Ako efektívne riešiť nekomunikáciu a klamstvá u detí?
Ahojte,
viem, že mnohé budete riadne hnusné, ako vždy, ale potrebujem sa o tom bez hanby s niekým porozprávať, preto anonmyne... Prosím, mám teraz ťažké obdobie, aspoň kúsok buďte zhovievavé a nepíšte rovno urážky. A hlavne si prv prečítajte, čo píšem. Ďakujem za každý dobre mierený názor aj radu.
Mám tri deti. Žijeme na dedine, máme psíky, mačku, chodíme na výlety. Deti nemajú mobily ani tablety, nemáme televízor. Veľa si čítame, hráme sa spolu. S mužom sa občas hrajú PS alebo pozerajú film, vždy spoločne, spolu sa hrávame veľa spoločenské hry. Deti nebijeme. Snažím sa o rešpektujúci prístup a veľa sa vždy o veciach rozprávame. Ja som u nás doma tá nekonečne milujúca, a muž zas autorita.
Najstarší syn bol odmalička veľmi inteligentný, no uzavretý do seba. Keďže mám ďalšie dve mladšie deti, viem porovnať povahy, a naozaj sú tam obrovské rozdiely, hoci majú rovnakých rodičov.
Malo to aj svoje výhody - napríklad sa mi nikdy nehodil v obchode o zem, dalo sa s ním pekne kamkoľvek ísť, vždy bol slušný, skôr utiahnutý, na druhej strane, ak urobil chybu alebo niečo zle, nikdy sa to s ním nedalo riešiť rozhovorom, nech som sa akokoľvek snažila. Uzavrel sa do seba, odišiel dokonca aj z vlastnej narodeninovej oslavy, a radšej sa zavrel v izbe, než aby sa šiel napr. ospravedlniť, keď niekoho nechtiac buchol. Ak sa rozhodol, že čosi nechce, nedokázali sme ho nikdy donútiť, aby to urobil, nefungovala pozitívna ani negatívna motivácia, ani žiadne vysvetľovanie.
V škole sa ale už zadaptoval, cíti sa tam "ako doma" a (pre mňa) prekvapivo je z neho v triede vodca, je suverénna osobnosť, pritom býval práve skôr utiahnutý. Dlhšie neboli problémy, ale teraz nám pani učiteľka napísala pár vecí, ktoré za posledné tri mesiace "vyviedol". Nechcem ich konkretizovať, ale zabolelo ma, že išlo o veci, kde sa narúša telesná integrita iného človeka alebo že niekomu ublížil rečami. (Nikoho nezbil ani nič podobné.)
Čo je ale horšie, nikdy nám o tom sám od seba nepovedal, dokonca aj keď pani učiteľka povedala, že dnes už pôjde správa rodičom a nech im o tom povie prvý, tak nič nepovedal, ani na priame otázky, že čo sa dnes stalo v škole. Ja som mu celú správu od pani učiteľky aj prečítala a konkrétne sa ho pýtala na to, čo sa stalo. Žiaľ, viem, že mi o tom ani vtedy nepovedal pravdu (veľmi by som mu chcela veriť, naozaj to nie je o tom, že mu neverím, ale boli tam svedkovia, preverovala som s učiteľkou).
Nejde o nejaké obrovské prehrešky, ale zjavne sa to nazbieralo a už to ruší aj učiteľku a mňa to trápi. Podľa muža je to tou mojou mäkkou výchovou, a poriadne by si zaslúžil na zadok. Ja si nemyslím, že to niečo porieši. Vymysleli sme mu trest (zákaz a odobratie niečoho, čo má rád + napísať ospravedlnenie spolužiakovi), ale nemám pocit, že to niečomu pomôže. On aj keď mu to opakovane vysvetlíme, nedokáže zopakovať, prečo ten trest má.
Keď sa so synom rozprávam o takýchto témach, akoby pozeral cezo mňa, nevníma ma veľmi, ak aj niečo povie, býva to polopravda alebo nejaké klamstvo, ale najčastejšie vôbec nereaguje a snaží sa z debaty ujsť. jednoducho sa s ním NEDOKÁZEME rozprávať, nejde to nijak raz. Viac sa dokážem zhovárať s päťročným mladším synom. Aj učiteľke aj nám sľúbi, že sa to nebude opakovať, a potom to zasa spraví. Dôvod na správanie nikdy "nemá", on nevie, prečo to spravil, alebo si vymyslí niečo, čo dokázateľne nie je pravda (typu, že ho šikanujú a sa mu posmievajú - raz som do školy prišla konkrétne s touto otázkou, lebo ma doma o tom presvedčil, a teda nebola to pravda).
On má veľmi veľa úžasných vlastností, naozaj, a je veľmi múdry. Ale mám pocit, akoby mal takú zákernú stranu a ja neviem, čo s ňou, ako mu s ňou pomôcť. Zrejme, keby sa nás viac bál, asi by sa viac kontroloval? To tvrdí muž... a je pravda, že ak už to narúša ostatné deti, tak je to na hranici aj pre mňa.
Ja sama mám za sebou roky terapie, to moje rodičovstvo nie je nejako úplne náhodné, snažím sa plátať chyby našich vlastných rodičov a byť deťom dobrou matkou... Radila som sa ohľadom návštevy psychológa, ale moja psychologička mi povedala, že v takom veku a pri takejto povahe jej tam on sám aj tak toho veľa nepovie... a pracuje sa skôr s rodičom.
autorka, mozno ti to zakazdym povie inak, lebo ani s jednou verziou nie si spokojna...🙂
a urcite plati, ze kazdy tlak vyvola len a len odpor. to je fyzika a ta nepusti...
@autorka vcera som ti pisala no sprava sa neodoslala a dnes pozeram ako sa diskusia zatial vyvija v tvoj ''vas'' prospech, co je fajn, pretoze si si zelala pokludnu diskusiu, ale pride mi vhodne ponuknut ti aj ine pohlady, ber ich na premyslanie, mozno do vlastnej terapie v ktorej dlhodobo si
- pises len vysec reality, ktoru si tu dodala, chapem, mozno ochrana, aby niekto nespoznal z okolia o koho ide, mozno aj vlastna, lebo ten lync co sa tu dokaze spustit, ak je clovek nepripraveny, alebo velmi citlivy, alebo ide o citlivu temu, co obvykle ide, tak je isto vec neprijemna, no clovek aj ked ''vysekava nejaku cast, tak nemusi vedome, no nevedomie mu ponukne vynechat, to, kde hlada obrany, kde su neistoty'' - teda ber tie odpovede rovnako ako je tvoj popis, nie je tu vsetko a teda ani v nich nemas uplne vsetko
- dalsia vec, medzi detmi su vzdy rozdiely aj ked maju rovnakych rodicov, to tvoje pozorovanie je presne a ak ta zaujima viac, citaj adlerovske knihy o detoch, jednou z nich je napr. https://www.martinus.sk/416769-deti-ako-vyzva/k...
Je tam vela skutocne dobrych postrehov, ktore ti daju odpovede k tomu, co skutocne potrebujes a co tu neodznelo.
- aj napriek respektujucej vychove, co je vzdy podla rodicov opat len nejaka verzia toho co povazuju za respektujuce ste boli v mnohych ohladoch dost prisni - predstavujem si osemrocne dieta, ktore niekoho nechtiac buchne a nechce, nesuhlasi s ospravedlnovanim sa a nakoniec musi odist z vlastnej oslavy? to mi nepride vobec jemne ani respektujuce, je to dost silny a smutny moment pre dieta a taketo veci tam mas viacere, kedy si si ty sama myslela, ze si to zjemnila - vylepsila (necitaj to v zlom, skor ak sa to tyka temy terapii, tak si to vezmi ako dalsi podnet), no mojim okom si to skor pritvrdila a festovne, aj sikana znie daleko jemnejsie alebo zbitie spoluziaka ako narusenie telesnej integrity dietata, co znie tak akademicky ale velmi chladne, bezemocne, az zakerne. Dosad si sama, co tym zakryvas....ja neviem.
- dievcata ti tu jednak potvrdili, ze taketo deti su a jednak vypichli, ze nie ste konzistetni s manzelom, co moze robit sarapatu, to je fakt ale mna zaujali ine detaily, ktore nevyzneli a mozno je to aj tym, ze ak sa clovek tomu nevenuje, tak to asi ako dolezite nevyzera - no mas tam roky terapie a to, ze tvoje rodicovstvo nie je nahodne, za cim ja citam odklon od rodiny, ''ako nikdy nebudem ako moja mama'', ''nikdy nebudem ako oni'' a k tomu mam pre teba 2 poznamky, nad ktorymi bezpecne uvazuj s terapeutkou, pretoze chapem a respektujem, ze to nechces riesit tu - taketo preklopenie od u nas to bolo vzdy tak, do viet u nas to bude jednoznacne ine, ja nikdy nebudem, ja nikdy nedovolim, ja nikdy neudriem, nepotrestam....neviem co este za tym moze byt no znamena, ze dieta - teraz uz dospely tiez rodic, ma doma vzor zly, a motivaciu nic si z toho nevziat, no chyba tam ta skusenost, co to znamena reagovat inak? co je za tym respektujuco a tu vela robi, ci mas za sebou kurz a da sa povedat superviziu svojich vychovnych opatreni alebo len si si precitala, ze toto je respektujuce a pokus omyl s manzelom idete. A zas neber to vysmievacne ani rypavo, len sa ti snazim nastavit aj z toho mala co tu pises zrkadlo, na to, ze obvykle ak model rodinnej vychovy, ktoru ked som nejaku zazila a preklopim ju do opaku, obvykle to je druhy extrem a nic, co by bolo zdrave a teda by som ta chcela podporit to konzultovat.
- druha vec, preco to konzultovat je uz tu napisana a nebudem rozvetvovat - ze nie ste s manzelom v zhode
https://ipcko.sk/z-neistych-rodicov-terapeuti-s...
- skuste pocuvat, mozno tu najdete vychodisko
- tretia vec - nebola tu riesena, no je zaujimava, ci syn a vobec deti prichadzaju do kontaktu so starymi rodicmi, pretoze ak ty si si presla niecim, z coho sa este stale ''liecis'', tak je minimalna sanca, ze stari rodicia teraz zacnu jednat inak. Teda ma tvoj syn tento model i nadalej po ruke? Opat nemusis pisat mne, ak nechces, zodpovedz si a ries s terapeutkou.
- stvrta vec uz som tu cast toho odkryla je, ze obcas takto nevediaci clovek mozem mat pocit, ze robi veci inak, menej drsne, no nakoniec je este drsnejsi, mna tak v ''oku pichaju'' aj tvoje vety o tom, ze syn reaguje zakerne, ako ho sice nevytrestate fyzicky no i tu pises celkom drsne, bezemocne a to ber, ze ti to ozaj zvyraznujem, aby si to precitala a pripadne s tym pracovala - lebo tie vase tresty su i tu uvedene take - pisat list niekomu komu pisat nechcem.....ze ''zlata jedna po zadku'' a to nie som zastanca fyzickych trestov, len viem a mam docinenia ludi, ktori maju aj dlho do dospelosti v uchu prave taketo rozne slovne dohovaracky
- to kludne pocuvajte tu - https://ipcko.sk/ked-slova-ublizuju-najviac-ako...
- prve co vas malo dostat k psychologovi uz davno je presne veta, ze ti obcas pride zakerny, ze si obcas neviete rady a teda ze sa sami zhodnete, ze je to niekedy s nim ''inak'' a to inak je dost dobry dovod na poradenie sa. Niekto tu komentoval psychologicku starostlivost, samozrejme, ze nie vzdy je nutna, ona ani nefunguje ako carovna palicka, ze by to psychologicka potom poriesila sama, ona vas bude potrebovat, aj vasu chut na zmene pracovat ale bude vediet vas/ta nasmerovat - idealne niekto kto pracuje s rodinou s celym systemom - nielen s dietatom alebo len s tebou
- porozumenie tomu ako tvoja vlastna rodinna situacia suvisi s tou, ktoru riesite teraz - mozes aspon z casti zachytit tu - https://ipcko.sk/o-com-je-teoria-vztahovej-vazb...
- za mna je tam aj dalsia vec a to je trochu bezmoc co s nim, kedze velkymi pises, nedokazeme, a na to nie je najlepsia cesta nechat ho ako samorast ist sameho - dobra vychova by mala byt ako v zamatovych rukavickach, jemna a pevna zaroven, teda nie je dobre ak to menite rozne a on nevie, tiez nie je dobre ak citite ze sa nedokazete rozpravat a uplne ani neverim, ze vety ako je zakerna jeho strana, ze sa ti to obcas nepremietne a kludne aj len nevedomo do reakcii k nemu a ani nevieme, nepozname cely nazor manzela.
- to su velmi zle rodicovske pozicie, kde by som povedala mate uz len velmi malo casu na korekciu, pretoze neskor to bude ako? ak bude k veku dospelemu a veci, ktore bude robit budu trestna cinnost, potom budes robit co? a ano schvalne to posuvam, pretoze on by nemal ostavat sam a on casto bol, lebo ti to vyhovovalo a je otazka ci to prenho nebol najvacsi trest, ze vlastne sa s vecami, ktore prenho boli narocne musel vysporiadat sam
a ze sa aj vysporiadal - to ukazuje skola, kde ta prekvapil, ze sa zadaptoval - no rovnako ako ty, aj on tu adaptaciu preklopil a sefuje tam - mozno ako otec alebo ty doma? a sice pises ze nejde o sikanu, no telesna integrita a jej narusenie, mna zaujalo, co konk. v konkretnostiach za tym vsetko je, ze sa to teraz riesi-....lebo to vyzera, ze si v skole urobil take male laboratorium, kde si testuje vztahy, co ine deti robia bezpecne skor doma, kde sa mozu rozpravat, kde maju priestor aj na chyby....a zas ak by ta to rozladilo, tak este jedna kniha, ktora by ti to mohla ukazat aj biologicky, ako to u deti je - https://www.martinus.sk/666095-cesta-ke-stastne...
Drzim palce!
@scorpionflower1 mozem poprosim link na ten spominany rozhovor? Vdaka
@atinkaa ahoj, vdaka za naozaj dlhu a prepracovanu odpoved, naozaj si to velmi vazim.
-pisem len vysek reality, lebo -ano - primarne som sa chcela len proste s niekym porozpravat. asi na MK necakam, ze najdem fundovane odpovede, skor podporu (ak uz) a osobne velmi diskusie nezacinam. preto aj podrobnosti o tom, co vlastne v skole "vyviedol" neuvadzam, lebo nejde o uplne bezne veci, a nechcem to specifikovat, aby nas tu niekto "nenasiel". nie ze sa hanbim rovno zanho, tie veci sa vsetky daju zhrnut pod to, ze chalani niekedy robia hovadiny (s cim nie uplne suhlasim, ale taky by bol postoj vacsiny), skor sa hanbim za seba, ze si tu chodim po rady a nechcem, aby ma niekto nasiel.
- urcite suhlasim, ze respektujuca vychova je dnes velmi casto nie uplne spravne chapana a praktizovana, urcite ja robim v mnohom chyby a akoze zdaleka nebudem tvrdit, ze to mam nastudovane odpredu odzadu, na druhej strane zas nie som uplne clovek, ktory chce svoju vychovu zakladat len na knihach, lebo sa mi to neosvedcilo v praxi - hoci som sa s niecim stotoznila a snazila sa to skusat podla "navodu", dlhodobo som to potom v praxi nevydrzala. prvorada pre mna bola praca sama na sebe, o ktoru sa stale snazim, a, zial, teda casto zlyhavam. ja zas nie som ani zastanca takeho toho shelteringu, ze dieta ma zazit len respektujucu vychovu a nic ine. mozno je to cisto z povahy mojej situacie, v ktorej velmi nemam na vyber, ale naozaj si nemyslim, ze teraz nemam k dietatu pustat starych rodicov, lebo maju ine vychovne postupy. aj respektujuca vychova je vlastne aktualny trend (ano ano, viem, ze existuje dlhsie) a mozno o par rokov pride novy vyskum, ktory objavi nove veci, a vymysli sa nejaka nova forma, a cela tato nasa respektujuca vychova bude odsudzovana tak, ako my odsdudzujeme vychovu boomerov. nemam rada extremy a riadim sa tym, ze staci byt "dost dobry rodic". zial, mozno prave tomuto mojmu synovi to nestaci, neviem.
- chcem len uviest na pravu mieru - zrejme to tak odznelo - syna nikto nenutil sa ospravedlnit, nemal na vyber, ze "bud sa ospravedlnis, alebo pojdes prec z oslavy", nie, ja som tou situaciou chcela ilustrovat jeho povahovu crtu, ze ked zlyha, "vypari sa", aj ked naprava situacie by bola velmi jednoducha (bolo to nechtiac, ospravedlni sa a ide, alebo by sa mozno ani ospravedlnit nemusel, naozaj po nom nikto ospravedlnenie neocakaval, ani ho nikto nevyhadzoval odnikadial) - on ked nieco "pokasle" (podla svojho vlastneho nazoru), ujde zo situacie. je to vyhybava osobnost - mala som to napisat asi takto, bolo by to jasnejsie. aj muz je vyhybava osobnost, ja tie crty poznam.
- myslim si, ze sme prisni rodicia, ano. je to skor kvoli muzovi, ktoreho nedokazem zmenit, ale mame jednotne stanovene pravidla, detom nedovolime to, co ich bezni rovesnici zrejme mozu castejsie (telku, PS, mobil...), plus nesmu ublizovat ostatnym ani nam -rodicom.
- ku trestu: prvykrat sme mu vlastne vymyslali nejaky skutocny trest. k pisaniu listu sme sa este ani nedostali a nikdy to doteraz nerobil, zatial sme mu len zabavili karty, ktore zbiera (futbalove a pokemon) na mesiac. zaujimalo by ma - kedze vidim, ze mas prehlad a vela nastudovane - aky postup, reakciu by si povazovala v tomto pripade za adekvatnu, mne sa ten trest nepaci, ale nedokazeme naozaj uprimne vymysliet nic lepsie.
- psychologicka starostlivost - ja chodim na terapiu dlhe roky, a pani terapeutka je vynikajuca detska psychologicka. mame aj take sedenia, kedy nerobime vlastne nic ine, len sa bavime o detoch. parkrat som s nou debatovala o terapii pre tohto mojho najstarsieho, vzdy povie, ze priniest ho mozem, ale ze si nemysli, ze s nim bude vediet pracovat omnoho lepsie ako doteraz - cezo mna. zrejme ho aj vezmem na svoj najblizsi termin. momentalne nemam caste terapie, kedze som len v "udrzbovom" rezime, chodim raz za dva-trimesiace, tak aj najblizsie sedenie mam az koncom aprila.
- troska ma zasiahla veta "to su velmi zle rodicovske pozicie", fuh, tak to som dostala 🙂 zamyslam sa nad tym, prirodzene mam chut sa branit - ze ved akoze ktori rodicia sa tolko zaoberaju vychovou na dennom poriadku, ze ved to ako kazdy so svojim partnerom najde vzdy stopercentnu zhodu? ci je to skor o tom, ze zena si robi vo vychove, co che a muz je absentujuci? lebo ano, muz je prisnejsi, lenze je aj aktivny rodic, a je so synom ozaj polovicu casu, ak nie viac, cize to, ze sa nezhodneme je problem preto, ze vlastne robi cosi, co mnohi otcovia vela nerobia--- ale mozno mas aj pravdu. uz mi to velakrat napadlo, ze co bude dalej, a ze puberta bude len horsia. tak uz sa nejdem nejako branit a len to prejdem a ostava to teda vo mne ako take pripomenutie, kolko chybujeme, hoci sa snazime, je to marne.
- chcem len k tomu, ze ostaval sam - ja som ho sameho nikdy cielene nenechavala, vela som to riesila aj s psychologickou, ze co on vlastne robi, ked on z problemu a neuspechu ujde do svojho klbka, zavrie sa do izby a odmieta vsetkych, vratane mna. viackrat som riesila, co s tou jeho vyhybavou osobnostou, co s tou jeho neistou vztahovou vazbou. zial - prvorodeny :/ druhy aj treti maju obaja bezpecnu vztahovu vazbu, on, chudak... kazdopadne, velakrat mu robim spolocnost v tejto jeho samote - mame mantry - je ok sa hnevat, atd, a vsetko, co citis je v poriadku a co by ti pomohlo, pripadne som len proste ticho tam a pod. pravdaze, neda sa to stopercentne, kedze ma dvoch mladsich surodencov. a niekedy... vies co? niekedy mam aj ja uz nervy na konci totalne, ze ako som sa tu ocitla vlastne v tomto. urcite mam trosku nervy aj nanho, ze preco je on vlastne takyto, ked ja sa tolko snazim a idem podla tych blbych postupov najlepsie ako viem, a aj tak je to na figu a len argument pre muza, ze by sme mali byt tvrdsi (ano, ano, nemala by som takto mysliet, no co uz, tu som si prisla pre "online terapiu", tak pisem, ako to obcas v tej mojej hlave je...), len ma fascinuje, ze to sa ini rodicia vedia tak dobre odosobnit od toho, co si vlastne v skutocnosti o tom dietati myslia? lebo ja si teda myslim vela dobreho... ale tak vidim aj tie chyby.
@reanda dakujem, vedela by si, prosim, konkretne napisat, ze ako to urobit? len mam problem si to predstavit. ze ako teda pristupit k tomu, ked nam ucitelka napise, ze teda nieco urobil, ako sa ho na to opytat?
@autorka nemala som v umysle sa ta dotknut - ano aj mne to moje slovo potahalo oko, prepac, ale uz to bolo poslane a bez moznosti upravit text, uz mi to ponuklo len zmaz, tak som to nechala a povedala som si, ze snad to nebude jedine co si z toho odnesies.
Ta kniha, ktoru som ti tu dala je vyborna - prva, mozno bude terapeutka poznat, ta druha je nova a viac ide aj po biologickej podstate.
Za mna je uplne ok, ze nepises viac a ani to nemalo byt o tom rozpovedat ta, skor aby si mala namety na uvahy, ine ako len vyrastie z toho, mozno aj prave preto, ze vnimam, ze si niekto, kto jednak nenechava veci na nahodu, ved na sebe tolko pracujes a to je ze mega WOW! a este ak po cely cas supervidujes syna, tak je to isto super, mozno by ta filialna terapia bola dobra verzia pre manzela, aby aj on vedel ako inak ...aby tam nemal to mali sme byt tvrdsi, pretoze to sa nejako podla mna aspon v naznaku aspon ciastocne musi prejavit....
Velmi drzim palce, aby sa podarilo veci upravit, zastabilizovat. A to zle citaj ako nevhodne prosim ta. Dik.
v prvom rade dakujem za tuto diskusiu, je pre mna velmi podnetna.
myslim, autorka, ze robis, co je v tvojich silach. sice nekonkretizujes, ake si mala ty detstvo, ale dlhorocna terapia hovori za svoje. drzim palce, aby si napredovala podla svojich predstav.
tiez nekonkretizujes, co vyviedol syn, a z tvojich riadkov vobec neviem vycitat, nakolko to bolo vazne, a teda sa mi ani neda vyjadrit k adekvatnosti nejakeho "trestu". myslim vsak, ze ten vas trest vobec nesuvisi s "previnenim", takze chapem, ze je ti v tom nepohodlne a osobne by som tiez hladala ine riesenie. (inak, viem, ze nechces napisat, co sa v tej skole dialo/stalo, ale nedalo by sa vymysliet nieco podobne, aby sme si to vedeli predstavit? ako byvala ucitelka by som mozno mala nejaky nadhlad, ze co vsetko dokazu deti vyviest.)
vyjadrim sa este k tej tvojej poslednej vete: "len ma fascinuje, ze to sa ini rodicia vedia tak dobre odosobnit od toho, co si vlastne v skutocnosti o tom dietati myslia? lebo ja si teda myslim vela dobreho... ale tak vidim aj tie chyby."
aj ja vidim na svojom synovi "chyby" v tom zmysle, ze viem, kde ma rezervy (napr. v oblasti sebaovladania, spracuvania emocii), ale nikdy sa nemusim nejako odosobnovat od toho, co si o nom myslim, lebo ja si o nom fakt myslim, ze je to jeden dobry, bystry, citlivy, empaticky a laskavy clovek. aj v tej chvili, ked ma nejaky zachvat zlosti, ho nevnimam ako svojho nepriatela, lebo z neho necitim ani tak tu zlost, co vidiet navonok, ale to zufalstvo za nou (nech uz suvisi s cimkolvek od pocitu, ze ho nikto nechape, az po nejaky nezdar pri kresleni alebo stavani lega). nieco podobne mi radila aj psychologicka, ked sme riesili jeho vybuchy - pomysliet si a kludne aj nahlas povedat "si dobry chlapcek".
nasa vyhoda-nevyhoda je, ze moj syn v pripade problemov nikdy nechce byt sam. ono je to fajn, lebo sa neuzatvara a nezatvara do izby, ale niekedy je to aj narocne, lebo ja potrebujem time-out, aby som nevybuchla, a on mi ho skratka neda, ak odidem do inej izby a chcem sa vydychat a upokojit, okamzite pride za mnou a pokracuje v tom nasom spore alebo aj vo svojom nevhodnom spravani. (len pre info, bude mat 6r, cize niektore veci by uz fakt mal mat zvladnute...)
nejde o to, ako nieco konkretne urobit, ale ako si to nastavit v sebe, ci si za nieco beries zodpovednost a citis sa povinna to riesit.. konkretne, keby ucitelka napise, ze bol daky problem, spytam sa syna, co sa stalo, vypocujem si jeho verziu, alebo ked nechce povedat, tak nic, ucitelke odpoviem, co viem a hotovo.. nejdem sa z toho poskladat, ze jeej, teraz ma syn problem, ta ja to musim vyriesit, lebo ucitelka to odo mna ocakava.. zas v skole je za dieta zodpovedna ucitelka, tiez nemusi svoju zodpovednost prehadzovat na teba, aby si nieco rieiila, pri com si ani nebola.. chapes.. nehovorim, ze mas na to uplne kaslat, ale ani to s tou snahou prilis neprehanat.. sama pises, ze si "people pleaser', tak mas k tomu sklony, to treba pustit
celkovo z tvojho pisania citim, ze si malo veris.. stale sa zhadzujes, ako robis chyby, ako nie si dokonala.. zaujalo ma, co pises o vztahovej vychove.. ze je to len daky trend, moda, ktoru nove poznatky mozu vyvratit a zas bude trend nieco ine.. ty pouzivas tento sposob pristupu, lebo je to aktualny trend? ja napr. nie.. ja to tak sama citim, 'prisla' som si na to sama, davno predtym, ako som zistila, ze sa to vola vztahova vychova a ze su o tom napisane knizky.. a riadila by som sa tym, aj keby to neviemake vyskumy vyvratili, lebo je to to, ako ja veci citim.. je to moja pravda.. aj ty by si mala v zivote pouzivat svoju pravdu.. a nespochybnovat ju.. to je velmi dolezite
a tiez este dodam k tomu 'odosobneniu' - nie, nedokazem sa od vsetkeho odosobnit, ale ani to nepovazujem za potrebne.. ked ma nieco stve, tak priznam, ze ma to stve, ale to je asi tak vsetko.. ked tam nemas ten tlak, ze to musis zmenit, lebo ty si zodpovedna za to, aby sa dieta nechovalo 'nespravne', tak co ako ta na tom ma trapit? dieta je, ake je.. to, ze je nejake, nie je tvoja starost.. ano, ak to nejak rusivo zasahuje do spoluzitia, tak to riesim, ale riesim tu konkretnu situaciu a nie zmenu osobnosti dietata.. a jasne, ze to, co tu pisem, je taka 'idealna teoria', tiez v praxi to este niekedy vypada inak a tiez som si k tymto veciam prichadzala postupne, tak zas sa nemusis porovnavat, ze niekto iny to zvlada dokonale a ty nie 🙂
@reanda ano, rodic sa asi nema a nedokaze odosobnit, skor byt autenticky, teda ked sa hnevam, dat tomu dietatu najavo ze sa hnevam, ked som sklamana, tak mu to povedat, ak ocakavam, ze ta jeho reakcia by mala byt ina, tak to pomenujem....
..mna na tom skor zaujalo to pomenovanie, zakerna strana, preto som s tym ''pracovala'' @autorka a aj by som to preniesla do terapie, pretoze to moze byt presne to co buble a ide von potom rozne nekontrolovane
a este to take idealno aj v zmysle narokov - aj nam slubi, ze sa to nebude nikdy opakovat, to je take narocne dodrzat, pre kohokolvek, vratane dospeleho - skor si s nim dat ciel, kde to bude vidiet a kde si to ak chcete priamo viete odkontrolovat, ze napr. zvladol toto, tolkokrat, alebo namiesto toho,ze by urobil to, dokazal nieco ine a tiez ak je to meratelne, tak tolko krat do tyzdna ....ale chciet prislub ze nikdy a potom logicky navodit pocity viny... je to zbytocne velky tlak na dieta, akekolvek
K tej otazke, ze ako to urobit, ked ucitelka napise. Ja v tomto napriklad to mam asi uplne posunute, ale ja som taketo veci vzdy len vzala na vedomie a pokial dieta nechcelo o tom rozpravat, tak som to pustila z hlavy. Otoc si to - co by akoze mala spravit ucitelka, ak by si jej ty napisala, ze dieta spravilo dnes XY.. To znie uplne absurdne. To, ze ucitelka napise poznamku, to je v podstate oznam, ze situaciu nemala pod kontrolou a tak spravila aspon "nieco" = hodila to na rodica.. Proste ak ty nie si pritom, tak realne, co akoze mozes spravit? Presne tu vznikaju podla mna uplne zbytocne konflikty medzi detmi a rodicmi, pretoze ked dieta donesie takuto poznamku od ucitelky, tak rodic ma tendenciu zacat vysluch. A aj tak to neprinesie nic, pretoze to je uz mimo tej situacie, nevieme okolnosti, vytvarame si domnienky a dieta sa v takej situacii moze bat alebo citit neprijemne a tak bud mlci alebo nepovie pravdu.. Takze co mas spravit - podla mna je ovela lepsie nespravit nic, ako pustat sa do niecoho, co moze skoncit ako vysluch. Opytat sa dietata, ci ma k tomu nieco a ked nie, tak nie, tym to konci. Pripadne riesit jeho pocit, ktory z toho ma, nie pytat sa na okolnosti. Ja by som sa vlastne kludne opytala ucitelky, ze co ocakava odo mna, ked mi to oznamuje. Fakt si neviem prdstavit, co asi tak moze vyviest 8 rocne dieta, aby to stalo za zamyslenie. Proste vezmem na vedomie a pustam z hlavy, to je cele 🙂
@reanda myslím, ze rešpektujúca výchova je najlepšie, co momentálne mame. Ale tiež si myslím, ze môže prísť niečo lepšie 🙂
@atinkaa to je skvelý podnet, ďakujem! Mas pravdu, "nikdy" je nesplniteľné.
a odkial myslis, ze to pride? 🙂 tieto veci prichadzaju zvnutra, nie zvonka.. a aby mohli a mali kam prist, treba byt otvoreny a mat na to priestor.. syn ti dava moznost, aby si si tento priestor utvorila.. na to treba pracovat so sebou, nie s nim.. terapeutka ti dobre radi
Ahoj, mne z tvojho opisu príde že moja dcéra je podobná, má 5 rokov. Je veľmi bystrá, dominantná, nedá sa oklamať takými klasickými trikmi čo fungujú väčšinou na deti (ani to už dávno neskúšame), má manipulatívne sklony a velmi dobre vyjadrovanie schopnosti a argumentáciu. My ju tiež vychovavame respektujuco, nikdy sme ju neudreli. Ak naše dôvody uzná, urobí to čo od nej požadujeme, ak sa jej zdajú nedostatocne, nikto s ňou nepohne. My máme pravidiel len zopár, ale su pevné a nejde cez ne vlak, oproti iným rodičom sme vo veľa veciach benevolentni a dávame jej slobodu. Da sa s ňou aj dohodnúť na veľa veciach, ale musí jej to dávať zmysel.
Žiaľ, tiež ma tieto sklony ubližovať deťom, tým ze je dominantná a má aj nižšiu empatiu podľa mňa.
Keď som s ňou, nedovolím jej ubližovať deťom, odmala sme fungovali na prirodzených dôsledkoch - ak v spoločnosti robí zle, ideme domov. Deti má veľmi rada, takže čím je staršia tým viac vidím ze je schopná ovládať sa. U nás pomohlo aj keď sme ju dali na sebaobranu, veľmi pekne tam tréneri pracujú s detmi. A najviac pomáha keď ju skoriguju ostatné dominantné deti a bránia sa - bud slovne alebo fyzicky. Vtedy sa väčšinou zvyknu ďalej pekne hrať.
Ja s nou v škôlke nie som, učiteľky si to musia vyriešiť samé. Už sa ani nesnažím doma jej dohovorat lebo to nemá žiaden efekt a už vôbec jej nedávame tresty. Je to zodpovednosť učiteliek ako ustoja konflikty medzi deťmi.