Ako prežiť svadbu ako hosť?
Neviem či má pochopíte ale ja som človek ktorý veľmi zle znáša pozornosť. Už keď som mala v škole predstaviť sa pred tabuľou a to som bola už na výške, tak dni predtým som mala stresy z toho...
Viem že na svadbe je podstatná nevesta a že som tam všetkým ukradnutá ale bola som už príbuznému na jednej svadbe a citila som sa tam hrozne zle. Nenávidíme tancovanie, neviem tancovať a vždy som to nenávidela. Keďže som bola v brutálnom strese, stávali sa mi tam trapasy, mdlo pred očami, strach, ... Cestou domov v aute som sa cítila ako väzeň ktorého prepustili na slobode. Odvtedy som si povedala že na svadbu už nikdy. Avšak nečakane sa vydáva moja sestra za pol roka. (To predtým bola sesternica s ktorou sa ani nevidame nemusela som ísť a predsa ma presvedčili doteraz to ľutujem zbytočné stresy). Nemôžem odmietnuť sestru. Vie o monich stavoch a povedala že tam môžem len sedieť ale ja viem že nemôžem, je to tak nie? Všetci predsa potom idú tancovať, aj všetci spolu že vláčik a také blbosti. Sudiac podľa tej minulej svadby. Čo si o tom myslíte, bolo by blbé len tak tam sedieť so starými ľuďmi či by som bola za podivina? Neviem ani partnera ani takú kamarátku ktorá by šla. Neviem čo robiť, mám depresie, bola som u psychiatra, mávam lepšie stavy a horšie. Takýto veľký stres to spúšťa a hoci je to banalnost, pre mňa je to naozaj hrôzostrašný pocit nemôžem za to. Najradšej by som tam nešla ale sestre to asi neurobím.
Stručné zhrnutie
- Na svadbe nie je povinnosť tancovať; hosť môže celý čas sedieť, presúvať sa do exteriéru na čerstvý vzduch alebo sa pripojiť k malej skupinke hosťov, ktorí tiež netancujú.
- Praktické taktiky na zvládnutie stresu na svadbe zahŕňajú vopred požiadať rodičov, aby vás neposielali do tanca, pripraviť si výhovorky (pomoc s výslužkami, prezliekaním), ponúknuť fotografovanie alebo stráženie detí a počas večera sa vytrácať na terasu či na WC.
- Diskusia odporučila riešiť silnejšie úzkostné stavy odbornou pomocou: psychológ, psychiatrička/psychiater a psychoterapia; niektoré príspevky tiež spomínali krátkodobé farmakologické riešenia vrátane benzodiazepínov a konkrétneho názvu lieku Lexaurin ako núdzovej pomoci.
Najčastejšie otázky
Q: Je na svadbe povinné tancovať?
A: Nie, tancovanie nie je povinné; v diskusii viacerí uviedli, že na mnohých svadbách zostane časť hostí sedieť, chodiť von na terasu alebo sa baviť pri stole a nikto ich za to nekritizuje.
Q: Ako slušne odmietnuť pozvanie do tanca?
A: Krátke, jasné formulácie typu „ďakujem, teraz nie“ alebo „ja netancujem“ boli odporúčané opakovane; odporúčalo sa tiež vopred informovať rodičov, aby vás neposielali do tanca.
Q: Aké konkrétne taktiky použiť, keď sa cítim úzkostne počas svadby?
A: Odporúčané taktiky zahŕňali: presunúť sa na terasu alebo do dvoru, ísť k candy baru, ísť na WC alebo za hosťami, predstierať drobnú bolesť (napr. obviazať členok) ako výhovorku, alebo ponúknuť pomoc pri organizácii či fotografovaní.
Q: Pomôže mi psychológ alebo psychiatrička pred svadbou?
A: Viacerí účastníci odporúčali konzultáciu s psychológom alebo psychiatrom a dlhodobejšiu psychoterapiu; niektoré príspevky spomínali, že pol roka môže byť dostatočný čas na začatie terapie pred plánovanou udalosťou.
Q: Sú lieky na úzkosť odporúčané pre núdzové použitie na svadbe?
A: V diskusii niektorí navrhovali benzodiazepíny na núdzové použitie a konkrétne spomenuli Lexaurin; zároveň boli odporúčania rozporuplné a niektorí varovali, že lieky maskujú problém a treba riešiť príčinu s odborníkom.
Q: Ako sa vyhnúť tomu, aby som na svadbe vyzeral/a „divne“, keď netancujem?
A: Viacerí odporúčali aktívne vyhľadať konverzácie s inými hosťami, ponúknuť pomoc pri deťoch alebo fotografovaní, prechádzať sa po exteriéri a mať v ruke drink, aby sedieť nevyzeralo ako „kyslá uhorka“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nie je povinnosť tancovať na svadbe; sedieť alebo tráviť čas mimo parketu je akceptovateľné správanie.
- Praktické stratégie zahŕňajú vopred informovať rodinu, mať pripravené výhovorky a nájsť si alternatívne aktivity (fotografovanie, staranie sa o deti, vonku na terase).
Sporné názory
- Jedna skupina odporúča absolvovať tanecné kurzy a aktívne sa učiť tancovať ako spôsob zvýšenia sebavedomia, zatiaľ čo druhá skupina tvrdí, že nenávisť k tancu nie je len otázkou techniky a učenie nemusí byť potrebné.
- Niektorí radia krátkodobé farmakologické riešenia (benzodiazepíny, Lexaurin) na zvládnutie úzkosti v konkrétnej situácii; iní odporúčajú prioritizovať dlhodobú psychoterapiu a vyhýbať sa „maskovaniu“ problému liekmi.
Otvorené otázky
- Aký je pomer prínosu k riziku pri jednorazovom použití benzodiazepínov alebo Lexaurinu pre zvládnutie sociálnej úzkosti na jednej svadbe?
- Koľko preukázateľne pomôže krátkodobá psychoterapia alebo niekoľko sedení s psychológom za obdobie ~pol roka pred svadbou pri zmiernení sociálnej fóbie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Lexaurin, benzodiazepíny, alkohol (pohár vína, sekt), obviazanie členka ako výhovorka, tanecné kurzy, psychológ, psychiatrička/psychiater, psychoterapia, asertívne odmietnutie („ďakujem, teraz nie“), ponuka pomoci pri organizácii (fotografovanie, staranie sa o deti), vychádzky na terasu/exteriér, výhovorky (pomoc s výslužkami, prezliekaním)
Miesta a osoby
žiadne
@bloger
Kedže toto máme v rodine, sociálna fóbia, ak na sebe nebude pracovať, po rokoch bude mať problém ísť iba na nakup do obchodu. To utrpenie si zvolila ona sama, kľudne to mohla riešiť už dávno.
No a nechceš sestre pomôcť pri organizácii svadby, v ten deň v restike ? Tak by si sa mohla tváriť, že si zaneprázdnená a nemáš kedy tancovať. Alebo foť , budu z toho super fotky, od pozorovateľa, ako tu uz radili.
Ale inak s fóbiou dačo rob, nech sa to nezhoršuje. Kvôli sebe, nech nemáš nervy zo zbytočnosti a prežiješ s úsmevom podobne udalosti. A ved máš ešte pol roka 🙂
@jana_eyre_2 no veď toto práve by ma mrzelo byť považovaná za divnú keď tancovať nebudem. No na druhej strane človek si musí v živote povedať aj nie. Mne to ešte celkom nejde.
Na svadbu určite pôjdem. A svoj stav riešim, bola som u psychiatra lebo ja mám viacero vecí na rováši, ale sociálnou fobiou neviem či to nazvať. Mne len vadí keď ma núti niekto robiť niečo čo vyslovene neznášam (tanec) a pritom toho človeka to nemá čo trápiť. Áno mala som myšlienky že na tú svadbu nepôjdem ale nemôžem myslieť len na seba, takže pôjdem kvôli nej a rada lebo to že ju uvidím šťastnú je super.
Čo sa týka skúseností vláčika - sedela som a odmietala. Prišli dvaja mladí a chytili ma za obe ruky a postavili celí natešení s úsmevom, aj keď som odmietla, prepoculi to. Bolo mi trápne odut sa alebo nasilu sa ich striasť a ísť si sadnúť ako by to vyzeralo :/ ja mám proste akúsi smolu že vždy keď poviem niekomu nie, tak to prepocuje a ide si svoje
@katkami123 presne moja rec. @autorka, svadba je o pol roka, tak mas pol roka, aby si svoj mega problem, ktory Ta obera o kvalitu zivota, konecne riesila. Tiez si myslim, ze svadba sestry by mohla byt dostatocna motivacia. Obviazat si clenok Tvoj problem prekryje, ale nevyriesi. Ja som za to, postavit sa tomu celom a zacat riesit. Psycholog, psychiater, odborne terapie a snahu a chut pracovat na sebe a prekonat sa. Velmi Ti drzim palce!
@bloger
Ja nehovorim, ze si to zvolila, každý mame niečo. Ale ona sa rozhodla to riešiť tak, že to nerieši. Za pol roka už môže byt úplne niekde inde, aj po psychickej stránke. Neísť na svadbu nie je riešenie, lebo za chvíľu už bude úplne zatvorená medzi 4 stenami. Kľudne si môže dať tabletku na upokojenie proti úzkosti a svadbu si užiť, aj to je riešenie ako si obväzovať členok alebo sa bat kazdeho tanca a kontaktu s ľudmi. Zvláštne, že toto jej nik neporadil. Kde chce aj potom spoznať priateľa? Ako s ním pôjde von, niekam na akciu, akú bude mať on pri nej kvalitu života a časom ich spoločne deti? Toto je viac ako obmedzujúce a neskutočne to nervuje a vyčerpáva, presviedčať toho druhého na každý výlet, návštevu, pozvanie a nie každý má na to nervy z dlhodobého hľadiska, takze najvyšší čas to riešiť. Strachu sa zbavíme prekonávaním sa.
Nechodím ani vláčikom ani nič, v kľude rob čo sa to chce. Uvedom si ze nie, ty nebudeš stredobod pozornosti. A určite tam nemusíš byť Do rána;) treba sa uvoľniť a neriešit. Nebude dobre, pôjdeš domov. Hotovo.
@bloger
Áno, viem, že tam ide. Píšem o tom, že až teraz ju ta svadba nakopla, aby to aspoň z časti začala riešiť. Keby nebolo svadby, ako by skončila? Riešila by to?
Akú kvalitu života by mala, byť takto vnútorne obmedzovaná? Neobmedzovali by časom aj svoje okolie? Budúceho partnera?
@katkami123 Niekedy okolnosti človeka prinútia. Nestojí to podľa mňa na jednej svadbe.
@bloger
Áno… len sa zamýšľam nad tým, prečo jej niekto neporadil dať si niečo na stavy úzkosti a zabavit sa…a ráno by prišla na to, že to vôbec nie je take hrozne ako si myslela.
@bloger
Kedže mame toto v rodine, žiaľ, nik už na toho človeka nervy nemá, neustále ho presviedčať len zájsť na obyčajnú návštevu, len ten už ma svoj vek a je dôchodca a zhoršilo sa mu to hlavne v dôchodkovom veku, tu je autorka mladá baba, ktorá ma pred sebou cely život, takze neviem na čo do teraz čakala.
@bloger
Nikto jej nekáže piť, budú tam aj šoféri, ktorí tiež piť nebudú, ako na každej svadbe.
Tak rodicia by mali chapat tvoj strach a stav, tak ako to chape sestra a nemali by Ta nutit tancovat ked nechces.
Sestru nemam, ale na mojej svadbe brat veru velmi pomahal s vecami okolo, aby sme my mali pokoj...rovnako moj manzel mal na sestrinej svadbe rozne ulohy.
Najlepsie keby si sla s niekym a motali by ste sa po vonku...len o pol roka bude zima, tak neviem...moj brat s nevestou na vlastnej svadbe viac v sale neboli ako boli 🤣 ...ludia tancovali a oni boli vela vonku...su typy, ze tiez netancuju a vobec im taka zabava nechybala...
...a moj druhy brat na mojej svadbe vobec netancoval, ani na redovom...ale nikto to neriesil...to az spatne som si uvedomila, ze ani na redovy neprisiel...tiez je velky introvert
...ak by tam mal niekto babatko, tak sa mozes ponuknut kocikovat...nam tak pomohol ujo pri prvom, lebo inak sme nemali sancu si zatancovat
@tanya65
Nie. Nemyslím si, že ma problém IBA s tancom na akciách, preto Popisovala, že ma v hlave myšlienky ako sa všetci na ňu pozerajú, “ ja som človek ktorý veľmi zle znáša pozornosť. Už keď som mala v škole predstaviť sa pred tabuľou a to som bola už na výške, tak dni predtým som mala stresy z toho”.……” Neviem čo robiť, mám depresie, bola som u psychiatra, mávam lepšie stavy a horšie. Takýto veľký stres to spúšťa a hoci je to banalnost, pre mňa je to naozaj hrôzostrašný pocit nemôžem za to.”
Tak toto určite nie je IBA o tancovaní, všakže, vyzerá to na dosť silnú úzkosť, minimálne, kedže autorka sa pomenovania sociálnej fóbie stráni.
Úplne ťa chápem 🙏
Veď skús si dať predtým trošku vínka alebo sekt.. zaberá to fakt 😜
Ja naozaj nemám rada veľké honosné oslavy a svadby.. tu vlastnú som pretrpela a som človek čo neznáša pozornost.. napriek tomu som pred rokom bola na oslave 50tky.. jednoducho každé pozvanie a presviedčanie na tanec som odvetila že neznášam tancovať a som rada že sa bavia.. za ten deň som to povedala asi 10x.. nakoniec ma všetci nechali tak.. som v rodine uz považovaná za tú divnu, nevadí.. nemám už veľmi vek na to aby som sa furt tvárila ako dievčatko čo všetko akceptuje aj to ak ma.niekto presviedča o niečom s čím nesúhlasím..