Zložitý vzťah so synom
Syn je este len prvostupniar a mam pocit, ze sme si akisi vzdialeni. Neviem si najst k nemu cestu. Stale sa vadime aj kvoli somarinam, pri uceni je to najhorsie a tam sa nam vztahy este viac nastrbili. Nemame spolu vela aktivit. On od malicka nebol velmi standardne hrave dieta, je velmi zvlastna povaha. Manzel tvrdi, ze sme rovnaki, preto sa neznesieme. Nechcem, aby to takto ostalo a este viac sa zhorsovalo, ale sama neviem, co mam pre to urobit. Mali ste niektora takyto problem, taketo pocity? Jeho mladsi surodenec je jeho pravy opak. Hrave, vesele dieta, ktore si necha vysvetlit, da sa s nim robit kopec aktivit, ktore neodmieta na rozdiel od statsieho syna, ktory je takyto svojsky uz od narodrnie. Samozrejme, ze lubim obe deti a chcem pre ne len to najlepsie ako kazda matka, ale mam vycitky, ze viac inklinujem k tomu mladsiemu, bezproblemovejsiemu a je mi smutno z toho a mam vycitky z toho. Viete mi nieco poradit, odporucit? (vlastna skusenost, kniha, institucia, osoba, odbornik,....) Dakujem
@jjanulienka panna, ja som vahy, znama bola kvoli takymto problemom s dcerou na hypnozu zameranu na minule zivoty, kto tomu veri je to zaujimave.
Prave preto ako som uz vyssie pisala, jednoducho zatat zuby a mat bozsku trpezlivost, ukazat mu lasku, ze ti moze doverovat atd. atd. atd.
jasne aj rodic je len clovek ktory zlyha, mas aj ty svoje nalady, mizerne dni, jednoducho si tiez len ludska bytost, ktory ma narok robit chyby a ucit sa z nich, ale ty ako rodic musis byt ten oporny bod...
ver mi aj ja som bola taka, ze som v 9-10 rokoch pocuvala az na 200x, tiez frflala, ze co po mne chcu a pod.
ale v dospelosti som na sebe vela pracovala, citala psychologicke knihy, rozpravala som sa s odbornikmi, lebo som velmi skoro zistila, ze nieco nie je v poriadku (aj na zaklade toho, ako som videla, ze sa spravaju napr spoluziackini rodicia)
este napr taka vec... ja mam mladsieho surodenca, ktory bol v detstve extrovertnejsia povaha, a az donedavna bol pre rodicov super, sikovny, neviem ako nadany... no proste ja som bola ta problemova, horsia, s ktorou sa zle vychadzalo a pod...
pritom obaja mame vystudovane vyborne VS a uplatnenie v oboroch s dobrymi mzdami... cize co sa tyka porovnavania, nie je to moc na mieste.
za seba mozem povedat, ze moju rodinu spojilo az moje dieta. inak by nas kontakt bol velmi obmedzeny a videla by som ich mozno na velke sviatky typu Vianoce...
Autorka to akoby si o mojich deťoch rozprávala,7rocny je zvláštna povaha , hnevlivy, neposlúcha ,brat je anjel takých by aj desať vychovala.ale....nikdy som nemala také pocity ako ty že inklinujem viac k mladšiemu.ano vytáča má neskutočne aj sa nahukam ako sova v lese ale strašne ho milujem ❤️.vieš tá decka hlava je taká zvláštna vec ,čo pre nás je banalita pre decka je 8div sveta.u nás sa to správanie zmenilo po príchode brata ,najprv na mne strasne vysel nemohla som ani ma záchod sama ,a paradoxne som sa mu venovala viac ako bábätku doma,teraz opačne mám pocit že náročky robí zle a je na mňa protivny lebo čaká moju reakciu.skus aj keď je to ťažké moooc ,niekedy ignorovať a nevšímať si jeho hnev a namiesto kricania poved ,ľúbim ťa.mozno sa to časom zmení ,ale ver že ťa miluje najviac na svete len to musís ustáť ty sama všetko, veď NATO je mama mamou
ja mam zatial iba rocne dieta, cize neviem ti mozno este dat take rady do vychovy, ale presne suhlasim s tymto, co pise
@lolita555 plne suhlasim... objatie a povedat lubim ta, vzdy zaberie aj ked bude mat zachvat hnevu a nespoluprace ...
ver mi pisem ti to ako osoba, ktora mozno/ asi/ cca tusi cim si tvoj syn prechadza...
a ver mi, ja by som v dospelosti nechcela mat taky vztah so svojim dietatom aky mam ja so svojimi rodicmi
Autorka a keby si prenechala znacnu cast vychovy na otca? Ked on sam zhodnotil ze ste si povahovo blizky,ci by nebolo lepsie na skusku starostlivost o bezne veci prenechat na otca a ty budes v pozadi, pomojkas a tak.Casom uvidite ci je konfliktny s vami dvoma alebo iba pri jednom. Taky pokus ? Nemas co stratit.
@timing tazko realizovatelne, kedze manzel sa pride niekedy domov len vyspat
Ahoj. Velmi velmi odporucam video call s Martinou Vagacovou z Efektivne rodicovstvo. Vysla jej aj kniha Ako prezit rodicovstvo. Za mna uzasna, vnimava a velmi konstruktivna dama, ktora mnohym mamkam z okolia pomohla. Snad aj Tebe. Drzim palec
Skus mat trpezlivost a nevybuchovat. Myslim, ze dieta potrebuje klud a citit oporu a nekonecnu lasku. Uvidis, okolo 12 rokov sa zacne skludnovat (pri vyssie uvedenej podpore od teba a rodiny), pretoze si bude uvedomovat, ze mu zalezi na mienke druhych.
@zuzudrnda ako to funguje? Dohodnem, zajednam nejake online stretnutie/telefonat, popisem problem, ona poradi? Za to sa asi plati, ze?
Na stranke najdes email kontakt. Napises, ze mas zaujem o konzultaciu. P. Vagacova zvykne ponuknut niekolko terminov. Posle vopred link na callmeeting a kecate online. Aj sa vidite. Hodina myslim 33 eur. Ale je to z pohodlia domova a ja ocenujem, ze nehovori omacky, ale prakticke rady a hlavne Ti pomoze pochopit, co a preco preziva syn.
Nás malý mal také zlé obdobie, pomohla len trpezlivosť a viac sa mu venovať. Dovoliť všetko,ak nejde o život a zdravie. Dať mu najavo že je najdôležitejší na svete. Ak sa nechá, mojkat,hladkať,pusinkovat. Potom bude viac prístupný vysvetľovaniu.
To sú tí prvorodení...mávam tiež tieto pocity. Cítim sa občas bezradne, nahnevane, že ma nepočúva, provokuje, presne tak isto pri hrách diriguje alebo zúri a nevie zniesť prehru. Tiež som si hovorila, že k nemu strácam cestu. Môže za to aj mladší súrodenec...
takto dáva najavo svoju frustráciu, že už sa všetko netočí len okolo neho a mama už nemá toľko času ako mala. Pred narodením súrodenca som mu vymýšľala aktivity na každý deň, často som s ním chodila na výlety vlakom, na tvorivé dielničky, múzeá, hrady, hory...teraz sme viac doma a je znudený a nič ho nebaví. Myslím si, že je to len obdobie, ktoré deti pred pubertou mávajú...Pamätám si ako mi kamoška povedala, ako ju dcéra práve v tomto veku zhovadila v cukrárni- povedala jej na celú cukráreň, že je zlá, tlstá mama...hrozne sa hanbila, a teraz aký super vzťah majú...Proste je to také predpubertálne obdobie, kedy si myslí,že všetko môže a skúša hranice a myslím, že treba ísť na to citlivo a nájsť si nejak na seba čas a spoločnú reč...
Moj mladsi je dost tvrdohlavy od malicka...ked zacal chodit do skoly, chcela som sa s nim ucit...ale nedalo sa...stale si mlel len svoje...tak som ho nechala samostatnosti a dobre som urobila...teraz ma 16, od malicka sa uci sam...ked niecomu nerozumie, tak sa pride opytat, inac si riesi vsetko sam...nehanbi sa ist za ucitelom a opytat sa, na opravu znamky, alebo si vybojuje znamku ak ma pocit, ze ma pravdu...oblieka si co chce...vieme sa spolu porozpravat...veci do skoly neriesim, ak dostane zlu znamku, snazi sa ju opravit...vidim, ze je samostatny
@lelab01 presne na toto som myslela, ze je to "syndrom" prvorodenych
no je taka povaha,skus sa s nim nehadat le hrat sa podla jeho pravidiel,ved to je len hra ale ty asi budes rovnaka ked sa musi hrat podla teba.Oblecenie co riesis??Jasne ze mas mensieho radaej lebo je prisposobivejsi,ale za mna to nieje dobre a prosim ta tadsej si najdi cestu k starsiemu ,nekomanduj ho v hre ako si robit tretie dieta,co ak bude mat povahu ako prvy?To by si si urobila dalsie ??To nieje riesenie tobit ai nahradu za starsieho syna.
Nastavuje ti zrkadlo,aj keď sa ti to nepáči a nepripúšťa si to ,chlapec je odrazom tebe samej,presne mas v sebe tie isté vlastnosti ,nepáči sa to ,preto reagujes prudko. Manžel ma pravdu. Inak ale keď budeš k sebe absolútne úprimná,a popracujes ne sebe,odstránia v sebe to co sa ti nelubi na malom,vás vzťah sa zlepší. On nie je nepriateľ,je to tvoj učiteľ...
Pozri si Nevychovu, tam je veľa vecí vysvetlenych. Každopádne kričať a capnut ho, keď píše úlohy? To je absolútne neprípustné, takto si dobrý vzťah nevybudujete. Tvoji rodičia tiež takí boli, keď si písala úlohy? Ja mám druhého syna podobnej povahy, ale teda pri úlohách sa snažím byť trpezlivá, aj keď ma občas ide poraziť. O oblečení sa hádať nechápem, môj si oblečie sám podľa seba, pozrie na teplomer a už vie, čo treba, nechávam mu voľnú ruku. Keď mu je zima, tak nabudúce sa poučí a dá si teplú bundu. Keď sa s ním hráš, tak sa hraj ako chce on. Také jednoduché. Netvar sa, že niečo akože nevieš. Puberta bude náročná, ale neboj, dáme to.
@maj98 dakujem, mam ju, je to skvela kniha, neviem ako ty, ale ja by som si ju potrebovala citat kazdy vecer, aby som si to stale pripominala a chce to neskutocnu koncentraciu a sebadisciplinu, aby som to dodrziavala, ale inak to celkom funguje
Áno je to o cviku. Naučiť sa reagovať primerane. Ja som tiež dosť výbušný typ, často sa nechám uniesť, ale dôležité je to napraviť keď sa to už stane. Tak táto kniha je také moje voditko čo ma drží na uzde aby som si uvedomila ako inak to ešte môžem spraviť. Snažím sa ale nie vždy sa to dá... moje deti ma vedia vytočiť do nepricetna, potom poviem veľa vecí ktoré ma neskôr mrzia. Chcem aby si ma moje deti pamätali ako láskavu a chapavu mamu a nie ako uvrestane tornado s varechou v ruke 🙈 ale už sa lepsim, knihu mám pri posteli a večer keď ľutujem čo som cez deň mohla spraviť lepšie občas do nej pozrem..


@lukina20 to ma mrzi, presne toto by som nechcela dopustit, dakujem za tvoju reakciu a tvoje pocity, ze to mozem vidiet aj z tejto strany. Vzdy som sa chcela vyvarovat tomu, aby som mala iny citovy vztah/pristup alebo ako to nazvat k detom. Uz je to vsak nastrbene a asi sa to bude tazko lepit