9-ročný sa bojí tmy
Ahojte,prosím vás viete poradiť ako pomôcť synovi keď sa boji tmy?Keď s nim niekto zaspáva/spi tak ok...ale keď má ísť sám späť,je to hrôza,plače že sa boji tmy (hoci má rozsvietene svetlo),my sme vedľa v izbe.Nebolo to vždy tak,spaval sám...horšie je to asi posledného pol roka.Tvrdi,že sa boji len tmy.Uz sme naňho išli po dobrom..po zlom a stále nič.Uz som zúfalá.Dakujem
@macekovam práveže stále tvrdí že sa boji len tmy,inak nič.Svetlo nepomáha,dokonca ani veľké svetlo rozsvietene v izbe.Nakoniec to skončí že je u nás v posteli alebo my tam.
Tazko povedat, ale 9 rocneho by som si ja osobne uz do postele nebrala :( Je to velke rozumne dieta, strach je pochopitelny, ale musi sa naucit ho ovladat, spracovavat, ak mu nepomaha svetlo, tak sluchadla, hudba, cokolvek na odputanie pozornosti, dat si iny uspavaci ritual ako "mama pri mne", ale sprcha, hudba, stlmene svetla a spime... porozpravajte sa o tom, co by mu pomohlo, daj mu priestor o tom rozpravat. Ale nie vecer, ked je uanveny... normalne cez den, ze to chcete spolu vyriesit a ako mu vies pomoct. Alternativu - budem s tebou zaspavat este xy rokov - by som mu nedavala... ale tak to som ja, ked ukladam deti este ma caka polka domacnosti a dorobit veci do prace v pracovni, takze keby mam kazde jedno pol hodinu - hodinu ukladat spat, tak amen tma... 5 minut, pusal, zhasnut a spi sa...
@anjelicek26 áno súhlasím...no ľahko sa to hovorí,ťažšie praktizuje keď také dieťa mám...🙄
vezmi ho k psychologovi... jeho problem nevyriesis kedze tma je kazdy vecer,,,mozno postaci psycholog a rozhovor a pomoze mu..
Ved jasne len vravim, ze vzhladom na situaciu pre neho stresujucu - blizi sa vecer, bude tma, budem musiet ist spat - sa uz do toho zacykleneho zleho rezimu dostavate zas a znova... ako pise kocka vyssie, mozno by pomohol pokec s psychologom... kym tam dostanes termin aj tak potrva peknych par tyzdnov... ale skutocne zacni pocas dna rozhovor, nechaj ho co najviac hovorit o tom samemu, musi skusit to nejako viac definovat.
@autorka sleduje youtube? odtiaľ pochádza väčšina detských strachov dnešných detí. To len pre prípad, ak by ste sa rozhodli ten strach riešiť do hĺbky. Možno zistíš čo videl a budete to vedieť nejak racionálne vysvetliť. Ale so zaspávaním ešte určite bude problém, to ti tu hádam lepšie poradia mamičky.
Je jedináčik?kto vie co videl, počul, snívalo sa mu...ľahla by som do k nemu či zobrala ho do spálne nútiť dieťa spat same, ktoré sa boji aj niecoho iracionálneho by som nerobila.
Pred spánkom by mal byť kludny a nie tu úzkosť vygradovat ...ako prišlo, tak odíde...
ked som chodila na zakladku do prvej druhej triedy mala som spoluziacku ktora nam rada rozpravala strasidelne ducharske pribehy. furt o tom mlela. tiez som sa potom bala ale nasim som to nepovedala.
skus sa s nim rozpravat hlavne cez den. alebo fakt ten psycholog. z niecoho to prameni.
Podla mna videl nejaky horor alebo nieco take s kamosmi. Ja som po kazdom horore spavala v bratovej izbe na gauci niekolko tyzdnov😀. Som velky bojko a bat sa tmy je prirodzene. Staci ze ma dieta bujnu fantaziu a dokaze si vymysliet hocico. Nechala by som ho nech spi s vami alebo spala s nim.
@andreatytler on potrebuje len aby tam niekto snim zaspávam,alebo bol pri niekom...potom ho prehodíme do izby a ak sa nezobudí spí celú noc...Ale je to únavné keď ideme obaja do práce ráno.Nemyslim si že videl horor,neustále mu a dokonca ani žiadne filmy,kde by sa niečoho bal.Hry nehráva,YouTube nepozerá...
Pamätám si, že obe naše deti- dcéra aj syn, v tom veku tiež zažívali niečo podobné...a istý čas ( nie každú noc) spali s nami v posteli ...nie naraz, ale keď mali cca 9-10 rokov ...medzi nimi je dvojročný vekový rozdiel ...
tiež sme ich prenášali 😁 ale brali sme to vtedy, že musíme vydržať a že nás práve vtedy potrebujú...obaja mali svoju vlastnú izbu a po určitom čase s tým prestali...inak tiež sme mali všade nočné svetielka, aj so senzormi, aby sa nebáli...ale nezistili sme, čo to bolo, tak sme to uzavreli s drahým, že to je ďalsia etapa a musia si tým prejsť...teraz to rieši kamoška, kt. má 10 ročnú dcéru, 8 ročná spí ako dudok a 10 ročná si svieti a v noci sa budí a chodí k nim do postele...
Áno, je to náročné, hlavne keď ráno vstávaš do práce...ale dá sa to vydržať ...
Veď potom nás už toľko nebudú potrebovať😉.. Ale píšem len svoju skúsenosť, možno iní rodičia zvládli takýto "prechodný strach" iným spôsobom...
PS: naše deti to nijako nepoznacilo, že zaspavali v takom veku s nami, nie sú to ustráchaní "mamičkári", sú patrične drzi, samostatní, nezávislí, so svojimi názormi a tiež milí, laskavi a navzájom si pomáhajú a tolerujú sa 😁😉
Tak potom to nie je take hrozne. Ja by som bola s nim v izbe kym nezaspi aby ste ho nemuseli pranasat. Ved to je mozno pol hodina co zaspi.
Ten horor mu mohol niekto rozpravat. Ja som mala tak stresy ako dieta, lebo teta mi rozpravala strasidelny pribeh a ako vravim fantazia ten pribeh spravi 100x strasidelnejsim.
Inac je dost mozne ze mu nejaky spouziak pustil nieco na videu ked boli v skole.
@ivett1 ďakujem za komentár...presne toto som chcela počuť,že raz to prejde 🙏i keď ja som už na nervy 😁
Tak držím palce a želám pevné nervy...nech je to rýchlo za vami a budete na už len spomínať, tak ako my teraz😉
Moja sestra to takto mala.
Bola aj u detskej psychologicky. Dovod? Spala pri mame v posteli do 7-mich rokov a nevedela si zvyknut sama.
@autor Aj u nás to bolo v tomto veku, 8-9 rokov. Dcéra sa bála ísť sama aj do izby do podkrovia, aj na WC potme, aj s nami spala v tomto období. Prešlo to samé od seba. Teraz ma 12 a tiež ju to nijako nepoznacilo. Najradšej je sama v izbe a ma veľmi radu tmu, len s malymi svetielkami.
Stalo sa mu niečo v tme? Véd sa s ním porozprávaj... Co je na tme zle podľa neho... Ci je to naozaj len o tme.. Alebo kúp svetielko s časovač om.... Vypne sa samé...