Život s partnerom, ktorý má stále zlú náladu
Mám takú otázku, hoci za druhého nikdy nemôžu rozhodnúť iní, no rada by som vedela váš názor.
Ak by ste mali partnera, ktorý by bol väčšinu času nevrlý, v zlej nálade, zamračený a často aj vyrábal zbytočné konflikty, ako by ste to riešili? Najmä ak sú vo vzťahu aj dve deti. Tie deti ho majú radi a chcú byť s ním, hoci aj na nich je často nepríjemný, všetko mu vadí, zo všetkého je nervózny. Skrátka rodinný život si vôbec neužíva. Stále hľadá problémy, dokáže byť celý deň ofučaný a nekomunikovať za somariny.
Mne blízka osoba má takého manžela a začína trpieť depresiami. Ja radím odchod, no beriem argument, že deti to poznačí na celý život.
No je adekvátne, aby žena obetovala celý život takému mužovi?
Celá domácnosť je na žene, žena dokonca pracuje z domu, aby privyrobila. Ešte nikdy nestrážil obe deti dlhšie ako pár minút, aby si žena mohla oddýchnuť, ísť nakúpiť alebo niečo vybaviť. Stále ju podozrieva, keď si náhodou číta aspoň niečo na webe, keďže času na seba má minimálne. Myslí si, že chatuje s milencom. Chce ju monitorovať, nahnevá sa, keď mu vypne notifikácie k vlastnému účtu (nie spoločnému) alebo neinformuje pravidelne, kde sa nachádza. Pritom ona o jeho financiách a podobných záležitostiach nevie vôbec nič.
Pre mňa je to čistá sebevražda, viem sa kvôli deťom veľmi obetovať, ale žiť takto? Žena vzdelaná, s rozbehnutou kariérou, obľúbená, s kamarátmi, pekná atď? On kamarátov nemá žiadnych, ledva vyjde s vlastnou rodinou. Ona už aj odišla, ale vždy ju presvedčí a vráti sa. Kvôli deťom, vraj.
Chcem jej strašne pomôcť, no nechcem, aby ma neskôr vinila za rozbitie vzťahu a ujmu na deťoch (bojí sa, že bude sama, že deti by iného partnera aj tak neprijali atď).
Sama neviem, čo by som v takej situácii robila, tak budem rada, ak poviete aj svoj názor. Vďaka.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé kontrolujúce a ponižujúce správanie partnera vrátane kontroly mobilu, izolácie a výbuchov hnevu môže viesť k depresiám a predpisu antidepresív, čo v diskusii vyústilo až do návštevy pohotovosti.
- Riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú manželskú poradňu, psychoterapiu u psychológa/terapeuta, dočasné ubytovanie u priateľov alebo rodičov a právne kroky ako rozvod.
- Diskusia opakovane zdôrazňuje, že zmenu správania partnera vie realisticky dosiahnuť len on sám cez odbornú liečbu, pričom podpora priateľov a rodiny pomáha žene pri rozhodovaní o odchode.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať psychické týranie a kontrolu v partnerstve?
A: Znaky spomenuté v diskusii zahŕňajú sledovanie a kontrolu mobilu a notifikácií, obviňovanie z nevery, izolovanie od priateľov a rodiny, časté vybuchy hnevu a ponižovanie; tieto príznaky v diskusii viedli k psychickému zrúteniu a liečbe antidepresívami.
Q: Čo robiť, ak partner odmieta manželskú poradňu alebo vyzvedá obsah sedení u psychológa?
A: Diskusia uvádza, že manžel odmietal manželskú poradňu a žena prestala chodiť k psychológovi, pretože partner vyzvedal o čom sa rozprávali; odporúčané kroky zahŕňali hľadať individuálnu terapiu, zabezpečiť dôverné sedenia a zvážiť dočasné bývanie mimo domova.
Q: Ako môže kamarátka alebo rodina najefektívnejšie pomôcť žene v takomto vzťahu?
A: V diskusii odporúčali ponúknuť emocionálnu podporu, konkrétnu pomoc (napr. dočasné ubytovanie u priateľov či rodičov), mobilizovať reálnu sieť kamarátok a rodiny a byť pripravení podporiť ju pri praktickom odchode.
Q: Čo robiť, ak partner fyzicky trestá deti?
A: V diskusii boli spomenuté fyzické tresty ako facka alebo výprask remenom; účastníci varovali pred dlhodobými následkami na deti a odporúčali zvažovať odchod z domácnosti a kontaktovanie pohotovosti či polície pri bezprostrednom ohrození.
Q: Má zmysel zostať vo vzťahu „kvôli deťom“?
A: Diskusia bola rozdelená: niektorí tvrdili, že zostávanie „kvôli deťom“ funguje ako alibi a dáva deťom zlý vzor, iní odporúčali počkať, kým deti povyrastú alebo zabezpečiť dočasnú stabilitu, pričom konečné rozhodnutie musí urobiť sama matka.
Q: Akú odbornú liečbu môže hľadať partner so sklonom k výbuchom a kontrolovaniu?
A: V diskusii boli spomenuté psychoterapia u psychológa/terapeuta, vyhľadanie psychiatra a manželská poradňa; zároveň diskusia opakovane zdôraznila, že zmenu dosiahne len partner, ktorý sám chce liečbu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Kontrolujúce, ponižujúce a opakujúce sa presadzovanie viny v partnerstve nie je normálne a môže mať negatívny dopad na psychiku ženy aj detí.
- Podpora priateľov a rodiny je dôležitá pri rozhodovaní ženy o odchode alebo vyhľadaní pomoci.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú telesné tresty (facka, remen) za prípustné výchovné prostriedky, zatiaľ čo iní ich označujú za zneužívanie s dlhodobými následkami.
- Časť diskutujúcich radila zostávať „kvôli deťom“ pre stabilitu rodiny, zatiaľ čo iní tvrdili, že nefunkčný vzťah je pre deti horší než rozvod.
Otvorené otázky
- Ako presvedčiť partnera, aby sám vyhľadal odbornú liečbu pri kontrolujúcom a ponižujúcom správaní?
- Ako zabezpečiť okamžité bezpečie a právnu ochranu detí v situáciách, keď partner odmieta pomoc alebo pokračuje v násilnom správaní?
- Kedy je optimálne rozhodnúť sa čakať (napr. kým deti vyrastú) a kedy konať okamžite odchodom?
Spomenuté značky a firmy
Manželská poradňa, Psychologička v Dolnom Kubíne, Pohotovosť, Polícia, Psychiatria, Terapeutka
Spomenuté produkty a metódy
antidepresíva, psychoterapia, manželská poradňa, sledovanie mobilu/polohy, kontrola notifikácií, fyzické tresty (facka, remen), rozvod, „Stokholmský syndróm“ (v diskusii ako výrazná pripútanosť)
Miesta a osoby
Dolný Kubín, Kiska, Fico, Mečiar, Smatana
@simona1981 no nebola by si.prva ani.posledna... alebo ma @salfusco pravdu a spavas medzi nimilebo vies ich vztahu viac ako mozno oni dvaja
ty nie..ale myslim si,že keby som spravil anketu,že ako to fungovalo v rodinach do cca 89ho a potom,tak ta vychova bude diametralne odlisna ako dnes
jasne,že to ide aj inym sposobom,len mne jednoducho pride zvlastne,že ludia žili aj v pomeroch ovela horsich,ako tu pisete a stazujete sa a prežili to.Ako sorry,ja to ako tyranie neberiem..a neporovnavajme zas krajne pripady alkoholizmu ,dennodenneho mlatenia a ja neviem čo...
@sense Poznáme sa od detstva, je mi ako sestra. Čo je na tom čudné, že mi všetko hovorí? Aj ona vie o mne toho veľa, tiež jej poviem, keď ma niečo trápi. Neviem, pre mňa je to normálne mať takú kamarátku, nevidím na tom nič zlé. Ale veď dobre, riešte kľudne to, či som ona alebo nie. Lebo to je fakt podstatné. Prípadne ešte Kiska, Fico a Mečiar.
@simona1981 nuz keby si ako.jej sestra tak ju budes podporovat v odchode od takeho chlapa
dam ti jednu otazku...keby sa mala ta tvoja kamaratka rozhodnut,komu viac doveruje,ci tebe alebo tomu svojmu manzelovi este v case,ked to medzi nimi klapalo,pre koho by sa rozhodla,koho by uprednostnila?
@salfusco tak určite bolo kedysi viac detí bitých ako je dnes, ale to bolo preto, že rodičia mali odpozeranú výchovu od svojich rodičov. Jednoducho kedysi ľudia mávali detí viac a nemali veľa času sa im venovať, tak vychovávali bitkou. Ale určite výchova bitkou nie je správna. Časom viac a viac ľudí od takéhoto spôsobu výchovy upúšťa a je logické, že miera remeňovej výchovy prirodzene ustupuje. Ja sa dokonca pamätám, že učitelia v škole ešte v osemdesiatych rokoch nemali problém dať facku žiakovi, sama som bola svedkom takýchto praktík. Moja kamarátka dostala facku len zato, že sa v pubertálnom veku nevedela cez hodinu zdržať smiechu. Toto je dnes neprípustné aby učiteľ fackal žiaka. Určite sa nájde veľa zástancov bitia detí, ale keď sa to dá aj inak, prečo zachádzať do fyzickej sily? V každej dobe boli deti považované za nevychované a iné ako ich rodičia. Je to normálne, doba sa mení, ľudia sa menia, samozrejme aj deti sa menia, tak by bolo fakt čudné,keby sa výchovné metódy nemenili a my by sme tĺkli naše deti miesto toho, aby sme sa s nimi rozprávali a trávili s nimi čas. Kedysi rodičia netrávili s deťmi veľa času, rodičia robili a deti sa samé hrali s rovesníkmi vonku. Taká bola doba a také boli výchovné metódy. Môj manžel napríklad nebol s rodičmi nikdy na žiadnom výlete, kedysi sa to nepraktizovalo.
@salfusco Už som pochopila, ty máš názor, že žena má držať hubu a krok, aj keď nie je vo vzťahu šťastná. Nevadí, že skončila na antidepresívach, veď to nie je nič, ľudia zažívajú aj horšie. Len dúfam, že za tie svoje kecy nesieš aj zodpovednosť, lebo keď potom taká osoba skončí na psychiatrii alebo niekde pod vlakom, tak ty sa o jej deti postaráš (keďže ten tvoj ideálny buran to určite neurobil, ale ty ho vlastne asi poznáš, takže to vieš). Ja mám o ňu a jej deti seriózny strach, ale ty trepeš dve na tri. Že má dôvod ju podozrievať a sledovať? Môžem ti povedať, že bol jej prvý a zatiaľ posledný (zatiaľčo on mal teda aférky aj na pracovisku, segra robila v rovnakej firme kde on). Kedy by si asi tak vrzla, keď má stále na krku dve deti, ktoré on nepostráži ani na hodinu? Si magor, že obhajuješ psychicky narušeného človeka a ešte povieš, že má na všetko asi dôvod. Asi spávaš ty s nimi v posteli, keď poznáš jej manžela a vieš, prečo robí to, čo robí. A že je to nič, vlastne ona je vadná, že sa sťažuje. Keď jej dá po papuli, tiež to nič nebude. Ľudia kedysi žili takto aj horšie. A ona bola stvorená na to, aby trpela.
Fakt nestíham, akí sú niektorí ľudia na tomto fóre bezohľadní a arogantní.
Len bacha na karmu. Ak máš dcéru a raz si nájde takého tyrana. Či sa budeš spokojne pozerať, ako sa z tvojho dieťaťa plného entuziazmu stáva človek zrelý na psychiatriu len kvôli nejakému pakovi, ktorý nemal šťastné detstvo. Potom si popíšeme, hoď si ma do IP.
@sense Veď podporujem, povedala som jej, že kľudne môže dočasne u nás aj s deťmi bývať, ak by bolo treba. Len samozrejme, že tiež mám trochu obavy, nechcem byť tá, čo ju do niečoho dotlačila, sú tam aj deti, ja som veriaca ako som vravela, preto pre mňa rozvod a opustenie detí je niečo nemysliteľné. Ale keď ju vidím ako trosku, desím sa toho, či sa niečo nestane.
@salfusco Asi pre neho, keďže so mnou by nemohla mať deti a rodinu. A po deťoch túžila. Ale ja jej to nemám za zlé.
@zltyslonik aj ja dakujem za toho svojho....aj ked, moj prvy manzel bol taky manipulator.
Nastastie som ho prekukla ked po svadbe zacal uplatnovat svoje "metody"..... a dala mu zbohom....a nezmenil sa, dokonca s vekom je este horsi.... akurat ze s tou, co je s nou teraz si uz stihli zarobit na dve deti a podla vsetkeho, ona nema ani odvahu, ani gule opustit ho.... 😒
V nefunkcbom vztahu su na vine obaja, nebudes nikdy vidiet do ich vztahu ako oni, najlepsie sa nestarst prilis vypocut, povzbudit ak sa nejak rozhodne ale urcite neradit ci sa rozist alebo ostat
čisto nahodne to neni tak, ze ty si ta kamoska? ked tak detailne to vies opisat? alebo je to cisty fake tema?hm?
@simona1981
Milá simona1981.
Som rád, že si oporou a máš túžbu pomôcť svojej známej. Ja som v mojom živote urobil veľa chýb a potreboval som riadne nakopať môj zadok.
Som dieťa, ktoré sa narodilo v prostredí slušného násilia. Kvôli otcovmu tyraniu moja mamina odišla, alebo utiekla od neho čo najďalej. Matka mojej maminy, čiže moja babka, dohodila svojej dcére muža, pretože v tej dobe žena s dvoma deťmi bola u nás ako šľapka. Druhý otec, tak to si pamätám oprskanú stenu od krvi a pár krát, keď po nezhode s otcom umývala zem od krvi. Bol rozvod. A môj tretí otec bol zlatým klincom 6 rokov, s prestávkami keď bol v base za domáce násilie. Myslím, že veľmi dobré poznám fyzické a psychické násilie.
A ja sám? Ako dieťa som bol bitkár a sadista. V treťom ročníku ZŠ som takmer prizabil spolužiaka, za čo som dostal trojku z chovania, návrh na polepšovňu, návštevy u psychologičky v Dolnom Kubíne a stály dozor počas prestávok na ZŠ asi dva, alebo tri roky. V ôsmom ročníku som skoro znásilnil dievča, a bolo to do 40-tich rokov moje osobné najťažšie bremeno a strach vedomia, že čo som za zviera. Po strednej škole som sa venoval rôznym náboženstvám, chcel som nájsť vnútorný pokoj a niekoho, kto by vyliečil moje vnútro. Preto som si aj nechal vybrať manželku jednou organizáciou s tým, že mi možno tá manželka pomôže vyliečiť moju dušu. Lenže aj ona pochádzala z divokého manželstva a preto moje manželstvo bolo 18 rokov o trpezlivosti, ktorá raz v jeden deň skončila. A tak ako moja matka utekala od mužov, tak som aj ja utiekol od manželky. Rok som ju nemohol vidieť a nebyť syna, tak by som nedokázal nájsť cestu ako liečiť vnútro.
Simona1981, ja sám za seba chcem povedať, že tvoja známa ma manžela, ktorý potrebuje pomoc, ktorú ona jemu nemá šancu ponúknuť. Nejde to. On sám potrebuje z vlastnej slobodnej vôle chcieť si liečiť rany vnútra. Ona môže byť mu maximálne oporou, ale aj to musí on sám slobodne chcieť.
Nik z nás nie je dokonalý. Každý z nás má svoje plusy a mínusy. Ale myslím, že manželstvo ma byť spoločným vzájomný záujmom dosiahnuť radosť, pokoj, istotu, pocit šťastia a najmä Lásky. Mať detí, ktorým ponúkneme lepší život než sme ho mali my sami.
Ja sám nie som Boh vie aký otec, ale snažím sa byť lepší a som lepší než to, čo som zažil ja sám. Vlastne aj exmanželka je lepšou matkou, než to, čo zažila ona. Snažím sa navštevovať môjho syna ako sa len dá. K exmanželke sa už nikdy nevrátim. Necítim voči nej nenávisť, alebo niečo zlé. Vlastne to došlo do bodu, že necítim voči nej nič.
A taktiež simona1981. Ak sa žena, alebo muž dostane do stavu, keď psychiky prestane pomalý zvládať život, tak potrebuje oporu.
A nič v zlom, ale z toho čo píšeš, by mala čim prv ukončiť vzťah s manželom. Jej manžel by mal v prvom rade vo svojom záujme riešiť seba samého a ak bude mať tú skutočnú viditeľnú snahu liečiť bolesti svojho vnútra, tak potom dostať možnosť to skúsiť opraviť. Ale keďže dnešná snaha štátu o život rodiny je na bode mrazu, takže na to bude treba viac než len snahu manžela.
Nie som psychológ a ani žiadny odborník. Som obyčajný roboš, ktorý sa učí žiť život aj so zlými kartami. Mám v sebe ešte veľa bolesti. Ale vďaka mojej terapeutke, ktorú navštevujem už dva roky sa pomaličky vyliečilo toľko vecí, ktoré som nedokázal vyliečiť za 20 rokov.
A v dnešnej dobe sú dobrý známi veľkou vzácnosťou.
Dnešná doba je náročná. A ako to bolo tu už spomenuté, tak si dnešná doba vyžaduje citlivejší prístup. Ale ako to starší kedysi hovorievali, so sedliackym rozumom.
A možno ešte by som mal napísať, že rany sa mi hoja, ale ostávajú jazvy. A na tie jazvy zabudnem len tak, ak bude viac slniečka, než búrky.
To je asi všetko, čo som chcel napísať.
@zltyslonik
Netrep, keby mas volebne pravo len ty tak tu mame este na dalsich 20 rokov Fica alebo by nam este doteraz vladol Mufty.
👎
@salfusco no tak si môžeš prečítať príspevok od @savanas aký dopad má necitlivá výchova a fyzické násilie na deti. Prežiť takéto detstvo a máš čo robiť celú dospelosť, aby si sa z takýchto psychických následkov z toho dostal.
Lebo kde je hranica? Jedna facka je ok, dve už veľa? Jeden výprask s remeňom je ok ale päsťou do brady už veľa? Citlivejšie decko môže aj jedna facka od rodiča poznačiť, otrlejšie decko ju prežije bez väčšej ujmy, ale načo je toto všetko treba? Dospelý človek by mal byť schopný kontrolovať svoje emócie a keď sa už rozhodol mať deti, tak sa im patrične aj venovať a vychovávať ich komunikáciou, nie bitkou.
@savanas velmi dobre a mudro si to napisal, a hlavne tu cast, ze na vyliecenie takeho cloveka je prva nevyhnutna podmienka...vlastne chcenie, z vlastnej slobodnej vole, iba ak prizname ze je nieco zle v nasom spravani, len tak mozeme zacat napravu k dobremu. mozno sa to na 100 percent nepodari ale aj ta snaha ma nesmiernu cenu.
Mam muza co vyrastal v prostredi despotickeho otca, ktory sice aj fyzicky bil deti, ale prvorade bolo psychicke nasilie, ponizovanie, ironia, zhadzovanie hodnoty dietata a to i dospeleho. Na deti to samozrejme malo dopad, ako aj u teba, jeden brat pokracuje v linii otca, nepripusta si ziadne chyby a i on ma syna, ktory ma uz psychicke nasledky a nema normalne socialne spravanie. Druhy brat si uvedomil, ze je nieco nespravne a pomaly s podporou partnerky buduje iny lepsi zivot pre svoje deti.
@simona1981 to spravanie dievcatka ako popisujes, ze sa lepi na otca sedava mu po kolenach, i ked je na nu zly, reve po nej, nie je az take prekvapujuce. Deti despotickych depresivnych otcov, citia niekedy az nezdravu priputanost k otcovi, kvazi obdoba "stokholmskeho syndromu" lietaju v emociach, odmietanie odpor sa strieda so silnou potrebou blizkosti.
@0silvia0
ale čital som..a vravim,extremy doprava alebo dolava neporovnavam.Ja neviem,kde ste zobrali viacere,že som pomaly zastanca nejakych bitiek,nikde som nic take nepisal 🙂 vsak citajte s porozumenim..Ja len tvrdim,že ludia boli vychovavani aj takymto sposobom a VACSINE to psychicky neublizilo ( musim to uz napisat velkymi pismenami,aby to bolo zrozumitelne ) . Pretože jedna vychovna primeranym sposobom za cas nesposobi psychicku traumu cloveka,to mi nenahovaraj.Keby to tak bolo,tak minimalne polovica ludstva je na psychiatrii.Citaj s porozumenim:primerana vychovna ku konkretnej situacii.Aj teraz to vidavam casto...dieta si poplace 3 minuty a za 10 minut je vsetko v poriadku.Este raz,keby nebolo pochopene:Nie som zastanca nejakych bitiek,ale cukrove matky,ktore sa rozkrikuju,ked niekto capne dieta po zadku,ked neposlucha,alebo po prstoch,ked chce clovek na nieco dieta upozornit,že nesmie brať, su mi tiez proti srsti.
@salfusco ale ja chápem že píšeš o väčšine... ale ty zasa pochop, že v tej väčšine sú aj psychicky citlivejší jedinci, ktorí sa z toho jednoducho neotrasú, ale nesú si tie svoje menšie či väčšie traumy ďalej. A úlohou rodiča je toto rozlíšiť a vedieť správne vyhodnotiť situáciu. Ak mám precitlivelé decko, nebudem ho otĺkať, lebo veď väčšina to prežila bez ujmy na psychickom a fyzickom zdraví atd. Jednoducho individuálny prístup ku každému dieťaťu je potrebný a nie prenášať častokrát aj nezdravé vzory výchovy ďalej.
Neviem, čo spôsobí jedna výchovná, fakt som za celý život žiadnu nedostala a nemám potrebu čapcovať ani svoje deti, sú v puberte a normálne komunikujeme. To akože syn neurobí čo som mu kázala a idem mu jednu vyťať? Najprv by som si musela pred neho postaviť stoličku, vstať na ňu aby som na neho dočiahla ja s mojimi 167 cm by som čapcovala dvojmetrového pubertiaka? Veď mne je to smiešne, veď sa normálne rozprávame, komunikujeme, mne to fakt zmysel nedáva tá potreba fyzického trestu...
Capnutia po zadku si najprv nespomínal, písal si že si bežne dostával doma s remeňom a neubudlo z teba, ja som vychádzala z toho čo si písal, teraz to zjemňuješ na capnutie po prstoch a po zadku, dobrý rozdiel 😉
@0silvia0 remenom som dostal tusim trikrat v zivote,facky tiez mozno nejake tri,to tak vo veku medzi 6-11 rokmi...ale ako ozaj to nespravilo nic s mojou psychikou..bolelo to mozno 10 minut,ponadaval som si asi pol hodinu a po 2 dnoch som bol uplne v pohode s tatkom.Ja som totizto vedel,za co som dostal.Pisem to vsetko ako priklad.Mozno je to individualne,ako pises,kazdy to znasa inak.Možno aj ti ludia,co nevedia prejavovat city,tak boli vychovavaní...ale preco ich nazyvat zlym clovekom?Tu autorka osocuje niekoho a neviem,ci pozna,preco sa tak dotycny chova.Rozumiem,že je to jej kamoska,a on svojim spravanim ju ničí,ona jej chce pomoct atd....ale nie je riesenie kydat na niekoho,ked prakticky vobec nemusi tusit,preco je taky.Ak mna napr.preberaju mimo mna,tiez to neznasam..u žien je to asi normalne,že im tie usta idu a rozpravaju si kazdu jednu prkotinu,ja osobne to nemusim a tiez by mi to na jeho mieste vadilo
@0silvia0 jesna vychovna po zadku este nikomu neublizila..do urciteho veku dietata, ked skusa hranice..a niekedy v tom obdoby rozhovor nestaci..mam 2 dcerky...prvej som mohla co som chcela vysvetlovat a nic..jedna po riti bez slova a vedela ktora bije..mladsej stacila komunikacia...presne ako vravis ku kazdemu individualne...obe vyrastli a nevidim v nich ziadny rozdiel..ci ta dostala a ta nie...teraz ked ma dcera uz skoro 15r nebudem jej davat asi po zadku??!!..samozrejme sa teraz vela rozpravame..aj ja som dostala po riti a s remenom, bo som otca tak nas.ala..a to bolo prvy a posledny krat..ale pamatam si to dodnes.. a nemam z toho psych.problem..ukazal mi, ze to uz nolo cez..a som úplne vyrovnany a stastny clovek🍀
@salfusco no ano, aj mne by vadilo keby ma preberala a riešila tretia osoba.
Áno, sú aj ľudia, ktorí nevedia prejavovať city, aj títo ľudia boli niekým vychovávaní a boli raz deťmi. Normálny človek ktorý sa odstrihne od rodičov časom vidí čo bolo vo výchove dobré a čo nie a je žiaduce to negatívne neposúvať zasa ďalej. Tu ide o to, aby človek rešpektoval a bol rešpektovaný. Vo všetkých vzťahoch, či partnerských, rodičovských, susedských, kolegiálnych atď.
@dzjanetta keby bol salfusco spomínal len capnutie po zadku, tak nereagujem. Ale on písal o bitke s remeňom a toto sa mi už zdá príliš. Pre mňa ako ani raz necapnutú osobu je to dehonestujúce a ponižujúce a neviem čo by muselo moje dieťa urobiť aby som sa uchýlila k takémuto telesnému trestu...
Ale veď ok ak ty z toho nemáš psychický problém. Keby som bola možno ja na tvojom mieste, tak by som z toho možno psychický problém mala. Tu ide to to, že každý sme iný a to, čo jednému nevadí, dokonca vyhovuje, druhému môže doslova uškodiť. Mne je jedno ako si rodičia vychovávajú svoje deti, ja to neovplyvním, len som si dovolila napísať svoj názor. Mohla som, napísala som...

@salfusco tak ja som narodená v 74-tom a v živote som žiadnu facku nedostala, ani moji súrodenci a vždy sme sa vedeli správať a dokonca som vždy vedela každého slušne pozdraviť. Dá sa vychovávať aj bez remeňa, len rodičia musia chcieť. Výchova bez remeňa neznamená hneď skákanie rodičom po hlave. Máš to nejaké pomiešané, ale áno, treskúť po prdeli alebo facka na líce poprípade pohlavok je oveľa jednoduchšia výchova ako rozhovor, venovanie sa dieťaťu a spoločne strávený čas.