Zľakla som sa vlastných slov
Prosím vas poradte. Mam dlhodobo tazku situaciu a dnes uz to mna dolahlo a povedala som si pri vesani pradla, ze nech uz umriem a bude pokoj. Podla Vas je to normalne to povedat, alebo je to nejaka diagnoza? Ako mam toho vela a teda naozaj netuzim umriet, ale som si to v nervoch povedala, mam to fakt dosť tazke, som sa zlakla, ze co som to povedala. Len mi neradte antidepresiva. Dakujem za pochopenie.
To ešte ste nie sú samovražedné myšlienky. To by si vedela. To by bola väčšia bolesť. Skús prijať vnutorne svoj život, seba aj svoje starosti.
@slovakboy to ako zistim rozdiel, ci to je vazne az tak? To co pises potom, ze mam prijat svoj zivot, seba a starosti to mam ako spravit? Ide mi vybuchnut hlava co mam starostí a som velmi unavena. Dakujem.
podla mna zbytocne riesis somariny miesto dolezitejsich veci. neviem, ci mas nizke sebavedomie alebo co (na to je tu malo indicii), ale vyrovnany clovek nejde z inymi riesit, ci je normalne, ze si nieco taketo povedal alebo pomyslel.
Nájdi si večer aspoň pol hodinku na seba, lahni si a zhlboka dychaj. Pokus sa minútu na nič nemyslieť. Každý deň minútu. Ak to nejde tak pol minuty a potom viac. Ak ani to nejde tak mysli napríklad na svietiace slniečko alebo na niečo pekne milé. Po čase ti bude lepšie. Vážne by to bolo ak by si vážne myslela na samovraždu. Máš pocit že na to myslíš často?
ale co na tom nie je vlastne normalne? zrejme si len riesila ako uniknut od starosti a toto je jedna z moznosti... teoretickych. to neznamena, ze sa teraz ides zasamovrazdit. ci normalne je mysliet len na ruzove kvetinky a oblaciky v tvare mevedikov? ries radsej podstatu svojich problemov a nie nejake dielcie veci, ktore ti z toho vyplynuli, lebo sa zblaznis. vzdy to bude viest k niecomu dalsiemu predsa
pokial mas nad tym nadhlad, co sa zda ze mas, tak je to ok...clovek si hockedy povie nieco co nemysli uplne doslova
Človek má denne tisícky myšlienok nielen tie pekné🙂táto bola škaredá a preto si sa zlakla.Začína to ísť do negatívneho myslenia veď máš starosti chápem...len dávaj pozor, aby sa to nestupnovalo, aby to nebolo celý deň len zlé myšlienky.Hod to za hlavu a myslí na to, že všetko zle pominie, náhrad to negatívne niecim pozitívnym pozriem si film, uvarím obed...pôjdem von s deťmi ..čím sa viac vyhýbame niektorým myslienkam, tým viac naskakujú ako obsedantna porucha
Slovdkboy dobre píše potrebuješ čas pre seba, kľud ..vaňu, byť sama v izbe a len kľud vypnúť mozog skús si hovoriť autogenny tréning nájdeš na webe, alebo si nájdi nejakú meditáciu na YouTube , ukludnujucu hudbu
Podla mna si nerob z toho ťažkú hlavu. Veď ty vies ze to nemyslíš važne. Aj mne sa pár krát stalo, že som si niečo pomyslela/želala až som sa sama sebe čudovala kde to v tej hlavne vzniklo.
Neboj to neznamena ze si tym privolas nieco negativne Iba si pretazena. Skus si pospat ked sa da. Vsetky starosti raz pominu kazdy mà niekedy blbe obdobie. Pozri si svoj oblubeny film citaj knihy ries co Ta trapi co sa zmenit da a zmier sa stym co sa zmenit neda. Smiech lieci hladaj spolocnost ludi ktori Ta rozosmeju. A smej sa Aj ked mas dovodu plakat. Zijeme len raz nerob si to tazsie nez je treba .
Možno máš pocit, že všetko na teba nejako doľahlo, to aj ja som mala raz také obdobie, keď som sa cítila úplne vyhorená a nevedela som čo robiť, cítila som sa ozaj pod psa, ale to je len obdobie. Nerieš, hoď to za hlavu.
Tak nestresuj sa z toho. Keď to ale v tebe vyvoláva takéto obavy a celkovo máš toho veľa a nedarí sa ti dať sa do pohody kavickami s kamoškou, športom, relaxom pri knihe atď tak by som išla k psychológovi