Nebaví ma práca: Hľadám riešenie a motiváciu
Ahojte, potrebujem sa asi trochu vyrozprávať a možno aj poradiť.
Nebaví ma práca. Už som kvôli tomu dokonca menila zamestnanie, pretože som si hovorila, že možno je problém v konkrétnej práci alebo kolektíve. Lenže teraz som v novej práci a mám úplne rovnaký pocit. Nemám motiváciu nič robiť, dni sa strašne vlečú a už od pondelka sa teším na piatok, keď konečne „padne“.
Som celé dni taká mimo, unavená, nič sa mi nechce. A pritom večer nechcem ísť spať, pretože si užívam ten pokoj.
Začínam premýšľať, či som lenivá, vyhorená, alebo mám problém nájsť niečo, čo by ma bavilo. Ale keďže som už zmenila prácu a nič sa nezmenilo, začínam mať pocit, že problém bude vo mne a nie v práci.
Zažili ste niečo podobné? Čo vám pomohlo? Zmenili ste znova prácu, začali ste robiť niečo úplne iné? Budem rada za každú skúsenosť. ♥️
Tiez som menila dost casto pracu. Kamaratka mi vtedy povedala, ze problem nie je v praci ale som nespokojna v sukromnom zivote. Mala pravdu. Neslo to tak ako som chcela a nebola som tam kde som si predstavovala ze budem. Ale pred nikym som to nechcela priznat. Samozrejme niektore prace su hrozne ci sef, ci kolektiv...
Do práce chodí väčšina ľudí zarobiť peniaze, aby mohli zaplatiť za svoje potreby a pôžitky. Práca je len práca, nie je to zmysel života. Ten musíš nájsť niekde v súkromnom živote - hoby, šport, rodina...
Idealne je mat slusne platenu pracu, co bavi. Clovek moze aj vyhoriet, zalezi, kolko mas odrobene bez pauzy. A su niektore zeny, co sa im pracovat v zamestnani nechce, tie to riesia manzelstvom, detmi a ze zostanu doma. V tom pripade musi byt s tym stotoznena druha strana, ze bude v praci cely zivot tahat za dvoch.
Úprimne, keby som mala byť v práci, ktorá ma nebaví, tak by som bola nespokojná s celým mojim životom, lebo by ma to úplne ubíjalo. Takže skús zistiť, čo by ťa mohlo baviť, pozri nejaké webinare, na začiatok free kurzy a uvidíš.
v práci máš toho "málo", že ti ide den pomaly alebo ? Po praci čo zvykneš robiť?
@anonym_933c88 mám prácu kde je úplne na mne čo robím a kedy , režírujem si sama svoj čas a to ma tak ubíja, možno práve to mi nevyhovuje že je to hlavne na mojej iniciatíve. Jasne mám nejaké úlohy ktore majú byt splnené ale keďže je na mne ako a kedy, tak sa mi ťažko núti do toho. A som prvá na takej pozícii v tejto firme, tak si všetko musím nastavovať ja, že ako vlastne moje pozícia bude funguvať, musím si nastavovať spolupráce , klientov, a mne sa nechce. Pritom kolektiv sa mi páči aj náplň práce ale ajtak som minimálne výkonná a mám zo seba nanič pocit.
@anonym_933c88 mám prácu kde je úplne na mne čo robím a kedy , režírujem si sama svoj čas a to ma tak ubíja, možno práve to mi nevyhovuje že je to hlavne na mojej iniciatíve. Jasne mám nejaké úlohy ktore majú byt splnené ale keďže je na mne ako a kedy, tak sa mi ťažko núti do toho. A som prvá na takej pozícii v tejto firme, tak si všetko musím nastavovať ja, že ako vlastne moje pozícia bude funguvať, musím si nastavovať spolupráce , klientov, a mne sa nechce. Pritom kolektiv sa mi páči aj náplň práce ale ajtak som minimálne výkonná a mám zo seba nanič pocit.
@anonym_autor tak asi budeš fakt lenivá. Škola ti išla, ci aj tam sa ti nechcelo?
Veľa ľudí nemá to šťastie, že ich práca baví a napĺňa...samozrejme, keď to tak je, je to super, ale aj keď to tak nie je, tak peniaze treba... to naplnenie treba nájsť v iných veciach v živote, mať niečo na čo sa človek bude tešiť aj cez týždeň, nie len cez víkend...obzvlášť, keď máš tak veľmi flexibilnú prácu, tak máš veľa možností... nemyslím si, že v tvojom prípade bude zmena práce riešením... samozrejme, ten problém môže byť aj hlbší, málo motivácie, môžu byť spojené aj s depresiou, tá nemusí mať zjavnú príčinu, stačí, že sa rozhádžu hormóny... bolo to u teba takto vždy alebo je to len nejaké posledné obdobie? menilo sa aj niečo iné v tvojom živote?
A ľudia si myslia akú mám super prácu, že mi je sveta žiť, ani sa nemôžem zdôveriť že som unavená. Ale reálne toľko neviditeľnej prace to obnáša, už len nastavovanie vlastnej pozície je náročné, nastavovanie pracovných procesov a postupov, vytváranie spoluprác, získavanie a spracovávanie informácií, nekonečne štúdium a príprava podkladov, tvorba materiálov, riešenie aktuálnych a nepredvídateľných situácií, organizácia vlastného času a priorít, plánovanie ďalších krokov, priebežné vyhodnocovanie a upravovanie nastaveného systému, samostatné vytváranie nových úloh a iniciatív, komunikácia s ľuďmi a nastavovanie očakávaní a spolupráce , administratíva a evidencia
a hlavne neustále rozhodovanie, kde vôbec začať. A to je kopec prace ktorú ani nevidno a vyčerpáva ma oveľa viac než robiť tu časť prace ktorá je viditeľná.
Ak sa môžem opýtať, koľko máš rokov a ako dlho si už v tejto novej práci?
Veľa ľudí nemá to šťastie, že ich práca baví a napĺňa...samozrejme, keď to tak je, je to super, ale aj keď to tak nie je, tak peniaze treba... to naplnenie treba nájsť v iných veciach v živote, mať niečo na čo sa človek bude tešiť aj cez týždeň, nie len cez víkend...obzvlášť, keď máš tak veľmi flexibilnú prácu, tak máš veľa možností... nemyslím si, že v tvojom prípade bude zmena práce riešením... samozrejme, ten problém môže byť aj hlbší, málo motivácie, môžu byť spojené aj s depresiou, tá nemusí mať zjavnú príčinu, stačí, že sa rozhádžu hormóny... bolo to u teba takto vždy alebo je to len nejaké posledné obdobie? menilo sa aj niečo iné v tvojom živote?
@anonym_a0b53e možno mám depresívnejšie prežívanie . To asi už dlho tak mám. Ale tešila som sa aspoň na víkend a aj deň som si viac užívala, nejak vyše roka musím veľmi hľadať motiváciu do všetkého. Rada som varila a starala sa o kvety , stretávala sa s luďmi, už len občas sa donutim niečo navarit pre partnera, keby jeho nemám tak asi ani nevarim vôbec, mám neporiadok a nemám chuť ho upratovať. A aj keď idem na stretnutie tak mi stačí jedna káva s kamarátkou na veľmi dlho. Nemám ani chuť toľko vykecavať. A ozaj som mimo, ako keby mám mozgovú hmlu alebo čo. Napadlo mi ze možno malo železa ale lekárka mi brala krv a vraj všetko je v poriadku tak neviem.
@anonym_a0b53e možno mám depresívnejšie prežívanie . To asi už dlho tak mám. Ale tešila som sa aspoň na víkend a aj deň som si viac užívala, nejak vyše roka musím veľmi hľadať motiváciu do všetkého. Rada som varila a starala sa o kvety , stretávala sa s luďmi, už len občas sa donutim niečo navarit pre partnera, keby jeho nemám tak asi ani nevarim vôbec, mám neporiadok a nemám chuť ho upratovať. A aj keď idem na stretnutie tak mi stačí jedna káva s kamarátkou na veľmi dlho. Nemám ani chuť toľko vykecavať. A ozaj som mimo, ako keby mám mozgovú hmlu alebo čo. Napadlo mi ze možno malo železa ale lekárka mi brala krv a vraj všetko je v poriadku tak neviem.
@anonym_autor nemas moznost supervizie alebo koucingu?podla opisu je tvoja pozicia vcelku narocna ,takze bez tychto podpornych moznosti to tahat je dost nadrzku
@anonym_a0b53e možno mám depresívnejšie prežívanie . To asi už dlho tak mám. Ale tešila som sa aspoň na víkend a aj deň som si viac užívala, nejak vyše roka musím veľmi hľadať motiváciu do všetkého. Rada som varila a starala sa o kvety , stretávala sa s luďmi, už len občas sa donutim niečo navarit pre partnera, keby jeho nemám tak asi ani nevarim vôbec, mám neporiadok a nemám chuť ho upratovať. A aj keď idem na stretnutie tak mi stačí jedna káva s kamarátkou na veľmi dlho. Nemám ani chuť toľko vykecavať. A ozaj som mimo, ako keby mám mozgovú hmlu alebo čo. Napadlo mi ze možno malo železa ale lekárka mi brala krv a vraj všetko je v poriadku tak neviem.
@anonym_autor toto je podľa mňa na odborníka, najlepšia kamarátka, ktorá prechádza tým istým teraz akurát začína liečbu.. nemusíš ísť samozrejme hneď na AD, ale zvážila by som určite konzultáciu so psychológom, ktorý ti ale asi v tomto prípade odporúči aj psychiatra
mozno si len zatial nenasla tu svoju vysnenu, treba samozrejme hladat dalej, ale myslim, ze by ti pomohlo sa porozpravat s odbornikom, to by ste lahsie prisli na to, kde je problem.
Nájdi si v súkromí činnosti, ktoré ťa budú tešiť.Pracu pokojne ber ako spôsob byť sebastacnou.Zaroven pouvazuj, či by bolo ľahšie a lepšie robiť monotónnu telesne namahavu prácu,lebo mnohí si aj takto zarábajú na svoj chlebík každodenný a neraz aj so zdravotnými problémami
Kolko mas rokov? Nedokazem posudit, ci 30 ci 50. Partner - byvate spolu? Manzel ci frajer, ake mas doma zazemie - deti nespominas - mas alebo nie, nechces mat, alebo nemozes mat? Mas vsetko co chces co sa hmotneho tyka? Mas ambicie, setris na nieco, atd?
Uprimne, nemyslim si, ze z Tvojho opisu v komentari je to len o tom, ze "nebavi Ta praca".
kolko mas rokov? poradila by som ti, daj si spravit hormonalny profil ... ja som mala podobne pocity ako ty a vysla mi stitna zlaza, po nasadeni hormonov je to 100 a jedno 🙂
@anonym_933c88 mám prácu kde je úplne na mne čo robím a kedy , režírujem si sama svoj čas a to ma tak ubíja, možno práve to mi nevyhovuje že je to hlavne na mojej iniciatíve. Jasne mám nejaké úlohy ktore majú byt splnené ale keďže je na mne ako a kedy, tak sa mi ťažko núti do toho. A som prvá na takej pozícii v tejto firme, tak si všetko musím nastavovať ja, že ako vlastne moje pozícia bude funguvať, musím si nastavovať spolupráce , klientov, a mne sa nechce. Pritom kolektiv sa mi páči aj náplň práce ale ajtak som minimálne výkonná a mám zo seba nanič pocit.
@anonym_autor A robis to iste, co si robila aj v predoslom.zamestnani ci uplne odlisny typ prace?.
Ale ved ja si tiez svoju pracu az tak extremne neuzivam. A len preto netvrdim, ze ma nic nebavi a neviem, co so zivotom. Treba si najst nejake tie svoje konicky, nieco, co budes robit s radostou, uzivat si ten cas sama, proste nejake svoje hobby ♥ Potrebujes mat nieco taketo, bez toho to proste nejde.
@anonym_autor Mozes vyskusat sluzby karierneho poradcu. Aj to je riesenie. Stoji to peniaze, ale mozno ta nasmeruje a zistis, kde je realny problem. Ci je to uz na psychologa alebo len sa treba popozerat po úplne niecom diametralne odlisnom od toho, co robis aktualne.
Začiatok každej novej práce je náročný, ale treba si to zorganizovať a vždy je to lepšie takto, ako mať nejakého šefa, šefku, ktorá iba vyhľadáva chyby. A vo volnom čase sa môžeš venovať niečomu, čo uvolní, ísť na krátky výlet alebo sa venovať nejakému koníčku.
@anonym_a0b53e možno mám depresívnejšie prežívanie . To asi už dlho tak mám. Ale tešila som sa aspoň na víkend a aj deň som si viac užívala, nejak vyše roka musím veľmi hľadať motiváciu do všetkého. Rada som varila a starala sa o kvety , stretávala sa s luďmi, už len občas sa donutim niečo navarit pre partnera, keby jeho nemám tak asi ani nevarim vôbec, mám neporiadok a nemám chuť ho upratovať. A aj keď idem na stretnutie tak mi stačí jedna káva s kamarátkou na veľmi dlho. Nemám ani chuť toľko vykecavať. A ozaj som mimo, ako keby mám mozgovú hmlu alebo čo. Napadlo mi ze možno malo železa ale lekárka mi brala krv a vraj všetko je v poriadku tak neviem.
@anonym_autor
Ja ta uplne chapem. Co mas v zivote okrem prace a partnera?
Skus ci mas v poriadku stitnu, a ci mas dost vit D. V praci sprav to minimim, co musis, a skus svoju energiu venovat niecomu mimo prace.
Je mozne, ze si na prahu vyhorenia, ale to musis posudit sama, ci sa ti uz pridava aj fyzicka stranka ci nie.
Zacni sa viac hybat, aj ked sa ti nechce, to by ti mohlo dodat trochu elanu.
Inak mnoho ludi ma pracu ako nevyhnutne zlo. Ja tam chodim kvoli peniazom, medzitym setrim aby som si casom mohla vziat nejake neplatene volno, a zatial rozmyslam, co by som robila keby som do prace nemusela chodit 🙂
@anonym_autor áno, problém je v tebe a v nesprávnom výbere zamestnania. Nechcem tvrdiť, že si lenivá, nepoznám ťa, Ale rozhodne nie si typ na samostatnú prácu. Nevieš si ju zorganizovať, nevieš sa prinútiť do vysokého výkonu. Ty potrebuješ prácu, kde organizáciu a stanovovanie termínov a množstva práce preberú iní, ty budeš, natvrdo povedané, vykonávať príkazy. Znie to blbo, ale nie je to nič dehonestujúce, zamestnanci, vykonávajúci príkazy v dobrej kvalite a kvantite sú cenní. A aj tebe sa uľaví, že nebudeš musieť rozhodovať a "znásilňovať" sama seba do vykonávania činností, ktoré ti zjavne nesedia
Prečo sa tešíš na víkend? Čo je iné? Len to, že nejdeš do práce? Ak hej, tak je to podľa mňa jasné, čo treba spraviť.
@anonym_autor Ahoj, niekto ti bude radit,ze si mas najst konicky po praci, aby si mala lepsi zmysel zivota a niekto trebars,ze je to len praca, kde ides primarne zarobit a ved vela ludi robi pracu co ho nebavi. Ano su ludia, ktorym taketo nieco staci, ale su ludia, ktorí to vnimaju inak. Nespokojnost v praci totiz kludne moze zasahovat do spokojnosti tvojho zivota zial aj mimo prace. Su ludia, ktorí sa nedokazu odosobnit az tak, ze ked prejdu vychodom z prace, ta praca uz pre nich pre zvysok dna neexistuje a huraaa na zaluby. Nie na kazdeho plati vsetko. Mozno aj ked mas aktualne pracu, kde je kolektiv fajn, tak ta na nej dost frustruje, ze vsetko si vytvaras sama od zakladov na tej pozicii ako a co ma fungovat atd. Podla opisu prace tam mas teda toho dost, na to ze si sama a popravde ani sa ti necudujem,ze sa nevies dokopat do toho. Mozno si skor typ, ktory ma rad presne nastavenu agendu, zaucia ta a normalne sama fungujes a do toho sa pritrafi nieco nove, tak je to pre teba spestrenie. Takto, ked si mas vsetko vytvarat sama, tak je vsetko na tvojich pleciach a staraj sa. Mozno napriek tomu, ze sa ti praca zda zaujimava, pripadne aj kolektiv je fajn, nie je to to, co by si rada. A to ze si odisla z predoslej prace neznamena, ze to ozaj ma byt tebou...mozno skutocne ani v jednej nie je to co by ta nejak motivovalo, co by si vykonavala skutocne rada. Ja sa velmi nestotoznujem s tym,ze clovek ma ostat v praci, v ktorej ho skutocne uz nic nebavi len kvoli peniazom, pretoze to moze skor ci neskor ozaj viest k vyhoreniu, alebo nejakej apatii, ci neustale byt negativnejsie naladeny a ked aj nieco hovori o svojej praci, tak len cynicky. Ved v praci clovek prezije pol dna, resp da sa povedat aj pol zivota, a preco neist za niecim co by ta nejak viac naplnalo. Podla toho na akej pozicii si prave teraz vyzeras,ze si inak sikovna a pracovne zdatna zena. Nebala si sa najst novu pracu po predoslej. Skus si pomenovat co konkretne ti chyba, co ta frustruje, co by si rada v praci mala, co by ta naplnalo a postupne si za tym ist. Lebo toto co sa ti deje podla mna skutocne moze mat dost velky dopad u teba aj v sukromi. Kebyze si v praci rada, cas ti ubieha,ze ani nevies ako a zrazu si doma, tak by si mala energiu este aj na nejaky konicek, alebo co - to doma porobit. Tak ako vela krat sa nedokaze clovek odosobnit v praci, ked sa mu nieco zle deje v sukromi (ze minimalne na to v praci mysli, aj ked o tom nehovori, ale uz to jeho sustredenie spomaluje), tak sa to deje aj opacne, ze praca zial tiez vie ovplyvnovat sukromny zivot pokial tam clovek chodi nerad, alebo nejak demotivovane, ze nevie kde s tou pracou vobec pri tolkych ulohach zacat. Je to zacarovany kolobeh, a mozno skutocne len nie si tam, kde by si podvedome tuzila byt, alebo aspon na 3/4-te,ze by ta praca bola pre teba taka aku by si rada. Drzim palce
mne nepomohlo nikdy nic, len dat vypoved, posluchat niekoho od do trcat niekde nasilu, nezvykla som si nikdy, viem, ze to nie je asi rada, ktoru chces pocut, ale co ta bavi? keby si si skusila zarabat sama na seba, mozes mat neurodiverzitu nejaku a vtedy proste nevies poslusne skakat ako opicka, len musis najst ako sa zaradit v tomto Matrixe
mne nepomohlo nikdy nic, len dat vypoved, posluchat niekoho od do trcat niekde nasilu, nezvykla som si nikdy, viem, ze to nie je asi rada, ktoru chces pocut, ale co ta bavi? keby si si skusila zarabat sama na seba, mozes mat neurodiverzitu nejaku a vtedy proste nevies poslusne skakat ako opicka, len musis najst ako sa zaradit v tomto Matrixe
@anonym_50ea2b podľa toho ako autorka opisuje svoju prácu a v čom s ňou má problém, to bude skôr presne naopak a práveže potrebuje presné príkazy a jasne zadelenú prácu, aby nebol tlak rozhodovania a časový management na nej, to nie každý zvláda a padne do cyklu prokrastinácie, čo vyzerá potom ako lenivosť
Tak choď za pás a môžeš vyplakávať
@anonym_autor Ahoj, niekto ti bude radit,ze si mas najst konicky po praci, aby si mala lepsi zmysel zivota a niekto trebars,ze je to len praca, kde ides primarne zarobit a ved vela ludi robi pracu co ho nebavi. Ano su ludia, ktorym taketo nieco staci, ale su ludia, ktorí to vnimaju inak. Nespokojnost v praci totiz kludne moze zasahovat do spokojnosti tvojho zivota zial aj mimo prace. Su ludia, ktorí sa nedokazu odosobnit az tak, ze ked prejdu vychodom z prace, ta praca uz pre nich pre zvysok dna neexistuje a huraaa na zaluby. Nie na kazdeho plati vsetko. Mozno aj ked mas aktualne pracu, kde je kolektiv fajn, tak ta na nej dost frustruje, ze vsetko si vytvaras sama od zakladov na tej pozicii ako a co ma fungovat atd. Podla opisu prace tam mas teda toho dost, na to ze si sama a popravde ani sa ti necudujem,ze sa nevies dokopat do toho. Mozno si skor typ, ktory ma rad presne nastavenu agendu, zaucia ta a normalne sama fungujes a do toho sa pritrafi nieco nove, tak je to pre teba spestrenie. Takto, ked si mas vsetko vytvarat sama, tak je vsetko na tvojich pleciach a staraj sa. Mozno napriek tomu, ze sa ti praca zda zaujimava, pripadne aj kolektiv je fajn, nie je to to, co by si rada. A to ze si odisla z predoslej prace neznamena, ze to ozaj ma byt tebou...mozno skutocne ani v jednej nie je to co by ta nejak motivovalo, co by si vykonavala skutocne rada. Ja sa velmi nestotoznujem s tym,ze clovek ma ostat v praci, v ktorej ho skutocne uz nic nebavi len kvoli peniazom, pretoze to moze skor ci neskor ozaj viest k vyhoreniu, alebo nejakej apatii, ci neustale byt negativnejsie naladeny a ked aj nieco hovori o svojej praci, tak len cynicky. Ved v praci clovek prezije pol dna, resp da sa povedat aj pol zivota, a preco neist za niecim co by ta nejak viac naplnalo. Podla toho na akej pozicii si prave teraz vyzeras,ze si inak sikovna a pracovne zdatna zena. Nebala si sa najst novu pracu po predoslej. Skus si pomenovat co konkretne ti chyba, co ta frustruje, co by si rada v praci mala, co by ta naplnalo a postupne si za tym ist. Lebo toto co sa ti deje podla mna skutocne moze mat dost velky dopad u teba aj v sukromi. Kebyze si v praci rada, cas ti ubieha,ze ani nevies ako a zrazu si doma, tak by si mala energiu este aj na nejaky konicek, alebo co - to doma porobit. Tak ako vela krat sa nedokaze clovek odosobnit v praci, ked sa mu nieco zle deje v sukromi (ze minimalne na to v praci mysli, aj ked o tom nehovori, ale uz to jeho sustredenie spomaluje), tak sa to deje aj opacne, ze praca zial tiez vie ovplyvnovat sukromny zivot pokial tam clovek chodi nerad, alebo nejak demotivovane, ze nevie kde s tou pracou vobec pri tolkych ulohach zacat. Je to zacarovany kolobeh, a mozno skutocne len nie si tam, kde by si podvedome tuzila byt, alebo aspon na 3/4-te,ze by ta praca bola pre teba taka aku by si rada. Drzim palce
@motylik2559 ďakujem
@anonym_50ea2b podľa toho ako autorka opisuje svoju prácu a v čom s ňou má problém, to bude skôr presne naopak a práveže potrebuje presné príkazy a jasne zadelenú prácu, aby nebol tlak rozhodovania a časový management na nej, to nie každý zvláda a padne do cyklu prokrastinácie, čo vyzerá potom ako lenivosť
@anonym_a0b53e ja by som sa dala na jej mieste otestovat u psychologicky, mam skusenosti s ludmi a tieto typy ludi rozkvitnu az ked sa osamostatnia, samozrejme s upravou rezimu, ale to ide ruka v ruke s tym ked cloveka nieco bavi, este doplnim, ze jej chyba serotonin a dopamin a to bezna robota nevytvori
v práci máš toho "málo", že ti ide den pomaly alebo ? Po praci čo zvykneš robiť?