Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Zmena postoju k životu

hopeja
2. júl 2013

Ahojte, som mamička na materskej dovolenke, mam malu dcerku, ktorej sa nonstop venujem. Mam partnera, ktory mi pomaha ako moze, mozno niekedy menej ako by som chcela, ale ma tazku pracu a tiez byva unaveny, casto chodi na sluzobky. Hlavne je, ze nas ma rad a my s malou mame rady jeho. Co ma trapi, je moj postoj k zivotu, chce to velku zmenu. Som pesimista, ktory vidi skor pohar poloprazdny ako poloplny. V tehotenstve, aj po som dost pribrala, byvam v novom meste, kam som sa prestahovala po svadbe, cize tu riadne nikoho nepoznam, citim sa casto sama, k tomu sa pridali aj problemy s dcerkou, je to dost placlive dietatko a myslim, ze ciastocne mozem zato aj ja, hoci sa snazim ako mozem. Potrebujem so sebou nieco robit, nejako sa nastartovat. Manzel ma ma rad, nevycita mi moje kg, ale uz mu asi lezu na nervy moje caste zmeny nalad, chcem aby aj on bol stastny a to bude asi len vtedy, ked uvidi ze som aj ja. Hladam mamicky v podobnej situacii, aby sme sa vedeli navzajom podporit, povzbudit. ci poradiť si. ďakujem 🙂

maria1989
2. júl 2013

pozerám, že ti nikto ešte nenapísal. v podstate si spokojná, akurát chceš, aby sa z pesimistky stala optimistka? 🙂 to neviem, či sa to podarí... ja som tiež pesimistka, a zdá sa mi, že mi to umožňuje pozerať sa na veci s nadhľadom. nejaká tá nadváha ťa určite trápiť nemusí, a keď to nevadí tvojmu mužovi... môj je tým spokojnejší, čím mám plnšie tvary 🙂 asi som ti nepomohla, ale neviem konkrétne, čo by si so sebou chcela robiť... myslíš, že keď budeš štíhla laň, že ťa to psychicky uspokojí? to nie je pravda, hneď ako začneš s nejakou diétou, budeš ešte nervóznejšia ako si 😉

haslerka27
2. júl 2013

chce to dostat chut tesit sa na nieco,z niecoho.milujes svoje dieta ale zrejme ta dost tazi aj stereotyp ktory prichadza s materskou...niektorym zenam proste tieto jednotvarne dni lezu krkom a chyta ich depka....tiez mavam chvile,kedy sa mi nic nechce,nalady sa striedaju ako anglicke pocasie a pod.vtedy zavolam nasim,ze dojdeme s malou...proste mat vzdy nejaky dovod tesit sa nieco,planovat.teraz sme boli pri mori par dni,cize predtym som venovala svoju energiu nakupom a baleniu- proste tesili sme sa na dovcu.stale si vymyslat vylety,zamestnat mysel,nedat jej prilezitost mysliet na negativne veci.

zuzkanik
2. júl 2013

@hopeja Pred desiatimi rokmi som prezivala to iste. Trojmesacna dcerka, stahovanie do noveho mesta, milujuci a milovany manzel a ocko cele dni v praci, aby nas uzivil. Dcerka placliva, spala iba na prechadzkach v kociku, ziadne kamosky, ziadna pomoc od rodicov ani svokrovcov, lebo este vtedy pracovali. Viem presne, ako sa citis. Moj zlom prisiel s prvou kamoskou, s ktorou som sa zoznamila v poradni. Cez nu prisli dalsie a dalsie kamaratky, bolo s kym chodit na prechadzky, bolo kam chodit na navstevy, bolo s kym pokecat, deti spolu rastli, teraz chodia spolu do skoly - idu uz na druhy stupen!!! Odrazu som si novy domov zamilovala a dnes uz mame druhu dcerku. Kamaratky mi zostali a stale pribudaju dalsie. Manzel sice stale pracuje rovnako ba este viac, ale uz nie som sama. Takze hlavu hore, moja, neboj sa nic, vsetko prejde. Poobzeraj sa, ci nemate rodinne centrum v okoli, kam by si mohla chodit, stretavaj sa s ludmi, nehanbi sa zoznamovat s inymi mamickami. A co sa tyka tych kil navyse, ak ti to tak velmi prekaza, najdi si chvilku casu pre seba, vybehni nikam, vycisti si hlavu, zacvic si... Ja viem, ze sa to lahsie povie, ako vykona, ale funguje to. Som o tom na sto percent presvedcena. Lebo som si tym presla. Drzim palce.

hopeja
autor
2. júl 2013

@maria1989 cele to nie je len o hmotnosti, nechcem byt stihla ako lan, chcem sa len lepsie citit, s vyssou hmotnostou su spojene aj zdravotne problemy, bolesti chrbta, vacsia unavenost...to chcem spravit pre seba, aby som sa lepsie citila...keby to bolo cele len o hmotnosti, bolo by to zvladnutelne

@haslerka27 presne tak, moje dni su dost jednotvarne, chybaju mi blizki ludia, rodina vzdialena kopec kilometrov, bohuzial s cestovanim mame zatial problem, mala dlhsie cesty dost tazko zvlada, tak tam casto ist nemozem bohuzial

@zuzkanik dakujem za podporu, asi vies, ako sa citim...bohuzial mala nespi ani na tych prechadzkach, ona este nevie chodit a vobec nechce byt v kociku, cakam kym zacne chodit a verim, ze sa to zlepsi a bude chodit von radsej...dufam, ze sa tiez dostanem do tej fazy ako ty, nove kamosky a pod., zatial mi to malinka komplikuje, mame to s nou trochu tazsie...von by som si aj vybehla, ale nemam ju kam dat, otecko by sa aj postaral, ale je stale v praci

viera27
3. júl 2013

@hopeja cvicenie. Pomoze ti s postavou, vyplavi endorfiny, pomoze s bolestami chrbta a zdravotnymi problemami, zmeny zdvihnu sebavedomie. POkial k tomu aj zmenis jedalnicek na vacsinu zeleniny (ak si to uz neurobila) tak sa budes citit lahsia a zaroven aj zdravsie budes stravovat dcerku - opakujem, neviem ako sa stravujete, to je len tip pre teba.
Toto je inak bomba http://www.aktin.cz/clanek/1526-30-day-shred-s-...

zuzitko74
3. júl 2013

@hopeja Vieš čo niekedy si proste cieľavedomo musíš rozkázať hľadať vo svojej situácii, to pozitívne. Ano máš trochu náročnejšie dieťa, ale chceli ste ho, milujete ho a je zdravé. Ano, máš pár kíl navyše, ale nie je to neriešiteľná situácia, chce to len čas.Ano, je ti smutno, lebo nemáš priateľov, ale ber to ako príležitosť spoznať nových ľudí. Aj tu na MK s tebou radi pokecáme. Odkiaľ si? Možno si tu nájdeš niekoho aj na reálne stretnutie a priateľstvo.

sharmana
3. júl 2013

@hopeja viem aké je tazké nájsť si v dospelosti kamarátky a ešte aj v cudzom meste... nič nasilu nejde a vždy je to o stretnutí dvoch spriaznených duší, ani stretnutia mamičiek na piesku s deťmi neznamená, že tam nájdeš super kamošku... ja som tak veru nenašla... kočíkovala som o dušu, ale mamičky sa bud rozprávali len tie, čo sa už poznali, alebo sme každá ticho kočíkovali to svoje a bodka... Bratislava je už taká, ludia žijú v anonymite... avšak ja som to nevzdala, kontaktovala som sa aspon telefonicky s kamoškami rozlietanými po celom svete a uvedomila som si, že všetko chce len čas a návrat do práce všetko vráti do starých kolají... mám dobré kolegyne, s ktorými si rozumiem aj mimo práce a tie mi nahrádzajú kamošky, s ktorými som občas, ked pricestujú na SK.. Tiež sme sa prestahovali, vybudovala som si solídne susedské vzťahy, sú tu aj mamičky, ale ja to nesilím, je mi milšie, ked ma niekto zastaví alebo sa porozprávame len tak bez násilných vnútených rodinných stretnutí...
Som dost komunikatívna, vždy sa prihovorím na ihrisku k nejakému dieťatku alebo mamičke či oteckovi, ale nesilím to do ničoho... radšej odchádzam s príjemným pocitom, že som sa s niekým len tak porozprávala... a raz sa môže stať, že niekto zavolá na kávu mna 😉
nevešaj hlavu, na nete je dost takých mamičiek, môžeš si dohodnúť napríklad v časti, kde bývaš nejaké stretko a kočíkovať s niekým... len tak na začiatok, bez ilúzií... určite si nájdeš nejakú spriaznenú dušu.. Podľa mňa toto ti najviac chýba, tie kilá by si lepšie zvládla s nejakou kamoškou s ktorou by ste v kuchyni vykecávali o všetkom možnom...
🙂

sharmana
3. júl 2013

@hopeja jaj a aby som nezabudla, mne pomohli aj internetové kamošky, vytvorili sme si tému, mali sme aj stretnutie a s jednou kočenou sme občas aj kočíkovali 😉

Tu začni písať odpoveď...

Odošli