Zlý vzťah s mamou

uztohomamdost
24. nov 2014

ahojte, ani neviem ci potrebujem radu, alebo sa skor len vyrozpravat. Moj vztah s mamou je katastrofa.Vsetko co robim, vsetko co poviem, je zle. Vo vsetkom som len ja ta najhorsia, nikdy sa jej nic nepaci. Mam priatela, planujeme spolocnu buducnost a ona si stale najde nieco, v com by mohla nanho kydat, pritom jej nerobi nic, sprava sa slusne, pomoze ci uz mne, doma alebo mojim rodicom ak treba, ja s nim nemam najmensi problem no moja mama ano, jej vadi ze je nizky (co som aj ja), ze je starsi (9rokov) , ze je z mesta a ja z dediny 😲 no uplne sprostosti. Predtym som mala priatela na ktoreho nadavala tiez, ale tomu rozumiem kedze mal radsej alkohol ako mna. Lenze tento je jeho uplny opak, rozumiem si s nim ako este nikdy s nikym, jeho rodicia ma maju radi, kupuju mi darceky ak mam sviatok, pozyvyaju ma na rodinne oslavy a z jej strany nic. Stale si najde dovod preco nanho nadavat. Mam aj brata no ten je u nej vareny-peceny, jeho frajerky su najlepsie, dokonca mam niekedy pocit ze ich ma radsej ako mna. Stale sa hadame a ked ma nahodou dobru naladu, ze sa chce rozpravat, tak ja som taka znechutena zo vsetkeho ze uz s nou nedokazem prehodit ani zopar slov. Som jednoducho z toho vsetkeho unavena, neviem ako dalej, bola niektora z vas v rovnakej alebo podobnej situacii? Zlepsilo sa to, alebo sa to uz nezmeni nikdy? Mna velmi mrzi, ze nemam s mamou kamaratsky vztah, ako niektore moje kamosky 😖

bonaqa2013
24. nov 2014

Doporučujem odsťahovať sa. Mám tú istú skúsenosť a teraz keď každá býva sama - tak je všetko OK. Žiadne hádky..... Mám 3 dcéry a dúfam, že budeme mať kamarátsky vzťah. Ja som to nezažila. Všetko sa po čase obrátilo proti mne....

uztohomamdost
autor
24. nov 2014

@bonaqa2013 ano, uz to napadlo aj mna, lenze ja popri praci este externe studujem co je dost financne narocne...a s priatelom si planujeme tak o rok postavit dom, dovtedy nemozem velmi vyskakovat ☹

maminuska
24. nov 2014

@uztohomamdost som , bola som a budem vždy " tým " zlým a nevďačným deckom .Žralo ma to roky, zvlášť keď som videla že prístup k mojim súrodencom je lepší , nie ideálny , ale lepší .
Ja ti poradím , len že nereagovať , neriešiť, čo najskôr sa osamostatniť, nevyhľadávať ich spoločnosť , neda´t sa manipulovať . Keď sa mama zas do teba bude navážať len sa usmej a povedz áaale mama 🙂

nanervy_2
24. nov 2014

@uztohomamdost toooz, ako prve mi napadlo, ze mas nacase sa odstahovat. peniaze su peniaze, vztahy su vztahy. najom je veru drahy, nie pre nic za nic byvaju viaceri ludia v jednom byte... z vlastnej i z okolitych skusenosti - po odstahovani sa vztahy lepsia. jednak nemate uz ponorku, jednak ta rodic uz nemoze tak komandovat, jednak obaja prehltnete ovela viac kedze sa nestretavate v kuse a ty mas kam odist.

petruska78
24. nov 2014

neboj, nie si sama. u nas bol 'in' moj brat, nadany, perfektny, sikovny. ja som bola ' hlupejsia, bez nazoru, priposobiva, taka seda myska, co povedal brat bolo svate, napr. mama prisla - deti co mam varit, ja som povedala buchty na pare, brat palacinky a tak boli palacinky. cely zivot sa vo mne niesol pocit ze je vobec skoda mat vlastny nazor, aj tak nikoho nezaujima, co povedal bracha bolo svate. je pravda, ze ja som bola skor otcova, otec vsak zomrel. ked sa mi narodilo druhe dieta, prisla a vzala mi ho z ruk aby vraj mne nespadla. atd. ked som jej nieco povedala este tri krat si to inde overila atd. teraz uz neriesim, kaslem na nu, stretavame sa, pohra s a s detmi, a je klud. co je horsie ze vidim to iste ze robi s nasimi detmi - syn povie co bude ako bude, ako piska tak urobi, ked povie dcerka nieco v podstate ju to ani nezaujima, nema na nich rovny meter, kupuje im hracky, 'spolocne' - ale je to vyslovene chlapcenska tematika, lebo chlapec je nadany a to treba rozvijat, ked cita knizku detom tak ziadne princezny, to co vyberie chlapec, stale dokola.. atd, proste neriesm, uz sa jej to zacia vracat ze dcerka ku nej moc nejde, sem tam ma to zamrzi a myknem plecom, kto chce kam pomozme mu tam.

takze odporucam taktiku - jednym uchom dnu druhym von, snaz s s nou travit co najmenej casu, bud spriatelom a s kudmi co ta respektuju a beru ta taku aka si.

dobromila1111
24. nov 2014

Ako vidím, tak mnoho mám nedá dopustiť na synáčikov..treba odísť, jej to možno dôjde a keď nie, tak čo, nič sa nedeje. Netreba sa trápiť ľuďmi, ktorí za to nestoja. Aj keď je to matka.

jahodka8
24. nov 2014

@maminuska Ja som tiež zažívala a zažívam niečo podobné. Ešte aj výčitky, že prečo nie som chlapec občas. Ja som odišla od našich hned po škole, mama bola nahnevaná vtedy, tiež, že môj priateľ nie je dosť dobrý, každého nápadníka mi okomentovala. Aj teraz stále počúvam komentáre k môjmu oblečeniu, účesu, pochvala od mamy nie je. Síce mi pomáha, kúpi mi darčeky, ale mám dojem, že čím je staršia, tým ju moja prítomnosť a návštevy ešte viac znervoznujú.

uztohomamdost
autor
24. nov 2014

dakujem vam dievcata za vase prispevky...ako som uz pisala, do podnajmu ist nemozem, kedze si plnujeme postavit ten dom, nechceme vrazat peniaze do niecoho co nie je nase..ako vidim, najlepsie bude ignorovat to, aj ked to pojde tazko lebo ja som taka povaha ze mna to trapi ked nanho nadava 😒

bubinko1506
24. nov 2014

v tomto pripade pomoze len odstahovanie - kedze si to momentalne dovolit nemozes, tak jedine, co ti mozem poradit, je ignorovat, neriesit. ak sa potrebujes odventilovat, skus nejaky dynamicky sport, pri ktorom vymlatis nahromadenu energiu, zlost a emocie.
pre moju mamu som tiez ta najhorsia dcera - odisla som z domu hned po strednej, na navstevu chodim mozno tak raz za 1,5 mesiaca. mam svoj vlastny nazor a nezaujim sa o klebety a ohovaranie celej rodiny. moja sestra a brat boli a budu vzdy tie najlepsie deti - na mna si mama spomenie, len ked nieco potrebuje. ☹
neriesim, mam svoj zivot

moncsi1208
24. nov 2014

@uztohomamdost ahoj,ja mam tiez taku situaciu u mamy.ak chces,mozeme o tom pisat v ip...🙂