Rozchod s pasívnym partnerom: Urobila som správne rozhodnutie?

Ahojte,mám 26r. Bývalý bol rovesník.
S bývalým sme sa poznali približne dva roky ako kamaráti a potom sme spolu začali chodiť. Dali sme sa dokopy v decembri a boli sme spolu doteraz. Rozišla som sa s ním pred 4 dňami. Bola som jeho uplne prvá vo všetkom ( rande,bozk,sex...atď )
A teraz príbeh:
Bol ku mne naozaj dobrý,milý, pokojný, nikdy nebol zlý ku mne 😅 ale problém bol, že bol VEĽMI pasívny. Keď som sa pýtala, čo budeme robiť, kam pôjdeme alebo čo by chcel, veľmi často odpovedal v štýle „mne je to jedno“, „ako chceš“. Znie to možno pekne, že mu stačilo len toto ale po čase som mala pocit, že celý vzťah a spoločný čas organizujem ja 🤣 a aj tak bolo...dalsia vec.... Chýbali mi jeho nadšenia na mňa, iniciatíva, komplimenty...aj uznal že mi nikdy nepovedal kompliment....ani že som šikovná, krásna....len v posteli...proste nikdy nebolo také že by ma objal zozadu.. povedal "láska, mala si ťažký deň,urobím nám kávu a povieš mi"...
Aj v intimite sme mali zo začiatku problém. Prvých 4-5 mesiacov sme sa v podstate len bozkávali a držali za ruky. Ako na strednej. Ja som sa snažila veci posúvať, ale on bol veľmi neistý a pasívny. Nakoniec sme sa o tom otvorene porozprávali ( začala som prvá ja ) a potom sa to výrazne zlepšilo...pochopila som,lebo som bola jeho prvá a čakala som. Keď už k intimite došlo, bolo to super a rozumeli sme si. Problém však bol, že jej bolo celkovo málo. Za posledné mesiace možno tak 10-15krat 😅
Som sa doprosovala aj do postele..., necítila sa žiadaná, bola som ten chlap vo vzťahu... Sám to povedal a necítil sa ok. A ja že prečo s tým niečo neurobíš ? Neurobil...
Rozišla som sa s ním teraz cez víkend. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože som nechcela byť krutá a zároveň som nechcela dávať falošnú nádej...city sa vo mne stratili postupne a posledné dni až ziadne.
Tak som sa rozišla...
Na jednej strane cítim úľavu, pretože som už dlhšie cítila, že takto nechcem pokračovať. Na druhej strane smútok, výčitky a občas premýšľam, či som sa nerozhodla príliš rýchlo alebo či som nemala ešte viac bojovať... Alebo on. A tvrdil že nemal priestor bojovať a pritom za ten rozhovor sme viedli nespočetne veľa rozhovorov za posledného polroka... Nezlepšil to...
A počas rozchodu trepol také veci, že mi chcel kúpiť po tomto týždni zrazu kyticu... Pritom vedel že mi ešte žiadny chlap nedal nikdy kvety. Alebo trepol ( mal veci u mňa ) že nech o dva týždne mu ich donesiem...a on že sa bojí že veci vyhodím a jeho nechám na poli, ak dáme rozhovor posledný že čo ďalej...Mala som pocit ako keby ma zrazu nepoznal.. 😅 a vzťahy pozná len z filmov ( posledných 10 rokov trávi len za PC a v práci..aktivity mal len so mnou vôbec, ak som riešila ja) ...nikdy mi nič nepovedal,všetko dusil v sebe. A jeho výhovorka iba že sa nechcel hádať, že je nekonfliktný.. a že sa mi bal niečo povedať ( mal to z domova. Nikto ho nepočúval. A ťahal to do nášho vzťahu a tvrdil že sa cíti nevypocuty odo mňa..pritom som vnímala jeho strachy,túžby a všetko. Len mám pocit že tie moje prehliadal.
Celkovo žiadna iniciatíva,zas iba pasivita... Ani bojovať nechcel a že možno som dobre urobila a na druhej strane tie veci povedal že som urobila chybu... A že sa chcel začať snažiť.. ( zrazu....)
A ja rozmýšľam či som dobre urobila... A celé moje okolie tvrdi že áno. Nevideli ma dlho šťastnú.
Proste dával mi materiálne veci, bol milý ku mne ale žiadne prekvapenia, komplimenty, podobne. Mala som pocit že som vo vzťahu ktorý trvá 20 rokov alebo sme len kamaráti..
A trepol počas rozhodu že" myslím že si urobila chybu...nečakal som že sa ešte rozideme" .. wtf..
A ďalšia vec. Bol obézny. Nič s tým nerobil. Pre svoje zdravie, motivovala som ho, chodila som cvičiť. Aktivity nechcel žiadne.
Celkovo som ho viedla za ruku ako keby.... Mala som pocit že občas som jeho matka. Alebo častejšie ako by som chcela...
A pred vzťahom roky nosil mame kufor do jeho rodného mesta každý víkend ...plny špinavého prádla ..aby mu oprala...to som rýchlo stopla. 😂
Prala som mu ja ale mne to nevadilo. Len na všetko som bola sama..
Urobila som teda dobre?
Ďakujem za názory, postrehy a prosím bez urážok. Toto bola moja prvá situácia. ( Mám 2 vážne vzťahy už za sebou , ktoré skončili z iného dôvodu )
A plus všetci tvrdili o nás z jeho strany rodiny týmto štýlom: "wow ty máš frajerku " " my sme už neverili že si niekoho nájdeš " " mysleli sme si že už ostaneš sám"...