Životné rozhodnutie

@autorka necitala som vsetky komentare a asi ma tu ukamenuju, ale ja ta chapem.
Podla toho co pises, si myslim, ze ti chlapec robi naschval. Mozno citi, ze ho nemas rada, mozno ta ani on nema rad, mozno ziarli.
12 rocny chlapec by uz teda mohol travit cas aj sam, pripadne s kamaratmi.
Podla mna, ked sa narodi babatko, bude to este horsie.
Ale to by mal zakrocit otec....si myslim.
Ja mam o dost mladsie deti a nechodia mi cele dni za zadkom.
Drzim ti palce, nech sa rozhodnes akokolvek.

Podľa mňa tu pomôže jedine - porozprávať sa otvorene s partnerom. Teda netreba mu povedať rovno, že už jeho syna neznesies, ale skôr nahodiť ako tému, že čo ďalej. Napr že ako by partner chcel, aby jeho syn dospieval, akým človekom sa stal... Nejak to nasmerovať napríklad aj na tú samostatnosť, dať si nejaký cieľ, plán ako rodina, rozdeliť si úlohy... Predsalen, už tam nie si na návšteve prvý týždeň... Nehovorím, že "babrať" sa mu do výchovy, ale či už biologická alebo nie, predsalen ste už svojim spôsobom rodina. Hlavne ak jeho syn je stále s ním a nie u matky. Mali by ste mať tým pádom nejaký spoločný plán/cieľ, že čo s jeho synom ku spokojnosti všetkých zúčastnených. Alebo ako radili baby vyššie, možno na začiatok aj psychológ/rodinný poradca pre Teba, možno by Ti dal cenné rady, ako sa syn cíti a ako sa s partnerom otvorené porozprávať o tomto, bez nejakých ranených citov na oboch stranách.

@filipka250 ked je ona zaujata mozno to vidi horsie ako to je.Neviem aku ma predstavu kolko by mal syn komunikovat s otcom a travit cas.Mozno to je uplne normalna situacia len ona to vyhodnocuje ako prilis.Ked nema dieta mozno si myslela, ze 12 r buchne dverami a pride vecer

Aha, takze nakoniec ty si vtrhla chalanovi do zivota a nie on tebe,11r zil s otcom, k mame sem-tam, a teraz si sa k nim nastahovala. Proste si votrelec, neznasas ho a este aj budes mat dieta. Nezavidim.

@luccija ano, vlastne mas pravdu. Ked sa nad tym zamyslim, deti sa napr hraju v izbe, ale dobehnu, ze mami to a to. Rozpravame sa s muzom, tiez do toho ,,vbehnu". Ja to beriem normalne, na nu je to mozno prilis. Plus chlapec v takom citlivom veku, ktovie aku ma povahu, aka je tam vychova....lebo nevie si natriet chlieb s maslom....ked ho ocinko este aj rozmaznal, ,,dakujem pekne".

Ale mas to tazke..nikdy mu nenahradis mamu..a za par rokov uz nebude otcovi pri riti..potom budes mat pokoj...bud silna kvoli babatku..drzim palceky❤️

Ja Ta uplne chapem. Kym si s nimi nezila, nebola si pre chlapca realna hrozba. Tvoj partner mozno neodhadol a podcenil, ako sa bude chlapec spravat ked sa nastahujes. Neviem si ani predstavit ako bude chlapec reagovat, ked sa mu narodi este aj surodenec. 12-14 je presne ta puberta, kedy je dieta este nalepene na rodicoch a prudi a vymedzuje sa a vecne sa potrebuje sporit. Od 15 nastupuje ignore rezim, rodicom sa vyhyba a najradsej ich nevidi. Len ako vydrzis, dovtedy to bude asi peklo. Tazka volba, ktoru Ti vobec nezavidim. A tazko sa radi...

Možno fakt najlepšie riešenie si dieťa nechať a jemu ani nič nehovoriť

@elizabet173 no ktovie..co to je za matku ktora opusti svoje dieta alebo ho necha v starostlivosti otca..bud je karieristka a na syna nema cas alebo flandra ktorej je ukradnuty🤷

@elizabet173 Včera som povedala priateľovi, že potrebujem, kvôli práci mať väčšie súkromie tak na týždeň odídem späť do svojho bytu. Jasne, že bol aj chlapec prítomný pri rozhovore ako vždy. Mala si vidieť ten úsmev, sa potešil, že idem preč. Priateľ ostal prekvapený, ale čo už dnes z práce pôjdem priamo k sebe. Potrebujem si to všetko v hlave "upratať" ďakujem za nestranný pohľad 👍

Kolko mas rokov?
@filipka250 vies kolkym detom v tom veku este pripravuju rodicia chlieb?🙂ked som nemala dieta vsetky ostatne mi prisli otravne, pozadovacne, rozmaznane clovek ma inu optiku na cudzie a vlastne.Moze byt, ze chlapec je nezdravo upnuty nehovorim, ale co s nim?

@luccija Keď to patrilo mne...mám 26

Ano, tebe.A co zvazujes kedy mu povies o dietati?
Skusila si cestu viac sa priblizit k chlapcovi?on ma co robit so svojou pubertou moja dcera bola odporna a nie to este, ked ty si mu "cudzia"
Preco ho nevychovava mama bol tam nejaky problem?vies on nikoho ako istotu okrem toho otca nema skus ho pochopit.Strasne vela zalezi ako prijme surodenca, ako mu to podate a pod....

Ak mas potrebu superit o priazen svojho partnera s jeho synom, znamena to, ze necitis dostatok lasky zo strany svojho partnera. Keby si si bola partnerom ista nerozhodi ta ani polonaha kolegyna v jeho pritomnosti...
Mam pocit, ze vo vasom vztahu si ty ten iniciator. A keby tvoj partner namal zavazky z predchadzajuce vztahu tak by to mohlo byt ok, ale on ich ma. A tiez po 7 rokoch je stale len partner nie manzel...chapem tvoju frustraciu.
Cloveka ale neprinutis, bud to tam je, alebo nie. Ries svoj vztah s partnerom...otehotnenim si vela nevynutis...

@luccija Neviem či mu o tehotenstve poviem. Ja bývam v inom meste, kvôli chlapcovi som sa presťahovala ja k nim...cestujem do a z práce cez 120km kvôli chlapcovi aby som nenarušila jeho rutinu...ja som mala svoje "zvyky" veľa z toho som zrušila, aby som trávila čas aj s chlapcom ako rodina. Lenže bez úspešne, chlapec je čistý anjelik, keď je doma priateľ, ale keď sme ostali niekedy samy...bol drzý ako opica. Tak som sa prestala snažiť. Ohladom jeho mamy veľa toho neviem. Priateľ len vravel, že ona mama nechcela byť, on chcel rodinu tak ju "prehovoril" ona je workoholik

@number19 ja sa vydávať nechcem to, že sme tak dlho spolu mi aj vyhovovalo žili sme si v podstate svoje životy, bolo nám fajn. Tym spoločným bývaním sa veľa zmenilo. Otehotnením si niečo vynútiť? A to by malo aký zmysel? Ja sama neviem čo robiť

Tak ked ti to tak vyhovovalo zit si svoje zivoty, tak to mozes aj nadalej realizovat...aj s babom...mas svoj byt a obcasne sa s partnerom stretnut...a jeho synom...co ti potom vadi?

mala by si mu to proste všetko povedať. ako tehotenstvo by som nezatajovala, mohlo by to všetko zmeniť práveže k lepšiemu. no je to na tebe, ale ak si chcela súperiť s jeho dieťaťom, tak to si myslím, že bol už dopredu prehratý boj

@number19 lebo on by mi to nedovolil. Keď sa dozvie, že som tehotná bude chcieť, aby sme sa zobrali a žili spolu. Ja nu čo poviem, že vieš čo nechcem, lebo asi neznášam tvojho syna??? Tak to by som mu nespravila. Radšej odídem a nech ma neznáša, že som ho opustila

@silvia_pekna ja neviem možno ziarlim, superim jednoducho všetka snaha ktorú som vynaložila aby sme sa s chlapcom zblížili mi príde zbytočná. Chlapec ma stále odmietal a ešte bol na mňa sprostý ale pred otcom je neviniatko

Skus sa na to pozriet inak. Chlapec ma sice 12 rokov ale to nezmamena, ze by nemohol mat nejaku separacnu uzkost. Tiez prežíva to, ze si medzi nich prisla ako novy element, tiez citi, ze ho nemusis. Skus sa zamysliet, ze by to boli tvoje dieta a tvoj partner by mal zase novu priatelku. Najdi na nom tie dobre stranky, venuj sa mu, rozpravaj sa s nim, zober ho na zmrzlinu len ty sama, davaj mu pusu na dobru noc, povedz mu co sa ti nepaci, ked robi. Ked sa budes snazit ty, tak sa bude aj on. Chod sa poradit s detským psychologom ako na niektore otazky. Vysvetli ti myslenie deti a ich reakcie. Je to super vec, ja to odporucam kazdemu, kto nevie pochopit nejake spravanie dietata. Ked je na teba sprostý, tak mu to povedz, ze si to neželas a sadnut si ako rodina a porozpravat sa. Ked je moc sprostý tak by mu jedna mamickovska letela.

Tak ale ak ste s partnerom 7 rokov, tak toho syna poznas od jeho 5 rokov (kedze ma teraz 12). To si si k tomu dietatu nevybudovala vztah?
Mozno si len hormonalna kvoli tehotenstvu?

@number19 My bývame spolu niečo cez rok. Do vtedy sme sa videli s chlapcom keď som prišla k ním na návštevu, raz sme boli cez vikend preč to bol menší. Keď sme sa stretávali tak prevažne samy. Inak ho nechával pri starkych takže, ano až teraz sa naozaj "spoznávame"

A ty s partnerom nekomunikuješ? prečo mu vždy nezreferuješ ako sa mladý choval a čo hovoril? Len raz by povedal, že nejaké jedlo je ako hovno, tak by bolo konfrontácia. Zrejme on teba neznáša viac, a takto ti len robí naprotiveň, aby vás rozdelil. Aj sa mu to darí.

asi je to jednoducho to,ze nedokazes prijat jeho dieta uz od zaciatku,to sa casto stava,ked sa zeny (muzi) zalubia do niekoho s dietatom a na zaklade toho si nahovoria,ze to nie je pre nich problem,ale po tom ako zacnu spolu zit,ich dieta zacne obtazovat...ak si si vybrala muza s dietatom je tvojou povinnostou spravat sa k nemu ako k vlastnemu (nevravim ze to musi byt emocne),a vyhovarat sa teraz na jeho povahu a co vsetko ti na nom vadi...a viem ze to je velmi narocne toto prijat,lenze ty si sa rozhodla dobrovolne mat vztah s muzom,ktory ma dieta....
ak sa narodi vase spolocne uplne zacnes jeho syna neznasat s tymto pristupom a ja len dufam,ze otec sa kvoli tebe na nho nevykasle
ale stale mas sancu zmenit to a prijat a mozete zit spolu dobre,minimalne v hraniciach tolerancie a spravodliveho nakladania (moje dieta a jeho dieta maju narok na to iste)

Len tak odist bez vysvetlenia a zatajit tehotenstvo je zly plan. Treba povedat pravdu. Celu pravdu, lebo tu sa nejedna len o tvoj a partnerov zivot ale aj o zivoty tych 2 deti.
Musis dat partnerovi sancu byt otcom tvojho nenarodeneho dietata. A musis dat sancu svojmu dietatu poznat svojho bio otca. Vies aka velka trauma je to pre dieta ked nikdy nespozna svojho biologickeho rodica? To si ponesie zo sebou na cely zivot.
Vsetko sa ti to zamotalo a dostala si sa do situacie z ktorej nevies najst cestu von bez toho aby nikto netrpel, ale loz a klamstva urobia vsetko ovela horsie.
Partner si ta bude chciet zobrat a zit s tebou ale ty nechces. No tak mu to presne tak na rovinu povedz. Tebe vyhovovalo zit oddelene a stretavat sa bez chlapca... tak mu to tak povedz a najdite kompromis. Mozete zit oddelene ale mat pekny vztah.
Mas problem, tak ho treba riesit, nie pred nim utekat.

Skús dať tomu ešte šancu. Choď na regresnu terapiu a uvidíš, prečo ti tak ten jeho syn veľmi lezie na nervy. Možno pri terapii na niečo prídeš, vyriešis to v sebe. Aby si nezahodila peknú budúcnosť kvôli nejakému pubertiakov, ktorý sa ochvilu osamostatniť a ani tam už nebude...

Ale to bola velka chyba, ze ste boli spolu dlho a s chlapcom ste sa nespoznali.Skor by ste si spravili vztah, ked bol mensi.Ty uvazujes aj nad potratom, alebo len, ze zostanes byvat sama s miminom?
To je jedno ci bude chciet chlap svadbu, spolocne byvanie ty rozhodujes.Lubis vobec toho chlapa?tak mi pripada, ze ani nie.