Kde začať pri odchode z nefungujúceho vzťahu?

Ahojte. Idem si sem vyliat srdce, lebo potrebujem realne skusenosti zien s podobnym alebo rovnakym problemom ako mam ja, nech viem kde zacat. S partnerom sme spolu 13rokov. Mame spolocny byt, 9 rocnu dceru aj domace zvierata. Teraz, ked spatne na to pozerám, od zaciatku vztahu som prehliadala "red flags". Su momenty, ktore mam doteraz v hlave ako nevyriesene. Aj napriek tomu sme isli do spoločnej hypoteky a dietata. Po narodeni dcery to bolo peklo. Nezaujímal sa, vsetko bolo na mne a do toho este ocakaval doma upratane a navarene. Vsetko sme platili na polovicu a ked som presla na rodicak, co bolo 270€, vsetko si nauctoval, lebo bolo treba platit hypo a vsetko okolo. Neostavalo mi nic. Potraviny kupoval, ok... Ale ked som potrebovala zaplatit telefon 14€ povedal, aby som si pytala od mojho otca, ze on chcel aby sme mali dieta. A aby som dojcila, lebo on nebude kupovať umelé mlieko, stale mal problem s tym ako vyzeram.. A podobne slova, ktore zaboleli a zapisali sa do pamate. Mozno aj niekoho mal. Neviem. Bola som na zapade sama, daleko od rodiny, bolo mi tazko. Chcela som ale ostat tam kde som si uz na prostredie zvykla, len som nebola schopna zacat sama. Neskor, ked dcera zacala byt aktivnejsia a zacala navštevovat skolku sa veci nejako utriasli. Ani neviem ako roky ubiehali. Bolo dobre, bolo zle. Boli hadky, kedy sa aj tyzdne so mnou nerozpraval, mesiace, kedy sme spolu nemali nic, za vsetko som mohla ja. Vzdy som doliezla za nim, lebo som si nechcela predstavit, ze ostanem sama. Asi pred rokom a pol prisiel zlom, všetko sa opakovalo, zacala som si uvedomovat, ze ma manipuluje. Mali sme tazky rozhovor, kde plakal, ospravedlnoval sa, uznal, ze ja som bola ta co roky vsetko tahala.. Mne to bolo luto, cele tie roky. Na druhy den vsetko obrátil proti mne, ja som bola ta zla a urcite ho ja podvadzam. To bolo peklo.. Bala som sa odist, lebo som nevedela kam s dietatom, najom by som sama v tejto lokalite neutiahla, domov som nechcela. Mala som tu prácu, priatelov, dcera skolu, kamaratov.. Utriaslo sa aj to. Zacal sa trosku snazit. Ale pomaly sa to vracalo zase do starých kolaji. Dnes? Uz asi 8m sme spolu nic nemali, ja si plne uvedomujem, ze som bola sprosta a ze mnou manipuloval. Asi druhy mesiac som emocne uplne odpojena. Nic. Je mi jedno co robi, kam ide, sprava sa chladne, rovnako ako aj ja. Ja takto zit nechcem, s nim zit nechcem. Viem, ze si zaslúžim niekoho lepsieho. A aj keby neprisiel, samej s dcerou mi bude lepsie. Minimalne dusevne. No a tu je kamen úrazu. Neviem kde zacat. Najom je drahy, byvat ma v byte nenecha, odkupit ho neviem tak narastla jeho cena. Ked si predstavím vsetky tie veci, ktore su moje, co vsetko som do tohto vlozila, kam dam vonkajšieho kocúra, ani auto uz vlastne nemam, uzivam jeho a platim polovicu splatky uveru, co je za cely ten cas co ho mame dokopy nic..Mam aj strach, ze ked nacrtnem tuto temu bude robit naschvaly, s dcerou. Ta mu vsetko zerie aj s topankami. Naozaj neviem kde zacat, ale uz to nechcem. Bola som neskutocne hlupa, zaslepena, naivna. Chcem zit. Ak ste dosli az sem, dakujem. Podelte sa o svoje skusenosti, nazory, fakty.. Potrebujem to ako sol ❤️