, keď som bol pre ňu tyran, zlý otec, klamár (aj pred synom) a zároveň muž, čo nespravil všetko, aby prežilo jeho vlastné dieťa som si uvedomil, že keď ma po tých rokoch nevie vnímať inak, aj keď dávam zo seba maximum, asi to už inak nebude. Počas jej hysterických záchvatov mi nadávala, bila ma...uvedomil som si, prečo som nikdy neodišiel. Bál som sa s ňou nechať syna samého. A vlastne aj ju samu. Kvôli tomuto som sa začal báť mať ďalšie dieťa. Čo bolo dôvodom ďalších hádok, pretože som zmenil postoj aj k tomuto. Nehovoriac o tom, že po poslednom milovaní sme sa zas na nejakej banalite pohádali a s odporom a hnusom vrieskala že je jej na zvracanie, že som sa jej dotýkal... Prišli ďalšie výčitky.
Stratil som všetky podstatné ciele v mojom živote..chuť mať spoločný dom, spoločné dieťa. Mal som asi 3 mesiace depresiu, úplnú nechuť čokoľvek spraviť.
Počas obdobia 5 rokov, keď boli hádky, čo som spomínal , som mal arytmie, že som musel vyhľadať lekára, bol pocit hrče v krku, absolvoval som gastroskopiu, hnačky trvajúce aj mesiac. Vyšetrenia napotvrdili žiadnu fyziologickú príčinu. Proste stres.
Keď som jej povedal, že takto už ďalej neviem žiť, keď sa to nezmení tak to ďalej nemá význam. Že chcem zažiť aspoň jednu výmenu názorov za akúkoľvek banalitu, kedy to neskončí jej záchvatom, že nebude do toho zaťahovať malého, že nebude mi nadávať pred ním. Aby sme sa k sebe správali dôstojne, bez irónie, sarkazmu, vulgarizmov.
Teraz som ja zlý, posadnutý (lebo predtým som to všetko prešiel systémom..krik, ticho..kľud...krik). Teraz neviem objimať, robiť na dieťati. Je priveľa vecí s ktorými sa neviem zmieriť. Proste priehrada pretiekla a ja sa cítim uplne prázdny. Ona povedala, že to je moj problém a nech ho vyriešim, vraj ona nevie spraviť viac ako spravila. Píše kamarátkam ako je nešťastná, že netuší čo chcem, o čo mi ide.
Ja nevládzem takto ďalej žiť, som nešťastný. Nezvládnem už ďalšiu situáciu, že sa mesiac budem správať ako zaľúbený poberťák a po mesiaci kvoli hadke typu „Nepočúvaš ma! Počúval som ťa láska, hovorila si toto.....! Nie, nemohol si ma počúvať!!!“ ju nájdem v slzách ako mi kričí, že celý mesiac, keď mne bolo dobre ona sústavne trpela. Aký som jej vzdialený, ako som ju zničil, že má 34 a žiadne východisko... Na toto ja už nemám.... „Z horúcej vody zas skočiť do ľadovej“ lebo mám pocit že explodujem. A po 1000 pokusoch už proste neverím, že niekedy to môže byť inak, hlavne ak „je to moj problém, ona už spravila maximum“...
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé opakované hádky, krik, nadávky a obvinenia vrátane urážok pred dieťaťom sú v diskusii popísané ako problém, ktorý priamo ohrozuje emocionálne zdravie 8‑ročného syna.
- Opisované dôsledky zahŕňajú somatické a psychické symptómy u partnera vrátane arytmií, chronických hnačiek, gastroskopie a potreby sedatív bez nájdenej fyziologickej príčiny.
- Navrhované riešenia v diskusii zahŕňali manželskú poradňu, psychoterapiu/psychológa, dočasné oddelenie (napr. poslanie dieťaťa k babke na mesiac), právne kroky vrátane rozvodu a žiadostí o striedavú starostlivosť; konkrétny odpor bol tiež na film Fireproof (V jednom ohni) ako motivačný materiál.
Najčastejšie otázky
Q: Ako môže pomôcť manželská poradňa pri kriku a obvineniach vo vzťahu?
A: V diskusii odporúčali vyhľadať manželskú poradňu, kde tretia strana vedie rozhovor a podľa účastníkov je možné dostať sa k jadru problémov; jeden komentár uviedol, že do poradňe sa dá ísť aj sám.
Q: Pomôže psychológ alebo psychoterapia pri hysterických záchvatoch a chronickej nervozite partnerky?
A: Viacerí diskutujúci odporúčali psychológa alebo psychoterapiu; v diskusii sa uvádza, že psychoterapeut môže poskytnúť nadhľad, naučiť nové reakčné vzory a pomôcť pri spracovaní traumy, pričom niektorí varovali, že výsledok nie je zaručený bez súhlasu druhej strany.
Q: Čo robiť, aby dieťa netrpelo v dôsledku hádok a nadávok pred ním?
A: Diskusia navrhovala nepraktizovať hádky pred dieťaťom, dočasne poslať dieťa k babke (konkrétne návrh na „na mesiac počas prázdnin“), alebo zvážiť právne riešenia vrátane rozvodu s následnou žiadosťou o striedavú starostlivosť.
Q: Kedy je rozumné zvážiť odchod alebo rozvod kvôli verbálnemu alebo psychickému násiliu?
A: Viacerí diskutujúci konštatovali, že ak partner odmieta terapiu, opakovane uráža alebo kričí pred dieťaťom, prípadne dochádza k fyzickým výbuchom, je čas zvažovať odchod alebo rozvod na ochranu vlastného zdravia a dieťaťa.
Q: Ako presadiť odbornú pomoc, keď druhý partner odmieta návštevu poradcu?
A: V diskusii odporúčali prísť do poradňe sám, viesť písomnú komunikáciu (napríklad vytlačiť list alebo archív konverzácií) a upozorniť partnerku, že psychoterapeut bude pracovať s každým samostatne.
Q: Môže byť opisované správanie partnerky indikáciou psychiatrického problému?
A: Niektorí diskutujúci uviedli, že správanie „hraničí až s psychiatrickou diagnózou“ a odporúčali odborné vyšetrenie psychológom alebo psychiatrom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Manželská poradňa alebo individuálna psychoterapia sú v diskusii považované za odporúčaný prvý krok pri dlhodobej komunikácii plnej kriku a nadávok.
- Hádky, krik a urážky pred dieťaťom sú v diskusii vnímané ako škodlivé a pre dieťa potrebné minimalizovať vystavenie takýmto situáciám.
- Ak druhý partner odmieta spoluprácu a správanie pokračuje, diskutujúci odporúčajú zvážiť dočasné oddelenie alebo rozvod.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú manželku za emocionálne labilnú a manipulujúcu; iní tvrdia, že problém je obojstranný a že muž musí zvážiť vlastnú mieru viny.
- Niektorí veria, že poradňa alebo terapia môže vzťah zachrániť; iní tvrdia, že po dlhoročnom opakovaní vzorcov sa to „asi už nezmení“ a riešením bude rozvod.
Otvorené otázky
- Aký konkrétny spúšťač alebo udalosť (okrem všeobecnej nespokojnosti) viedla k eskalácii hádok v posledných rokoch?
- Núti dlhodobé opakovanie hádok a obvinení vyhľadať psychiatrické vyšetrenie partnerky alebo postačí psychoterapia?
- Aké konkrétne právne a praktické riešenia (striedavá starostlivosť, rozvod) by boli pri tomto type konfliktu najvhodnejšie pre ochranu dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník, Azet, Ulož.to
Spomenuté produkty a metódy
manželská poradňa, psychológ, psychoterapia, psychiatrické vyšetrenie, rozvod, striedavá starostlivosť, gastroskopia, arytmie, sedatíva, písomná komunikácia / vytlačenie listu alebo archívu, poslať dieťa k babke na mesiac, film Fireproof (V jednom ohni)
Miesta a osoby
Marek Brezovský
prepac,ale asi to uz vzdy bude len horsie a horsie.. 😔 ...aby syn netrpel,bolo by snad lepsie ist od seba 😒 ..nakoniec vidis sam,v akom momentalnom stave sa nachadzas...
wau ..... dala by som jej to vsetko precitat ... ta zena sa podla mna ma az priliz dobre pri tebe a preto robi to co robi .... asi nadisiel cas aby si aj ty zacal zit ... a nemyslel len na to co ona povie a urobi .... takto ta bude citovo vydierat donekonecna ... traba zacat nieco riesit a to hned ...zijeme len raz a ked je manzelstvo take ako opisujes ja by som jej nevenovala uz ani jeden den zo svojho zivota ... aj tak budes najhorsi aj tak ... ale to si aj teraz takze co sa vlastne zmeni ? prajem ti vela sily a vela spravnych rozhodnuti ...
@emaro1
@emaro1 ahoj, nečítala som všetko čo si napísal - je to zdĺhavé - veľmi ale toto ma zaujalo :
Takéto hádky kvôli blbostiam sme mali od začiatku vzťahu - teraz ti takéto hádky vadia, a predtým ti nevadili? keď už to bolo na začiatku takto, tak si si hádam nemyslel, že sa to zmení po svadbe?!
- manželka je nespokojná a chce odísť, len nevie ako ... ako ti to povedať alebo ako to riešiť, aby si pochopil, že je koniec.
Ahojky! Ja nez Ti odpovim, rada bych se Te zeptala, zda mas cas s nami diskutovat o Tvem problemu 😉
Pripadne pokud mas malo casu- 😉 -- kdy s nami muzes svuj cas stravit tu "v primem prenose" .. 😉 ? 😎
..a nebo jestli mas v planu si tu jen nase odpovedi cist 😉 (precist)
Dekuji 🙂 predem za odpoved
@emaro1 toto čo si tu napísal si vytlač a nechaj jej to niekde na stole keď bude sama doma.... nech si to v kľude prečíta, vtedy aspoň nebude samu seba vyrušovať krikom a konfrontáciou.. niekedy je lepšie napísať všetko na papier, komplexne a dať to prečítať danej osobe keď bude o samote... keď nebude mať na koho kričať tak sa možno nad tým všetkým aj zamyslí.
Ak to nepomôže, tak bude asi najlepší rozvod hlavne kvôli malému..a ja osobne si ani neviem predstaviť žiť v takomto "vzťahu".
@emaro1 Nenapisal si dalsie podstatne veci ako ci zena pracuje ci ma konicky realne kamaratky, ako sa sprava k nim. Ake mala detstvo, surodencov a pod. Skusim dat opacny paradoxny pohlad na vec: mozno sa citi nelubena, nie tebou ale mozno rodicmi, mozno bola ako dieta casto obvinovana a trestana tak sa teraz snazi pokazde vyvinit. Mozno sa jej malo venovali musela byt priskoro samostatna nerozumie ze sa o rozhodnutia musi delit. Moze mat aj nejaku poruchu, hormonlnu ci osobnostnu. Mozno je to genetika a casom si leziete viac na nervy. Ako pomoct? Navsteva lekara, psychologa. Alebo cez letne prazdniny dat syna k babke na mesiac ak to zvladne a ty si vybav nejaku sluzobku. Proste nechaj zenu samu doma odpocinut. Nech premysla ci jej je samej lepsie.
@atinag myslím že manželská poradna by bola prospešná , nakoĺko tam je možné sa dostat ako tak k nejakému jadru problémov , lebo rozhovor a komunikáciu medzi manželmi vedie tretia strana.Nedá priestor na nekonštruktívnu hádku.
Ja som sa takto dostala po 6 rokoch v manželskej poradni k niečomu síce nemilému ale presne som vedela na čom som a odkiaĺ začať.
@emaro1 musim povedat, ze toto je silna kava, ja si skor myslim, a sa na mna ale prosim nehnevaj, ze tvoja zena je neskutocny sebec, a hlavne cinicka, myslim si ze by mala navstevovat psychologa, lebo toto jej spravanie nie je v poriadku. ona samu seba vykresluje ako poslednu trpitelku a ty si ha....... ja som toto zazila ale z opacnej strany, nic sa mi lepsie nemohlo stat, ako si zbalit kufre a odist. mojmu ex vadil na mne aj nadych. aj ja som mala z tohto mojho vztahu zdravotne problemy, so srdocm, rozhadzal sa mi cyklus a po nociach som sa budila furt s placom.
nic ine asi ona nepotrebuje, ako chlapa, ked pride domov a dostane asi vyucnu aby stichla, ja viem, je to hnusne, ale ty si pre nu asi privelky dobrak 😀
@soldi nie, urcite nie som bezchybny a snazil som sa tak ani neopisat. tiez mam vela zlozvykov. viem, ze napriklad idem na nervy, ze ked sa ma nieco dotkne, dookola sa snazim obhajit, a vela kecam..dlho mi trva, kym pridem na to, ze to nema zmysel..len ma proste mrzi, ked si o mne blizky clovek mysli nieco zle a ja viem, ze neopravnene.... na kazdej z hadok nesiem svoj podiel viny...tiez som len clovek..ale nemam problem ked opadne afekt selektovat co bolo prehnane, co nie, ospravedlnit sa, priznat si..lenze dlhodobo to robim jednostranne...vid postoj..."je to tvoj problem,ja ti s nim nepomozem" poznas vztah, kde je vinnik len a len jeden?
@maminuska Sam som to dlhodobo navrhoval...skusal som iba pisat si cez chat a osobne veci neriesit, aby sme si nemohli skakat do reci, zvysovat hlas...nebol zaujem o takuto komunikaciu (odhlasila, sa neodpovedala) a ani o manzelsku poradnu kedze vraj treti clovek nemoze vidiet co si jeden mysli...okrem toho vraj by som psychologa zmanipuloval. Aj som vysvetloval, ze ten bude jej verziu vnimat samostatne a moju samostatne...nepomohlo.
@emaro1 Som presvedčená, že ak je v manželstve takáto kríza, tak chyba je na oboch stranách. Nemyslím si, že sa to nedá riešiť. Veľmi veľmi odporúčam film Fireproof - v slovenčine preložené ako V jednom ohni - skús si to pozrieť, mnohým manželstvám dal novú nádej: http://uloz.to/xDoPGeT/v-jednom-ohni-2008-cz-da...
Je to o tom, či naozaj chceš, aby manželstvo fungovalo. A ak áno, musíš začať ty, a je jedno, kto je na vine, a kto s tým začal... V šťastnom manželstve sa dennodenne musí žiť táto veta: "Chcem, aby ti pri mne bolo dobre." Nie, že chcem aby som ja bol šťastný. Ale chcem, aby si ty bol/bola šťastný/á. Chce to obetu, chce to disciplínu, chce to tvrdú prácu. Na vzťahu je potrebné pracovať. Veľa šťastia!
@kika1111 Minule povedala, ze keby som prezil to, co ona s tehotenstvom, ze by som ju pochopil...to sa stalo vlani zaciatkom oktobra....otvoril som pokec, predplatil plus a z archivu som vykopiroval vsetky komunikacie, ked sme riesili tieto veci a vacsinou som prosil, aby sme tak veci neriesili, nech nenadava pred malym atd atd....boli od maja 2009..priebezne vyse 60 stran...archiv siahal dozadu iba do konca roka 2008
@emaro1 do manželskej poradne môžeš chodit aj sám , alebo na psychoterapiu ... získaš nadhľad odborníka a naučíš sa reagovať, psychoterapeut ti pomôže sa na vec dívať z viacerých uhlov.
Podľa mňa tvoja žena nie je ani sebecká ani panovačná ale hlboko neštastná , neistá a so svojim životom nespokojná .
Ja keď som bola v prvom manželstve ,tak mi muž tak ku koncu už liezol na nervy a ja jemu , že sme sa nedokázali už normálne porozprávať.Chcela som z toho manželstva odísť len som sa ešte v tom období nevedela odhodlať.
@emaro1 ako tehotenstvo je ťažké ale hlavne je krásne, ja som ho nemala uplne bez problémové, ani sa mi nenarodilo úplne zdravé dieťa ale som v pohode.. mám muža, ktorý má svoje "muchy" , ale mi aj pomáha a ja si ho vážim a nikdy som mu nevyčítala, že mám telo zničené tehotenstvom, že to boli ťažké chvíle a ani nič iné.. mám dieťa, ktoré mi za to všetko stojí...
ale nerozumiem - vy komunikujete cez pokec? ak hej, tak tam do jednej správy nenapíšeš toľko ako si napísal tu, skús jej to nechať na prečítanie..
@lalinko2010 vadi mi najma to, ze je krik pred malym a ze mi nadava pred nim...ostatne som vzdy nejakym sposobom vedel akceptovat, a aj tie veci ako ju tyram, ze je nestastna...to su veci, co predtym neboli... preto mam problem preniest sa cez to len tak..nechat si odpustit a ist dalej...dalej to, ze informacie a nazory zacina rozpravat rodine, pribuznym...a ja mam moznost cusat...a hanbit sa pred rodinou, susedmi, co pocuju, ked krici alebo im kazdemu hovorit svoju verziu...ale ja naozaj nepotrebujem aby moj syn, ked si uz musi mysliet, ze "ocko je debil a klamar a posadnuty..aby si nieco podobne myslel o mamine..." takze preto teraz..proste mam pocit, ze dosiel priestor na ustupovanie...a moznosti...preto som sa rozhodol to napisat sem
@emaro1 a ona je tu a môže si to prečítať, keď si sa rozhodol to tu zverejniť? neviem, poradiť sa môžeš, ale či týmto niečo vyriešiš, to je ťažko povedať.
správanie tvojej manželky (podľa tvojho popisu) hraničí až s psychiatrickou diagnózou. len by to chcelo čítať a poznať aj druhú stránku veci.
@emaro1 no tak sa jej na rovinu opýtaj čo teda spôsobuje jej neštastie, čo jej vadí .
Zúfalý človek robí zúfalé veci, kričí lebo si inak nevie pomôcť, vie že robí zle ale nevie to zastaviť, obracia svoju bezmocnost na hnev ktorý smeruje na syna a teba.
To ju však za takéto konanie neospravedlňuje, ak bude chciet na tom popracovat je len dobre.
Ak s tým nebude chciet nič robiť je čas odísť z takého vzťahu, lebo sa časom vzájomne pozabíjate.
@evening_star Vies, ved ano...len jej veta "je to tvoj problem, tak si ho vyries, ja uz viac neviem spravit" nedava vela moznosti, ze by sme to riesili obaja. Ja nemam problem ustupovat. Robil som to dost dlho.
@soldi ver tomu, ze take zeny existuju, nie su s nicim spokojne..... mam v rodine hned taky 1 priklad a to hovorim o rodine zo svojej strany, ktora tiez nikdy nie je s nicim spokojna, aj keby co bolo....
@emaro1 ja osobne by som v takom vztahu neostavala uz len aj preto, ze taketo veci riesi pred vasim synom, on je este dieta, taketo problemy by on riesit nemal
@emaro1 ako keby som čítala o svojom otcovi a mojej mame. Dnes je môj otec šťastný a nežije s ňou už 6 rokov. Mal to urobiť dávno ale neurobil kvôli mne. Taktiež moja matka mu stále nadávala aj predo mnou. Na mňa bezdôvodne kričala a proste je to veľmi podobne tvojmu príbehu. Môj otec je pre mňa všetkým. Matku som 5 rokov nevidela. Nie že ja by som nechcela ale ona sa odsťahovala do Nemecka a kašle na mňa. Ani nevie že už má dvoch vnukov. Takže ja ti radím odísť od takej ženy. Nikdy sa nezmení. A požiadať o striedavú starostlivosť. Držím palce nech si v živote šťastný. Môj otec sa už znova dokáže smiať. 🙂
@emaro1 mozno jej vadi tvoj styl komunikacie a preto pri dlhom monologu ta schladi jednou vetou. robim to aj ja, nemam rada takyto siahodlhy styl, len to robim inou formou bez urazok. tvoj prispevok vedie co sa tyka dlzky.
trochu ma zarazila jedna vec, ked to povedala, ze by si zmanipuloval psychologa. moze na tom nieco byt, neviem ako dobre ta pozna tvoja zena, ale aj na mna takyto prejav posobi manipulativne a tiez by som sa do diskusie nepustala. a rovnako by som zavrhla aj vypisovanie. skus zmenit styl komunikacie, ak mas pri sebe zenu, ktora uprednostnuje strucny vecny styl, tak jej tymto mozes neskutocne liest na nervy...
@maminuska momentalene to, ze sa neviem jednoducho preniest cez tie veci sposobom ako predtym, proste sa povedali veci, co sa ma velmi dotkli a doteraz som ich nespracoval...a nemam pocit, ze si ich nemysli...a ona nechapem, preco neviem ist normalne dalej. vravi, ze vytahujem stare hadky. vyzera to v praxi tak, ze ked som sa prihlasil na azet, po tyzdnovej takmer tichej domacnosti a povedal, som to potrebujem vyriesit (ze po mne krici pred synom a ze mi pred nim nadava)...po tretej rp mi vynadala, ze s tym zas zacinam, ked som zavolal, tak mi povedala, nech sa odstahujem a prebehla rpckovo smskova vymena nazorov...nechal som to par hodin tak, poobede som volal, ze grilujem pstruha, ci si da na veceru...prisli s malym, pstruh na grile, pytal som sa ako sa mala poobede, na co zas zacala pred malym na mna kricat, ze ako si dovolim pytat sa ako sa mala, ked som jej rano pisal co som pisal (ZAS KRICAT PRED MALYM), potom sa rozplakala a zacala hovorit, malemu, ze sa idu za ocka modlit...pritom nikdy som ju predtym nevidel modlit sa...aj maly nechapal vobec..takze zacalo to tym.."vies co, nekric na mna" a skoncilo to pravym opakom....a o tri dni sa cuduje, ze co mi je ze neviem byt normalny, ze ona mi je ochotna odpustit...
@bets suhlasim, viem o tom ze som v komunikacii zrucnejsi ako ona...len mi pride nefer styl komunikacie "myslim si o tebe toto a toto, spravil si toto a toto, toto budes robit, toto nebudes robit a hotovo, idem prec...ty cus, nehuc....." ja chcem zit s clovekom, s ktorym si navzajom vazime jeden druheho a nie s niekym ktoreho nazor pustam jednym uchom dnu, druhym von...zalezi mi co si na o mne mysli a mrzi ma, ze na to, aby si vysvetlovala moje myslenie vlastne nepotrebuje poznat co si myslim....som presvedceny, ze psycholog si vie poradit a vybrat z akehokolvek obsahu rozhovoru....
Preco ta nazyva tyranom? Vies to slovo sa vycsinou v hadkach nepouziva...povie sa debil, idiot, ko... ale ked povie tyran moze to mat nejaky realny zaklad....napisal si tu siahodlhu tvoju verziu, ona by mozno napisala podobne dlhu inu verziu a pravda je niekde uprostred