Náboženstvo verzus etika
Mam taku dilemu,neviem,ako ju vyriesit,teda mozno aj viem,ale chcem poznat aj vase skusenosti...
Cela moja rodina su katolici,chodili sme nedelu co nedelu do kostola,nedajboze,aby sa mi nechcelo...vsetci mame vsetky sviatosti...moj muz neveri,ale jeho rodina su tiez s touto vierou.
Odkedy som sa vydala,do kostola nechodim(nic mi to po duchovnej stranke nedava),deti pokrstene mame.Manzel toto rozhodnutie nechal na mna a podporuje ma,nech sa rozhodnem ako chcem.
Ale ide o to,ze dcera nastupuje do skoly a mam sa rozhodnut,ci pojde na etiku,alebo nabozenstvo...taha ma to dat ju na nabozenstvo,ze nech pokracuje v mojich slapajach,nech pozna historiu krestanstva...atd...zase ked si predstavim,ze z donutenia budeme musiet chodit do kostola....(doma sa modlime na Vianoce,hovorime sem tam o Jeziskovi,anjeloch,palime sviecky za zomretych,modlime sa za nich,vedia o com je Velka noc,Vianoce)..Syn nechodi ani na jedno,v skole tieto predmety nemaju.
Na druhej strane by som ju dala na etiku,ze nech sa ohladom viery rozhodne neskor sama,mne staci,ze su pokrstene....sama mam ohladom "Bozej pritomnosti "pochybnosti.... 😅
Stručné zhrnutie
- Rodičia riešia dilemu medzi zapísaním dieťaťa na školské náboženstvo alebo etiku; náboženstvo slúži aj ako príprava na sviatosti, konkrétne na 1. sväté prijímanie a birmovku.
- V praxi sa náboženstvo často vyučuje tak, že v 1. a 2. ročníku vyučuje učiteľ zo školy a v 3. a 4. ročníku prípravou obvykle preberá farár, pričom kto nie je prihlásený od 1. ročníka, môže mať obmedzenú možnosť zúčastniť sa prípravy na prijímanie.
- Etika sa v diskusii opisuje ako predmet zameraný na správanie, medziľudské vzťahy a filozofiu, bez povinného náboženského učenia, a niektoré rodiny ju volia, aby dieťa o viere rozhodlo samostatne.
Q: Ako funguje príprava na 1. sväté prijímanie a birmovku v školách?
A: V mnohých prípadoch učí náboženstvo v 1. a 2. ročníku učiteľ zo školy a v 3. a 4. ročníku prípravu zabezpečuje pán farár; niektoré príspevky uvádzajú, že dieťa, ktoré nebolo od 1. ročníka na náboženstve, nemusí byť prijaté na 1. sv. prijímanie.
Q: Čo sa vyučuje na náboženstve v základnej škole?
A: Podľa rodičov náboženstvo vyučuje históriu kresťanstva, o Vianociach a Veľkej noci, modlitby, piesne a morálne témy ako sila rodiny a starostlivosť o prírodu.
Q: Čo sa preberá na etike v základnej škole?
A: Rodičia opisujú etiku ako výučbu o správaní, medziľudských vzťahoch, filozofovaní o živote a riešení rodinných či pubertálnych problémov; niekoľkí uviedli, že na základnej škole sa tam nepreberá physiologická sexuálna výchova.
Q: Má zmysel spýtať sa dieťaťa, či chce náboženstvo alebo etiku?
A: Viacerí rodičia v diskusii odporúčali dieťa opýtať priamo; tiež uviedli, že rozhodnutie dieťaťa často ovplyvnia kamaráti a triedne zvyky (napr. byť medzi väčšinou).
Q: Je potrebné chodiť do kostola, ak dieťa navštevuje náboženstvo?
A: Názory sa líšia: niektorí rodičia uviedli, že návšteva kostola nie je podmienkou (dieťa chodí na náboženstvo, ale do kostola nie), iní písali, že príprava na sviatosti obvykle zahŕňa účasť na omšiach a rodičia začali chodiť pravidelne, aby boli príkladom.
Q: Ako získa dieťa informácie o náboženstvách mimo školského náboženstva?
A: Možnosti spomenuté v diskusii sú dejepis, knihy, informácie od známych iného vierovyznania a mimoškolské aktivity na fare alebo krúžky; tiež padol návrh učiť všeobecne o svetových náboženstvách namiesto prípravy len na jednu sviatosť.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obidva predmety, náboženstvo aj etika, môžu dieťaťu dať morálny alebo etický základ, ak sú správne vyučované.
- Náboženstvo poskytuje prípravu na kresťanské sviatky a sviatosti (1. sv. prijímanie, birmovka) a často učí o histórii kresťanstva, modlitbách a piesňach.
- Sociálne faktory, ako to, kam chodia kamaráti, výrazne ovplyvňujú rodičovské rozhodnutie.
Sporné názory
- Niektorí považujú za vhodné, aby sa náboženstvo vyučovalo v škole ako súčasť vzdelania, zatiaľ čo iní tvrdia, že náboženstvo by sa nemalo vyučovať v školskej inštitúcii a malo by byť záležitosťou rodiny alebo dobrovoľných farských aktivít.
- Niektorí rodičia odporúčajú zapísať dieťa na náboženstvo aj napriek vlastným pochybnostiam (z dôvodu tradície alebo sľubu zo sobáša), iní považujú za lepšie dať dieťa na etiku a nechať ho rozhodnúť neskôr.
Otvorené otázky
- Do akej miery vyžaduje príprava na sviatosti pravidelnú účasť na omšiach a aktívnu domácu výchovu k viere?
- Ako konzistentné sú osnovy náboženstva medzi jednotlivými učiteľmi/farnosťami a do akej miery reflektujú historickú kritiku vs. tradičné učenie?
- Obsahuje etika v rôznych školách prvky sexuálnej výchovy v nižších ročníkoch a ak áno, v akom rozsahu?
Spomenuté značky a firmy
History, kostol, fara, katolícka cirkev, evanjelici
Spomenuté produkty a metódy
náboženstvo (predmet), etika (predmet), 1. sväté prijímanie, birmovka, sviatosti, príprava na sviatosti, sexuálna výchova, modlitba
Miesta a osoby
papež
@lubikan to, ze date dceru na nabozenstvo neznamena, ze musite chodit do kostola. syn je tretiak, chodi v skole na nabozenstvo, do kostola nechodi. ked sa ho pytam, ci chce ist na nabozenstvo, alebo na etiku, vybral si sam. chodia tam aj jeho kamarati, tak asi preto tam chce chodit aj on. neznamena to, ze musi chodit do kostola. a ak nechce, nenutte ju. to, ze ckovek chodi do kostola neznamena, ze je lepsi clovek. vela stastia.
@lubikan viera nema s nabozenstvomvela spolocne... Ja som k tomu nikdy nebola vedena, no prisli v zivote rozne situacie a clovek prehodnocuje svoje postoje...
Moj nazor je, ze vieru musi najst clovek v sebe a pre mna partner na rozhovory o viere je clovek mne blizky a spriazneny. A poznat historiu nabozenstva? Ucia ju na skolach skutocne pravdivo?
@lubikan moj nazor: akonahle su rodicia krestania dieta ma automaticky chodit na nabozenstvo...
mne bolo tak dobre na nabozenstve, pamatam si tie casy, nemanila by som. (a to nasi boli brany na urade, mama nemoze ist na priíjmannie a na omsu chodili na stedry vecer) 🙂
@lubikan my sme boli v rovnakej životnej situácii. ALE: svadbu sme mali v kostole a pokiaľ sa dobre pamätám, pri obrade mladomanželia sľubujú, že svoje deti budú vychovávať v katolíckej viere. Ja som tento sľub pri svojom sobáši dala, a ja osobne nedávam sľuby do vetra. Takže som tento sľub dodržala a svoje deti prihlásila na náboženstvo. Po 1. svätom prijímaní 3/4 detí sa prehlásilo na etiku. Moje deti chceli ísť tiež, otravovali, chceli sa samozrejme pridať k väčšine, lebo je to ľahšie, etika je vraj zábavnejšia a lepšia. Podarilo sa mi ich spracovať a chodia naďalej na náboženstvo, nie vždy je tá ľahšia cesta aj tá správna. Pre nás ako pre rodičov to znamenalo začať chodiť s deťmi pravidelne do kostola (čo sme pred tým nerobili), aby sme boli správnym príkladom pre svoje deti. Ja som nebola zvyknutá chodiť do kostola a aktívne žiť vieru (som len pokrstená a moji rodičia vieru nikdy nepraktizovali). Manžel bol zvyknutý v detstve chodiť do kostola. Priznám sa, dlho mi trvalo kým som sa naučila prijímať sv. omšu, kým som sa naučila duchom prítomná počúvať kázne a niečo si z nich zobrať, kým mi tam prestalo byť všeličo trápne. Toto ľudia, ktorí sú od malička zvyknutí chodiť do kostola nikdy nezažijú... Rokmi a praktizovaním viery a chodením do kostola sa mi veľa vecí objasnilo až tak, že sama sa pripravujem ako dospelá na 1. sv. prijímanie a birmovku. Moje deti sa tiež naučili chodiť každú nedeľu do kostola a vedia, že sú kresťanmi. Takto majú oveľa väčšiu šancu pochopiť vieru, Boha, vedia, čo je to chodiť do kostola a počúvať kázeň. Vedia, že raz, keď budú potrebovať, majú sa kam obrátiť a občerstviť si dušu. Nebudú mať ostych vojsť do kostola, keď im bude ťažko. Čo urobia so svojou vierou v dospelosti, nechávam na Boha, ale viem, že základ, aspoň minimálny som im ako rodič dala. Etické princípy sú tiež dôležité, ale etické princípy a etiku im vkladáme odmalička my, rodičia. Ja by som bola najradšej, keby sa dalo chodiť na oba predmety 🙂
A etika bola fajn, aj na zakladnej aj na strednej, ziadna sexualna vychova sa nediala, na zakladnej to bolo o spravani, na strednej o vztahoch medzi ludmi, aj manzelske, aj rodicovske, aj pubertalne zmeny nalady a postojov ( nepochopenie, odmietnutie, rozvod, ucta, ucitelka bola skvela a parkrat sa tam niekto aj vystazoval s nejakym problemov voci rodicom, inym ucitelom atd, a pekne sme to spolu riesili a prisli na najlepsie riesenie)- ale nic fyziologicke a fyzicke sa neriesilo