Zúfalstvo a izolácia: Ako ďalej žiť?

Chod k psychológovia, ten ti pomôže. Možno ti chyba otec, možno si bola ako mladá zahltena starostlivosťou o sestru, a tak nemala svoje detstvo, to všetko môže mať vplyv na tvoju psychiku a on ti pomôže to spravovať

Milá autorka.
Ak chces s niekým naozaj normálne pokecať a poradiť tak ti radím prestať písať ako z knihy.
Toto je ako nejaký prológ z knihy od Pronskej a nie príspevok utrapenej ženy.Taky fake pocit z toho ide že až.
Podľa mňa troll a len sa autorka snaží presvedčiť,či jej snaha o nejaké ,, písanie'' má svoj efekt

Ano, mam dieta, mam pracu, mam domov, manzela, kamaratov a reltivne dobre zdravie, zijucich rodicov a surodencov, s ktorymi mam super vztah. Takze ano, som spokojna a stastna.
Nie kazdy ma rovnaku startovaciu ciaru, niekto to ma v zivote tazsie skrz tragedie, choroby a generacnu chudobu ale kazdy moze byt stastny.

Ja som to všetko spracovala po rokoch ale serie ma najviac že viac menej to čo som mala ja v detstve co chvíľa budem mať aj ja 😩 psychológa by som vyhľadala, ale popravde ? ....Nemám na tie sedenia 🫥 radšej tie € dám dcérke alebo do rozpočtu 😔.... úplne nanič pocit, veľa založených tém som videla kde sa ženy sťažujú že sú dlhé roky s partnermi, na krku dlhy, deti, popritom rodina ziadny záujem... atď atď ... neviem čo sa to robí vo všeobecnosti... asi sme všetky ženy len si povedali, bude dobre, nejako bude ...

@majlo1234 tak potom som rada s tebou ..ano každý to máme inak, začiname inde 🙂 len to že niekedy to nejde podľa predstáv 🙄

píšeš strašne chaoticky.

Ja som to všetko spracovala po rokoch ale serie ma najviac že viac menej to čo som mala ja v detstve co chvíľa budem mať aj ja 😩

Ako tejto vete vôbec nerozumiem .

Ja nechápem tvojmu príspevku. Čo ti vlastne chýba? Smrti sa bojí väčšia časť ľudí, bez jedného rodiča vyrastá tiež čoraz viac detí. Máš zdravé deti? Máš strechu nad hlavou a čo do úst? Ak si odpovedala áno, tak máš "všetko ". Podľa mňa trpíš depresiou

@doriiis super ze toto vnimaš takto... áno kedysi som zvykla písať, prečítalaa som toho veľa ...ale neskúšam tu nič nanikoho ako "no nech napíšu či ich to zaujme" jednoducho tak to prišlo a keby to píšem vsetko v kope tak ani mne samej by sa to nechcelo pisat, a nieto ešte čítať ...možno by som dostala diss zato že je to nakope a nedava zmysel... začala som od zaciatku ako som to mala v detstve aby ste pochopili že niesom žiadna "citlivka" čo všetko rozhádže ... že či si nedomýšlam... že to preháňam ... atď ... nič inšie v tom nebolo len som chcela rýchlejsie zo seba dostat ťažobu

@subartic a je to tu 🙂 presne o tomto som pisala uz vyssie 🙂 ...

Budu aj dalsie casti? 🫣 Ja len ked pises, ze cast 1 ...

Mala by si navstivit lekara. Ktori ti pomoze. Lutovat peniaze, ktore ti vedia zlepsit kvalitu zivota, ked sa nevies preniest cez minulost, je hlupost. KEd budes v pohode aj ty aj tvoje deit budu mat zivot lepsi a lahsi,
Vela z nas malo tazke detstvo, vela vyrastalo v nekompletnej rodine,alebo s nie prave super nevlastnymi rodicmi, vela ma aj tazky zivot potom, vela nas streli zle vztahy, choroby... treba pochopit jedno: ty si strojcom svojho stastia a to co sa stalo kedysi v minulosti, neovplyvnis, nezmenis. Mozes to prestat riesit dookola, vyhovarat sa na to a riesit to napr. aby tebe a tvojim detom bolo lepsie. Nezacyklit sa do neustaleho lutovania sa, vytahoavnia minulosti a cakania toho "najhorsieho". KEd sa trochu zlepsi situacia, ludi zvyknu prestat pozerat na svet realisticky a robia proste sproste rozhodnutia. Napr. pri partneroch, trochu tutuli mutuli a uz je svet ruzovy a prave toto dokaze zivot otocit na ruby...
Nie ze NIEKEDY nejde zivot podla predstav, VACSINOU nejdu veci podla predstav, ale musime sa prisposobit..

Keby si traumy z detstva mala prekonané nepísala by si o nich. A prepáč ale ak si bola takáto labilná aj pred deťmi bolo treba s tým niečo robiť už vtedy. Hormónmi sa tvoje stavy len zhoršia. Nemám deti, muža ani prácu ale ani depresiu, čo si myslím že máš ty. Proste žijem ako príde.

Ani úvodný príspevok nedáva zmysel autorka

Vôbec niesi realista, ale pesimista. Maš muža, máš dcéru a ďalšie dieťa čakáš, maš strechu nad hlavou, máš, čo jesť a ak spravne chápem, že si v 30tt¿¿ Vždy si takto rozmýšlala? Možno je to vplyvom tehotenskych hormonov, možno trpiš depresiami, takže, čim skôr by som to riešila!
V dnešnej dobe nie je ľahko žiť, a nie je ľahké absolútne nič. K ceste úspechu sa musiš dostať sama, ale pesimistickými myšlienkami sotva.
Venuj sa rodine, muž by ti mal byť podporou, dcéra (deti) oporou, záchytným bodom v ťažkých chvíľach... to aku si mala minulosť nezmeníš, nezabudneš, budeš si to niesť za sebou, ALE MÔŽEŠ ZMENIŤ STALE PRITOMNOSŤ A BUDÚCNOSŤ. Začni od seba, začni so svojou psychikou niečo robiť, písanie nikdy nie je na škodu, aj keď tu čokolvek napíše niekto, je ťažke veriť. Ale daj zo seba von všetku ťažobu, uľaví sa, ozaj skús toho psychológa, sú aj takí, kde nemusíš platiť za sedenia, maš to preplacane poisťovňou, skúš IPEČKO, tam sú veľmi šikovní ľudia, čo vedia poradiť, alebo aspoň vypočuť ("písaním").

1. Chaoticky napísané, bodaj by som bola jediná, čo tomu nechápe
2. Nemáš nikoho, ale veď máš dcéru, nie?
2. Nikto není dokonalý, taký človek na svete neexistuje
4. Ty si si nastavila hlavu tak, že vidíš len všetko zlé
5. Psychológ je zdarma

Píšeš, že si realistka ... tak si to ešte raz po sebe prečítaj ... očividne si "realistka" ... nerev a začni so svojím "na hovno" (aj keď mne sa nezdá) životom niečo robiť ... kde je vôľa, tam je cesta ... a nie uzavrieť to tým, že euráče sa psychológa dáš radšej dcére ... no tak daj ... a potom nerev a nevypisuj ďalších 200. častí o tom, aký "na hovno" život máš.

Píšeš že si 30tt ... ako funguje partner? Máš jeho podporu? Vie o týchto tvojich stavoch mysle?
Na tvojom mieste by som išla za psychiatrom. Hneď a čo najskôr. Nastavi ti liečbu, nestoji to za to aby si sa takto trapila a bola nestastna. Niekedy ten mozog naozaj zle vyhodnocuje čo sa okolo človeka deje a dava mu signaly že nema kam ujsť, nevie ako žiť, pitva sa v minulosti, chce ju spracovať ale sam to nedokaže, ma pocit že sa na neho všetko vali, nevladze ani rozmyslat ani riesit... lieky tu chemiu vedia upravit. A k tomu aj psycholog, dobry psycholog ta zase prevedie cez vsetky tvoje strachy a uzkosti. A kym sa dostanes na pevnu podu tak ti pomozu lieky. Drzim palce.

@domka222 to mi je jasne že mám depku, to mi nemusíš písať. Ja som sa vyššie pýtala či ste sťastne vo svojom živote a naozaj fakt tak echt ... nie ako píšeš že más strechu jedlo deti zdravé máš vsetko -toto je len typ toho,že každá z nás si povedala "je to dobre, takto to má byť"
No ja niesom spokojná.... naštastie mám zdravé dieťa, dúfam, že aj druhé bude ... ja som mala aj mám nárocné tehotenstvo, teraz mám uplnr iné veci ako pri prvej iné príznaky iná nalada no všetko.... 🙂
K tomu riešenie problémov okolo domácnosti, financii, prace (pracujem stale aj ked som tehu no len cez vikendy ako brigádne -iná práca ako z ktorej som mala prvu MD) to má aspoň 50% domacnosti každy z nás ....

Ale ....

Máte náročne dieťa naozaj že keď nieje po ňom je zle? Nehádže sa o zem, to nie, ale kričať teda vie... mňa to nesmierne vytáča keď si nedá povedať, utíšiť... učim ju, venujem sa jej inak ako jej st.rodičia, a jej otec...
Síce sa snou neblaznim a neviem čo no viem že ma má rada tak isto ako aj ju ... učím ju čo môže, nemôže, či môže kričať a prečo nemôže udávam jej dôvody ... učila som ju zvieratká, časti tela avsetko ostatne (l3n aby ste nevraveli že som hrozná matka ktorá sa jej nevenuje ...venujem ale inak)

Pride k starým rodičom, nechajú ju hrať sa s pc klavesnicou, (dali jej staršie) trhať veci, papiere, maľovať si (to robí aj doma, dlho ju to veľmi nezamestná, máme aj steny popísané, ona postielku a tak ako bežne inde s inými detmi) atď...nechajú ju zdvihnúť ruku nanich a nijak jrj nepovefia že take sa nesmie a prečo ... nakoniec to skúsa doma a schytám ja ... a vsetko to zacne ....ako psychiatria ...

Ja nervava, priateľ detto, ona plače .... mňa zacne boliet brucho,trdnúť, alebo zo stresu už dobre ze nie zvraciam...

Ja sa rychlo ukludnim, malo krát ma naozaj že vytoči niečo tak že musím kričať.... no priatrľ ...ten vie hundrať esté hodinu potom ...

Po hadke príde, že zato môžem ja... a moja neschopnosť, že sa jej nevenujem... alebo že tukam do mobilu (teraz tukám kým nepríde z roboty) ale nevidi dovody ťukania do mobilu (hladam si tlaciva čo treba vybavit pred pôrodom, kqm vsade íst, čitam prispevky ... a tým sa aj učím ... nemám mamu pri sebe, nemá zaujem o vnučku ani o mňa, nikdy som sa nespoliehala na jej rady... a pomoc... vzdy som sa radsej pýtala znamych alebo tu)
Nejaky cas som si pisala s matkami v skupine... začalo mu aj to vadiť, že mu vravím len vkuse o pixxch a picxvinach druhych ktore ho vobec nezaujimaju... ale ja nemam čo snim rozobersť.... rodinu nemam....kamaratky zname nemam.... do prace nechodim kedze som pred dalsou MD .... (reťazovka) ... ale keď on má niečo v robote (niektorých kolegov poznám, niektorých zas nie) ale vypočujem si ho...nepoviem mu nezaujima to ... daj mi pokoj ....

A všetko okolo tochto mojho prispevku je to, že asi už mam toxický vztah... nechcem aby kričal, keď mu to poviem ked je kludný tak hneď to otáca voči mne, ja zato môžem, a prečo kričim atď... vadí mi keď kriči hlavne keď sme niekde vonku pred ludmi... cítim sa ako pes... doslova... alebo pred dcérkou (toto som mala aj ja tak isto, preto to že coskoro také budrm mať aj ja)

Nieco od neho chcem, no nespravi to hneď alebo vôbec, čakám na to aj týzdeň aj dlhšie ... hlavne keď to spravím ja že niečo nespravím tak ako povir alebo hneď tak už je zle... hádze vecami, bucha dvermi.... včera zato že som nešla večeriať (lebo som bola nervozna a nezvladla by som jesť, kedže predtym chvilku sme sq hadali kvoli malej a to že ja som odisla z izby a on si nemohol od nej vklude spraviť papiere,ktore som uz prizvukovala niekolko xxx krat aby si spravil poriadok v nich) a on varil a nabral aj mne, tak už bolo zle nakoniec rozbitý tanier v drese aj s jedlom a vyhadzqnq chladnička lebo sa napchavam len sprostostami (predtym ako on varil, som zjedla chrumky) ....vyhodil jogurty atd... a že on od terqz už nevarí.... a že možeme byť hladné celý deň...a keď sa nam nepači možeme ist ....pytala som sa ho ako to mysli... nedal mi ziadnu priamu odpoved... takze chcem aby navstivil psychologa on... a mozno potom ja ... nieje to 1x co sa stalo taketo a nie len jedna situacia... vyhrazky, citove, ze mi nenecha malu atd ... musim uz ist

Potrebuješ jednoznačne psychologa, vyrozprávať sa. Naozaj nemáš nikoho z rodiny, rodičov, súrodencov, nejakú tetu? Lebo celý problém bude vzťah, v ktorom si. Lenže ako tehotná s malým 2-ročným dieťaťom to nebudeš mať ľahké, ak by si chcela odísť. Jedine potom nejaký azylový dom kontaktovať, ale určite skús toho psychologa, niekoľko sedení máš zadarmo cez obvodného lekára.

Ja mam iba jednu otazku...PRECO cakas druhe dieta, ked mas taketo pocity a myslienky? Nemam pocit, ze by to bolo nieco, co by ta konecne spravilo stastou a neskutocne naplnalo, skor si myslim opak. Ja som sa na materskej velmi nenasla, milujem svoje dieta, ale viem, ze druhe uz nechcem aj kvoli tomu, ze si matersku a rodicovsku neuzivam tak, ako som si to predstavovala. Nebudem mat preto druhe dieta iba s presvedcenia, ze vsak nech ma surodenca, lebo som chcela vzdy dve a pod.... A nie, nie som vzdy echt stastna, pochybujem, ze taky clovek existuje ak aj ano, tak so to iba naivne nahovara (lebo ma taku povahu "slniecka"), ale nerobim si zbytocne na ukor, aby som si stazovala situaciu, napr. dalsim dietatom.

o čom si písala vyšššie ,, Jednoducho nerozumiem tovjmu slovnému prejavu . Môžeš mi ozrejmiť tú vetu aby som ti porozumela ?

Autorka, druhú časť sem už prosím ťa nedávaj 😏

Psychiatra potrebujete všetci očividne.

aaa takze vlastne problem nie je to, o com je tento siahodlhy zbytocny uvod, ale ze tvoj chlap je debil. nuz, kazdy robi rozhodnutie v zivote, zmenu mas len vo svojich rukach. a realisticky pohlad asi tazko mas na vec, ked mas doma debila a miesto toho, aby si si dala sama svoj zivot na poriadok si s nim spravis dve deti. asi sama tusis, ze to nebude prechadzka ruzovym sadom, situaciu zmenit. psycholog ti moze pomoct a ukazat cestu, ale prejst po nej aj tak budes musiet sama.

Načo taky dlhy príspevok.. Rozpísané zbytočnosti.. Štýlom ze ani srnka netusi..kde je problém..
Až v posl odpovedi napíšeš ze problém je tvoj blbý partner, ktorého sa tak bojíš, že keď má prísť z prace, pre pokoj, odložís telefón.. Načo s takým ďalšie dieťa?
Veľa možností nemáš, iba súchat nohami a dúfať ze dieťa to možno zmení.. Ostaň pri dvoch.. V žiadnom prípade tretie, štvrté.. Budú trpieť..

Nemas rodinu ale dieta a druhe v pekaci su co?

Chces opustit rodinu ci co sa ma diat? Nechapem preco di labilne osoby zriaduju "rodinu"..

Uz docitavam, ze problem je chlap, to je take slovenske

Pardon,ale žien ako si ty autorka mi nikdy nebude ľúto.

On navarí, ty nezjes, tak hodí tanier tak ze ho rozbije?
K čomu do takýchto sraciek ideš priviesť ďalšie dieťa? Nech máte do budúcna väčšie obecenstvo na vaše vystupy?

@doriiis je to kruté ale z časti si za to môžu ženy.. Ze zo strachu chujovi prepáčia všetko a potom sa ľutujú ako ich nebaví žiť..