Život u svokrovcov - svokra je mrcha

Ahojte. Potrebovala by som poradiť. Pred pol rokom sa mi narodila dcérka. Priatel bol nezamestnaný a ja som študovala. Teraz už priatel pracuje ale len na dobu určitú má zmluvu, vraj ak by sa niečo stalo tak aby zamestnávateľ nemusel platiť odstupné. Môj problém je ale so svokrou a s bývaním. Keď som porodila išla som bývať ku priatelovi, ktorý ešte žije s rodičmi. Máme vlastnú spálňu a obývačku, všetko ostatné je spoločné. Svokra je tu ako kráľovná domu a patrične to dáva aj najavo. Pred 3 mesiacmi prišla za mnou a poriadne ma zdrbala že sa neviem udomácniť. Pravda je taká že som introvert, v dedine som nepoznala nikoho a žiadnych kamarátov som na blízku nemala. Keď idem do mesta musím sa ponáhľať lebo vždy ma niečim poverí svokra aby som vybavila a iba bežím, ani na to nemám čas aby som skočila ku mamine do práce nie to ešte s kamoškami sa stretnuť. Od tej doby čo ma zdrbala svokrička mám každé ráno hnačky a v poslednom čase aj špatne mi je. Začala som brať Xanax na ukludnenie a žial vrátila som sa potajomky k fajčeniu. Neviem čo to je so mnou ale začala som mať na ňu alurgiu alebo čo, lebo vždy keď ju vidím alebo už len počujem mám strašné nervy. Dcérke už spôsobila aj dvakrát zdravotné problémy, raz ju vyniesla s kočíkom v najväčšom vetre a dostala prievan na oči a teraz ju vybrala z kočíka tak že mala na sebe dupačky z ktorých kvôli cvokom nemala celú nožičku zakrytú a nedala na ňu ani hrubší svetrík tak malá prechladla. Samozrejme buď som bola v škole ale na hodinku v meste a iba susedia mi vraveli že drahá svokrička malú vyniesla v takých podmienkach. Povedala som si dosť!!! No a problem sa tu začína. Chceli by sme sa odsťahovať ale nevieme, kvôli financiám. Už som sa o tom rozprávala aj s priatelom a povedal aby som ešte počkala ale ja nechcem. On totiž nevidí nič iba to že nemusí platiť za nič a že maminka mu urobí všetko možné. Mojej mamine som povedala aby mi pomohla ale ona tiež nemá toľko peňazí aby mi zaplatila byt. Svokrovci zrejme nás ani nechcú z tadialto pustiť. Už som povedala priatelovi že ak sa s nimi neporozprávame tak koncom mesiaca odchádzam s dcérkou. On si myslí že žartujem ale je to tak. Máme málo miesta a zdravotne nás tu to celé ničí a mňa osobne aj psychicky. Má niekto nejaké podobné skúsenosti? Riešil už niekto dačo podobné?