Ako pomôcť 9 ročnému synovi v kolektíve?
Ahojte všetci, mám 9 ročného syna a je v 3 ročníku.Už od prvej triedy mal problém zaradiť sa medzi chlapcov. Nikoho nepoznal a každé ráno ho preháňalo, taký mal stres, samozrejme ani pani učiteľka tomu nejako nepomohla.teraz je tretiak je to už o niečo lepšie ale ešte stále nemá takého dobrého kámoša, proste sa tam necíti dobre. On je také dieťa že potrebuje v kuse niekoho napomínať a dosť pre všetko narieka.Tým že sa nevie nejako medzi nich začleniť tak skúša všeličo a nie vždy je to prirodzené a deťom to vadí.Ma v triede aj jedného rivala ktorý mu nadával a vkuse do neho zabŕdal, a samozrejme zo sebou ťahal aj ostatných chlapcov aby sa s mojim synom nehrali, ale nie vždy to tak je sú aj svetlé chvíľky. Najviac má trápi to že keď mu niekto aj povie niečo škaredé, tak sa nevie brániť,radšej je ticho a nechá si to...
Chlapci by sa s ním aj hrali ale neviem prečo on si ich vždy od seba nejako odoženie.Doma to sním vkuse preberám ale nemôžem to za neho riešiť, musí sa vedieť nejako predierať.Prosím ak máte niekto podobnú skúsenosť napíšte mi. Ten plač odznie to v nejakom veku? Ja som s ním bola aj v poradni a tam mi povedala pani psych. že je to vyrovnané dieťa .... chcem ísť za ňou znovu, ale ak sa tu nájde niekto kto to pozná napíšte.
ĎAKUJEM. 😉
plač určite prejde, len spolužiaci si ho takto budú už pamatať.
môj syn prišiel na 8 ročné gymn. - a nikoho nepoznal. Všetky deti z mesta a on jediný z triedy bol z dediny. deti ho aj prezývali sedliak, Zo začiatku ani nemal kámošov, už na gymn prišli chalani čo sa poznali z predch. školy. Ale postupom času sa syn vyprofiloval medzi naj. žiakov, bol ochotný pomôcť, jeden spolužiak mu dokonca napísal mailom, ty si môj najlepší kamarát, lebo si sa mi nikdy neposmieval. Nakoniec to po rokoch skončilo tak, že syn bol veľký kámoš s celou triedou, jemu bolo jedno kto si sadne vedĺa neho na zač. šk. roku, ale ten čo si sadol - tak vykrikoval Ja budem mať super vysvedčenie...... V súčasnosti chodí už na VŠ, ale s chalanmi je v kontakte stále. Tak isto to prebiehalo aj na zač. VŠ. S nikým sa nekámočil a teraz v 2 roč. je to už iné.
Takže neboj sa maminka, isto sa to časom zmení. čo by som možno spravila je, že by som sa o tom porozprávala s pani učiteľkou, aký má ona nato názor, ako to ona vidí, kde syn robí chybu a pod. Určite to rieš s triednou.
Ahoj, no ja to mám s mojim 8-ročným podobne, už som z toho na prášky. Chodíme aj ku psychologičke a máme potvrdené ADHD. U nás sa to môže LEN zmierniť, ale ako píše bonaqa - už si všetci môjho syna budú takto pamätať (aj keď on za tie jeho reakcie nemôže, ale deťom to nevysvetlíš ☹ ). Neskúšala si ísť aj k inej psychologičke? My sme veru jednu vymenili a teraz som max. spokojná. Za to nič nedáš (netvrdím, že tvoj synček má nejakú poruchu) 🙂 Chúďa malé, musí to byť pre neho strašne stresujúce a aj pre teba. Ja sa trápim asi aj viac, ako môj syn, že to u nás je takto ...
Napadol mi Asperger? Hlavne to napominanie inych, neschopnost branit sa skaredym reciam, "odhananie" deti od seba...
Bolo by dobre, keby si zmenila otazku na diskusiu, tak mozes napisat viacej.
Predpokladam, ze tvoj syn chodil ako vacsina deti od 3 rokov do skolky, mal tam kamaratov? Jeho dominantna povaha sa prejavovala uz tam alebo az s nastupom do skoly? A tam sa s nim deti hrali? A ak nie, ako sa branil?