Ľutujete rozvod?
Máte niektorá pocit, že ste sa s rozhodnutím rozviesť sa unáhlili? Ľutujete to? Alebo naopak s odstupom času nato pozeráte ako na dobré rozhodnutie? Ide o to, že už dlhšie uvažujem nad rozvodom, náš vzťah je ako na hojdačke a ja mám čím ďalej tým menšiu chuť sa neustále hádať. Sme spolu 10 rokov, z toho 6 sme manželia a bývame spolu v dvojgeneračnom dome so svokrou. To je podľa mňa hlavný problém, pretože často krát sa stane, keď sa pohádame my dvaja, tak ešte do mňa začne rýpať a kydať aj svokra a ja už potom vybuchnem a máme tichú domácnosť aj týždeň... Najhoršie je, že toto všetko sa deje pred 4-ročným synom, takže vidí všetky tie hádky, nadávky, osočovania... Preto ma strašne mrzí to, aké detstvo mu vytvárame... Veľa krát sme sa všetci traja ( ja, manžel, svokra) dohodli, že sa budeme snažiť spolu vychádzať, ale mám pocit že to nejde.. So svokrou sme si od začiatku nejak extra nesadli, a dávala mi často krát pocítiť, že nie som dosť dobrá pre jeho syna.. Vadilo jej keď sme niekam išli, niečo robili alebo čokoľvek a jej sme to neoznámili dopredu... Proste trvalo strašne dlho kým pochopila, že sme obaja dospelí a svojprávni a že sa jej nebudeme so všetkým spovedať... Potom prišlo dieťa a hádky sa ešte stupňovali... Keď ma malý vytočí a nakričím na neho, tak hneď na mňa príde naziapať, že ona ma udá na sociálku, že si týram dieťa a podobne... Proste nezvládam to tu psychicky... začala som horšie spať a vždy po víkende sa vyslovene teším do práce... Ide o to, že mám kde odísť, mám byt, navrhla som manželovi, že môže odisť s nami, ale nechce :( Myslim, že by som bola kľudnejšia keby mam konečne po toľkých rokoch svoje súkromie a hlavne zveľaďujem si svoju nehnuteľnosť a nie svokrinu, ale na druhej strane mi je strašne ľúto, že malý by prišiel o otca, lebo ako otec je skvelý a myslím, že aj manželstvo by sa možno ešte dalo zachrániť a vedeli by sme sa ešte znova do seba zaľúbiť, len by sme museli byť sami a to on odmieta... Potrebujem pohľad "zvonka" . Je mi jasné, že konečné rozhodnutie je aj tak na mne.
Tvoj problém je svokra. A to treba riešiť. Odsťahovať sa. Otvorene sa porozprávať s manželom ze co a ako bude/nebude. On sa s matkou nehada, cize jemu to žily netrha.
Je treba mu dat na vyber, ci si vyberie maminku alebo svoju rodinu. Podľa odpovede by som sa zariadila. Ale rozhodnutie je na tebe. Drzim ti palce 🍀👌
Ps. Mala som niečo podobné ako ty, a rozvod som nikdy neolutovala. Práveže potom som si sama sebe vravela, prečo som to neurobila omnoho skôr...
Nie rozvod neľutujem, ľutujem, že som to neurobila oveľa skôr.
Toto nie je hned na rozvod. Urvite bybsom sla byvat najskor mimo a potom by som zvazovala co dalej.
Byvali sme 3roky u muzovych rodicov. Svokra bola super, nie ako tvoja ale aj tak som chcela mat vlastnu domacnost a sukromie. Moj muz si to predstavoval ako tvoj. Kupila som byt a aj ked nechcel (asi si to nevedel predstavit co bude robit v byte, ked tam ma garaz dielnu a podobne ako tvoj) ,ja by som sla aj bez neho, no isiel. A uz nikdy, nikdy by sa naspäť nevratil. My byvame blizko nich , takze ked majstruje chodi si tam robit kolko potrebuje. Ked sme mali krizu a rozisli sa na 2mesiace a isiel k rodicom, to bolo utrpenie pre neho uz, uz s nimi nevedel denne zit. Nerozvadzaj sa, najprv len odid. Urcite pojde s vami alebo pride. A potom uvidis ako sa vam bude zit v novom bez svokry. On to len musi vyskusat aby zistil, ze je to super mat svoje sukromie so svojou rodinkou.
už dávno by som bola v tom byte. A pánko nech sa rozhodne či chce mať rodinu alebo mamičku
Odíď , nechápem, ako si to mohla vydržať 10 rokov.
ahoj, v tvojom pripade by som hned nezvazovala rozvod, problem je v prvom rade byvanie so svokrou, nemat sukromie velmi nastrbuje vztahy.
ked mas svoj byt, navrhni muzovi byvanie tam na nejaky cas, aby ste si spravili odstup, vycistili hlavu, nemusi ist hned s vami, tiez nech si to necha ulezat v hlave, nezhody medzi manzelmi byvaju normalne a niekedy sa diskutuje emotivnejsie. podla mna netreba hned zavrhnut manzelstvo, treba sa oslobodit od svokry a tvoj syn nepride o otca, tvoj muz bude predsa stale otcom tvojho syna.
Osobne rozvod nelutujem. Lutujem, ze som sa priliz dlho snazila vztah zachranit, ale aspon viem, ze to ozaj nijako neslo. Rodina je dolezita, ja som poodpustala neskutocne veci, az kym som si neuvedomila, ze ten chlap ma pripravi o vsetkych blizkych a casom aj o rozum. Lenze to co pises ty stoji za zachranu. Suhlasim s tym, ze by sinsa mala v pokoji zacat balit, porozpravat sa s nim, vysvetlit, ze uz dalej takto zit nemozes. Asi by som mu povedala, ze ho milujem a budem stastna ak pojde s nami. Ak nie, tak ze dufam, ze bufeme spolu vychadzat a moze dieta prist pozriet kedykolvek. Presne ako ti uz pisala ta baba, absolutne sa s nim nehadat. Povedat mu svoje pocity a opakovat asi len to, ze tam ma dvere vzdy otvorene. Drzim palce. Mozno ak aj nepojde hned, casom mu zacnete chybat. Silno drzim palce
Nečítala som všetky komentáre, takže neviem, čo ti baby písali. Ale z pohľadu matky by som ja osobne riešila to, čo je dobré pre dieťa. Sama si musíš uvedomiť, že čo sa stane ak odídeš, ako zareaguje muž, svokra a rodina? Bude muž ok s tým, že odídeš aj s malým? Bude chcieť striedavku, alebo bude platiť výživné a na malého sa vykašle, alebo ako si to predstavuješ? Na tieto otázky si musíš odpovedať skôr ako niečo urobíš. Teraz sa možno cítiš, že je ti ubližované, ale poviem to laicky, každá akcia má svoju reakciu. Nie je v niečom chyba aj v tebe? Z pohľadu pedagóga poviem, že striedavá starostlivosť je vo väčšine prípadov čistá katastrofa pre dieťa. Ono odísť je veľmi jednoduché, ale treba myslieť aj na dôsledky. Uvedom si, že aj ty raz budeš svokra a možno ti nevesta nesadne a ber aj to, že starý rodičia často prežívajú plač ich vnúčat inak ako pri svojich deťoch. Už pred tým ako ste začali žiť so svokrou, si musela očakávať, že to do veľkej miery bude o prispôsobení sa. A pozícia tvojho muža je tiež komplikovaná, je to jeho matka a ty jeho žena, ak bol vychovávaný v tom, že má dochovať rodičov, tak sa zas ani netreba čudovať, že odísť nechce. Takže ja ti neporadím, že odíď, ale skôr bojuj o to čo máš. Skús popracovať na vzťahu so svokrou, skús sa s ňou porozprávať sama bez muža, na každého jedného človeka sa dá nájsť spôsob ako s ním fungovať, ale často to začína zmenou u seba.
@bcrow1307 píšeš správne - to ,čo je pre dieťa dobré...a čo je pre dieťa dobré? Ak žije v šťastnej rodine,kde ocko ľúbi mamku,váži si ju a tým mu dáva aj vzorec - akúsi šablónu,ako má vyzerať manželstvo/partnerstvo.Toto je základ,ktorý sa mu uloží do podvedomia automaticky,no žiaľ,50% rozvodovosť ,kde nie je pojatý stav,keď pár nie je papierovo v manželstve o niečom vypovedá.Ženy prestali byť poslušné a prestali pre dobro dieťaťa ostávať v manželstve,kde iba prežívajú.Mnohokrát to tak bolo/ ešte aj je dnes a druhá vec - ekonom. závislosť.Toto sú faktory,kt. v prevažnej miere ovplyvňujú mnoho žien žijúcich v nefunkčnom manželstve - tzv. pre dobro detí.Áno,aj ja som matka a moje deti sú pre mňa všetkým,ale nemienim im dávať takýto vzor,lebo sa obávam,že to budú považovať za normu - a to nechcem.Ako som už písala,žena nie je iba matkou,je i partnerkou - v 21.storočí - rovnocennou partnerkou.Preto nevidím dôvod,aby zotrvávala tam,kde sa vnútorne dusí,kde cítí,že jej predstavy o živote ostávajú nenaplnené a tak zasvätí najkrajšie roky v područí nefunkčného vzťahu - lebo hľadí na to,aby zachovala rodinu - kvôli dieťaťu.Dnes sú ľudia roztrúsení po celom svete - hlavne za prácou,založia si rodiny tam,kde majú prac. príležitosť a žijú svoj život mimo rodnej hrudy.V minulosti žili i 3 generácie spolu,dochovali starých i prastarých rodičov.Nekritizujem to,iba konštatujem,že dnes to vo veľa prípadoch nie je možné,lebo deti žijú mimo.Nie je to neúcta,je to iba nový fenomén,kt.priniesla súčasnosť.Predstav si,že i ona by v prípade žijúcich rodičov cítila potrebu postarať sa o svojich - tak ako on - ako by to vyriešili?Ak by jej rodičia neutiahli dom....tak by dieťa prakticky tiež žilo raz z 1 a raz s 2. rodičom,lebo boli tak vychovaní....postarať sa na starobu.Osobne si myslím,že to u nej driemalo už dávno a tento stav jej nevyhovoval,preto sa podľa mňa i umne zariadila a kúpila si z dedičstva byt.Myslím si,že cestu dialógu a následného riešenia už majú za sebou - a pokúšať sa stále riešiť niečo - kde je výsledok konštantný tiež nedáva zmysel.Ona má iba 2 možnosti - a to žiť v hlbokej emočnej lordóze,poslušnosti a akceptovať to,čo nechce - lebo dieťa,alebo urobiť rázny krok - lebo tým pomôže nielen sebe ale i dieťaťu.Nie je nič horšie,ako keď sa má dieťa prizerať hádajúcim sa rodičom - ANI striedavá starostlivosť...
@naniki chápem, čo chceš povedať, len autorka bola v tejto situácii, že býva u svokry už pred dieťaťom, takže asi vedela, že ju dochovajú. Ja len proste mám teraz okolo seba viac prípadov, kedy sa rozvádzajú ženy. A dôvody sú presne také ako píšeš, čo ma na tom štve najviac, tak si myslia, že oni sa budú starať o deti, a chlap nech platí, a keď začne chlap bojovať o deti, tak je ten najhorší. Keď už sme takí pokrokoví v tých myšlienkach 21. storočia, tak by ženy mali pochopiť, že deti nie sú ich majetkom a ani zdrojom príjmu. Nepatria len im. Takmer všetky, čo tu radia odchod a nie len v tomto prípade, povedia, že zober deti a odíď, ale ako haló, kto im dal na toto právo? Však keď ti je zle odíď, ale prečo trhať dieťa z prostredia kde vyrastá od narodenia? Možno má za to niektoré zvozíte pod čiernu zem, ale je mi to jedno. Jednoducho je to sebecké a nech mi nikto netvrdí, že je to v záujme dieťaťa.
@bcrow1307 otázka nestojí tak - že odíď,ak ti je zle,lebo kto by opúšťal rodinu ak mu je dobre...z histórie je nepísaným pravidlom,že dieťa patrí prioritne matke,aj keď je jasné,že nie je jej majetkom.A súdy tiež prioritne prisúdia dieťa matke,lebo to pramení z jej statusu ( napr.malé dieťa - kojenie ).Naozaj sa nedá paušalizovať,ale nie každý otec, hoc sa i bije do hrude,sa vie postarať o deti sám - variť,prať,upratovať,učiť sa,viesť komplet domácnosť,byť celú noc hore - ak je dieťa choré a ešte chodiť do práce.Píšem štatisticky,nie osobne.Ja zas poznám veľmi veľa prípadov,kde otec žiadal striedavú,ale neustál to - a veľa chlapov si myslí,že striedavka je o tom,že zverí dieťa svojej matke a on sa s ním iba pohrá,alebo zoberie ho na výlet.A taktiež treba brať na zreteľ,že mnoho partnerov žiada z dôvodu vysokého ega - ako že - ukáže jeho matke,že má naň právo,a vôbec si neuvedomuje,čo denná starostlivosť o dieťa a veci spojené s ním obnáša.A na margo trhania dieťaťa z prostredia,kde vyrastá.... niekedy je to tá najlepšia vec,aká sa tomuto dieťaťu môže stať.Inteligentní a zodpovední rodičia nepotrebujú súperiť a nič si dokazovať,tí sa vedia dohodnúť v prospech spoločného dieťaťa,ale žiaľ,je to nie až také časté....a nepríde mi sebecké, ak matka chráni krehkú psychiku dieťaťa,ktoré nie je sociálne vyzreté,nevie situáciu posúdiť a ani vyhodnotiť - vníma iba zvady a krik rodičov,vníma a považuje za normu tichú domácnosť,ignoráciu - potom sa nečudujme,že to aplikuje aj v dospelosti vo svojich vzťahoch.Lebo kopíruje štýl,ktorý mu príde normálny,zvykol si naň a prijal ho.Veľmi sa mi páči jedná životná múdrosť :" Deti netreba vychovávať,deťom treba iba ukázať,ísť príkladom a oni sa pripoja"..alebo : "Ak chce muž dobre vychovať svojho syna,ukáže mu,ako ľúbi jeho matku "....♥
nuz.. tak ako fungujete sa fungovat neda.. ty uz dlho nevydrzis ..a ani by si nemala... odid so synom a cas ukaze ci ste pre manzela priorita vy 2 alebo svokra ..nic ine ..
@modry1985 píšem o inom a nepaušalizujem...a či je kojenie taký alebo onaký stav - chcela som tým povedať,že v tom je postavenie matky výnimočné - nič viac a nič menej...a žijem v storočí ako každý z nás,toto je nemenné,len som napísala moju skúsenosť,ty máš vzorku z firmy - od 2 mužov,ja trošku viac - ale ani cez to všetko nepaušalizujem,iba píšem,ako to vidím ja,lebo každý prípad je iný.Cieľom môjho príspevku bolo,aby dieťa nežilo v podmienkach,v akých si nezaslúži byť.A každý má na to iný pohľad - pre mňa osobne je neprijateľné,aby dieťa vnímalo ako sa rodičia ustavične hádajú a potom sa ignorujú ...
@modry1985 ja o tomto vôbec nepíšem....jasne, že iba súd rozhodne,ale to každá/ý vie a sociálna kuratela skúma podmienky u oboch rodičov ešte predtým,než súd rozhodne,ale o tom nebol autorkin príspevok...a autorka nikde nepíše,že vylučuje striedavú starostlivosť,naopak píše,že otec je dobrý...ona neide unášať dieťa na neznáme miesto a pravdepodobne si myslím,že nebude brániť styku dieťaťa s otcom...takže nepaušalizujme ako to je,či z 80% tak rozhodne alebo onak.Každý prípad je iný,každý sudca je iný....
@naniki A dobre som reagoval na teba , to práve ty si jej radila o výživné počas manželstva. Ale pozabudla si jej poznamenať - že do rozvodu - resp.neodkladného opatrenia na dieťa majú obaja rodičia rovnaké právo , a nejde ani o rodiča ale ide o DIEŤA to má právo na oboch rodičov. Čiže žiadne výživné bez neodkladného opatrenia ona nedostane , ak sa o dieťa budú starať spoločne......A nie je jediný dôvod z toho čo napísala aby súd neodkladné opatrenie odklepol. Nepísala o alkohole drogách ani o fyzickom týraní......
Nerozumiem prečo bývate so svokrou, obzvlášť ak máte inú možnosť...druhá vec, ľúbiť druhý krát/znova niekoho koho už neľúbiš sa nedá, jedine žeby tam láska ešte bola...v neposlednom rade je tu otázka, či je to na rozvod, ak máte problémy aké si podpísala...
@modry1985 načo by som podávala renomovaný právnický výklad,toto nie je právna poradňa a písala som,že môže žiadať o výživné počas trvania manželstva.Lebo môže.Predpokladám,že ak je laik,tak sa poradí,ktosi ju len bude usmerňovať odborne a povie jej,čo musí predchádzať výživnému počas manželstva.Reagovala som iba na to,že nemá odvahu z dôvodu - pokles príjmu.Súdy mimochodm odklepli už mnoho bizarných skutočností,takže tiež netreba paušalizovať.Toto je diskusia a nie právna poradňa,každý,kt.nie je odborne zdatný si najme právnika,ktorý ho krok za krokom usmerní.Zbytočne si tu odpovedáme,lebo ja neoponujem či má/nemá dieťa nárok na oboch rodičov resp. obaja rodičia rovnaký nárok na dieťa - lebo jasne že majú.A súd nech posúdi,veď nikto z nás tu na MK nepozná detailne jej prípad.Ja zatiaľ ešte nemám v okolí nikoho,kde by súd neprisúdil dieťa matke,ak nie je asociál,pracuje,stará sa o deti - lebo v mnohých prípadoch ani otec deti do výlučnej starostlivosti nežiadal - znova ,toto je moje poznanie z blízkeho okolia - pritom netvrdím,že je tomu v každom prípade tak.Isto,nájdu sa i otcovia,čo chcú maloleté deti do výlučnej starostlivosti,alebo na striedavku,ale je ich v porovnaní so ženami minimum - ale to by bolo treba pozrieť štatistiku,lebo tak je to iba relatívne poznanie a pingpongovanie prázdnych slov.
Ak som dobre pochopila svokra žije sama v dome s vami?Máš to ťažké, ale si veľmi múdra, že si si kúpila byt.Zatial by som odišla bývať do svojho a uvidíš ako sa zachová muž.Vyskusas si ako vychádzas s financiam...možno bude muz inak hovoriť, keď odídeš...doteraz si možno myslel, že to nespravis.Moze chodiť k svokre pol na pol, alebo tak, aby ste boli spokojné obe.Ked to svokra nezvládne sama veď jej môže finančné pomáhať či myslel to fyzicky, že treba doma pracovať?
Ale môže byť kľudne scenár, že muž nebude chcieť odísť a ešte si malého vyžiada do striedavky.
V kludnom období by som s ním porozprávala ako to vidí ďalej, že zvazujes odchod
@modry1985 ved píšem to isté,ja nerozporujem ,čo uvádzaš...žiadať môžu obaja - znova iba štatisticky - kolko žien v porovnaní s mužmi žiada ?To ti viem povedať s určitosťou,muži takmer nikdy ! Buď o tom nevedia,nemá ich kto navigovať,alebo vedia a vedia aj to,že by neuspeli.Znova majorita mužov má vyšší plat v tomto štáte a zohľadňujú sa výdavky jedného i druhého...ak teda požiada.Mimochodom,ja som z jej príspevku prečítala,že svokra nie je jediný dôvod prečo chce odísť - príčina je niekde inde,lebo ako píše vyššie u svokry býva už dlho.Nemyslím si - ale je to môj subj-pohľad,že svokra a spoločné bývanie iba umocnili základný problém
@modry1985 tak dá sa dať tabulka aj v odvetviach,kde podstatne viac a diferencovať východ verzus veľké mestá,ale táto debata nie je o štatistike ale o názoroch a skúsenostiach,pohľadoch na vec a je dobré,ak si autorka prečíta celé názorové spektrum a potom si sama vyberie.Myslím,že je inteligentná a určite sa poradí o krokoch,aby nekonala protiprávne.Myslím si osobnemže je už rozhodnutá,iba ju zväzuje strach z neznáma,ale ja jej držím prsty nech to celé lege artis zvládne k svojej spokojnosti.
Zatial sa nerozvadzaj.Ak sa rozhodnes odist,uplatni si vyzivne na syna ,ale aj na teba ( to su v podstate dve vyzivne ).ak aj spolu manzelia neziju,maju narok na rovnaku zivotnu uroven .to znamena ,ze by platil, okrem teba aj na syna osobitne, podla vasich spocitanych spolocnych platov .akonahle odides odkladaj si vsetky blocky spolu naklaady na byvanie ,energie plus naklady na dieta ,atd .najdi si advokata,o to to bude lahcie.Ked b y si sa zozviedla, alebo uz by mal sud navrh na rozvod, uz by ti nemuseli pocitat ,rovnaku zivotnu uroven manzelstva,ale uz by ti dali len bagatel vyzivneho na teba, lebo uz by si ako rozvedena nebola casom jeho manzelka,Takze zatial ani o rozvode neuvazuj. Naopak na sude povedz,ze rozvadzat sa nechces ,Hlavna pricina asi bude svokra
vieš,ja nemám patent a ani univerzálnu radu,je to môj postreh z okolia,rodiny a nakoniec aj vlastný.Osobne si myslím,že iba fakt ten strach ťa brzdí,ale čím skôr - pokojne ALE akčne - nie váhavo mu to oznámiš,tým to bude lepšie pre teba.Pre neho to bude šok - lebo to neočakáva a neverí,že by si to urobila - ty chodíš po lekároch ako debil,aby si vyvrátila ich teóriu hormónov,až ťa to privedie na cestu,že nebudeš schopná racionálne posúdiť ,či nemajú pravdu.A si na najlepšej ceste k depresii.Prežívať v pomyselnom blahobyte vedľa muža,ktorý je egosita a neľúbi ťa - je 1000 x horšie,ako byť sama s dieťaťom,aj keď skromnejšie.Lebo sama neznamená byť osamelá !Teraz si podľa mňa osamelá aj keď nie sama.Pre mňa jeden z najhorších pocitov,aké môže žena v manželstve mať.