Zničila som si život
V 50tke musím začať od nuly.Nemám ani svoj byt a toto ma najviac trápi.
Vždy som pracovala za nízku mzdu,mám len učilište takže som pracovala len vo fabrike alebo ako predavačka.Momentálne pracujem ako upratovačka uz druhý mesiac ale nevládzem.Nevládzem upratovať 8 hodín,je to pre mňa vyčerpavájúca práca.2 mesiace ma už bolí neskutočne celé telo.Každý deň prídem narobená a zničená a čaká ma doma bordel.Cez víkendy zase len upratujem byt,periem,varim,pečiem,žehlím,nemám žiaden oddych.Moje deti nechcú s ničím pomáhať,stále majú mobil v ruke.Teraz som chorá,druhý deň mám teploty ale postarať sa o deti a domácnosť musím.A aj keď som chorá deti nepomáhajú.
Po odrátaní napoly účtov,cestovného,obedy v práci,deťom do školy obedy,krúžky,oblečenie mi z výplaty ostáva zopár eur.Niečo mám našetrené ale je to smiešna suma.Neviem ako sa pohnúť ďalej.Ubíja ma takýto život.Chcela by som odísť a mať pokoj.Psychický pokoj.Partner so mnou jedná ako s handrou a to už veĺa rokov.Som zavretá v maličkej izbe už veĺa rokov a ani nevychádzam.Nemožem nič povedať,ak začnem nedokončim ani 1 vetu a už ma vyhadzuje,kričí po mne,fyzicky ma napáda a vulgárne mi nadáva.Vulgárne mi nadáva už veĺa rokov a už mi začína nadávať aj 15 ročný syn keď chcem aby sa učil alebo aby si poupratoval izbu alebo keď mu poviem aby vypol mobil.Tie nadávky su strašné,same piča,jebnutá,debil,včera mi povedal krava jedna prijebaná. Pred pár mesiacmi som deťom povedala že si prenajmem byt a odíndem preč.Syn povedal že on v žiadnom prípade nikam nejde a dcérka povedala že ona so mnou odínde.Syn je v puberte a keďže jeho otec chodí každý deň domov neskoro večer tak by mal byt pre seba,mohol by si robiť čo chce a mohol by hrať hry na mobile koĺko len chce.Odišli by ste od dieťaťa? Nechali by ste ho žiť s jeho otcom ktorý sa o neho nebude nijako starať? Maximálne mu objedná donášku jedla.Alebo by ste ešte tie 3 vydržali pokým bude dospelý? Môj partner je sebec,nikdy mi nepomáhal s deťmi ani s domácnosťou.Má vybudovanú svoju firmu,darí sa mu a domov sa chodí iba vyspať.Deťom sa venuje len v nedele,berie si ich na výlety,ja ostávam doma,nechce aby som s nimi chodila.
Ak odíndem neviem ako to zvládnem zaplatiť si prenájom bytu,stravu a ostatné výdavky.Skončim s dcerkou v 1 izbovom byte aby mi zostalo na stravu ale strava je drahá a z výplaty to neutiahnem,to aby som si našla ešte jednu prácu.Ale v mojom veku ja už nevládzem toĺko robiť a chcem byť aj s dcérkou,čo by to bol za život ani by som ju poriadne nevidela. Bojím sa aby aj dcérka neodišla žiť radšej ku ocovi lebo u neho by jej bolo finačne dobre a pri mne ju čaká chudoba a obmedzovanie.Má 10 rokov ale príde puberta a bude chcieť viac vecí.
Čo by ste mi poradili? Mám žiť ďalej takto ako žijem alebo odísť? Rodičov nemám,mám sestru.Všetko dražie,byty,strava,všetko,obávam sa že z obyčajného platu nevyžijem.A raz keď budem na dochôdku tak to už vôbec neviem ako zaplatím prenájom bytu.Zničila som si celý život a som neskutočne smutná.
Ďakujem za každú radu.
Autorka, čítaš si tu naše príspevky, všetky ti držíme palce, aby si sa cim skor odsťahovala aj s dcérkou od tyrana, aj na tie príspevky na rozdiel od niektorých reaguješ, ale mam silnú intuíciu, že ty nemáš guráž na to, aby si odišla. Vo svojich predstavách áno, tam sa vidíš sama s dcérkou, voľná, bez tyrana, síce s problémami ako ma veľa ľudí, ale konečne bez strachu. Ale predstava je jedna vec a realita druhá. Silno sa zamysli nad tým, či sa konečne rozhybeš a prestaneš snívať, alebo už kvôli dcérke začneš naozaj konať a doťahovať veci do konca. To, že tu napíšeš, aké máš plány, ale zároveň o všetkom pochybuješ, ti absolútne nepomôže. Rozmýšľaj a konaj, nesnívaj. Sny sú pekná vec, aké hlavne tie zrealizované.
@brembo ma nase nicky kazdemu moze napisat sukromnu spravu, ale ten strach kt ma zena, matka, sama a bez podpory rodiny z bohateho a mozno aj vplyvneho tyrana si nevies predstavit. Su na to vsak moznosti, baby pisali, s pravnym poradenstvom, starostlivostou.. tolko turanych zien je, ze by sa autorka cudovala a z jej charakteru sa da vycitit ze by takym zenam dokonca vedela pomoct psychickou podporou, povzbudzovanim. Kto vie..
Normálne j*bni s tymi raňajkami o zem,keď sa mu nepáči,čo si mu pripravila a nevieš vydrzať,aby si mu jedlo nerobila (fakt nechápem,naozaj nie) a strel mu takú facku,že sa mu hlava otoči,zasranovi,keď si dovolí na matku takto otvárať ústa. Potrebuješ okamžitú,cieľenu a intenzívnu pomoc. Si chodiaci štokholmsky syndrom.Neda sa to čítať.Prosim ta rob s tym niečo, rady si tu dostala,najmä v zaujme tvojej dcéry.
No mala by si odísť kvôli sebe,ale najmä kvôli dcére....veď aký vzor dostáva doma...to chces,aby za pár rokov žila,tak ako ty....? Nájde si nejakého blázna a bude si myslieť,že to je vlastne normálne a kľudne sa nechá týrať. Ďalšia vec, máš 50. rokov musíš si zariadiť bývanie, deti vyrastú, odídu z bytu a myslíš,že ten úžasný partner ťa v tom byte len tak nechá? A synovi by si mala ukázať kto si....bolo to treba zastaviť už dávno, už dávno si mu mala streliť...veď musí mať úctu k matke...toto tvoje konanie resp. nekonanie škodí nielen tebe, ale hlavne tvojim deťom... Fakt odíď odtial, zachráň aspoň niečo...
Ja na vašom mieste by som pre začiatok šla do toho centra pre týrané ženy tam vam najlepsie pomozu, poradia vo všetko majú v to prax,ochránia vás, je to utajené bývanie, ubytko je tam pokiaľ viem zadarmo,pomôžu vybaviť veci,skúste zavolať na hocijakú linku pomoci pohľadajte čo máte najbližšie pre začiatok by vám toto asi najviac pomohlo tam je toľko žien s podobným osudom že sa nebudete cítiť sama a je tam aj psychologicka, sociálna pomoc...
Uz je to skoro mesiac stara tema. Ako si na tom?
@katrinka233 veď čítaj, včera písala
Ja by som poslala na hodinu s nejakou dobrou psychologičkou, ktorá ťa posilní. Niekde súkromne, kde nie je treba čakať. Myslím, že teraz už aj veľa robí poradenstvo online. Nepoznám nikoho, to by iní museli dať tip alebo ty niečo nájsť
@autorka milá autorka, očividne si veľmi slušná osoba, keď po tých rokoch nenormalneho spolužitia si stále myslíš, že s otcom tvojich detí môžeš mať korektné vzťahy. O tom pochybujem. Rozhodne si zažiadaj o zverené dcery do svojej opatery, ako ti už písali ženy skôr. Na tie boľavé nohy vyskúšaj nejaký voltaren alebo niečo podobné. A nebuď taká sústredená na poriadok a upratovanie doma. My teraz máme Covid a v obývačke sú už viacmenej barikády. No čo už, raz to upraceme.
Tvoj muz ta ponizuje,nadava ti sprava sa k tebe ako ku handre, tak preco si myslis ze zrazu nejakym zazrakom budete mat korektne vztahy?
Ak si 100% rozhodnuta odist (dufam ze si) tak to nenatahuj. Aj toto moze nepriamo prispievat ku psychickej aj fyzickej vycerpanosti,okrem tej tazkej prace. Je to velky krok v zivote. Aj ja by som bola z toho nervozna.
Aaaale písali sme ti, k otázkam, že ak máš úspory, pracuješ roky, nemáš absencie, tak mesiac pauzy ti na súde neublíži, vôbec. Slušné bývanie pre teba a dcéru, posteľ a kútik pre ňu kt.ma vyčlenený na školskú prípravu, vybavená chladnička jedlom, uvarené v hrnci prípadne, ovocie a zelenina v zásobe postačia pre návštevu koliznej. K tej sme ťa aj posielali aby si si overila možnosti a vyšliapala cestíčku
Tak využi dnešný deň, zapni si fajn hudbu a začni baliť nenápadné veci. V piatok, je 1.
Čítala som všetko, naozaj každý príspevok. Nechcem byt “múdra”, no skúsim napísať aspoň z môjho pohladu. Mám 44rokov, dve malé deti a som tiež nesmierne unavená “zo života” a to nemám ani 10% taký ťažký život ako ty. Takze si nejdem predstaviť čo musíš zažívať.
Unavená si hlavne z toho, že nemáš kvalitný spánok!!! To je základ všetkého. Skús vypnut aspoň v noci keď sa dá. Psychické problémy som mala kvôli práci aj ja. Išla som rovno k psychiatrovi a ten mi napísal na spanie xanax. Ja som inak nevedela celu noc zaspať práve kvôli mojej hlave, čo stále riešila všetko čo ma trápilo.
Skús vyhľadať naozaj odbornú pomoc, chyba tvojmu telu spánok a to je kamen úrazu. Samozrejme že to čo máš doma je další veľký problém. Ten musíš riešiť čím skôr :( odíď prosím od priateľa k tomu 1.4., neodkladaj to. Pomozes veľmi sebe aj dcérke. Ja ti držím silno palce a naozaj tiež pomôžem akokoľvek len budem môcť ak by si potrebovala.
V tej práci skončí ak sa dá, nájdeš si inú. Máš od sestry peniaze, tie postačia na pár týždňov tak, že si aj odložís, bez práce si chvíľku oddychnes, vyspis sa, dáš sa do psychickej aj fyzickej pohody a popri tom si nájdeš niečo lepšie. Nebud niekde, kde opäť len psychicky aj fyzicky trpíš.
1. Napis výpoveď
2. Vybav socialku
3. Presťahujte sa s dcérkou do podnájmu
4. Nájdi si psychologicku pomoc
5. Oddychni si a daj sa do poriadku
6. Nájdi si novú prácu
Tak silno ti držím palce, že si to ani len nevies predstaviť
Ja som plakala keď som čítala ako žijete. Mne to príde ako zo zlého filmu a neverila by som, že take niečo je ešte môžne
Potrebuješ pomoc naozaj, po psychickej stránke jednoznačne. Toto po tak dlhom čase urážanie a nadávok nedáš. Ty si neveríš a potrebuješ si vybudovať opäť v sebe viac sebaistoty ❤️
Aj ja čítam každý príspevok a odchod z prace vidím ako veľmi nešťastné riešenie. Nie pred súdom, nie teraz. Veľmi múdro si autorka napísala, že práca je teraz dôležitá, skúšobnú dobu by som neriešila. Súd bude vidieť, že sa snažíš, že si prácu zmenila za lepšiu. Aby sa naozaj nestalo, že súd pridelí deti otcovi, lebo nebudeš mať prácu. Ja by som určite neodišla, skôr sa snažila nájsť spôsob oddychu aký taký v rámci možností. A potom sa už bude dat robiť viac.
Sud bude zaujímať ci máš z čoho platiť nájom, nie par pomarančov v miske, a jogurty v chladničke. Či budeš mať pre dcéru peniaze na cestovné do školy, či budeš mať z čoho platiť elektriku, či nepijes a pod. Ako nezamestnaná moc veľký dojem nezanechas.
Už napíšem len poslednú vec. Nechápem ako si niektoré ženy môžu myslieť, že ked dáš teraz výpoveď, vyložíš si nohy na stôl a budeš oddychovať, tak si oddýchneš. Veď ten pocit každý večer, že nemáš prácu, tie otázky, ako vás ako žena samoživiteľka uživíš ťa pripravia aj o posledné možnosti spánku. A možno aj o rozum. Ten pocit, čo ak si nenájdeš prácu, čo ďalej, bude ťa to deň čo deň zožierať, a bude to peklo. Viem o čom píšem. Peniaze od sestry si nechaj na rezervu, pokazí sa práčka, budeš PN, atď.... psychika je sviňa, sama to vieš. U nás v dedine sú 3 veľké závody. Robí v nich 85% ľudí z dediny, v každom zamestnavaju okolo 700 ľudí. Ženy tam robia celý život, a sú spokojné. Nikto nevraví, že to je ľahké, ale majú načas výplatu, nárok na PN, majú príplatky atď. Každá zmena práce si zo začiatku vyžaduje zaučenie, naučenie sa systému, ale keď ti cinknú peniaze na účet každý mesiac, tomuto pocitu sa nevyrovná nič. Pracovné topánky sa nosia aj v Tescu, aj tam si celý deň na nohách a aj z Tesca dokážu šialene bolieť nohy. Sudcovi budeš darmo hovoriť, že si unavená a preto si odišla z práce, lebo oddychuješ. A on ti povie, no aj ja som unavená, unavený, ale do práce musím chodiť a viete prečo? Lebo musím platiť účty. Fakt z tej práce neodchádzaj, takmer určite by si to ľutovala a kľudne sa može stať, že potom vezmeš akúkoľvek podradnú a zle platenú prácu, lebo už nebude iná možnosť. Dúfam, že ostaneš pri tom rozumnom názore, ktorý máš.
Ja nejak neverim ze ti sestra dala $ ak dala tak velmi malo. Ona ti mala vyplatit polku bytu z toho by si mala €€€€ na roky podnajmu minimalne uz by si bola prec. Stale len odindem neodindem. Uz ma irituje toto nespisovne slovo o to viac ked viem ze neodides. Ty sa nechas vsetkymi prevalcovat sestrou muzom a este aj synom ! A to posledne je najhorsie vychovavas z neho rovnakeho chrapuna ako je jeho otec .. o par rokov tu bude jeho zena pisat aky je k nej hnusny a ze je psychopat ako bol jeho otec co utrapil matku.
Ja napríklad považujem za chybu, že si sa vzdala pozície predtým. Viem, šla si kvôli peniazom. Ale šak sestra ti mala požičať/vyplatiť väčší obnos peňazí. Takze by si pracovala za minimálku (+ používať rezervu od sestry), ALE - mala by si dostatok času odviesť dieťa ráno a prísť poň poobede ku škole - a toto bude súd zaujímať. Kto sa bude starať o dieťa keď budeš mat poobednú alebo nočnú ? Viem, že nie je najmenšia ale takéto otázky ti súd bude dávať.
Čiže môj názor - nedávať výpoveď, kým nenájdeš lepšiu prácu, ale nie lepšiu platovo ale časovo. Samozrejme ti prajem aj platovo lepšiu.
A tiež mám pocit, že sestra ti nič nedala. A o tom podnájme sa vyjadruješ tak neurčito, či vydržať alebo ísť?? .. šak do pekla, je 27.3. o takomto čase už musíš mat podpísanú zmluvu a zloženú kauciu… čiže podľa mňa nehovoríš úplne pravdu. Prepáč.
Ja nerozumiem ako ti je vyhodne žit s mužom, ked ti nedava peniaze vsetko platiš na pol, plus mu a synovi robis upratovačku..Rob upratovačku inym domacnostiam za peniaze..A čo sa dcery tyka, ked som mala 10, sama som chodila na kružky, nikto ma nevodil za ručičku, sama som sa učila.Neviem či je nevyhnutne, aby si jej 24h/ denne stala za zadkom...A čo sa peňazi tyka popri zamestnani rob fušky, upratuj niekomu alebo ši, mas užasnu vyhodu, že si vyučena.Len ked si furt unavena..Chod do stanku so šiškami predavat, ako som ti radila, sediš na ritke a sem tam daš do sačku šišku, nablokuješ 0.90centov a daš do kasy.To hadam aj bez školy zvladneš, len furt ta ista pesnička, nič sa neda, nič nejde... ja už ďalej nebudem riešiť, ako si ustelieš, tak budeš spať a tvoj osud je vo tvojich rukach..
Čo si nenormalna? Samozrejme rezignacia a všade pritomne vyhovorky, prečo musiš ostať..Ty si v akej rodine vyrastala, ze vlastneho syna sa bojiš? Ja keby som tam vlietla tak mu zuby vyrazim.Ked si predstavim, ako som milovala moju matku viac ako svoj život od malička a niekto by si nechal robit full servis a potom ju častoval ako kus hovna, žeby som to dovolila? Prečo robiš zo seba dobrovolne otroka? Bojiš sa muža bije ta syn je hovado a ty len špekuluješ ako s nimi ostať.Najvacšim nepriatelom si ty sama sebe, tak im rob naďalej sluhu fackovacieho panaka a potom sa sťazuj na smrtelnej posteli aky kruty osud bol k Tebe.Tu ti XY dievčat ponuklo pomoc či umyt okna, či poslať peniaze, či sa stretnut osobne či ťa psychicky podporit ci presťahovat..Ty si všetko s usmevom odmietla, ja som Ti pisala do diskusie asi 15 x, čo je moj osobny rekord, vačšinou 3x a dosť aj 4x sa mi zdá veĺa, venujem ti čas, sucit, podporu.. a ty tu len fnukaš, ĺutuješ sa a nakoniec zahlásiš, že však doma to nie je take zle 5 mesiacov ešte vydržiš...a potom pol roka, rok ešte 5 do dóchodku a zomrieš ako ubita, zničena dušička predčasne, čo ťa ti dvaja hulváti privedu do hrobu a ani nakoniec na tvoj pohreb nepridu a vóbec by som sa nečudovala, keby si nas oklamala a sestra ti nedala nijake peniaze..Všetko ta boli, nic sa neda, nič nejde, tajiš svojui dentitu pritom by ti barskto mohol pomôcť, a nakoniec zistime, že maš štokholsky syndrom a si na svojom mučitelovi zavisla.A aky priklad davaš dcére, že aj s ňou muži budu ako s handrou jednat, to ani nemusím hovoriť...