Krstili by ste dieťa?

@44janica44 ako vážne tieto otázky? T
Prajem ti ze máš zdravé dieťa ze mu stačí rozhovor a slzicky a rozhovor a je po probléme.
Áno diagnóza určená lekárom konkrétne je pod dohľadom neurológa a psychológa. A budem to riešiť asi ako každá mama ktorá nemá 100% zdravé dieťa nie?
Svagrov zdravotný záznam ti pošlem aby si vyhodnotila ci je dostatočne chorý ze nemôže byť krstný??
Tvoj komentár o rozhovore je asi ako ze vozickarovi povieš že keď niečo chceš tak sa zdvihni a chod si pre to. Keby sa môžem zo synom "len tak porozprávať" tak nezakladám tuto diskusiu.

Autorka môj príspevok je trosku odveci, ale mam tiež dieta s diagnózou.
Skoro nikto neakceptuje diagnózu a nerobí nejaké úľavy. Diagnóza dieťaťa ukazuje rodičom len iný prístup, ale nemôže dávať úľavy a pomáhať sa vyhýbať sa problému. Ak chceš aby sa tvoje dieťa zaradilo do života, tak dieta s diagnózou musí pracovať a bojovať viac ako zdravé deti, musí bojovať s problémom aby ho v sebe dokázalo zvládať, lebo svet a ludia su kruti a nik na neho nebude brat ohľad. Snažíš sa svoje dieťa chrániť od sveta a problémov, ale tým, ze mu ty odstranis problém, tak mu ten problém iba odsunies do budúcnosti, ale nezmizne.

@777januska777 moje dieťa bojuje každý jeden deň

Nevravím, ze nie, nepoznám ťa ani tvoje dieta. Ale k tomu co riešiš a máš strach ako to bude a snažíš sa zabrániť problému. To je problém. Neboj sa problémov, problém ber ako príležitosť na učenie sa, nie ako zlo. Daj dieťaťu príležitosť, aby sa problému postavilo čelom a videlo ho a samo sa rozhodlo ako ho vyrieši.

Na čo zakladas diskusiu keď sa ta tu opýtaju a mas problém odpovedať? To boli normálne otázky. Ak si čakala iba odpovede : áno mas pravdu nekrstila, dieťaťu treba celý život odstraňovať možné problémy z cesty a strážiť ho ako v bavlnke až do 50-tky " tak si to mala napísať.

Úplne súhlasím s
@777januska777 ak neberies názory iných tak zober jej, keďže píše ze ma dieťa s diagnózou, ma skúsenosti, a zdieľa nazor ako väčšina ze dieta sa ma naučiť problémom čeliť, nie iba sa im vyhýbať... A to každé dieta ci s diagnózou alebo bez.

Daj pokrstit.

Pozri autorka ja práve mam tiež dieťa s chronickým problémom, bolo lepšie horšie, plač prečo práve ja, časy, keď som plakala la pri ňom. A práve preto si to moje dieťa aj ja uvedomujeme, že nemôže všetko ako iné deti, že je to proste tak. A treba to tak zobrať a sústrediť sa na to čo môžeme. Či keď ono nemohlo jesť to či ono, alebo robiť nejakú aktivitu mali sme aj od okolia vyžadovať, aby to nejedli, či nerobili. Hej bolo smutné, aj sa trápilo a ja s nim, ale taky je život. Žije, môže x iných veci.
Keď bude mladší plakať, že starší ide do školy a on ešte nemôže, tak ako to poriesiš.
Ber to ako príležitosť naučiť dieťa vyrovnávať sa s emóciami.
Dám ešte jeden príklad, ak by si tu potrebovala dôležitú operaciu, nešla by si na ňu lebo dieťa by to nezvládla, bolo mu ľúto, že ťa nemá doma?
1000 situácii mu život prinesie. Keby nemohlo jedno dieťa napr. mliečne a druhe mohlo mohlo a malo rado. Nebude stmdruhe mliečne jesť, aby prvému nebolo ľúto?
To je veľmi pomýlené myslenie.

Nejdem sa už ku krstu vyjadrovať. Súhlasím s komentármi. Iné mi však udrelo do oči. Áno, tvoje staršie dieťa ma svoje obmedzenia, ale teraz bude chudá ti mladšie musieť žiť s prispôsobovať celý svoj život hendikepu staršieho? Aby mu to nebolo ľúto? To nie je zrovna dobre nastavenie do budúcnosti. Nemôžeš jedno dieťa stavať na piedestál a nútiť všetkých sa prispôsobiť, len aby sa prvý syn necítil chvíľu zle.

Ja som si normalne zo zvedavosti pozrela,čo to znamená -vysoko citlivé deti ",ale nikde sa tam nepíše,že to je psychologická či neurologická diagnóza ako taká alebo že tie deti nie sú100% zdravé.
Ano,je to povahova črta,tie deti všetko viac prežívajú, myslia viac do hĺbky, potrebujú vypočuť,a empatický prístup,ale nie je to nejaká zdravotna diagnóza,pre ktorú by mali mať nejaké extra obmedzenia. A už vôbec to nie je hendikep,pre ktory by sa muselo dieťa (alebo jeho okolie)nejako zvlášť obmedzovať.

Nie nedala a ani nemám pokrsteného syna (11r) a netrápi ho to.

Pri tvojom prístupe si zarábaš na veľký problém. Príde škôlka, škola a tvoje dieťa sa položí lebo ver, že tam sa mu nebudú teda zďaleka prispôsobovať vo všetkom.
Deti a tie precitlivele zvlášť veľmi vnímajú postoj rodiča k tomu, čo sa deje.
A boli aj u nás plače srcervúce, dlhé o tom aké je to nespravodlivé. Áno je. Lebo život prináša, kde čo. Ale prežijeme to, zvládneme tú situáciu spolu. Oplaceme to, vykricime, vybuchama do vankúša a pôjdeme ďalej ako sa bude dať. Prijmeme to ako to teraz je. Že teraz sa nedá tak ako by sme chceli.

Keď chodíš k psychológovi tak treba sa opýtať tam. Čo on poradí ako riešiť túto situáciu... Veď predsa od toho je. Ale takýmto postojom skôr spravíš traumu mladšiemu a onedlho bude chodiť aj on po vyšetreniach.

Neviem ci si to uvedomujes, ale svojim chovanim a prístupom k synovi v ňom podporujes pocit trpitela a vedomia, že svet mu krivdi.
Da sa aj dieťa citlivo a pevne týmto previesť. U nás aj ceruzky lietali z frustrácie, hnevalo sa na celý svet. Ale čo si ohromne vážim, to dieťa sa k situácii vráti a snaží sa ju zvládnuť ako najlepšie vie.
Ja po rokoch vidím, že toto je tá cesta. Nie sa vo všetkom prispôsobovať, ale ukázať ako sa dá. Alebo ako prežiť, že teraz sa nedá a "nehádzať sa pod vlak" kvôli tomu.
Je v poriadku, že syn je precitliveny, že si potrebuje poplakat, že svet inak prežíva. Nie je v poriadku, ak sa ty ako rodič tomu úplne vo všetkom prispôsobuješ.

A čo keď nedáš mladšieho pokrstiť a potom bude smutný že starší pokrstený je a on nie? Skús či sa nedá zrušiť krst aby zas ten mladší potom nebol smutný 😉

A ďalšie dieťa mám mimo normy. A predstav si stále mu omielam, že žije tu vo svete, táže do určitej miery, do ktorej to zvládne sa musí prispôsobiť. Často sme hľadali kompromis, v niečom som bola úspešná v niečom nie. Vysvetlím ti to na príklade hluku. Vadí mu hluk veľmi. Riešením nie je a nebolo každý kluk tlmiť a nakazovat ľuďom v okolí, že majú byť ticho. Riešením je určitú mieru hluku sa naučiť zniesť a na zvyšok sú tu štuple do uší alebo slúchadlá. Ak nechce ísť na akciu, kde je príliš hlučno oK, ak by nechcelo ísť do školy, nepochodilo by s tým u mňa.
Taktiež musí strpieť rodinné oslavy ak sú to významné jubileá. Nemusí sa bozkávať na líce pri gratulovani či objímať, iba podá ruku a povie vsetko najlepšie a všetci to rešpektujú aj ono.
Neviem to už lepšie vysvetliť.

Odpoviem na otazku. Krstila by som. A starostlivo by som vybrala krstnych rodicov, ktori by naozaj rozumeli tejto ulohe a mali vas a vase deti uprimne radi. Je uplne jedno ci to bude rodina, alebo kamarati. A napriklad mna moje krsniatka tiez neoslovuju krstna ani moje deti svoju krstnu, ale obcas im to tak spomenieme. Ja mam tri deti a nasi kamarati su im vsetkym trom krstni rodicia. Oni maju styri deti a my sme krstni dvom. A ja medzi ich detmi nerobim ziadne rozdiely, nikto nie je pre mna menej len preto, ze ma nevybrali aj tomu dietatu za krstnu. Proste to vobec nie je pre nas tema, aby sme sa na to nejako natahovali. A takych krstnych prajem aj vam, ktori budu mat radi aj vasho starsieho syna. Ale ak tento problem ma byt dovod nekrstit, tak mozno vam na tom krste az tak nezalezi. Jedna vec je obrad krstu a hostina a druha vec je viest deti k viere.

mať vysokocitlivé dieťa neznamená, že ho máš zabaliť do ružovej bubliny. a tiež to nie je diagnóza. je to len o prístupe. a ked pôjde starší na prijímanie a mladší nebude môcť ísť, to bude ok?

Určite by som ho pokrstiť dala. Pre mňa je ako veriacu podstatné že som pokrstená nie či je krstný blízko. Vieme kto je komu krstny/krstná ale voláme ich ako chceme, občas poviem krstná aj sestrinej atď. A nikomu to nevadí. Dieťaťu by som normálne povedala, že sa krstný bohužiaľ odsťahoval ale to nevadí, že dôležitý je krst samotný.

A nebude to niesť starší syn ťažko, že on tú možnosť rozhodnúť sa sám nedostal? Možno by stačilo staršiemu vysvetliť 'povinnosti' krstných rodičov... Ja by som volila niečo v zmysle, úlohou krstných rodičov je viesť deti k viere keď rodičia nemôžu ale keďže tvoji rodičia môžu a s radosťou to robia je to všetko v poriadku. Samozrejme len ak by sa nato pýtal, sama by som túto tému nezačínala a ak by sa na svojich krstných pýtal, ukázala by som mu ich fotky a fotky z krstu, porozprávala o čom krst naozaj je, aké bolo v ten deň počasie, čo mal oblečené, čo sme obedovali. Ja som krstila 3 dni po prepustení z pôrodnice a dokonca v čase najprísnejších covid opatrení.

Vieš čo tvoj muž je pohádaný s krstným tvojho syna - keď je to dieťa takto vysoko citlivé prečo on ako otec neodhodi svoju hrdosť a nevyrieši problém aby mal starší syn to čo bude mať aj mladší???-krstnych rodičov. Miesto toho sa tu pohadas so všetkými ženami v diskusii čo ti napísali názor že áno dali by pokrstiť aj mladšie. My cudzie ženy máme mať pochopenie pre inakosť tvojho syna a sopíš sa tu na všetky ale že kvôli tvojmu mužovi je to takto tak to už neriešiš?.... Nám môže byť v konečnom dôsledku jedno či si deti krstíš

To je blby dovod krstu, fakt rozmyslas nad blbostami
Preto by sa krstni rodicia mali vyberat len z rodiny, najblizsej rodiny
Krstny rodic ked nechce nemusi sa starat o krsna, niektori to beru az prilis vazne

..a ako dôvod neberiem že aby starší nežiarlil že mladší môže mať lepších krstnych 🙈🙈🙈 veď aj keby vzťahy boli dobre mohol by žiarliť - že tí druhí dávajú súrodencovi lepšie darčeky, viac peňazí, bývajú bližšie a vidia sa častejšie....atď aj keď by mal on so svojimi dobre vztahy

Prečítala som si o vysoko citlivých ľuďoch a je ich 20% populácie. Čo je veľa a určite im všetkým mamy cestu nezametaju.