Čakali ste s rozvodom, až kým budú deti staršie?

@elisabethka rozviedla som sa,lebo doma to bola ziva katastrofa.V ten moment,kedy som si uvedomila,ze ja takto nechcem skoncit a zit,bol ten moment,ze idem do toho.Necakala som urcite na to,aby dieta zostarlo,bolo vacsie a pod.Nicil ma a v konecnom dosledku aj dieta.Pretoze stastna mama=rovna sa stastne dieta.No ak je mama v strese,nestastna ustrachana,znechutena,doma len sluzi ako automat-riady,poriadok,navarit o vsetko sa starat a so strachom cakat "ocinka" ktory si zije svoj svet,mohla som zahrat akekolvek dovadlo,ze vsetko je ok,to dieta to vnimalo a keby aj nevnimalo.Spatne nic nelutujem.Rozvod bol to najlepsie,co som spravila.Ta sloboda,nadych,usmev,stres opadol,uz su to roky,maly mal 2 roky a este pred rozvodom,ako sme odisli,vsetko bolo k lepsiemu."maly"ma uz 10 rokov,nijak neutrpel na dusi,prave naopak.Zijeme si v stasti,pohode,klude.

@anonym_d6ac7d dakujem za uprimnu odpoved. U nas nejde o ziadne fyzicke nasilie alebo pod. Skor taky psychicky “teror” typu, co vsetko som “nestihla” kym prisiel z prace. Ked si chcem osdychnut od deti ze chcem pol hodku bez deti/ kriku, vycita mi ze ich uz nemam rada. Nepochvali za nic skoro ale vycita vsetko. Terapeutka mi povedala vetu: Uvedom si ci ti prinaša pokoj do zivota alebo ti ho berie. A to mam stale v hlave. Deti ho maju radi, ako otec je fajn. Ake viem ze ta starsia to vnima. Normalne uz mu psrkrat povedala sama od sebe ze nebud zly na maminu.

@elisabethka ani u mna neslo o fyzicke ataky.Taktiez psychicky teror,manipulacia s dietatom,urazanie a ponizovanie mna ako matky.Skratka on bol spokojny,ked ja,ako manzelka som prevzala rolu sluzky.Odstrihla sa od priatelov,rodiny,vsetkych.Si manzelka?matka na materskej?staraj sa o vsetko.On seba sameho nestratil,pre neho sa nic nezmenilo,stale to bol on,ako za slobodna,prave naopak,ved sa ozenil,tak ziskal opateru a potomka.Od rana do noci som pachtlila.Pranie,varenie,upratovanie,starostlivost o dieta,nakupy,vecer kupanie dietata,uspavanie,do noci hore,lebo maly nespaval,plakal stale,budil sa.Po par prerusovanych hodinach spanku opat vstat a sluzit.Ziadny priatelia,ziaden oddych,ziadna rodina nic,ziadna vdaka.On to bral,ze som zena,tak to ma byt.Naopak on v tyzdni odrobil 8 hod a po praci lezal na gauci,ved som robil,ty si cele dni doma,staraj sa!vikendy?bud s kolegom na pivo,alebi doma sam,lehare,oddych,pivko,spanok.Jeho sa nic netykalo,lebo ved on robi.Do toho neustale zosmiesovanie a ponizovanie,ze mozem byt rada,ze ho mam,ze kto uz by ma len chcel s dietatom na krku,ze on ked prejde po obchode,kazda sa za nim otaca,moze mat ktorukolvek,nezto ja,chudera na materskej (s jeho synom!)som nic pre svet.Nik ma ani neopluje.Este aj moju matersku mi braval.Boze,to boli muka.Ja uz som sa naozaj dostala do zlomu,ze asi som fakt na hovno a takto je to asi vsade a ze nejak dozijem.Este aj "kamaratky" (uz byvale)mi hovorili,ved chudak,pride z prace,ma pravo na klud a jedlo a pocas volna sa bavit.Ked som nastupila do prace,nic sa nezmenilo.Stale on mal pravo spanku,relaxu a robenia si co chce.Ja som nadalej umyvala riad,pratala,prala,varila a spala so syncekom ktory bol v noci 500 krat hore a rano na 5tu som bezala do prace.Tam zas mal argumenty,aku on ma tazku pracu a ja hovno robim (on veduci skladu od 9-17,ja zdravotnik na oddeleni s leziacimi pacientami).Nevahala som uz ani chvilu.Odisla som od neho a vies co?prisli place,telefonaty,bombardovanie sms,ako sa on zmeni,ako mu chybam,ako ma miluje,ze je idiot a ze si to neskoro uvedomil a podobne zvasty.Nedala som sa absolutne.Fuj,ja uz som toho cloveka ani nelubila.Bol mi odporny ja nemam jednu peknu spomienku na neho.Odchodom a rozvodom sa vsetko zmenilo k lepsiemu.To blaho na dusi,pokoj,aj v praci usmev,stastie,relax.Maleho ked mi mama postrazila,konecne priatelia a aj som si nasla partnera.Dnes mam domisko,som opat vydata,mame spolocne deti a pokoj.Ako ma henten nechutas ponizoval,ze ma nikto neopluje,tak ja som si dorobila skoly,mam uzasneho muza,vysneny dom,kupim si co chcem,idem kam chcem,deti vesele,stastne.A on?alkoholik!sam niekde na ubytovni sa zoziera,uz ani vlastna mama ho nechce

@elisabethka Tak v tomto pripade by som nevahala a utekala kade lahsie. Je rozdiel, ked si partneri "len" nerozumeju, a toto. A to, ze deti ho maju radi, to nestaci.

Čím sú väčšie, tým to má na ne väčší dopad, viac zlých spomienok. Držím palce. Začiatky sú ťažké, ale potom príde ten pocit oslobodenia, ktorý stojí za to. Skúšali ste už pokojné rozhovory o svojich potrebách a pocitoch? Manželskú poradńu by ste nezvážili možno?

@elisabethka určite nečakaj, kým deti budú väčšie. Toto je za mna najväčšia hlupost. Pokial mas možnosť, ísť preč hneď aj zajtra. Kým deti vyrastú bude z teba troska. Toto chceš? A to, ze deti majú s otcom dobrý vzťah a maju ho radi, v poriadku. Aj keď je je ako partner na nic, otec môže byť skvelý. To ale neznamená, že ty z nim musíš zabiť celý život. Lebo deti. O deti sa pokojne môže starať naďalej, nech sa paci. A hlavne, nezhanaj hneď ďalšieho chlapa, lebo teraz ostaneš sama. Uprimne, niekedy radšej.sama ako s debilom co ma má iba za služku

@elisabethka deti vzdy vsetko citia a ono sa to na nich vzdy odzrkadli,cim neskor tym horsie.Deti radi opakuju spravanie rodicov tak ak chces stafetu aj u deti k tebe samotnej tak si na dobrej ceste.Ak chces este zachranit vztah s detmi,nie s muzom ale s detmi tak to ukonci cim skor,nech mas este moznost deti normalne formovat.

@elisabethka ja som odisla, ked mali 5 a 7, lebo az vtedy som si uvedomila, ze takto zit nechcem. Spatne nechapem, coho som sa bala, lebo odvtedy som omnoho stastnejsia a aj sa mi viac dari. Starsia dcera tak isto za mna "bojovala". A ta aj doteraz hovori, ze ona je takto spokojnejsia. Tatina maju radi, chodia k nemu, ale jej sa takto lepsie zije. Paradoxne mladsi syn, na ktoreho bol ex vyslovene hnusny, to znasa stale zle, stale by chcel, aby som sa k nemu vratila, teraz je uz na neho tatino ako medik, ale kym sme spolu zili, vecne na neho jacal, podla mna aj ziarlil. Ci lutujem, ze som neodisla skor? Tazko povedat, ako by to bolo, keby sa tak stalo. Kazdopadne, ja som teraz spokojna, detom je dobre, maju vsetko a este aj ovela viac, maly je trosku lutostivy obcas, ale vo vseobecnosti vyzera byt v pohode. Je to uz viac ako tri roky. Uvidime, ako sa to dalej vyvinie.

Ja som sa vrátila kvôli dieťaťu. My sme narodením dieťaťa zistili že každý sme úplne iný. Bolo to tak vždy ale nikdy nám to nerobilo problém, zrazu sme sa ale museli zhodnúť čo nám ale že vôbec nešlo. Samozrejme hádky, urážanie, neustále napätie. Odišla som.... Kojila som takže dieťa na dlhšie ísť samé nemohlo. Začala som chodiť raz týždenne s dieťaťom na noc. Vzťahy sa veľmi zlepšili, našli sme si k sebe cestu. Po 3 rokoch som sa na skúšku vrátila a zatiaľ to hodnotím veľmi dobre. Samozrejme sú aj zlé chvíle ale naučili sme sa ako ich riešiť, dieťa je spokojné že fungujeme všetci spolu.

@elisabethka Nerozmyslaj. Vnutorne citis co mas urobit. Trapis sa a detom to tiez nic dobre neprinesie.
Urcite by som sa pred koncom snazila o zmenu - otvorene poviem ako sa citim,co potrebujem vo vztahu a domacnosti a ked zmena neprichadza tak konam. Ak si spravila vsetko pre zmenu a manzel nezmenil nic nemas mat pre co vycitky.
Ak je dobry otec,bude nim aj po rozvode. Aj ty mas svoj zivot, zahodis 15 rokov len tak? Zena nie je len matkou,je aj partnerkou a clovekom a zabit v sebe vsetky tieto casti len preto ze deti su male podla mna nie je spravne.
Ale ty budes znasat dosledky svojich rozhodnuti,jedine ty vies vycitit a spocitat si plusy a minusy.....drzim palce

@elisabethka Ked si clovek uvedomi, ze sa citi ovela lepsie a stastnejsie sam, ako s partnerom, a dokonca, ze citi nepohodlie, znechutenie, ci stres, az uzkost a strach, ked sa ma vratit, je bod, kedy by mal seriozne zvazit ukoncenie vztahu a neotalat s tym.

To mu ten vztah viac berie, ako dava. Mozno ma strechu nad hlavou, ale plati za to zdravim. Najprv dusevnym. A to sa potom po par rokoch preklopi do telesnych problemov.
A ked ochorie a ma problemy, tak ho partner zvycajne nakoniec podvedie a opusti. Lebo uz to vnima tak, ze partner so zdravotnymi problemami a obmedzeniami (a vacsinou preto labilnou a podrazdenou naladou, kedze ho obmedzenia hnevaju, alebo sa lahko unavi a je vycerpany a nervny, malo znesie) mu je na ostaru.

Jeho odchodom sa extra vela nezmeni, co sa starostlivosti tyka. Tu uz mas aj tak skoro celu na sebe.
Akurat zmizne ten stres a strach, ked mas zaludok v krci a na vode, co zas tentoraz mu bude vadit. Co si zase vymysli. Cim ta bude buzerovat.
Takze sa v tomto smere viac ukludnis, zacnes zazivat vacsiu pohodu.

Dalsi problem, ktory treba vyriesit, su potom financie a byvanie.

Co sa tyka deti, kludne by som zasla sama za pychologom, mu ich opisat, ake su a poradit sa, ako s nimi postupovat, aby sa im to ulahcilo. Pripadne ich neskor doviedla aj ukazat, aby sa s nimi pobavil, spoznal ich (teraz, ked este nie su v strese z toho procesu odchodu a su prirodzene) a dalo sa robit poradenstvo “na mieru”.

Dakujem za podporu. Najhorsie je pre mma ked obcas vybuchne aj na malu ked ma zachvat z unavy. Marne vysvetlujem, ze to patri k veku a nemoze za to. Vie jej povedat, ze je hnusna, zla a podobne a to ma ako mamu boli. Co sa tyka terapiu ob chodi na tom sme sa dohodli lebo uz sme mali krizu. Ja sa liecim na uzkosti ale som stabilizovana beriem 1 AD a o deti sa staram maju 3 a 7 mesiacov. Len proste ked ma dobru naladu nevadi mu nic, ked pride nahnevany vsetko je zle. Pocuvam vycitky ze mi pomahaju parkrat do tyzdna moji rodicia co je asi zavist lebo jeho strana sa nezaujima. Skor sa bojim tych vyhrazok typu ze mozem ist ale deti mi neda a podobne

Skús túto knihu, možno pomôže rozhodnúť sa.

Dalsiu vec co mame neviem co ste to niektora mala su financie. Nezaraba zle ale ma problem “ pustit” mi peniaze. Vysvetlim, ze ho prosim aby mi poslat trva to aj 3 dni musim sa pripominat a to ma ponizuje. Pyta sa na co konkretne ich miniem a kolko presne potrebujem. Nechodim na nechty, vlasy a podobne. Nekupim znackove veci a zvycajne beriem hracky a veci z vinted atd. Ale jednoducho ako jeho manzelku ma to uraža

@elisabethka tieto chlapse reci ze chod ale bez deti je somarina- len ta tym strasi a vydiera, deti by mu nedali
Vzhladom na ich vek by ti platil este aj na teba +2 deti takze toto nepocuvaj
Ja som mala niecoˇpodobne doma, az ma triaslo ked mal prist a ze v akej nalade pride, bolo mi na vracanie ak som nieco potrebovala aby kupil, ked som neurobila online objednavku ale musel to ist kupovat tak som bola neschopna. po kazdej kupe niecoho som mu musela velmi pekne a milo podakovat inak ohen na streche, ze som nevychovana a neviem sa spravat slusne.
Na druhej strane nedajboze aby som poprosila rodicov , ak napr raz za cas to nakupovanie pre mna robili oni zase zle uz krical, ze ho nezapajam, ze si myslim ze je neschopny
Na to vsetko vykrikoval, ze on je dobry chlap a neviem co, nastastie odisiel sam ked malo dieta 6mesiacov, bol to v podstate slaboch ale ked boh rozdaval ego stal v rade prvy a este sa vratil pre duplu, preto dieta doslova ignoruje a tvari sa ze neexistuje uz takmer rok- pretoze sme jeho zlyhanie v jeho dokonalom egoistickom zivote a pripominame mu, ze to proste nezvladol..
Stara sa uz o inych , ktori mu zobu z ruky 🤷🏻‍♀️
Dobre tak, nebudem znasat taketo spravanie ku mne a k dietati s ktorym si nevedel za cely cas vyt orit ziadny vztah a nepracuje na nom ani teraz

Ano, je mi smutno avsak nie za nim, za pocitom rodiny s predstavou aku som mala, som na vsetko sama a nikto ma nemiluje ( ako zenu a partnerku) ale musim sa s tym zmierit

@elisabethka Odisla som, ked mala dcera 3 roky. Na jednej strane som velmi rada, ze som to urobila kym bola taka mala a este si to neuvedomovala a vobec si nepamäta na ten cas, ked sme este boli spolu (teraz ma 20). Na druhej strane pre mna bolo velmi tazke, ked bola u otca. Velmi mi chybala ked k nemu isla na vikend, na prazdniny atd. Ale to ma kazdy inak. My s ex sme si nerozumeli a casom sa nas kontak uplne skocil. Kazda minca ma dve strany...

@elisabethka Cim viac pises, tym viac nechapem, nad cim este rozmyslas. Tohto ani zadarmo🫤

Ja ti napíšem iba môj pohľad z vonku
Sestra sa rozvádzala s 3detmi, najmenšie bolo iba pár týždňové keď podala žiadosť. Mala doma psichycký teror, ktorý tu upisujú aj iné. Jej psichyckú nepohodu, permanentný stres v ktorom žila cítili aj jej deti a boli tiež nekludné, objavil sa náznaky diagnóz atď on po ňu do pôrodnice ani len neprišiel, do nemocnice si volala sanitku(deti boli u mňa on ich nehľadal), domov som ju brala ja. Bola to posledná kvapka.
Keď sa sestra ukľudnila deti boli ako vymenené.
Keby to nevidím na vlastné oči ani neverím

@elisabethka prosim ta.Moj ma najskor snazil zahnat do kuta,ze sok na nic,ze ma nikdy nikto nebude chciet a ze co chcem s dietatom na krku a bez penazi.Dookola toto trubil do mna,aby ma znevazil,aby vyvolal pocit,ze naozaj ako mama na materskej s dietatom a bez penazi,nezmozem nic a ze mam byt sakra rada,ze mam jeho.Uz ked to prislo do zlomu,ze videl,ze seriem totalne na neho a balim si kufre,zacal presne s tym,ze maleho mi vezme a pod.Oni skusaju a ak nepomoze jedna finta,idu cez druhu a to cez dieta.Ty fakt ako myslis,ze si necha deti?ked uz teraz su mu na pritaz?ved toto je ako cez kopirak s takymito chudakmi.Uz vidim,jak si nechaju deti,budu chodit do prace,starat sa popritom o ne,varit im,prat im,venovat sa im.To isto 🤣 a este ako pises,ze jeho rodina nepomaha s detmi.Uz ho vidim,jak to cele zvladne sam.Ked ti to povie,ze ti vezme deti,reagovala by som,nech sa paci,nevidim v tom problem,ved si ich tata (hned mu klesne hrebienok).Moj ako vykrikal,ze mi maleho neda a pod.,pritom kaslal na neho,nestaral sa,len lezal,robil,alebo si zil svoje,zrazu,ze maleho mi neda.Paci sa,si to skus.Odisli sme so synom,viac ho nepytal!!!!nechcel,max chcel tak,ze tam budem aj ja.Aby mohol hustit do mna.Ked som ho aj vela krat prosila,vezmi si ho,ja musim byt dlhsie v praci a pod.Nikdy,naozaj nikdy nebol ochotny.Prislo zas na to,si si odisla?staraj sa.A zrazu tie reci,ty si chod,ale maleho ti nedam,boli zabudnute.To bol normalne,ze postup,ako si ma priputat.Po prve-bezny zivot,ktory ma ubijal,no jemu vyhovoval.Po druhe-videl,ze uz nie som az tak stotoznena s tym,aky je-vycvicenie si ma,ze som naprd,ze som bez penazi (mala som matersku) a ze s dietatom sa na mna kazdy vyserie,ze skoncim niekde na ubytovni a pod.
Po tretie-prisla praca,zarabala som,tam uz zacinal viac a viac citit strach,no utocil dalej,lebo ved on je ten najviac a ja chudera.Tam zas prislo,ty si chod,ale maleho ti nedam.Zostane somnou,neznicis mu zivot,nebudes mu brat otca a podobne.
Po stvrte-nemusel mi nikoho davat,ci brat,ja som odisla so svojim dietatom,ked bol on v praci.A strach?aky?od narodenia som sa starala,bola mamou,zenou doma,zenou v praci.Nezto on,debil,co odrobil a lezal,behal kade tade,maleho neokupal,nevedel varit,nevedel prat,nevedel sa mu venovat a ja som mala mat strach,ze on mi ho vezme?preboha ako?cez sudy?uz vidim ten sud,ako mu ho pridelia 😅 ved to je smiesne.mama je mama a ak je mama normalna,nie je to alkoholicka,fetacka a pod.Je to normal zena,ktora sa stara,pracuje,len natrafila na debila,uz vidim ten sud,ze to dieta prideli jemu.Akoze preco by mal?a ak by aj v tych najtemnejsich snoch,sa to stalo,on by velmi rychlo zaplakal.
Po piate-nic nezabralo z jeho strany,ja uz som si byvala so syncekom spokojne,tak prisiel obrat!ako ma miluje,ako mu chybam,aky bol debil,nech mu dam este sancu a pod.Ja som reagovala slusne,ze medzi nami je naozaj koniec,ale som ochotna po tom vsetkom to nechat v priatelskej linii,kvoli synovi a ze mu nebudem branit,sa s nim vidat,ze nech sa zamera na neho.Odpoved?opat nevrla,no jasne,ja budem s maly,aby ty si sa mohla k#rvit kade tade.Uz zrazu to nebol otecko,ze ja ti vezmem syna....Kaslal na neho,nebraval si ho,lebo za vsetkym mal vidinu,ze on bude s malym a ja si budem spokojne nazivat...Maleho nevidel,dobrovolne,7 rokov.Dnes ma syn 10.

Rozviedla som sa, ked som skusila vsetko a pominula akakolvek pochybnost. Deti boli male. Aj po rokoch to povazujem za najlepsie rozhodnutie. Nelutujem, ze to mohlo byt este skor. Bolo to, ked som si bola ista.

Ano cakam na to...

@anonym_303c76 A v com to bude lepsie? Nerypem, len sa pytam.

@anonym_da256d Syn ma lahsi autizmus a zmeny mu vadia, a takato zmena by bola pre neho tazka

@anonym_d6ac7d dakujem pomohla si mi 🙂 ked citam tak niektore veci su ako u nas

@elisabethka Ja by som nečakala ale rozviedla sa hneď na tvojom mieste. Deti to určite vnímajú ako sa ku vám správa a určite máte doma dusne prostredie, z toho môžeš aj ochorieť psychicky. Viem o čom píšem, moja sestra má doma takého muža. Majú 2 deti a ona vyzerá ako 50 ročná žena a to nemá ešte ani 30. Je strhana, unavená, psychicky labilna, nervózna, často kričí na deti aby jej dali pokoj keď je s nimi. No ona takáto nebola, to kvôli mužovi sa zmenila na trosku. Nadáva jej, ponižuje ju, vysmieva sa jej že málo zarába že má len obyčajnú učňovku, stále do nej dupe že je neschopná a nič nevie sama. Ešte aj financie má na starosti muž a keď sestra si pomina výplatu tak musí sa mu prosikat o peniaze. No hrozné, lenže bohužiaľ ona nikoho nepočúva. Darmo jej radíme všetci nech sa rozvedie nechce o tom ani počuť. Lebo ako otec je najlepší, pre deti všetko kúpi všetko im zaobstará, vlastne nič im nechýba finančne. A pre ňu sú peniaze a aby bol rodina spolu dôležitejsie než čokoľvek iné.

Ja idem setrit. Premysliet to urcite neodidem zbrklo. Mam zodpovednost za deti a ku nim je dobry, nehrozi nam nezbezpecenstvo. A zariadim sa tak, ze ak sa to bude zhorsovat a neuvidim snahu aby som s nimi mohla odist.

Za touto otázkou býva vnútorný konflikt, jedna časť človeka už nevládze takto ďalej, druhá sa bojí, že odchodom ublíži deťom a raz to bude ľutovať. Tento typ rozhodovania je jedným z najťažších, aké človek vo vzťahu zažíva. Otázka však často nestojí len tak, či počkať, kým deti vyrastú, ale čo presne sa snažíte týmto čakaním získať. Neexistuje správny vek detí na rozvod, rovnako ako neexistuje bezbolestné načasovanie. Malé deti vnímajú svet celým svojím telom a nervovým systémom, nie logikou. Nechápu detaily vašich nezhôd, ale presne nasávajú napätie, ticho, chlad alebo potláčaný hnev medzi rodičmi. Ak zostávate vo vzťahu, ktorý je nefunkčný alebo vás postupne ničí, iba z povinnosti „kvôli nim“, neučíte ich, ako vyzerá zdravá rodina. Učíte ich, že v dospelosti je normálne obetovať seba, žiť v chlade a zotrvávať v prostredí, kde chýba rešpekt. Vy nepotrebujete vedieť, čo ľutujú ony, ale s čím dokážete dlhodobo žiť vy. Pasívne čakanie totiž neničí len vás, ale postupne jedovatým spôsobom mení celú atmosféru domova. Skôr si veľmi poctivo oddeľte dve veci, je tento vzťah v kríze, ktorá sa dá reálne opravovať, alebo už dlhodobo žijete v prostredí, ktoré vás psychicky ničí? Ak je vo vzťahu násilie, zastrašovanie, manipulácia alebo strach o bezpečie, to je úplne iná situácia a čakanie „kým deti podrastú“ nemusí byť bezpečná voľba. Niekedy človek nečaká kvôli deťom. Čaká preto, aby nemusel urobiť bolestivé rozhodnutie. Ak by vaše dieťa v dospelosti žilo presne v takom manželstve, v akom žijete dnes vy, poradili by ste mu, aby v ňom kvôli vlastným deťom zostalo? Deti sa môžu stať dôvodom, ktorý znie ušľachtilo, ale zároveň zakrýva vlastný strach.

@elisabethka Len aby si sa po 10tich rokoch nezbadala, ze si stale s nim a este stale "nie je cas". Drzim palce kazdopadne.

@anonym_da256d dakujem. Este ma napadlo, ze navrhnem muzovi ci by nechcel sbsolvovat nejaky kurz na zvladanie hnevu. Nemyslela som 10 rokov to by ma znicilo ak by to bolo tak ako to je teraz…