Život s partnerom, ktorý má stále zlú náladu

@0silvia0 samezrejme. Kazdy tu ma svoj nazor ja to nikomu neberiem. Ja diakutujem a pisem moju skusenost. Nasi nas tiez nikdy nebili..tym remenom som dostala uz ako 17/18r..a to uz bolo asi fakt cez..ked sme robili zlobu a to sme boli 3sestry..mama vzdy povedala otcovi aby siel narobit poriadky. Tak trieskal do matraca a mi sme mali akoze kricat..😉..sranda
A ja netvrdim ze tel.tresty uznavam..TAKZE JA TELESNE TRESTY NEUZNAVAM..a niekedy ked vidim na ulici al.v obchode mamicku co si so svojim deckom nevie dat rady..a btedy by mozno jedna po riti aj prospela🌷

@dzjanetta jednu po riti mamičke či dieťaťu?😇

@dzjanetta pokial to dieta nie je napr.autista.Vtedy to asi nepomaha a ani nema zmysel.

@salfusco jasne..

😉..aj ja si občas vypytam..😘🤗

@dzjanetta no pozrimeže kde sa nám táto téma dostala 😀

@simona1981 mám len jednu radu, ale pre Teba - nerieš veci za druhých, lebo najhoršie z toho dopadneš Ty. Chápem, že ste kamarátky a rozprávate sa, zverujete jedna druhej, no napriek tomu nepoznáš realitu jej života a skutočnosť, hovorí Ti všetko tak, ako to chce ona a ona vidí. Poznáš skutočný názor jej manžela? Poznáš ho ? A dobre? Opakujem - nemiešaj sa do toho príliš. Jediné, čo môžeš, kamarátku vypočuť a ak Ťa ona požiada o pomoc a radu, tak vtedy jej môžeš len odporučiť niečo, aj to len diplomaticky a veľmi jemne, sú to chúlostivé veci a ako sa vraví " pre dobrotu, na žobrotu ".

Kamaratku by som do nicoho netlacila, rozhodnut sa musi ona-ci odist ci ostat. Mnohe aj vyslovene tyrane zeny potrebuju dlhy cas, kym sa odhodlaju k takemu kroku, hoci nam zijucim v normalnych vztahoch je to uplne nepochopitelne. Casto maju tak nizke sebavedomie, ze neveria, ze by bez toho muza prezili (hoci to byva prave naopak a zeny tahaju tych muzov). Ale k tomu posl kroku ich nedonutis, musia chciet same. Rovnako ty kamoske len mozes povedat, ze pri nej stojis a ked bude potrebovat pomoc, tak si tu pre nu. A zit svoj vlastny zivot.

@savanas Ahoj, v prvom rade ďakujem za tvoju odvahu zverejniť svoj príbeh, prežil si si naozaj svoje a je obdivuhodné, že si sa vyvinul smerom, aký píšeš. Mnohé deti skončia podobne ako ich rodičia, no ty si našiel novú cestu, čo je super. Vyzeráš byť inteligentný človek a mnohé názory máš podobné ako ja. Moc ti držím palce, nech ide tvoj život už len správnym smerom a zažiješ šťastie, ktoré si mnohí ľudia ani nevážia.

@savanas @salfusco každý z nás si nesie čosi z detstva, niekto horšie, niekto lepšie, niekto to znáša lepšie, iný horšie aj vo svojej budúcnosti, no vždy to má akýsi dopad. Takže žiť v nefungujúcom manželstve/partnerstve a mať deti je veľká nezodpovednosť, pretože jedine tie si to odnesú aj ďalej a tak sa budú aj ďalej chovať a tak raz vychovávať aj svoje deti. A zlo väčšinou priťahuje zlo. Je to veľmi nebezpečná reťazová reakcia...veď sa pozrime na dnešný svet, koho je to vina? Nás všetkých. Česť výnimkám, bodaj by ich bolo viac.

@salfusco Tu nejde o to, ci uznavam tvoj nazor, v tej bitke sa urcite nezhodneme, lebo ja dobre viem, ze ono sa to napriklad odrazi niekde, kde ani netusis. Povies, ze nemas nasledky, ale potom pride situacia, kedy nereagujes adekvatne a len psycholog by ti otvoril oci, ze to je vlastne z tychto zazitkov z detsva. Najma ak je ta bitka pravidelna alebo nadmerna. Ale to tu nechcem teraz riesit.
Podstata bola inde, no mna irituje, ze ty vies o tom vztahu ovela menej ako ja a dokazes robit hodnotenia. Najma namierene proti zene, zastavas cloveka, ktoreho ani nepoznas. A to ma zaraza. Lebo pre mna ked niekto dostane partnera na psychiatriu, tak nemoze byt celkom v poriadku.
A s tym montovanim sa, ano, nezijem jej zivot a nemala by som sa podla vas miesat, no vcera som jej povedala, ze som sem pisala, citala si niektore prispevky, tvoje citala asi dva a potom uz nechcela, lebo ona vie o tom svoje a je to pre nu tazke, ja mam nadhlad, takze mam v tomto vyhodu, mne nerobi problem o tom diskutovat. Nastastie je to zrela zena a zobrala to v pohode, chce od muza odist, ci s tym suhlasis alebo nie, je si ista, ze to ma dopad aj na deti a zrutenu matku tiez nepotrebuju.
Takze vdaka za rady, tie tvoje sice boli dost naprd, ale vela bab tu pisalo k veci a rozumne.
Ono zbytocne analyzovat, ci ten clovek nema dovod sa nejako cudne spravat, skratka ked sa k rodine nesprava normalne a nedava im stastie, iba neustale vycitky, ponizovanie a kontrolu, tak musis riesit hlavne seba a deti, nie jeho psychoproblemy (najma ak on nema zaujem ich riesit).
Vies, niekedy staci trochu viac otvorit oci. Ak je niekto dvakrat rozvedeny, tak je predpok´ad, ze on asi nie je celkom ok. Nemusi to byt pravidlo, ale vacsinou to o niecom hovori.
Len skoda, ze ked je clovek zalubeny, nepomoze hovorit nic, ide si svoje. Ja som takto tiez narazila na byvaleho a neexistovalo, ze by som si dala povedat. Musela som az sama vytriezviet, ako sa povie "narazit si hubu" a potom som sa spamatala.
Drzim palce, nech mas stastny zivot ci uz s bitkou alebo bez nej, kazdy je spokojny v niecom inom. Vela stastia.

@salfusco A len jedna pripomienka k tvojmu poslednemu dlhemu prispevku o rozpravani si medzi zenami. Vies, vadit ti to moze, aj cokolvek ine, ale to nikdy nie je dovod na to, aby si zenu deptal, ponizoval a urazal. Ako som uz pisala, ak niekoho zabijes, nebude na mieste skumat, ci ta ten dotycny nasral a ty si mal dovod. Skratka musis ovladat svoje reakcie, ak si psychicky zdravy jedinec. Rovnako ako s bitkou (ci uz od manzela alebo otca).
Zial tato spolocnost ma nazory ako ty, chrani tyranov a kriminalnikov. Ked pride zena na policiu, ze ju muz bije, nic s tym neurobia. Povedia jej, ze kym sa nieco nestane, nemozu zasiahnut. A tak sa jedneho dna stane, ako tu o ulicu dalej, ze muz ju pod vplyvom alkoholu nielen zbije, ale aj zabodne. A vtedy pride policia. Vyborne vymyslene, konecne zena policii dokazala, ze mala pravdu s tym chlapom a potrebovala pomoc, no deti prisli o matku a otec sedi v base. Preto tento stat vyzera ako vyzera, lebo ludia nechrabia druhych. Maju nazory ako ty, ze ten chrapun urcite za to nemoze a ma nejaky dovod ublizovat zene (ci uz psychicky alebo fyzicky). A ostatni sa nemaju miesat, lebo ked si ta zena sama nevie rady, treba ju nechat tak. Kym sa z deti nestani siroty.
Cudne zmyslanie, no v tejto krajine uz ma to neprekvapuje.

@simona1981 vsak nakoniec ty sa len tolko "montujes" do veci, kolko ti kamoska dovoli, keby sa ti nechcela zverit, tak ti rovno povie, ze nic ti nebudem hovorit, nemiesaj sa nestaraj, a ty by si to musela akceptovat, Takto ale ked ona v tebe potrebuje podporu, vyrozpravat sa a utriedit myslienky, poznat nazor cloveka ktory ma odstup, tak preco by si jej nepomohla.

a inak mnohi dospeli ludia, ktori zazili bitky v detstve alebo ine nasilie, to zvyknu v dospelosti zlahcovat, bagatelizovat, je to bezny jav psychiky cloveka. Jednak chcu tie negativne pocity zatlacit do uzadia, nechcu si znovu vyvolavat tu uzkost a ponizenie co vted9y prezivali, jednak tym ze ocistuju svojich rodicov, ocistuju aj seba zaroven, kto by ochotne priznal, ze mal nahovno rodicov, No a tiez si tak potrebuju ospravedlnovat svoje zlyhania vo vychove, ze aj oni svoje deti biju.

Preto mnohi hovoria, aa, co aj ja som bol fackovany, bity a tu som, zdravy, vychovany...bla bla.

Zazila som ze dieta , 9r chlapec, dostal "len" jednu vychovnu od otca po tvari, potom prisiel k stolu a lyzicka mu strngotala po tanieri, co sa mu triasli ruky.... no ale mozno vyrastie a bude to tiez tak zlahcovat, zabudne, potlaci, povie ze to nic hrozne nebolo.

@simona1981 nejako ma nebavi hrat tuto tvoju hru na psychologa,a kto sa koho zastava a podobne.Kludne si mysli,co chces

@negymama Nerozumiem celkom tvojmu príspevku, ani na čo to bola reakcia. Sedí mi to jedine na Salfusco, ktorého doma tĺkli a teraz má tendenciu násilie bagatelitovať. Ostatní takéto praktiky dosť odsúdili.

@salfusco Veď ja si myslím. Len nechápem, prečo prispievaš do mojej diskusie, keď ťa to nebaví a evidentne nemáš k tomu čo povedať.
Žeby si nemal čo robiť a ženu ani deti nemáš? Lebo teda tvoja aktivita na koníku predčí mnohé matky na materskej....

@libawet

Milá libawet.
Súhlasím, že je nezodpovedné ísť do manželstvá, ktoré je určené na zánik. Bol som náboženský fanatik, ktorý sa nerozumné vrhol do záhuby. Mal som v sebe toľko bolestí, ktorá bola skrytá za mojím hnevom a nezmysluplne prehnanou túžbou byť lepším.
Urobil som nerozvážne chybné rozhodnutie, keď som išiel do manželstvá v stave ako muž, ktorý nemal vyliečené vnútro a nebol som zrelý na vzťah so ženou. A vlastne som nevedel ponúknuť ani to, čo potrebuje prirodzene každá žena.
A čo sa týka výchovy, to čo som zažil od otcov a ten rozdiel, čo som ja praktizoval. Môj fyzický otec a vlastne prvý muž mojej maminy je alkoholikom od 16 rokov. Už v 16 rokoch splodil prvé dieťa, o ktoré sa nikdy nestaral. Matka tej dcéry sa rozhodla odísť do Prahy a vydala sa za muža, ktorý jej bol určite dobrým manželom. Mám vedome troch nevlastných súrodencov, o ktorých som sa dozvedel od môjho otca pred asi troma rokmi, keď zomrela otcova matka.
Chcem povedať, že keby som vedel čím všetkým prejdem a mal by som právo rozhodovať, tak by som nikdy nedovolil, aby som sa narodil. Ale narodil som sa. Moja mamina mi občas ešte povie, že keby vedela čím všetkým prejde, tak to nikdy nedopustí. Ale stalo sa, a trebalo sa naučiť ísť ďalej, robiť ďalšie kroky, ďalšie rozhodnutia. Aj keď bolí tmavé dní, alebo bolí búrky a človeku sa niekedy už nechcelo ani hnúť, vstať z postele, tak ho aspoň hrialo vedomie, že existujú aj slnečné dní. A keď bolo slniečko, tak človek si vychutnal to teplo, radosť a pokoj do maxima, aby vedel ďalšie dní, týždne, alebo mesiace fungovať, ísť ďalej a tešiť sa na to, keď zase bude slniečko.
Taktiež čo sa mi podarilo, je to, že som nebol kasanovom ako môj otec. Nikdy som netýral moju exmanželku. Nikdy som neboxoval do jej bruška, kde bol môj syn. Nikdy som ju neudrel, aj keď ona sa v manželskej poradni pred psychologičkou priznala, že by zniesla odo mňa aj tie hnusne násilností.
Vo mne koluje aj zlo, viem.
Je tak ťažké vedomie tej bolestí v hrudi a toho zvieraťa vo mne. Pravdupovediac mi niekedy chýbalo, keď ma niekedy ponižovali. Niekedy som mal pocit, že si to zaslúžim, aj keď sa to niekedy tak veľmi ťažko prijímalo a mal som v sebe hnev samotného zlá.
Takmer 24 rokov som sa považoval za nevyliečiteľného tvora, ktorý túžil tak veľmi, aby sa táto pozemská zlá rozprávka už konečne ukončila. Myslel som si, že som sám, kto je tak neprirodzený zlý tvor.
Áno, život je niekedy tak neznesiteľné ťažký. Ale stále existujú ženy, maminy, ktoré urobia pre svoje detí priam nemožné. Zopakujem to, ale sú ženy, ktoré urobili pre svoje detí veľa obety s nadľudskou silou, a zniesli toľko bolestí, čo som ešte nevidel u žiadneho muža.
Nechcem povýšiť ženy nad mužov. To nie, ale zaslúžia si obdiv života.
Je mi veľmi ľúto, že som nedokázal prijať toľké roky skutočnosť, a rozumieť tomu, kto vlastne som. Som ten, kto má v sebe nielen zlo, ale aj dobro. A môžem sa rozhodnúť, čo chcem. Aj keď mi v tom niekedy bráni minulosť.
V ľuďoch sú ukryté veľké bohatstva, len mám pocit, že používame nesprávne slová, myšlienky, skrátka nesprávne kľúče do srdca a duše druhých.
Keď som bol chalan a týral som občas chalanov, tak bolo to preto, pretože som si chcel získať rešpekt starších chalanov. Ale aj preto, pretože niektorí zbili niekoho z našej bytovky. Pamätám si na jedného chalana z vedľajšej bytovky. Musel som si ho dva krát podať. Nebil som ho. Chytil som si ho a spôsoboval som mu bolesť. Necítil som voči nemu nenávisť, len som mal pocit práva mu urobiť bolesť, aby vždy obchádzal našu bytovku z rešpektom. Ale neskôr, keď ten chalan končil ZŠ a ja som sa zmenil na zakríknutého chalana a introverta, tak raz keď som prišiel na chlapčenský záchod, bol tam s dvoma spolužiakmi. Otočil sa voči mne a ocikal ma močom. V prvej chvíli som cuknul a prehodnocoval, že si ho podám. Ale mal som strach, pretože už dávno som sa nebil a boli na mňa traja. Ale potom keď odišli s posmechom z dobré vykonanej práce, tak ma zalial pokoj. Aj keď som smrdel od moču, skončila posledná hodina a nemusel som nikomu nič vysvetľovať, aj keď sa ma to nepríjemné dotklo. Ale potom prišiel pokoj, pretože tá potupa od neho bola zadosťučinením za tú bolesť, ktorú som mu v minulosti spôsobil. Až vtedy som pocítil jeho strach zo mňa. Dovtedy som bol taký necitlivý.
Keď som odišiel od exmanželky, tak mi povedala, že som bol pre ňu mramorovou chladnou stenou, a chýbalo jej to teplo, ktoré som dokázal dať len voči synovi. Skrátka sme neboli určený jeden pre druhého a cítil som to od prvého stretnutia.
Hanbím sa a mám v sebe hnev na seba za mnoho vecí. Niekedy sa mi chce zvracať zo seba samého, ale potreboval som riadnu životnú nakladačku a čas, aby som si to konečne uvedomil.
Verím, že každý má šancu byť lepším, keď to on sám bude slobodne chcieť. Ale musí začať sám od seba.

@savanas jeziskove huslicky, uz zase?

@simona1981
Milá simona1981.
Ďakujem. Ja som dostal šancu najmä vďaka mojím vílam, v ktorých som cítil to najhlbšie pochopenie a lásku, ktorú viem vnímať najmä z nich. Som náročný. Ale oni sú zázračnými vílami.
Prajem ti simona1981, aby si bola naďalej láskavou ženou, manželkou, maminou a priateľkou. Je vzácnosťou poznať a mať pri sebe takýchto ľudí.
Ja ich mám len pár, ale bez nich by som asi nedokázal zájsť až tak ďaleko.
Prajem všetkým, aby sa im darilo robiť v živote veľa zmysluplných rozhodnutí, ktoré budú robiť radosť nielen im, ale aj všetkým navôkol. Nech je v našom živote čo najviac slniečka, aj keď sme občas tak nezbednými.
Ďakujem ti ešte raz simona1981.

@obsadenemeno
Prepáč. Už končím.

@obsadenemeno nahaaaaaj..šak dobrý je😂😂😂

@puklica13 to je nejaky grafoman.... uz mi raz slubil, ze v jednom prispevku nepouzije viac, nez 10 viet. A aha ho....

@savanas zaloz si svoju temu, prosim ta. Tam sa mozes vyrozpravat, a slubujem, ze nebudem ocami prevracat ani na huslickach vyhravat...... cestne pionierske 🤐

@puklica13
Som rád puklica, že som niekomu aj na smiech. Predsa život musí byť aj sranda. Ja mám rád srandu, aj keď som niekedy príliš zabrzdený.
To bude asi tým mojím vedením, ktoré ide cez Čínu.

@savanas netreba sa lutovat ale pozerat dopredu, ako som citala o tebe tak ver ze som to mala horsie a vela ludi este horsie, bud vdacny za tie lekcie a bud rad ze si, snaz sa ludom pomahat a bude ti lepsie hrabat sa len vo svojom vnutri sa nikam neposunie🙂

@savanas ach zlato..furt lepšie ženu rozosmiať ako rozplakať😉😇👏

@sona222

Vďaka sona222.
Máš pravdu, je veľa žien, ktoré zažili niečo tak ťažké, že ja by som si to už dávno hodil. Môj problém je, že sa niekedy cítim aj ako simulant oproti druhým, a mám pocit, že si len namýšľam. Ale z hrude to neviem len tak vyhodiť, byť slobodný. Preto niekedy fakt nerozumiem, jak vy ženy to dokážete. Napríklad jedna známa, ktorú som spoznal pred 20 rokmi, tak ju znásilňoval sexuálne vlastný otec a jej strýko. Bola mojím prvým učiteľom, jak sa da život urobiť krajším. Moje vedomie vie, že to dokážete, ale v mojej hrdí cítim odpor, ktorý neviem definovať.
Skrátka, neviem to zahodiť. Pravdupovediac, v tomto smere vám závidím.

@puklica13
puklica13.
Áno, s tým súhlasím. Smiech je omnoho lepší, než plač. Ľahšie sa existuje.

@simona1981 ten prvy odsek patril tebe, zvysok salfuco, len som ho neoznacila v druhom odseku.

Amen...:D a este treba dopisat,že mlatim ženu a deti,svoju vychovu bagatelizujem a vam možu udeliť červeny diplom v odbore psychologia 🙂 ...ale tak sa aspon zabavime,dnes bude aj tak hard day,trocha dobrej nalady zrana neuškodí