Ako vyriešiť zverenie dieťaťa po rozchode?

Ahojte, viem že v poslednom čase sa tu roztrhlo vrece s podobnými témami ale som v koncoch, nevládzem, chce sa mi odísť z tohto sveta... jediný dôvod čo ma drží nad vodou je moje 3 ročné dieťa..

V auguste som po dlhom boji v sebe klesla na svoje dno a šla do telefónu partnerovi, pretože som mala podozrenie už nejaký čas, že sa niečo deje... Žiaľ som našla presne to, čo som čakala.. asi od januára si vypisuje s jednou sikľou zo sídliska, ktorej som po ňom posielala veci po našom dieťati.. dievčina má na sociálnych sieťach veľmi úžasný vzťah so svojim partnerom a jej o pár mesiacov mladším dieťaťom od nášho.. najskôr to boli len hlúposti no prešlo to do správ typu: chcel by som aby si ležkala vedľa mňa ty, si moje slniečko, zaľúbil som sa do teba, chcel by som byť s tebou... z jej strany to bolo strohejšie avšak rada sa posťažovala na svojho hrozného partnera, že by chcela ísť na koncert ale jej chlap s dieťaťom doma nezostane a ona sa pôjde baviť a ten môj úžasný otec roka, ktorý s vlastným dieťaťom za 3 roky bol sotva 10x úplne sám doma na hodinu-dve, kým som raz za mesiac mala niečo "svoje" aj to mi väčšinou dieťa zobrali moji rodičia alebo sa s ním hrali u nás doma.. otecko keď príde z roboty a napapká sa, ledva hodí tanier do dresu, ľažká si pred TV a keď nečumí na telku tak čumí do večera, kým s dieťaťom nevypadnem spať do mobilu.. hral sa s ňou sotva 20x aj to vydrží ledva 5 minút a ide si ľažkať späť na gaučík... po prečítaní správ som vybuchla.. šla som rovno do ataku a hodila mu telefón so slovami, že ak ľúbi inú nech sa zbalí a vypadne do riti... pár dní mi z práce vypisoval, ako nás ľúbi, že chce byť s nami a mať rodinu a že si písali iba zo srandy, lebo veď ja viem, aký je a vždy trepe iba somariny pred každým... na to, keď som mu povedala ako ma raní najviac to, že ma pred ňou ohovára a kydá na mňa pred cudzou osobou nereagoval vôbec... pár dní som to vstrebávala a povedala som si, že mu dám šancu kvôli dieťaťu, aby sa ho to nijak nedotýkalo, pretože aj napriek tomu, že otec sa mu takmer vôbec nevenuje, stále sa naň pýta keď bol v robote alebo cez víkendy na "fuškách"... moju dôveru však stratil úplne a nie som typ, ktorý sa vie otvoriť a zabudnúť... veľmi som trpela, veľmi som sa trápila.. veľa som sa pýtala.. stále ma uisťoval, že s ňou nič nemá ani nemal... po asi mesiac sa to trochu ustálilo a veľmi som si priala, aby sa veci pohli k lepšiemu.. kupoval mi darčeky, veci, keď sme niekde boli, a niečo som chytila do rúk, hneď sa pýtal, či mi to má kúpiť - vadilo mi to okaté "udobrovanie" alebo uplácanie za to, čo mi urobil a radšej som nechcela nič.. lenže po tom všetkom nasledovalo zablokovanie telefónu, aj napriek tomu, že som mu doň vôbec nechcela už ísť a povedala som si vtedy, že už tak hlboko neklesnem mi to bolo podozrivé ďalej... ale láska sem láska tam... no keď bol vkuse stále v tom mobile a večne si vypínal zvuky (čo nerobil ani keď naše dieťa bolo čerstvo narodené a v noci mu húkal mobil) a vkuse mu vibroval... podozrenia na seba nenechali dlho čakať.. zrazu začal dieťa fotiť pri aktivitách čo čom vymyslela, prišiel odfotil si s ním selfičko a minútu sa pohral ... odfotil si dieťa na prechádzke, na korčuliach... čo za 3 roky jeho fotiek v mobile mal možno dokopy 10... keď som ho atakovala bez dôkazu, že komu tie fotky posiela, vyhovoril sa pohotovo ako to len on dokáže že mame, lebo ho zvozila, že jej neposiela žiadne fotky nášho dieťaťa (svokra je tiež svokra roka a vnúča si videla asi iba keď bola vinšovať k meninám a narodeninám, aj to pár krát iba poslala po svojom synovi)... a tak mi to v hlave šrotovalo že som sa znížila k tomu opäť.. samozrejme že fotky a videá posielal tej fuchtli ... hrozne som sa nazúrila ale už som ho neatakovala.. stala som sa v našom vzťahu akýmsi tichým pozorovateľom a od nejakého novembra neviem ani sama čo so sebou.. myslela som si, že po návrate do práce medzi ľudí sa to zmení, aj ja zmením prostredie, nebudem na veľa vecí myslieť.. ale už pár mesiacov sa k nemu neviem správať milo a už vôbec nie láskavo.. snažila som sa veľa krát s ním komunikovať normálne ale keď vidím ako jej lajkuje všetky fotky tak sa s ním ani nemám o čom baviť.. cez víkend sme boli na wellnesse a šiel spať do obývačky.. ráno bol jeho mobil v posteli a ja som ho opäť otvorila.. vyskočila na mňa hneď správa od nej... ako by on chcel byť radšej na wellnesse s ňou a keby vedel že aká budem (že sa s ním nerozprávam riadne a som "zdutá"), tak by radšej nikam nešiel.. a samé zlatíčko sem zlatíčko tam a idem búvkať ako 12 ročné deti... chce sa mi z neho zvracať je mi z neho zle, nechce sa mi s ním baviť, nemám záujem sa ho čokoľvek pýtať, pretože čokoľvek mi povie je už v mojich očiach klamstvo...

Neviem čo mám robiť, som proste na dne.. celý čas na materskej som sa o všetko starala.. všetko čisté, voňavé, upratané, nákupy, varenie, dieťa komplet na mne od rána do rána... von s ním bol sám asi 5x dokopy... kúpal ho možno 10x dokopy aj to na margo toho, keď som bola chorá úplne KO a povedala som mu ja, aby ho okúpal.. keby som nemala mojich rodičov tak kopu vecí ani nemá, pretože celú zimu sľuboval, že kúpi pre dieťa hokejku, dodnes ju nemá.. o rok ju budem kupovať ja... ale keď je u nás návšteva alebo sme niekde my, s cudzími deťmi sa vie hrať, ukazuje sa ako otec roka o všetko sa stará... najhoršie je že dieťa sa vkuse naň pýta, keď nie je doma, keď príde tak sa teší letí ku dverám a keď povie poď mi dať pusinku tak začne nie, nechaj ma, nechcem ťa... keď ideme domov a poviem že doma čaká ocko tak mi zahlási že sa domov neteší lebo ocko mi robí zle... (pretože ocko nič iné nevie, namiesto peknej hry dieťa iba šteklí, šťuchá doň .. strniskom mu zoderie tvár že má červené fľaky hodinu...)... ALE aj napriek tomu sa bojím poslať ho do riti, pretože mám strach, že dieťa to poznačí psychicky... ako mu budem vysvetľovať, že otec je preč keď doteraz tu bol a pýta sa každý deň naňho.. A najhoršia predstava pre mňa je, že mu to dieťa budem musieť dať.. na celý deň/víkend? Ja mu nechcem absolútne brániť v styku s dieťaťom, ale nie je schopný dať mu jesť, keď niečo chcelo tak sa tváril že nerozumie, naveľa dá jogurt a očistí jablko.. max urobí mlieko.. varené nehrozí, variť nevie... napchával by to iba pizzou ... o pútaní do autosedačky radšej pomlčím, v jeho podaní by bolo jedno či v aute je alebo nie je... a čo ma najviac desí.. neviem, kde to dieťa u koho nechá, pretože je to samaritán, ktorému keď niekto zavolá a niečo potrebuje, tak okamžite ide rieši vybavuje... ale my sme boli vždy od začiatku na poslednom mieste ... chcela by som mať dieťa vo svojej starostlivosti s tým, že ho môže vidieť a byť s ním kedykoľvek ale len v mojej prítomnosti aspoň do času, kým to dieťa nebude nejak samostatné a schopné mi povedať normálne čo sa deje alebo bude vedieť obsluhovať svoj mobil aby mi v prípade potreby zavolalo ... prosím vás čo mám robiť? ako to riešiť? bije sa vo mne moja zlosť a kus zostatku mojej inteligencie... mám sto chutí ísť za partnerom tej sikle a spýtať sa ho, či vie s akou fujdou žije a čo robí, alebo či mu to nevadí... keď sa tak veľmi ľúbia... mám chuť sa vypariť a neexistovať 😢 vôbec neviem, čo mám robiť.. nechcem ublížiť svojmu jedinému dieťaťu 😔