Zlý vzťah s bratom

Ahojte baby, už som tu písala raz ,tak možno sa vám to bude zdať povedome..len chcem vedieť či som vyslovene Haklivá a preháňam alebo mám aj právo na to trochu 🤷už neviem
Mám súrodenca, ťažká povaha veľmi , bil má dosť, modrinova som koľko krát išla do školy , flustrovany bol odjakživa,bol mladší ale oveľa silnejší , ok to sme prežili ,naši mu nádržali lebo bol mladší , treba prežiť ..brat je otcova pýcha a dáva to značne najavo .
Lenže my nemáme dobrý vzťah ani teraz spolu,on je tak flustrovany že sa mám lepšie ako on ,že on ma stále dáva dole a by som doslova povedala že má nemá rád ..má svoju rodinu , svoje (krásne a šikovné) deti, kopu problémov , exekúcie , dlhy , fajčí jednu od druhej aj so svojou ženou ..
Stretávame sa len na oslavách, ale strašné sa chová voči mne , a otec mu ešte prihráva...smejú sa na Tom že som lenivá , nechcela som robiť kečup z paradajok domáci , som povedala že si kúpim , toľko ho zas nejeme, a on hneď sa začal smiať že aká som lenivá ,že nič neviem a otec mu pritakaval výsmesne že svojou ženou,som myslela že môj muž to tam už nezvládne ,nechce sa s ním stretat len kvôli našim to robí ..a mne samozrejme.
Popritom som vôbec není lenivá , chodím do práce, robím okolo domu, upratujem stále ,deti sa majú ako v bavlnke ,jeho žena nepracuje, neupratuje , fajčí(nemá na to) , nemajú peniaze a ani to ju nedonúti ísť robiť niečo ..proste hocičo ,nič nejde robiť , aj keď na chleba nebude , nepôjde ,vari raz za týždeň
Aj som sa samozrejme ohradila, prd mi to pomohlo 😏 problém u našich je to že ľutujú tie deti aj mama veľakrát povedala že proste tie deti .
Nechápem čo on má celý život proti mne...je mi to ľúto , mám len jedného súrodenca..delí majetky ešte za života našich , aj jeho žena ktorá na to nemá žiadne právo ,samozrejme preseba , lebo veď sa mám dobre..
Ale my sme s mužom všetko nadobudli svojimi silami, nevidí že úvery treba platiť ale rozčuľuje sa ako sa máme dobré..ale mne nik nedal peniaze že na tu máš kúp si , ale nechápe to.
Ja neviem či sa mám odstrihnúť od neho veľmi mi je to ľúto, keď sa s ním snažím porozprávať tak huci na mňa, uráža sa takže týmto smerom mi radiť ani nemusíte že aby sme sa porozprávali..mám pocit že nikdy nebudeme vychádzať spolu
Len deti spolu vychádzajú a naši ,trvajú na Tom že sa stoj čo stoj musíme stretávať.
Nemôžem sa s ničím pochváliť , lebo idú proti mne ako supy,brat so ženou, niečo poviem , otočia proti nám ..
Muž je samozrejme iná kategória, čakám kedy vybuchne a bude po všetkom..
Ja sa ho snažím nesudit, aj keď si toľko problémov vyrobil že nechápem niekto nestihne za 5zivotov,popritom máme rovnakých rodičov , má svoj život ,nedávam mu najavo že čo mám alebo nemám ..len ma mrzí že hocako od dectva sa môžem snažiť nebudeme vychádzať .
On má hocako douraza ale ja mu nepoviem , že maju taký bordel doma ,že človek sa tam boji ísť , a jeho žena celý deň doma na riti ..proste beriem že ich vec.,