Život s partnerom, ktorý má stále zlú náladu

@savanas nuž, hmmm, takto sa " otvoriť "....chápem, MK je pre niekoho tiež určitá forma terapie a ak Ti pomáha písať, vypovedať tak svoj žiaľ, dostať ho zo seba, prečo nie? Drž sa, veľa šťastia a pochopenia na ceste životom, ktorý nemá nikto ľahký a všade je čosi.

@libawet
Ďakujem.
A prajem Ti tiež príjemný čas.

Som tu na konovi asi 3 dni a myslela som ze ludia ktori uz maju rodinu alebo su odrasteni maju aj v hlave, ale co citam diskusie tak to vsade konci hadkou osocovanim, kazdy si mysli ze je ten naj. Zijem vonku a vzdy som sa zastavala slovakov ale v tomto sme teda pozadu, nikto nema k nikomu respekt. Nikto nepozname toho druheho tak by sme ani nemali sudit ach jaj smutne toto tu

@zltyslonik
Zltyslonik.
Ďakujem. Je príjemné čítať tvoje slová, ktoré znejú ako dôvera, alebo podpora byť silným.
Ale prepáč. Ja nemôžem. Cítim sa niekedy ako blázon, ktorý nepatrí do dnešnej spoločnosti.
Veľmi rád čítam ľudské ja a najmä vás žien. Pravdupovediac vám nerozumiem. Ale to čo citovo a emocionálne prežívate je mi niekedy tak veľmi známe môjmu vnútornú. Ani jednu z vás v skutočnosti nepoznám, ale prežívate život, z ktorého je cítiť trochu viac.
Ja nechcem písať žiadne blogy, pretože som slaboch. Stala sa zo mňa citlivka a musím sa priznať, že niektoré slová sa dotýkajú môjho vnútra až príliš. Nie som muž ako mnohí vaši manželia, skôr som príliš veľká citlivka. Niekedy si hovorím, že ako dieťa som bol fakt silný a nedotknuteľný. Ako dieťa som nikdy neprežíval tie city a emócie, ako teraz.
Jedna moja víla, ktorá ma pozná od narodenia mi povedala, že som niekedy väčšia citlivka ako žena.
Vy ženy ste veľmi dôležité pre život rodiny.
Mám rád MK a prajem všetkým dámam a maminám, aby ste mali veľa krásnych a príjemných chvíľ.
A ďakujem.

@zltyslonik @savanas...bohužiaľ je taká doba, ktorú sme si ale urobili len my, ľudia. Nikto nemá na nikoho čas ( no je to o chcení ), je lepšie sa skryť za anonymný " nick " a vykecať sa, ako vidíme, dosť ľuďom to stačí, načo sa stretávať? Ale, má to svoje " ale " - ľudia sa zrazu začali báť vzťahov, boja sa konfrontácií zoči-voči, schovávajú sa do svojich ulít anonymných " nickov " . Partnerské/manželské vzťahy končia prvým problémom, nikto sa už nechce druhému prispôsobiť, každý si obhajuje len to svoje do krvi, do posledného dychu aj cez mŕtvoly. Klesá pôrodnosť, pomaličky vymierame. Nikto sa nechce obetovať pre druhého, ani pre dieťa. Muži sa nechcú ženiť, akoby si stále nechávali otvorené tie zadné vrátka - čo ak stretnem lepšiu? Arogancia vládne svetom. Pokora je neznáme slovo. Vernosť je slabosť. Samozrejme, aj v tejto ničote sa vždy nájde ten "KTOSI", kto to myslí vážne a má všetky tie vlastnosti pre zdravý a partnerský život, no už je pomaly braný za menejcenného hlupáka a väčšinou tak aj dopadne.

@libawet ano mas pravdu, ale nemozu zato len ludia, situacia aka je je podporovana hlavne z hora. Ludia nemaju cas pretoze su nuteni ostavat v praci dlhsie, firmi organizuju vecierky, firemne vikendy ale bez rodin. Muzi ale aj zeny travia vela casu mimo domova a to oslabuje vztahy, kazdy si zacina zit zivot sam za seba. V mediach tak isto tlacia ludom do hlav ze rozchody su bezne, ze spavat s inymi pocas vztshu je bezne. Nehovorim o lesbach, gayoch ti su pomaly nad ludia( nic proti nim) chcu mat co najviac "single" pretoze ti su dobry zakaznici, dobry pracanti a do politiky ich nic. Nehovorim vsetci.

@sona222 nuž áno, ale robíme si to sami, že im to dovolíme a hráme ich hru.

@libawet a @sona222, áno, zhrnuli ste veľa reálnych skutočností. Páčia sa mi veľmi vaše slová.
Mám svojich pár známych, s ktorými sa veľmi rád rozprávam o živote, a asi o všetkom. Ale keby som mal osloviť ženu povedzme pri prechádzke mestom, tak sa to nikdy nestane. Mám v sebe strach. Myslím, že od detstva mám rešpekt pred ženami. Veľa krát som videl komunikáciu medzi mužom a ženou, ktorá sa mi nepáčila, a preto vlastne som bol radšej ticho, než by som mal zhorieť od hanby pretože, fakt neviem komunikovať so ženami. A áno, cez virtuálny svet nemám ten pocit neistoty, strachu a menejcennosti. Vlastne vďaka virtuálnemu svetu som zistil, že to nie je so mnou až tak zlé, ako som si to sám namýšľal. V skutočnom svete ma zvyčajne prevalcovali vždy tí, ktorý malí toľko slov v ústach, že im nebolo konca. A tak som sa radšej zdržal slova a bol radšej ticho. Vlastne aj v reálnom svete mi bolo vytknute, že mám príliš zložité zmýšľanie. Ľudí ohúria skôr exkluzívne krátke slová, než nejaká reč o tom aký je príjemný deň, ako sa máte mladá pani?
Je ľahšie sa porozprávať s mužom alebo ženou, alebo s tetuškou, predavačkou v potravinách v malom nenápadnom obchodíku, alebo na dedinke, než s niekým v Bratislave. Ľudia tu majú väčší odstup. Prečo? Sám dobré viem, keď obedujem v Bratislave, tak si nedovolím zbytočne dlhý rozhovor z čašníkom, čašníčkou, pretože by tak nestihli obslúžiť ostatných. Veď dnešný systém je založený skôr na kvantite, než na kvalite. Ale keď som na dedinke, je to iné, ľudskejšie.
Dnešný systém berie slobodu a čas ľuďom.
A preto sa asi nemusím čudovať, že niektorí majú nechuť. Moja terapeutka sa ma raz spýtala či si nájdem čas na seba, na fitness? V prvom rade keď si zaplatím podnájom, výživné na syna, mobil, moje dlhý, tak som rád, že nie som na ulici. A vlastne si ešte zaplatím moju terapeutku, bez ktorej by som si to už dávno hodil.
A preto vo voľnom čase posilňujem s kladivom, alebo lopatou na stavbe, aby som si mohol dovoliť obed, alebo výlet so synom. A raz keď skončia dlhý minulosti, tak si dovolím mať čas nájsť možno vzťah so ženou, od ktorej už nebudem musieť utiecť.
Som jeden z tých obyčajných robošov, ktorý boli kedysi v detstve vagabundi, pretože doma to bolo čudné. Som rád, že už nemám plat upratovača, ako kedysi, ktorý mal podnájom, kde cez zimu mi zamŕzali okna aj z vnútra a bola tam občas pleseň.
Dnes mám lepšiu prácu. Mám suchučkú a teplú izbičku v podnájme, kde som sám, aj keď záchod a sprcha sú von na chodbe. Nevodím si tam nikoho, pretože by som sa hanbil za to, a aj za seba.
Vlastne by som sa mohol hanbiť, že tu píšem o tom, že som si ten život nevedel zariadiť lepšie. Ale nie je to tak. Vlastne som rád, že nie som alkoholik ako môj otec. Že som nikdy nezrazil k zemi mojím úderom matku môjho syna, tak ako to bolo u nás doma. Som lepší otec, ktorý vie aj pohladiť svojho syna, ktorý nemusí mať ten strach z otca, ako som ho mal ja. Áno, je úľavou napísať tu slová, v ktorých sa schováva bolesť, ale aj radosť. Áno, je to terapiou. Viem, že ma niektorí vysmejú, pretože zažili horší život než ja. Ale nájdu sa aj taký, ktorý si môžu povedať, že život ide ďalej. A, že som schopný byť lepším otcom, maminou než to, čo som zažil ja sám.

Prajem všetkým príjemný čas.

ako dlho si prosim ta tvoril tento epos?

@salfusco on to tvori po veceroch a potom to len skopiruje....ziaden jeho prispevok vlastne nie je k teme....je to o nom, o nom, a este raz o nom. Cize ho moze vrazit s malymi obmenami do hociktorej temy, aj do tej o soplikoch ci vymene stickeezov 😒

Uz mu bolo navrhnute, nech si zalozi vlastnu temu a nespamuje ine. Len problem je, ze by mu to asi nikto necital, tie siahodlhe elaboraty mi krizia oci len ked vidim ake su dlhe.

@savanas drž sa, ideš dobrou cestou a nenechaj sa nikým odradiť. To, čo má prísť, príde, aj napriek tomu, že život nie je spravodlivý, no stále je dobrý.