Život s krikom, nadávkami, výčitkami a obvineniami
Ahojte, chcel by som Vás poprosiť o názor alebo radu. Mám vzťah, ktorý trvá 18 rokov, máme 8 ročného syna, ktorého nadovšetko milujem. Ľúbim aj svoju manželku. Bol som pri synovom pôrode, keď sme ho doniesli v jednom kuse som striehol, či je v poriadku, spával pri mne, celý čas som ku nemu vstával spoločne s manželkou, kúpal som ho ja do 6 rokov, varil som mu (na striedačku s manželkou), trávili sme spolu a aj trávime strašne veľa času a je nám spolu dobre. Máme skvelý vzťah. Kariéru som prispôsobil tomu, aby som sa mohol venovať čo najviac rodine. Teda pevný pracovný čas, voľno popoludní aj cez víkendy. Pravidelne som vymýšľal výlety, spoločné podujatia. Nedele som vyváral, popoludnia som sa venoval synovi, víkendy tak isto.
S manželkou sme si v podstate rozumeli, len stále ma mrzeli jej postoje. Nerešpektovala moj názor, keď bol iný ako jej. Ako náhle som na ňom tvrdšie trval (často som sa prispôsobil) tak to prerástlo v hádku. Vidím na sebe, že ja som jej vždy povedal svoj názor ale nechal som ju, nech si riešenie zvolí sama, pokiaľ išlo o veci, ktoré boli hlavne o nej. Problém bol aj v tom, že keď som sa nerozhodol podľa seba, prispôsobil som sa a veci nedopadlil dobre, vypočul som si vetu „či mi zakázala to spraviť inak a pod.“, čiže som mal problém s tým, že na jednej strane o všetkom chcela rozhodnúť, na druhej strane som počúval výčitky ešte aj za rozhodnutia, ktoré vlastne neboli moje. Napríklad hádka bola ešte aj kvôli tomu, či pôjdem do práce keď na mňa čosi liezlo....“Ona: V pondelok ostaneš doma.... Ja: Uvidíme (ako mi bude, lebo ešte mám dva dni na preliečenie) Ona: Neuvidíme!!!“ Časť v zátvorke som nemal šancu vysloviť, pretože sa dostanem akurát tak k holej vete...pri pokuse o rozvitú bojujem o slovo so skákaním do reči, až na konci vety unikne pointa aj mne, nie to ešte jej.
Takéto hádky kvôli blbostiam sme mali od začiatku vzťahu. Vadilo mi napríklad, že som prišiel domov s nejakým problémom...z práce, bolesť hlavy, bolesť zuba, no, povedzme si, že nie sme stroje, zareagoval som skratovo, zazrel som, zavrčal, keď sa mi niečo páčilo menej. Proste pri plnej fyzickej a psychickej sile by som sa ovládol, lenže proste som bol trošku vykoľajený. Samozrejme skončilo to tak, že to zobrala osobne...prišli výčitky, urážky, snaha o moje vysvetlenie, ospravedlnenie, jej neprijatie...A zrazu som mal vždy vačší problém ako som si doniesol domov...Mrzelo ma to, domov som si predstavoval ako miesto, kde sa problémy z vonku rozplynú a nie nabalia.
Manželka bola vždy prudká a výbušná, každá hádka, či pokus o kľudné rozobratie problému prechádzala hneď do kriku, neskôr do plaču. Žiadne rozumné návody ako počkať (potom keď je kľud skúsiť to vyriešiť) nič také nefungovalo. A k hádkam bol stále iný dôvod a iné moje správanie bolo dôvodom (takže zobrať si nejaké ponaučenie nepripadalo do úvahy). Zvykol som si, že hádky nebudeme riešiť. „Previnil som sa“ tak mám počkať dva tri dni, potom budeme ako keby nič. Lenže ja som sa nie vždy cítil ako vinník a nemal som inú možnosť ako to prijať, alebo mať ďalšiu hádku. Dokázal som prijať svoju časť zodpovednosti, len sa mi zdalo čudné, že jej reakcia bola niekedy oveľa prudšia ako moja akcia a aj tak som bol vinník ja.
V situáciách, ktoré boli zrkadlové, že ona vybuchla, chodila podráždená, som mohol akurát byť ticho. Keď som sa ozval, od toho momentu vznikla hádka...priebeh podobný ako keď som hádku spôsobil ja. Neviem či je to zrozumiteľné, ale vinník som bol raz pre to, že som reagoval podráždene, inokedy pre to, že sa mi nepáčilo, že reaguje podráždene.
Napriek tomu sme takto fungovali, aj keďa každý nevyriešený spor ostával vo vnútry ako kvapka v priehrade. Tak veľmi som ich chcel riešiť.
Pri každej hádke počuvať, že „ju týram“ (lebo keď som mal pocit, že ma z niečoho krivo obvinila, alebo prosím aby nereagovala ako reaguje..vysvetlím ďalej). To ubližuje. Každý kto niekoho ľúbi potrebuje vedieť, že ten druhý citi jeho lásku. Ja som počúval, že som tyran, keď sme boli niekde na výlete, dva mesiace sme sa nehádali, tak pri najbližšej hádke povedala, ako veľmi celý čas trpela. Tieto veci mi veľmi ubližovali. Jediné čo som túžil, aby mi v chvíľke keď prejde afekt povedala, „vieš čo, povedala som to nahnevaná mám ťa aj za čosi iné, prepáč..poďme ďalej...“ Nie iba sme išli ďalej a ďalšia hádka..máš názor? Si tyran... Presviedčaš ma, že si mal iné dôvody svojho konania? Si tyran. Totižto, nikdy sa nepotrebuje pýtať, stále vie, čo ako kto myslí a robí. Je jedným z ľudí, čo sú netrpezliví, čo najskôr si potrebujú spraviť názor (často aj bez informácií) a ten názor si už žiaľ nedajú vziať, lebo sa boja, že to by bol prejav slabosti. Slovo prepáč som počas 18 rokov počul asi 3 – 4 x s tým, že minimálne raz mi potom povedala, že to bolo len aby som jej už dal pokoj.
Od roku 2009 počúvam, ako veľmi pri mne trpí, že som z nej spravil zlomenú ženu a že napriek tomu mi chce odpustiť, lebo chce byť somnou. Mám pocit, že toho asi vo mne veľa nie je. Marek Brezovský spieva „zasial som seba a zožal nedôveru“. Ja som zasial seba a zožal toto. Najhoršie je, že nemám pocit, že by som sa správal zle, mimo vecí, čo som písal vyššie. Ubližuje mi to a chcem aby žena, ktorú ľúbim moju lásku aj cítila.
Ešte stále som tieto veci riešil len vo svojom vnútri. Prípadne pri hádkach bola snaha. Predminulý a minulý rok sa veci zhoršili. Začalo mi vadiť, keď manželka kričala na syna. Začal chodiť do školy, bol tvrdohlavejší a tieto situácie sa začali opakovať častejšie. Boli z toho strašné hádky. Ja som tiež niekedy stratil nervy a zakričal som naňho. Rozdiel bol, že ja som to vždy pokladal ako moje zlyhanie a keď som vybuchol a upozornila ma, skľudnil som sa. Jej reakcia bola, keď som ju diskretne alebo niekedy už aj pred ním (čo sa nemá, ale nevidel som inú možnosť) požiadal aby zjemnila ton, že zaútočila na mňa, že aj ja kričím, tak čo sa starám, keď kričí ona.
Krik sa lem stupňoval a prišli aj nadávky. Pred synom. Jemnejšie aj tie vulgárne. To mi začalo vadiť stále viac a viac. Keď adresovala jemu vety typu, ocko je taký a taký, ocko je klamár (keď si zas zobrala niečo do hlavy a jej názor nemal veľa spoločné s realitou a ja som sa jej to snažil zargumentovať). Prišli slová ako debil...pohlavné orgány. Krik, histéria, čoraz častejšie. Pri pokusoch o komunikáciu pri hádke vyhľadávala blízkosť syna. Niečo povedala..obvinenie, urážka...a aby sa vyhla mojej reakcii, išla k nemu. Videl som že syn znáša nervozitu veľmi zle.
Ešte aj po týchto situáciách sme fungovali tak, že Krik, potom chvilu ticho, potom som zabudol, boli bozky, dotyky a potom zas prišla ľadová sprcha..priebeh stále rovnaký. Počas týchto stavov som sa okrem iného dozvedel, že „už by somnou nechcela druhé dieťa“, že som zlý otec, manžel. Samozrejme príležitostne mi to pri ďalších hádkach niekoľkokrát zopakovala. Zranilo to. Zas žiadne ospravedlnenie, že to nemyslela važne alebo čo..ak to nemyslela. Zas návrat do normálu po pár dňoch ticha. Totižto po prvom pôrode som bol ja ten, čo chcel ďalšie dieťa. Rešpektoval a chápal som, že sa bojí, keďže ten prvý bol ťažký.
Mal som veľké plány. Z bytu som sa chcel presťahovať do domu. Pokazilo sa nám auto, tak som plánoval jeho výmenu, začali sme robiť na druhom dieťati, čo sa nám veľmi nedarilo.
Minulý rok v druhom polroku sa všetko pokazilo. Zorganizoval som predaj auta. V deň keď som konečne našiel kupca na nášho starého žrúta peňazí, ktorý bol uplne nespoľahlivý, keďže pri poslednej dlhšej ceste nás skoro zabil, mi povedala, že o všetkom rozhodujem sám, že to sú vlastne moje sny, dom a tak. Že iba riešim veci a nič sa nepýtam. Zranilo ma to, keďže sme sa o tom veľa rozprávali predtým, chodilli sme domy pozerať, pár sme už takmer kúpili.
Tak keď som cez pracovný čas, zároveň pracoval, behal pre syna do školy, niesol ho na krúžky a zároveň predával auto, chcel som s ňou konzultovať predaj a vyhnúť sa tak výčitkám za nesprávne kroky. Bola doma a mali sme tušenie, že je tehotná. Samozrejme to skončilo asi 10 mojimi pokusmi zavolať jej a dohodnúť sa, keď som videl, že je na tom psychicky zle, syn je na krúžku a dvaja kupci v kancelárii, zavolal som svokre, či by ku nej nešla, nepomohla. Zas zlé rozhodnuitie. Došiel som so synom domov, tak som bol svedkom, ako svokre rozpráva ako ju týram a svokra jej radí, nech sa somnou rozvedie. Bol som fyzicky aj psychicky vyčerpaný.
Po pár dňoch, keď sa medzitým pohádala so svojou matkou žiaľ potratila. Bol som úplne v koncoch. Ona tiež. Samozrejme, že mňa obvinila z toho, ako celé kratučké tehotenstvo dopadlo, napriek tomu, že lekár povedal, že v tak krátkom čase sa to stáva a pred časom zažila podobnú situáciu. Mrzelo ma to. Za ňu aj za mňa. Vedel som, že jej kvôli tomu je veľmi zle. Lenže prešiel mesiac, dva a ja som si obvinenie, že som to zavinil, (ktoré neskôr upravila na to, že som mohol spraviť viac) vypočul zas a zas. Bol som tyran svojej ženy, vrah svojho nenarodeného dieťaťa, ktorý mal s pokorou a sebahnusom prijať fakt, že jeho nehodného napriek tomu jeho manželka chce, že mu to chce všetko odpustiť.
Zintenzívňovali sa situácie, kedy boli hádky, krik a nadávky pred synom..syn povedal mojim rodičom, že „maminka ma nepustí ku vám spať, lebo sa bojí ocka“. Ona synovi, že ocko je asi posadnutý, lebo sa zmenil, ideme sa zaňho modliť a nahlas pri ňom nariekala.
Lámalo mi to srdce. Neznášam keď plače, ale uvedomil som si, že ju nedokážem objať, aj keď viem, že je skutočne nešťastná. Asi sa tá priehrada naplnila.
Pretože je nešťastná zo mňa. Z toho aký som, aj keď ja si nemyslím, že si to zaslúžim, vždy som dal pre rodinu všetko. Nikdy som ju nepodvádzal, bola to moja prvá a jediná žena. Vždy som ju ľúbil, bozkával, raňajky do postele, kava....Od momentu, keď som bol pre ňu tyran, zlý otec, klamár (aj pred synom) a zároveň muž, čo nespravil všetko, aby prežilo jeho vlastné dieťa som si uvedomil, že keď ma po tých rokoch nevie vnímať inak, aj keď dávam zo seba maximum, asi to už inak nebude. Počas jej hysterických záchvatov mi nadávala, bila ma...uvedomil som si, prečo som nikdy neodišiel. Bál som sa s ňou nechať syna samého. A vlastne aj ju samu. Kvôli tomuto som sa začal báť mať ďalšie dieťa. Čo bolo dôvodom ďalších hádok, pretože som zmenil postoj aj k tomuto. Nehovoriac o tom, že po poslednom milovaní sme sa zas na nejakej banalite pohádali a s odporom a hnusom vrieskala že je jej na zvracanie, že som sa jej dotýkal... Prišli ďalšie výčitky.
Stratil som všetky podstatné ciele v mojom živote..chuť mať spoločný dom, spoločné dieťa. Mal som asi 3 mesiace depresiu, úplnú nechuť čokoľvek spraviť.
Počas obdobia 5 rokov, keď boli hádky, čo som spomínal , som mal arytmie, že som musel vyhľadať lekára, bol pocit hrče v krku, absolvoval som gastroskopiu, hnačky trvajúce aj mesiac. Vyšetrenia napotvrdili žiadnu fyziologickú príčinu. Proste stres.
Keď som jej povedal, že takto už ďalej neviem žiť, keď sa to nezmení tak to ďalej nemá význam. Že chcem zažiť aspoň jednu výmenu názorov za akúkoľvek banalitu, kedy to neskončí jej záchvatom, že nebude do toho zaťahovať malého, že nebude mi nadávať pred ním. Aby sme sa k sebe správali dôstojne, bez irónie, sarkazmu, vulgarizmov.
Teraz som ja zlý, posadnutý (lebo predtým som to všetko prešiel systémom..krik, ticho..kľud...krik). Teraz neviem objimať, robiť na dieťati. Je priveľa vecí s ktorými sa neviem zmieriť. Proste priehrada pretiekla a ja sa cítim uplne prázdny. Ona povedala, že to je moj problém a nech ho vyriešim, vraj ona nevie spraviť viac ako spravila. Píše kamarátkam ako je nešťastná, že netuší čo chcem, o čo mi ide.
Ja nevládzem takto ďalej žiť, som nešťastný. Nezvládnem už ďalšiu situáciu, že sa mesiac budem správať ako zaľúbený poberťák a po mesiaci kvoli hadke typu „Nepočúvaš ma! Počúval som ťa láska, hovorila si toto.....! Nie, nemohol si ma počúvať!!!“ ju nájdem v slzách ako mi kričí, že celý mesiac, keď mne bolo dobre ona sústavne trpela. Aký som jej vzdialený, ako som ju zničil, že má 34 a žiadne východisko... Na toto ja už nemám.... „Z horúcej vody zas skočiť do ľadovej“ lebo mám pocit že explodujem. A po 1000 pokusoch už proste neverím, že niekedy to môže byť inak, hlavne ak „je to moj problém, ona už spravila maximum“...
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé opakované hádky, krik, nadávky a obvinenia vrátane urážok pred dieťaťom sú v diskusii popísané ako problém, ktorý priamo ohrozuje emocionálne zdravie 8‑ročného syna.
- Opisované dôsledky zahŕňajú somatické a psychické symptómy u partnera vrátane arytmií, chronických hnačiek, gastroskopie a potreby sedatív bez nájdenej fyziologickej príčiny.
- Navrhované riešenia v diskusii zahŕňali manželskú poradňu, psychoterapiu/psychológa, dočasné oddelenie (napr. poslanie dieťaťa k babke na mesiac), právne kroky vrátane rozvodu a žiadostí o striedavú starostlivosť; konkrétny odpor bol tiež na film Fireproof (V jednom ohni) ako motivačný materiál.
Najčastejšie otázky
Q: Ako môže pomôcť manželská poradňa pri kriku a obvineniach vo vzťahu?
A: V diskusii odporúčali vyhľadať manželskú poradňu, kde tretia strana vedie rozhovor a podľa účastníkov je možné dostať sa k jadru problémov; jeden komentár uviedol, že do poradňe sa dá ísť aj sám.
Q: Pomôže psychológ alebo psychoterapia pri hysterických záchvatoch a chronickej nervozite partnerky?
A: Viacerí diskutujúci odporúčali psychológa alebo psychoterapiu; v diskusii sa uvádza, že psychoterapeut môže poskytnúť nadhľad, naučiť nové reakčné vzory a pomôcť pri spracovaní traumy, pričom niektorí varovali, že výsledok nie je zaručený bez súhlasu druhej strany.
Q: Čo robiť, aby dieťa netrpelo v dôsledku hádok a nadávok pred ním?
A: Diskusia navrhovala nepraktizovať hádky pred dieťaťom, dočasne poslať dieťa k babke (konkrétne návrh na „na mesiac počas prázdnin“), alebo zvážiť právne riešenia vrátane rozvodu s následnou žiadosťou o striedavú starostlivosť.
Q: Kedy je rozumné zvážiť odchod alebo rozvod kvôli verbálnemu alebo psychickému násiliu?
A: Viacerí diskutujúci konštatovali, že ak partner odmieta terapiu, opakovane uráža alebo kričí pred dieťaťom, prípadne dochádza k fyzickým výbuchom, je čas zvažovať odchod alebo rozvod na ochranu vlastného zdravia a dieťaťa.
Q: Ako presadiť odbornú pomoc, keď druhý partner odmieta návštevu poradcu?
A: V diskusii odporúčali prísť do poradňe sám, viesť písomnú komunikáciu (napríklad vytlačiť list alebo archív konverzácií) a upozorniť partnerku, že psychoterapeut bude pracovať s každým samostatne.
Q: Môže byť opisované správanie partnerky indikáciou psychiatrického problému?
A: Niektorí diskutujúci uviedli, že správanie „hraničí až s psychiatrickou diagnózou“ a odporúčali odborné vyšetrenie psychológom alebo psychiatrom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Manželská poradňa alebo individuálna psychoterapia sú v diskusii považované za odporúčaný prvý krok pri dlhodobej komunikácii plnej kriku a nadávok.
- Hádky, krik a urážky pred dieťaťom sú v diskusii vnímané ako škodlivé a pre dieťa potrebné minimalizovať vystavenie takýmto situáciám.
- Ak druhý partner odmieta spoluprácu a správanie pokračuje, diskutujúci odporúčajú zvážiť dočasné oddelenie alebo rozvod.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú manželku za emocionálne labilnú a manipulujúcu; iní tvrdia, že problém je obojstranný a že muž musí zvážiť vlastnú mieru viny.
- Niektorí veria, že poradňa alebo terapia môže vzťah zachrániť; iní tvrdia, že po dlhoročnom opakovaní vzorcov sa to „asi už nezmení“ a riešením bude rozvod.
Otvorené otázky
- Aký konkrétny spúšťač alebo udalosť (okrem všeobecnej nespokojnosti) viedla k eskalácii hádok v posledných rokoch?
- Núti dlhodobé opakovanie hádok a obvinení vyhľadať psychiatrické vyšetrenie partnerky alebo postačí psychoterapia?
- Aké konkrétne právne a praktické riešenia (striedavá starostlivosť, rozvod) by boli pri tomto type konfliktu najvhodnejšie pre ochranu dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník, Azet, Ulož.to
Spomenuté produkty a metódy
manželská poradňa, psychológ, psychoterapia, psychiatrické vyšetrenie, rozvod, striedavá starostlivosť, gastroskopia, arytmie, sedatíva, písomná komunikácia / vytlačenie listu alebo archívu, poslať dieťa k babke na mesiac, film Fireproof (V jednom ohni)
Miesta a osoby
Marek Brezovský
odíd dakam sám na víkend.... s čistou hlavou potom sa rozhodnes či napíšeš,al.nie žiadost o rozvod...
@emaro1
zjavne mas lepsiu argumentacnu logiku, a to zvykne ludi drazdit a potom ked nemaju argument sa uchyluju k invektivam. aj u nas to tak bolo (vyssia argumentacna logika u muza), muz vzhladom na svoj charakter prace vie velmi rychlo argumentovat. mne to trva dlhsie a preto si zvyknem veci premysliet a vratit sa k nim neskor. ale to nemusi kazdy zvladat, preto ked vidis, ze mas v tom navrch, skus sa prisposobit jej zmyslaniu a stylu komunikacie. skor to takto pojde ako naopak.
a pri dlhom vysvetlovani a argumentovani vacsina ludi vypina a nevnima, co druhy hovori.
nerobis nahodou obchodnika (sales managera)?
Zasa sa raz potvrdilo, že aj dobrého veľa škodí. Tvoja žena je očividne psychicky labilná, nevyrovnaná ,nespokojná.Daj jej na výber psychiater /ktorého určite potrebuje/, alebo koniec. Takto sa utrápite vzájomne nielen vy dvaja, ale i malý.
@bets ja by som prijal akekolvek argumenty proti tym mojim, a aspon nech uvazuje nad tymi mojimi...vies, ked je niekto sudeny a odsudeny, ma pravo na obhajobu...mne toto chyba...citim sa potom mizerne, ked sa citim odsudeny nepravom....ved v poriadku, nech to tak robi, ale potom nech nevyzaduje odomna siroky usmev za kazdych okolnosti, ked sa z toho citim mizerne....a ked nie je, tak dalsi dovod na hadku... nie som obchodnik
@emaro1 no, smutne citanie. Smutne. Mate zasadny problem a to KOMUNIKACIU. Nezvladate ju. Komunikovat vo vztahu je velmi velmi zlozite. Z viacerych ohladov. Niekto ma blbu prchku povahu, sklon k hysterii alebo je neskutocne tvrdohlavy....a potom sa komunikacia neodvija v prospech zucastnenych. Aj tvoja manzelka by si mala uvedomit, ze tym ako si doslova pestuje sebalutost a hysteriu, skodi vasmu manzelstvu, vam obom, vasmu dietatu. S kazdym jednym vystupnovanym hysterickym amokom sa laska oslabuje. Jej laska voci tebe a tvoja voci nej. Zrejme mas povahu, ktora ju nejakym sposobom provokuje. Nemusis si to ani uvedomovat. Okrem toho mozes byt uplne skvely dobry partner, len niecim ju drazdis. Mozno tym, ze naozaj vela o veciach filozofujes alebo dajme tomu neriesis veci tak, aby to malo aj efekt. Neviem, mozem sa len domnievat. Tvoja zena zasa absolutne nezvlada samu seba a svoje nervy. Ma ich pocuhane. A mala by s tym nieco robit. Nie je v poriadku dostavat sa do takej vyvrtky kedy jaci a udiera nefer podpasovky v podobe obvineni ci nadavok. To nie je v poriadku. Na tom by mala zapracovat. Ale asi bude tiez z tych tvrdohlavejsich hrdopysok, ktore maju znacny problem pripustit si chybu. Ono, povedat sam na seba, ze som pochybil je dost tazke. Obzvlast pre letoru hrdu. To je potom priam heroicky vykon k niecomu takemu sa prinutit. No, na skodu veci.
Tvoj pribeh je vcelku poucny a myslim, ze dost z nas sa v nom najde ciastocne. Clovek niekedy prepiskne, trva na svojom aj cez mrtvoly, ale asi treba vediet prestat. A ked tato schopnost chyba, potom je to v kybli vsetko. A mam taky dojem, ze tvoja zena uz akosi nie je schopna zarazit sa v pravy cas. Co to vsetko spustilo viete len vy dvaja. Mozno ste od uplneho zaciatku mali problemy spolu komunikovat a veci sa vyhrotili do dnesnej, uz neunosnej podoby.
Bud to este zvratite lebo budete chciet a to OBAJA! , bez dalsieho obvinovania, osocovania a ponizovania toho druheho, alebo to zabalite. Ale s tou podmienkou, ze sa aspon slusne, ako dvaja dospeli, inteligentni ludia dohodnete. Ziadne take, ze si ideme robit naprieky a vybavovat nejake ucty! To plati najma pre pani manzelku! 😉
K nej by som mala este par slov - pride mi ako jedinec, ktory bol v minulosti svojimi rodicmi a ich nevhodnou vychovou, nauceny hladat zasadne vinnika v niekom inom, okrem seba. Je to jednoduchsie ako si naliat sam sebe cisteho vina. Upadanie do sebalutosti nasledne, ak vinnik ani za toho pana nechce padnut na kolena a odprosit, je toho sucastou. Takze male odporucanie - trosku sa zamysliet ci nemame nahodou toto v povahe...Dost to veci komplikuje, ale nie je to neriesitelny problem. 😉 🙂
Tak drzim palce, nech sa pozviechate a najdete k sebe opat cestu tym, ze obaja dozrejete a svoje povahy zvladnete vo vas prospech. Ide to.
Chcem názor druhej strany, pretože toto vyzerá, že iba on je ten dokonalý a jeho žena nie.
@emaro1 na tvojom mieste by som vyhľadala psychologa, rozpovedala mu presne to čo popisuješ tu a skúsila s ním hľadať riešenie. Predovšetkým si myslím, že tvoja žena je chorá na nervy, je neurotička, nervovo labilná /mám takú osobu v rodine/, sama si to v žiadnom prípade nepripustí a tým ju ani nedostaneš ku psychologovi. Základ toho jej ochorenia bude určite v jej rannej mladosti, určite prežila niečo čo ju takto dostalo k nervom. A aj preto si ty ten na ktorého všetko v obrannom mechanizme zhadzuje. Ak s tým doktorom neprídete nato, ako ju dostať na terapiu, tak vidím len jediné a to rozvod, lebo inak sa psychicky zosypete obaja.
hej chod sam niekam do kupelov alebo co si oddychnut a dnes je taka doba ze len maly problem a kazdy sa hned rozvadza najde si ineho partnera a zisti ze to je to iste alebo partner je este horsi treba sa drzat pri rodine ako ludia volakedy , a inak su stresy su teraz jak hovado ludia malo zarabaju stale su v robote vsade musia byt na tisic percent v robote skole rodine zarabat, venovat sa rodinne, financie nestacia stres, nervy , treba si oddychnut a sa na to inak pozriet maloktori vzhah je idealny a ani neni netreba sa niekedy vo vsetkom rypat a analyzovat treba relax , odstup
@jabadaba mas pravdu, ze mnohe zeny sa v tom pribehu najdu. tie vety, ktore emaro spomina padaju vo vztahoch, ale dolezite je, ako sa s tym potom partneri vyrovnaju a ako si veci vysvetlia, ake si zoberu ponaucenie, ako sa zariadia do buducnosti, ako pracuju na sebe.
tiez si myslim, ze je tam nieco, co je u nich spustacom, ktory si emaro ani nemusi uvedomovat. to by si mali vysvetlit medzi sebou. my mozme len hadat.
Dala by som jej to precitat a nech nam tu napise svoju verziu lebo toto je len tvoja pravda.
Btw. ku Tebe "...napriklad idem na nervy, ze ked sa ma nieco dotkne, dookola sa snazim obhajit, a vela kecam..." No ked kecas tak ako pises tak sa jej necudujem ze to poklada za tyranie, mna rozbolela hlava uz v polovicke tvojho prispevku. Je to snad najdlhsi prispevok aky som tu kedy citala a motkas sa v nom dookola dokolecka. Nauc sa vyjadrovat strucne, jasne, vecne. Nemuc ju nekonecnymi vysvetlovackami a obkecavackami. A po tom co si na nu vytiahol archiv komunikacie so 60timi stranami sa jej ani necudujem ze uz sa jej nechce s tebou komunikovat cez pokec. Uvolni sa trochu a netlac tak na pilu v komunikovani, obhajovani a argumentovani, je to velmi vycerpavajuce. Ber jej slova lahko, nech nema pocit ze stoji 24/7 pred sudom a musi sa obhajovat.
@emaro1 nechapem ked jej tak vadis preco neodide? a to ti kazala sem napisat? to o co jej ide? Sa v tom vyziva? Nechapem celu situaciu.zo skusenosti viem ze zurim ked manzel dojde domov a je podrazdeny,lebo ja nemozem za to ze mu je zle,ze ho nastvali v praci atd. To ma rozculi. Som vsak zvedava na jeho nazor na veci-aj ked co sa tyka malej zvacsa urobim po svojom. 2x som potratila a viem povedat ze je jedno aka doba presla. Boli to a zmenilo ma to. K horsiemu. Mozno by to chcelo rozhovor v dobe ticha. Nielen o tebe,ale aj o nej-ako sa citi a tak. A co sa domu tyka-mna by si do domu parom volov nedostal a auto bez mojho suhlasu predat.by som ho prerazila. Ty to beries ze jej to ulahcujes ale ako vies ci to aj ona tak chce?
@tykat Ospravedlnujem sa, ak som sposobil bolest hlavy, len tazke opisat osemnastrocny vztah 5 vetami, ked som dufal v nejake rady a nazory. Strucne a vecne sa viem dohodnut s vacsinou svojho okolia...ano, suhlasim, je to sialenstvo...dookola argumentovat to iste...nemal som to robit, lebo kto chce by to pochopil mozno po par vetach...kto nechce, toho nepresvedci ani 60 stran...
@tykat Snad si to precita a napise a zrejme sa v par veciach zhodnete...a v podstate tu cast ani nevyvraciam, pridlho som sa pokusal obhajovat ked ma mrzelo, ako ma berie....bolo zle..teraz to uz nerobim, tak je zle, ze nie som ten, co som bol....takze mi uz z toho vychadzaju len vhodne sedativa, cusat, dusit v sebe a usmievat sa...
@emaro1 neuraz sa,ale neverím,že úvodný príspevok písal chlap ...sú to také "ženské písmenka" 😅
@miskakyska myslim, ze hadat teraz, ktore pohlavie zvlada takyto prejav je irelevantne. Aj chlapi vedia "kecat". To by sme potom nemali ani muzskych autorov. Pisu aj romany. 😉
@zuzkat1 ved dobre, suhlasim, vravim ze nie sme stroje...kazdy ma pravo zareagovat tak manzel ako aj ty nanho...len neviem ci je fer na jednej strane vyzadovat aby nereagoval vobec a zaroven ty si vyhradis pravo nakricat a vynadat mu pred detmi a tak...co sa tyka auta, pokazilo sa nam v lete..chcel som ho predat....nechcela, suhlasil som...ze nech spravi ako chce...nalial som donho na drobne opravy aby islo cca 2000 €...vybrali sme sa na vylet...po roku co s nim nic nerobila a s predajom nesuhlasila...riesil som to hned po tom, ked sme sa z toho vyletu vracali a auto s manzelkom a synom mi zhodou okolnosti zastalo rovno na kolajniciach..vystupil som, ho, odtlacil....prisiel domov, dal som inzerat....hned na dala podmienky ze pod taku cenu nemam atd, atd....pritom som mal pocit ze svokor u ktoreho na dvore stalo, ze mu prekaza ez tam je (lebo medzitym som kupil druhe, aby bolo na com chodit) ked zas zacala hovorit, ako ho mam a nemam predat, povedal som iba, ze v poriadku, ale nech nesie aj dosledky za svoje rozhodnutia...to sa jej dotklo..akoby som chcel nieco nenormalne....jeden z velkych dovodov nasich problemov...ze som toto povedal...auto sa nakoniec predalo za 3200 € cize sa oplatilo vrazat donho tie 2000 € a nemat na com chodit cely rok..ako aj ostat stat na kolajniciach s plnym autom....
@jabadaba 🙂 ved jasnačka...ja sa nemám v pláne hádať. 😉 ..len nikto nevie,ako to vlastne naozaj je a či naozaj je všetko do bodky tak,ako mladý pán píše 😀 keby si to tu jeho polovička prečítala,ako mu tu poniektoré radia,tak by jedine dostal na bendžo a mal by po vtákoch 😅
@emaro1 to je dobra cena za pokazene auto🙂 u nas muz krici pred malou tiez to neznasam. My sa vieme pohadat aj udobrit. Ide o to v mojom prispevku ze ked si nervozny z ineho a nie z nej tak neprenasaj nervozitu na nu. U vas to uz zaslo zrejme fakt daleko a o nejaky normalny rozhovor nema zaujem. Asi hnusna otazka ale mam pocit ze ona uz nechce byt s tebou,tak preco je? Kvoli dietatu? Bytu? Mozno by nebolo od veci na rovinu to riesit,ale to musis najprv sam vediet co chces od buducnosti.ci s nou chces ostat.
@miskakyska ja to ani neberiem ako pokus o hadku. 😉 No, ak sa veci maju tak ako su popisane, dufam, ze si to jeho manzelka precita. Obcas clovek potrebuje otvorit oci.
Napr. ta zmienka, ze zakladatela manzelka bije - to je absolutne nepripustne a neakceptovatelne. Dalej - ze vezme syna a povie mu pred ich otcom, ze sa za neho idu modlit. To je ciste vydieranie a manipulacia. Obvinovanie muza za potrat po tom co ona sa dostala do samovyvrtky tiez nesvedci zrovna v jej prospech. Nech ma chyby zakladatel temy akekolvek, bezchybny tiez isto nebude, ale fakt, ze si niekto pestuje amoky a este sa v nich vyziva, to nie je v poriadku. A to si musi jeho zena uvedomit. Ak jej manzel sposobuje takuto traumu, potom nacim konat. Rozvod a basta. Nemoze predsa zit s niekym kto jej privodzuje nervove rutenia kazdu chvilu a kto je taky tyran a gauner. Leda, ze by sa v tom vyzivala.
@emaro1 bez urazky ake si neskutocne otravny,tie litanie,neustale sa prplanie v problemoch napr kauza auto... Co si za chlapa? Do riti ked sa staram o auto tak Ho predam ked to usudim a Tebe to oznamim,mam pocit ze virus nutkavu potrebu riesit so zenou kazdu debilinu az ma na teba alergiu.
Ze vrieska.... Tak vrieska,tiez som talianskej povahy...ale keby mi mix vytiahol daky 4r stary pokec,tak by som s nim asi vybrala dvere so zarubnou.
@eeffka Neuraza ma to, kauza auto...bola to zas reakcia na diskutujucu, ktora vravela "skusil by predat bez mojho suhlasu, tak...." vies, neda sa vyhoviet kazdemu.... respektujem, ze su ludia, co nechcu riesit problemy...respektujem......ale ked niekto nechce riesit problem a potom donekonecna po taliansky riesi ako som ho vyriesil zle....hmmm..no urcite by si mi ani ty nesadla..stava sa..o tom to cele je 🙂 Skor to beriem ako snaha presadit si svoj nazor aj cez mrtvoly, navzdory realite, dôkazom, bez ohľadu na inych... Ja som skor za demokraciu ako diktaturu vo vztahu... ale verim, ze su muzi ktorym to vyhovuje tak ako to pises...
podla tvojho opisu tvoja zena nevie seba samu urobit stastnou.
bud je rozmaznana (taki ludia su vo uz chvili naplnenia svojich chceni a priani opat prazdnou nadobou, lebo uz chcu viac, nedokazu sa tesit z toho, co prave maju - proste sa nevedia "zaplnit" radostou, iba povrchnou). alebo sa to nenaucila (ucili ju potlacat seba samu, lebo to vraj slusne deti robia - vacsinou je to sebeckost rodicov, aby sa rodicia nemuseli "hanbit", nejde o dieta, ale o ich image). alebo sa nevie presadit, resp. sa boji zodpovednosti alebo samostatnosti (to je casty problem, preco sa ludia nasilu prisposobia - nechce sa im "bojovat", lebo nemaju odvahu znasat mozne "riziko" - napr. ze si dupne po svojom a ty zbalis kufre a bude po pohodlnej istote manzelskeho pristavu. tak sa z nechutou prisposobuju a len sa to kopi a nakoniec citia odpor - nefalsovany - no vybudovali ho sami a v skutocnosti je to skryty nevedomy odpor k vlastnemu slabostsvu).
rozhodne vie, co chce (prinajmensom ma jasnu predstavu idealu - tazko povedat ci je to vzdusny zamok, alebo naplnitelna vec), len hlada vonkasiu osobu, ktora to urobi za nu.
plus moze mat skutocne hormonalne problemy, plus potraty zanechaju vzdy na dusi zeny sramy. takze u vas sa to len kopi.
ale takto vyznieva z tvojho opisu, osobne ju nepoznam.
myslim, ze v tomto vasom stave vztahu pomoze uz len poradna. tam ti pomozu zmenit pohlad na vec u vas a ako k nej pristupovat. necakaj zazarak an pockanie, co sa kazi roky, roky sa naprava. rozmysli si, ci chces tak dlho napravat (vysledok nie je vopred zaruceny), alebo pojdes hladat inde, aby si dalsi zivot radsej prezil s niekym inym v zhode a nepremarnil roky. co je pre teba dolezitejsie. kludne bud sebec. ak totiz sam nevies, co chces, ale robis to preto, lebo si myslis, zeby si mal, alebo z lutosti k nej, z nostalgie za minulostou, za laskou, pre akykolvek takyto "nesebecky" dovod - budes ju nakonci iba nenavidiet a navyse budes zo seba robit zbytocneho martyra. nehovoriac, ze vysledky sedeni pri postoji: "obetujem" sa pre rodinu, zenu, dieta, sa samozrejme nedostavia alebo budu nedostatocne. lebo nepojdu z tvojho vnutra, bude to vonkajsia forma.
Jednoducho nevie co chce,asi ma doma vsetko.Take zeny niesu pre manzelstvo stvorene,jediine ak by si nasli seberovneho partnera ale aj to by asi dopadlo zle.
@emaro1 poznas take ze 100x nic,umorilo vola? Precitaj si po sebe prisprvky... To ako reaguje tvoja zena mi pripada prirodzene,ons chce mat klud. Ked je taka bestia sa zbal a odid.
ci...? Nebolo by do koho hucat?
@miskakyska neblazni 🙂
@emaro1 pozri ja to vidím takto , bud naozaj absolvujete manželsku poradnu alebo psychoterapiu a tam uvidíš manželkyn problém z jej pohľadu a skusený psychoterapeut sa nedá oblbnuť a doslovne si dáte pomôcť alebo ju upozorníš že takéto správenie nie je pre teba akceptovatelné ( krik a nadávky) a že ak sa to zopakuje odídeš.
Inu cestu ja tu nevidím .