Pokazená oslava

Zanedlho budem mať oslavu narodenín, budem sláviť okrúhlu 30tku. Vnímam ju aj ako taký zlom, že ešte nie stará, už ani nie mladá, preto by som to chcela aj poriadne osláviť. Ide však o to, že mám aj priateľa, s ktorým bývam v jednom meste a ďaleko od našich, v podstate tu nemám ani vlastných kamarátov, len spoločných a len jeho rodinu a známych, som tu krátko. Akože mám kamarátku, ale tá nedávno porodila, iná sa zase presťahovala, no proste nemám s kým iným osláviť ako s našimi spoločnými kamarátmi. Ide o to, že sme sa rozhodli, že urobíme jednu spoločnú oslavu narodenín, nakoľko on má narodeniny pár dní predo mnou, tak ľudí nebudeme volať dva krát, avšak on nemá okrúhle. Ja mám však trocha problém s tým, že priateľ zavolal na oslavu svojich rodičov a hoci ich mám svojim spôsobom rada (keby to nie sú jeho rodičia, asi sa nekamarátime) a bojím sa, že mi to pokazí celú oslavu. Jeho mama v jednom kuse každého uráža, najmä priateľa, ten je potom nervózny y toho, stále sa sťažuje, že aby sa dala tichšie hudba, keď niekde sme, stále nás upozorňuje, nech nepijeme a jeho otec je v pohode, lenže dosť pije a vtedy rozpráva len o rusoch a politike a stále sa ma pýta, čo mi je, keď s ním nechcem vypiť a podobne, lebo ja beriem lieky, ja veľmi piť nemôžem, len do nálady. A nie, nie sú to tie typy, čo odídu po hodinke, že nech sa mladí zabávajú, oni ostanú do rána, lebo sa nudia a chcú potom riešiť, kto ako sa choval. na druhej strane mňa zavolali a hostili na každej oslave a že ich nebolo málo. Na druhej strane je to moja 30tka, fakt jediná v živote. Dve oslavy sa urobiť nedajú, lebo hovorím, že je nás menej a ani obísť, lebo to bude v ich dome (v priateľovom byte, je to generačný dom). Priateľ hovorí, že keby v meste bývali moji rodičia, že by ich zavolal tiež na svoju oslavu, ale nebývajú, takže je to iba keby. Ako by ste to vy riešili? Proste s úsmevom na perách a zahryznutým jazykom s nimi tú noc vydržať alebo oslavu ani nerobiť alebo čo? Ďakujem