8-ročné dieťa doma bez dozoru. Som zlá matka?

v tom veku som byvala sam pol dna aj zo 6h v pohode...

@missviolet Smiem sa spítať koľko máte rokov?

@anjelicek26 ale veď jasné, jedna vec je právny pohľad, druhá vec je ten praktický. Keď to nemá ako riešiť, no čo už, smola. Pokiaľ je dieťa zodpovedné, no problem.

Ak sa inak nedá, tak sa nedá. Moja mamka ovdovela so 4 detmi. Najstarší mal 8 najmladší 2. Kto myslis, že nás strazil? Mamina musela nastúpiť do roboty, hypotéka a rozostavaný dom na krku, z rodicaku, sirotského a vdovského by aj tak nevyžila…najmladší keď dovŕšil 2,5 roka vzali ho vynimocne do škôlky…rodina niekoľko km ďaleko. Zijeme, sme tu a ja ďakujem mamke a Bohu, že nás tak vychovala a zvládli sme to. Ľudia, nesúďte, nedávajte rozumy, strašne ste niektoré precitlivené. Ja ako 6rocna! Som mala za úlohu rano odviesť 4rocneho do škôlky a ja do školy, pešo skoro kilometer, starší 2 bratia chodili na autobus do inej dediny do školy ako my dvaja, v našej dedine bola iba školka a prvý stupeň, druhý stupeň sa chodilo vedľa do dediny. Dokonca som mala za úlohu ako 6 ročná zamknúť dom a branicku a schovat kľúče na tajne miesto 😎😁 prosím Vás, deti sú prispôsobivé, to len precitlivené matky si myslia, že im treba utierať zadok do strednej školy. A to nejdem hovoriť, ze na druhom stupni som večer bratom z vlastnej iniciatívy robila desiatu😁 mamka ti nemala lahke, my ako deti sme sa bez presviedčania snažili pomahat, ako sme vedeli a tiež boli reci, ze sme same doma atd. Ale čo mala robiť? Keby kazdy za tie blbe reci hodil do sŕchranky 1000korun tak by mamka nemusela chodiť do roboty a bola by doma s nami. Ale ľudia len súdia a kritizujú.

robíš čo môžeš...
za socializmu 90 perc. detí v tr. malo na krku kľúčik od domu , bytu. Chodili sme na zmeny do školy a už v 3 tr. bola družina obsadená mladšími deťmi . Takže celé doobeda bolo každé dieťa doma samé - málokto mal starých rodičov doma, a na obed išlo do školy. A takto sme chodili roky.

@lalala94 to áno, zo školy sme chodili samy aj doma nás nechávali samých keď sa nám nechcelo chodiť na rodinné oslavy, ale aj svoj život sme si žili ale predsa to bola zmena keď som odišiel do BA na výšku ale dal som to a už som 2 roky po škole a stále žijem v BA a sám a mama je na mňa hrdá

A mimochodom, v dnešnej dobe internetu by som zbehla do nayky, kúpila kameru za 20€ a rozmiestnila po byte. Máš prehľad v telefóne, vidis presne čo robi tvoje dieťa, my to mame v detskej izbicke, keď sa maly hra a ja varím, sledujem ho cez kameru na mobile.

@kukulienka999 nuž mali ste šťastie, že sa nič vážne nestalo. Moja bývalá kolegyňa v robote to šťastie nemali. A ona ako staršia mala celý život výčitky, že sestru neustriehla. Obe malé. Úraz bol vážny s celoživotným následkami fyzickými pre jednu, psychickými pre druhú. Ako sa s tým vysporiadala ich mama neviem. Iba dobehla do obchodu po mlieko....

@janage no takto, mne sa môj syn zranil pred mojimi očami, doživotný defekt na ruke. Bola som od neho meter…ak sa má niečo stat, stane sa.

A to nejdem pisat koľko úrazov deti som za 3 týždňový “pobyt”v nemocnici zažila…pri každom jednom bola matka alebo otec prítomný. A nedokázali zakročiť

Mm bol ako decko v tom veku Sam doma hladny po skole chcel si nieco uvarit a sposobil poziar. Nehovorim ze si zla mama .. ale hladala by som ine riesenie stat sa moze hocico .

@anjelicek26 ľahko sa hovorí tomu,kto ma okolo seba ľudí, ktorí pomôžu, partnera, starých rodičov. Autorka žije sama s dcérou... Co ma robiť? Sama vie, že to ideálne riešenie nie je... Co tak poradiť, ako to urobiť, ako ju dávať dolu, hm?

@anjelicek26 My sme nieze prihrievali, ale varili. Ked som isla do prvej (mala som 6 rokov), tak ma mama naucila varit par zakladnych jedal a ze ked budem sama doma a vyhladnem, mozem si to navarit. Do skoly nas vozil autobus, ale zo skoly cez cele mesto uz kludne sama, na kruzky sama. Ja som bola rada, ze mam volnost. Ked som bola chora (nie s vysokymi horuckami), tak bezne som bola cely den sama doma, pripadne niekto prisiel zohriat obed. Ano kvapky a sirupy som si davkovala sama. Dokonca na to spominam v dobrom, mala som cely den leharo a pokoj svaty 🙂
Auorka, u 8 rocnej ja nevidim problem. Jasne, ze to zavisi od konkretneho dietata, niektore deti su divoke, maju slaby pud sebazachovy, aj myslenie sa vyvija roznym tempom, ale ak malej veris v tomto, tak podla mna ziadna hrozna matka nie si.

@kukulienka999 lenže tam išlo o to, že malé staršie dieťa malo doživotnú traumu, že sa stal úraz mladšiemu súrodencov, ktorého malo postrážiť. Deti boli fat malé.
Áno stať sa môže.
Aj na zelenú ak ideš ako chodec ta môže zraziť auto. Ale šanca, že sa tak stane je omnoho menšia ako keď budeš prebehovat na červenú.
A o to ide znížiť mieru rizika.

Mala som 11 ked som bola na operácii (pruh) mama chodila do prace a cez obed domov a zas naspäť. Ked to dr zistila, vynadala jej a musela ostat so mnou doma.

@anjelicek26 Jasne, ze sa viac boja nechat doma same 16 rocne, ako 8, tie osemrocne asi neostanu tehotne 😀

@huginko Pytala sa doslova na nas nazor, dostala ho, "dole" ju nikto nedaval...sama sa asi spytuje samej seba, do akej miery je to v poriadku...

@janage aj ja mám z toho úrazu doživotnú traumu, ale to neznamená že budem do 18 rokov stat za chrbtom synovi, lebo mal ako maly úraz a vyčítať či to donekonečna. Poplakala som si, rodina má podporila, že sa mohlo horšie stat a život musí ísť ďalej. Ako pisem, ak sa má niečo udiat, môžu stat aj 10dospeli, 15lekari a 2 farari a nikto nestihne zareagovať. Viem o čom hovorim, a to že má kolegyňa doživotnú traumu má naozaj mrzí, verím jej, lebo vidieť zranenie najbližšej osoby má pred očami určite…takisto ako ja, ale sú veci, ktoré človek neovplyvní a musí sa s nimi vysporiadať. Niekomu to trvá cely život niekomu menej.
Zas v rodnej dedine spolužiak pilil drevo a privalil vlastného brata, na mieste mŕtvy. Tomu sa hovorí doživotná trauma vidieť umierať brata pred očami, ver mi ze radšej by zobral nejaký doživotný úraz ako toto. *dospele osoby*

@kukulienka999 ty si dospelá, spracovala si to ako dospelá. Hádam nebudeme porovnávať psychickú zrelosť dieťaťa a dospelého. Tam ten úraz bol tak vážny, že dieťa stravilo mesiace v nemocnici a na rehabilitáciach.

Nie si zla matka a myslim, ze z tvojej dcery vyrastie zodpovedna vyzreta mlada zena. Asi zalezi od dietata, ale ja som v 10 uz menstruovala a v 8-9 uz prichadzala do puberty, dievcata dospievaju velmi skoro. Dnesni rodicia deti este v 15tich vsade rozvazaju, ucia sa s nimi do skoly, skusaju ich, ... tie deti potom ale nemaju priestor sami nadobudnut schopnosti a sebavedomie, ze prekazky dokazu zvladat aj bez pomoci.
Ja som od 6 rokov chodila sama do skoly aj zo skoly, uplne sama som sa pripravovala na vyucovanie, nikto mi nekontroloval ulohy ani nado mnou nesedel, jednoducho to bola samozrejmost, ze sa pripravim sama. Samozrejme, ze ked som nieco potrebovala vysvetlit, rodicia mi pomohli, ale muselo to prist z mojej iniciativy.

Ja sa nechcem hadat a doťahovať čo je horšie na psychiku, či vidieť vlastne 1,5rocne dieta v bolesti s devastačným zranenim a staviť s ním mesiace v nemocnici alebo zranenie sestry v nízkom veku, ale aj tak podstata z môjho komentára je ta, že ak sa má niečostat- stane sa aj keby bola matka s otcom doma a nemusia ani strážiť deti súrodencov.
@janage

@janage ale máš samozrejme aj ty pravdu, aj u nás sa mohlo hocico stat, aj sa stali barjake zlomeniny. Ale vďakabohu nič života ohrozujúce. Viem, ako si to celé myslela. Takze áno, mali sme svijom spôsobom štastie. Možno nás tatko strazil, ktovie.

@kukulienka999 ale ak si doma OK, nevedela si tomu zabrániť. Ak by si 6 ročnej dala strážiť 4 ročnú. Tiež by si si povedala, že tak čo sa malo stať sa stane? Neverím. A to dieťa bolo neskôr v tom rehabilitačnom zariadení samé. Mesiace. Mama musela pracovať a starať sa o druhé.
A to staršie si pamätalo celý život. Pocit viny bol taky veľký, že ani vlastnú rodinu nezalozilo, aby mohlo pomáhať doživotne postihnutému súrodencovi.
Pre mňa vidieť dospelú staršiu pani bolo také memento, že ja som malé deti fakt nikdy samé nenechala.

Nie si zlá matka ,prečo by si vlastne bola ??! Robíš všetko čo je v tvojich silách,snažíš sa seba a dcéru zabezpečiť . Si veľmi dobrá matka..jasné,tento stav ideálny nie je,ale ak veris svojmu dieťaťu ,tak nemaj vycitky. Vzdy lepšie fungovať takto ako žiť niekde v azylaku a trieť biedu. A kto ti čo hovorí ,môže byť jedno,ak ty vieš,že robíš všetko najlepšie ako môžeš.

A autorke, podľa toho kde býva. V bytovke obehat susedov Niekto môže byť doma na materskej, dôchodkyňa, popýtať sa kamosiek. Vysvetliť koľko si môžeš dovoliť.
Moja osobná skúsenosť ak fakt potrebuješ, nezneužívaš a požiadaš, pomoc sa nájde.

My sme s bratom bežne byvaly sami doma. A to bolo tak ze po skole som išla po neho do školky dala mu jest hrala sa snim urobila ulohy do skoly a mamina prisla vecer z celodenky. Už sme dospelý a sme tu nic nam nechyba 😀😀

Z môjho pragmatického pohľadu, ak naozaj nemáš absolútne nijaké iné reálne riešenie, aký má význam špekulovať o tom? Keď ti tu 20 žien napíše, že ony by tak deti nenechali, vynorí sa ti nejaké zázračné lepšie riešenie? Asi nevynorí. Chápem, že by ti pomohlo jednoznačné ubezpečenie od cudzích, že jasné, je to pohodička, ale na sociálnej sieti to také jednoznačné nikdy nebude 😅 tak sa hlavne nenechaj znervózniť ešte viac, pokiaľ robíš to najlepšie, čo môžeš v tvojej situácii, si úžasná mama a na to sa sústreď.

Na dedine, kde sa ľudia poznajú bližšie, mnoho funguje v rámci cirkevného spoločenstva, by to malo byt ešte jednoduchšie.
V lete sú rôzne prímestske tábory (aj na denne vies uplatnit RP), môžete sa prestriedat s inými rodičmi spolužiakov, kamošov navzájom.
Tiež si myslím, že celé dni doma také malé dieťa by nemalo byť.