Skúsenosti s rehabilitáciami v Skalickej nemocnici: Pomohli vám?

Chcel by som sa podeliť o svoju osobnú skúsenosť s rehabilitáciami v bývalej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Skalici. Možno má niekto podobnú skúsenosť, prípadne mi poradí, ako sa k takémuto problému postaviť.
Približne pred 20 rokmi som prišiel do nemocnice s problémami s chrbtom. Namiesto toho, aby mi liečba pomohla, som mal pocit, že odchádzam v horšom stave, než v akom som prišiel. A, žiaľ, podobné skúsenosti sa mi opakovali aj v nasledujúcich rokoch.
Môj najväčší problém je, že som mal opakovane pocit, že sa lieči nesprávna vec. Namiesto toho, aby sa dôkladne zistilo, čo mi konkrétne spôsobuje bolesť a ktoré pohyby môj stav zhoršujú, dostával som rehabilitačné cviky, ktoré mi podľa mojich skúseností viac ubližovali, než pomáhali.
Naposledy som absolvoval rehabilitácie pre problémy s ramenom. Lekárovi som sa snažil vysvetliť, čo všetko ma trápi – problémy s krčnou chrbticou, rebrami, SI kĺbom aj výraznú asymetriu v oblasti panvy a sedacích svalov.
Keď som mu vysvetľoval svoje ťažkosti, stretol som sa aj s reakciou, ktorú som vnímal ako výsmech. Lekár sa zasmial a poznamenal niečo v zmysle, že „cez zadky sú iné slečny, ale nie my tu“.
Považoval som to za neprofesionálny prístup. Človek príde k lekárovi s reálnymi problémami a očakáva, že ho bude brať vážne, nie že sa bude cítiť zosmiešnený.
Nasledovali vyšetrenia vrátane röntgenu, na ktorom som podľa svojho vnímania videl aj problémy, na ktoré som upozorňoval. Malo sa na snímky prísť pozrieť vedenie oddelenia, konkrétne primár, ale podľa mojich skúseností k tomu nedošlo. Napriek tomu sa pokračovalo v liečbe.
Dostal som elektroliečbu, masáže a rehabilitačné cvičenia.
Cvik, po ktorom sa mi výrazne zhoršila bolesť
Už druhý cvik, ktorý mi fyzioterapeutka predpísala, vo mne vyvolal veľmi silnú bolesť. Takú, akú som podľa svojich spomienok nezažil možno desať rokov.
Na ďalší deň som jej povedal, že mi cvik spôsobuje problémy a že dané miesto nedokážem takto zaťažovať. Odpoveďou bolo, že musím používať závažia, aby som svaly posilnil a bolesti postupne ustúpili.
Lenže ja som mal pocit, že sa vôbec nerieši to, na čo sa snažím upozorniť.
Podľa môjho názoru mohol problém súvisieť s predsunutým ramenom a jeho nesprávnym postavením. Domnieval som sa, že by bolo potrebné najskôr posúdiť pohyblivosť ramena, uvoľniť a ponaťahovať príslušné svaly a až potom postupne obnovovať správny pohyb.
Namiesto toho som mal pocit, že sa rehabilitácia sústreďuje predovšetkým na skoliózu a posilňovanie, hoci som sa snažil vysvetliť, že moje ťažkosti môžu mať aj inú príčinu.
Samozrejme, nie som lekár a netvrdím, že si dokážem sám stanoviť správnu diagnózu. Očakával by som však, že keď pacient upozorní na výrazné zhoršenie bolesti po konkrétnom cviku, odborník jeho reakciu zohľadní a liečbu podľa potreby prehodnotí.
Keď sa sťažujete, dozviete sa, že cvičíte nesprávne
Toto sa mi nestalo prvýkrát. Za približne 20 rokov som opakovane absolvoval rôzne rehabilitácie a mnohokrát som odchádzal s pocitom, že mi je horšie než pred nimi.
Keď som sa na svoje problémy sťažoval aj na neurológii, stretol som sa s vysvetlením, že pravdepodobne cvičím nesprávne.
Postupne som preto začal niektoré predpísané cviky vynechávať, pretože mi spôsobovali bolesť. Mal som pocit, že pri pohyboch, ktoré som si sám prispôsoboval podľa toho, čo dokážem tolerovať, sa cítim lepšie než pri cvičení podľa predpísaného rehabilitačného plánu.
Nechcem tým povedať, že si každý pacient má určovať liečbu sám alebo že odborníci nemajú vedieť, čo robia. Ide mi o niečo iné: pacient by mal mať možnosť upozorniť na bolesť a očakávať, že ho zdravotník vypočuje a preverí, či je zvolený postup preňho vhodný.
Bolesť predsa nie je niečo, čo by sa malo automaticky ignorovať len preto, že cvik je všeobecne považovaný za prospešný.
Aký zmysel má liečba, ktorá pacientovi zhoršuje stav?
Najviac ma na celej skúsenosti frustruje, že som mal opakovane dojem, že sa nikto poriadne nezaoberá celým obrazom mojich ťažkostí. Jednotlivé problémy sa riešia oddelene, no ja stále hľadám vysvetlenie, prečo sa mi bolesti vracajú a prečo sa po niektorých rehabilitáciách cítim horšie.
Na stenách môžu visieť diplomy a tituly, lekár môže mať veľké skúsenosti a dobrú povesť. To všetko má svoju hodnotu. Ani vysoká kvalifikácia však podľa mňa nezaručuje, že konkrétny postup bude vhodný pre každého pacienta.
Ak sa nesprávne vyhodnotí príčina ťažkostí alebo sa nezohľadnia ďalšie problémy pacienta, môže byť aj dobre mienená liečba neúčinná, prípadne môže ťažkosti zhoršiť. Práve preto by podľa mňa malo byť samozrejmosťou priebežne vyhodnocovať účinok rehabilitácie a pri zhoršení stavu hľadať iné vysvetlenie.
Nechcem tvrdiť, že všetci lekári alebo fyzioterapeuti postupujú rovnako. Určite existujú aj takí, ktorí svoju prácu robia výborne. Moja skúsenosť je však taká, že som sa počas rokov opakovane cítil nevypočutý a že mi viaceré postupy nepriniesli očakávanú úľavu.
Považujem za neprijateľné, ak pacient opakovane upozorňuje na bolesť a jeho pripomienky sa namiesto dôkladného preverenia odbijú.
Zdravotníctvo by malo pacientovi pomáhať, nie ho nútiť vyberať si medzi bolesťou, ktorú má pred liečbou, a bolesťou, ktorú mu spôsobuje liečba.
Zároveň si myslím, že ak niekto svojím postupom spôsobí pacientovi preukázateľnú ujmu, malo by existovať účinné a férové riešenie, ako taký prípad nezávisle preveriť a prípadne vyvodiť zodpovednosť.
Máte niekto podobnú skúsenosť?
Zaujímalo by ma, či ste sa aj vy stretli s tým, že vám rehabilitačné cviky namiesto pomoci výrazne zhoršili bolesti, no napriek tomu sa na predpísanom postupe trvalo.
Ako ste to riešili? Podarilo sa vám nájsť fyzioterapeuta alebo lekára, ktorý sa na váš problém pozrel komplexne a dokázal vám pomôcť?
Budem rád za vaše skúsenosti, najmä ak máte problémy s chrbticou, ramenom alebo SI kĺbom.