Ako skrotiť 7 ročného syna?

Keď sa moje dvojročné dieťa hádže o zem, beriem to ako svoju neschopnosť. Ale keď učiteľ sa nesmie na dieťa ani len krivo pozrieť, tak to tiež nie je dobrí. Decká môžu učitrľke vynadať, ty piča a podobne, ale ona nesmie na ne ani len zvýšiť hlas.

@sivypegas súhlasím

@montemotherone pises pekne, zaujimavo. Rada by som sa ta nieco spytala-mimo temy: Zaujimalo by ma, ze ak dieta prejde cez prve obdobia a nie je spravne podporovane, ergo uz su v nom pochybnosti zo seba sameho, vyhybanie sa prekazkam a pocity, ze nic nezvladne (a teda radsej nic neskusa) - da sa to este zvratit??? Alebo uz koniec, vymalovane, navzdy vstepene, vyrastie z neho zakriknuta, nesamostatna a neasertivna osoba? Alebo je nadej, ze podporovanim, chvalenim sa to upravi? (aj ked uz som xkrat citala, ze aj prilisne chvalenie skodi, tak uz neviem)

@montemotherone vieš nesuhlasím s tebou v mnohom, napríklad v tom,že dieťa ma byť v nejakých kritických obdobiach brane ako k ludskej bytosti ktorá ma svoje práva, je to chybne vnímanie, dieťa ma byť brane takto počas celeho vyvoja nielen v kritických obdobiach, dalej nerozumiem, čo su kriticke obdobia keda máme dieťa brať ako ludsku bytosť? dalšia vec, ak dieťatu poviem narovinu, robíš inemu zle tým, že vyrušuješ a on sa nemože kvoli tebe učiť, uberám mu na jeho právach ako ludskej bytosti?

@veve10 sebavedomie vobec nesuvisí s tým, či dieťa chváliš od rána do večera, sebavedomie je ovela komplexnejsia skutočnosť, je to vedecky dokázane, prehnane chválene deti vobec nemaju vyššie sebavedomie, sebavedomie je odrazom schopnosti človeka, nie obdivných reakcii okolia pre nič za nič, takto sa buduje egocentrizmus, nie sebavedomie a egocentrikov máme požehnane v dnešných časoch. netreba si zamienať.

Ja myslím, že vychovať z dieťaťa dobrého človeka so zdravým sebavedomím je cieľom každého rodiča, no je to veľmi náročná úloha a neexistuje univerzálne platný prístup. Okrem vonkajších vplyvov - ako je výchova rodiča, vplyv školy, učiteľov a kamarátov - je tu ešte samotná osobnosť dieťaťa, jeho povaha, intelekt, teperament...
Ja mam iba 2 deti, sú si v mnohom podobné, no v mnohom aj veľmi odlišné. najmä ako bábätká boli odlišní, aj do tých 6 rokov. Dievča a chlapec, už len v tom je rozdiel... Náš chlapec je stále "nad vecou", dievča sa stresuje aj keď nemusí. A to výchovou neviem ovplyvniť, vidno to stále...

Čo sa týka školy, rodič tiež musí vedieť, čo má doma, a či sťažnosti učiteľov sú opodstatnené, alebo nie ... V podstate ako pri iných veciach, treba si vypočuť obe strany, porozprávať sa a urobiť si názor. Nezastávať si slepo svoje decko, ale ani neveriť bezvýhradne učiteľom. Pravda býva niekde v strede.
My sme zažili v 1 triede naozaj zlý polrok, syn sa mi menil pred očami, začal byť apatický, mal psychické problémy, zrazu aj chorľavel, bol utiahnutý, prestal byť zvedavý, prestal sa pýtať... Šikovné decko, ktoré sa do školy tešilo ako blázon, zrazu bolo ako vymenené. Učiteľka ani mne ľudsky nesadla, nechcela s nami komunikovať (nedvíhala mi telefón, zrušila stretnutie) a tým jasne dala najavo, že o dieťa nemá záujem, nechce nič riešiť. Ona chcela len"úradovať od katedry" a deti nech sú ticho a robia čo majú a ak nie, tak písala poznámky. Ak som to chcela potom riešiť, a porozprávať sa, že čo teda zle robí a ako ideme postupovať, narazila som na múr...

Potom sme zmenili školu a ďalšia pani učiteľka to riešila úplne inak ... jednak s deckami pracovala, syn začal napredovať aj vedomostne, no hlavne, po fáze spoznávania sme začali riešiť veci, kde bol problém, syn má nadpriemerné IQ, ale po sociálnej stránke zaostával, nevedel komunikovať, riešiť problémy v kolektíve (hoci v škôlke bol od 2,5 roka), nemal nikdy kamarátov, nevedel niekedy rešpektovať autority, nevie bezhlavo poslúchať, musí mať vysvetlené, prečo má niečo urobiť ... behom asi roka sa veci vyriešili v SPOLUPRÁCI, každý mesiac sme si spolu sadli a prešli sme, ako sa javí, čo v škole, ako je doma, ako ideme pristupovať, aby sme ťahali za jeden povraz. Asi tak by to malo byť ... ved ide v prvom rade o dobro dieťaťa.

@sisaka tak preco si potom z nich tie nepodarene deti neberu priklad?Potom je chyba hl v dietati.

@veve10 no, toto je ťažká otázka 🙂 A rada by som ti odpovedala, že určite áno. Ale poviem ti aj, že neviem, ale dúfam že akýkoľvek "zlý" výchovný zásah, sa zvrátiť dá. Už od začiatku štúdia mi to vŕta v hlave. Najprv sa to týkalo mňa, môjho detstva, neskôr mojich detí... 🙂
Aj k tejto otázke existujú rôzne prístupy. Treba vychádzať z toho, do akej miery formuje osobnosť človeka len výchova a do akej miery na to pôsobí samotná aktivita danej osobnosti, tie známe "osobnostné predpoklady", ktoré sú nám jednoducho dané ešte pred pôrodom (počas prenatalneho vývinu, či geneticky, od svojich predkov), a samozrejme ostáva ešte niečo "medzi nebom a zemou", čo súvisí s našou individuálnou autoreguláciou. A na to sa ja osobne spolieham najviac 🙂 Verím tomu, že aj napriek nepriaznivým podmienkam v detstve, človek dokáže aj vlastným pričinením a snahou zvrátiť tie nepriaznivé dôsledky a do istej miery zmeniť štruktúru svojej osobnosti. Do istej miery. Mozog, je "pružný" orgán 🙂 Za posledné obdobie vyšlo najavo, že starnutím nemusí len degenerovať, ale že je možný jeho rast a ďalší vývin. Ale treba na tom pracovať.
Mária Montessori vytvorila vlastnú os vývinu osobnosti (každý filozofický prístup má svoju, tak ako spomínaný Ericsson). Ona sa venuje hlavne prvým 12 rokom života (senzitivne obdobia- http://www.mothering.cz/senzitivne-obdobia/ .... Od nich sa odvíjajú ostatné kompetencie), po dvanástom roku, sme podľa nej zase v stave, akoby sme sa znovu narodili. Človek sa zrazu začne meniť, prudko sa zmení jeho telo (fyzicky aj psychicky) s ktorým sa musí zase naučiť žiť. Učí sa pochopiť svet okolo seba (aj keď už v inej dimenzii), učí sa komunikovať (stačí si predstaviť dovnútra komunikáciou pubertiakov 🙂 ... Rovnako s tým súvisí akási ťarbavosť týchto detí, ktorým sa zrazu natiahlo telo, ale oni sa v ňom ešte musia naučiť obratne žiť.
Mňa teda napĺňa nádejou myšlienka, že v tomto období (od 12 roku) by sa veľa takýchto chybičiek dalo "upratať" 🙂 Vzhľadom na vek, už to nebude vyzerať ako pri narodenom bábätku 🙂 ale ak sa budeš snažiť dostať na koreň veci, určite vieš ako to myslím.
K tej pochvale. Ak som hovorila o podpore, nemyslela som tým pochvalu. S tou treba narábať rovnako opatrne ako s kritikou. Ak 2 ročné dieťa, ktoré sa samo oblečie budeme neustále s híkaním chváliť (no ty si šikovný! To je úžasné!... Babka pridá "to je neskutočné"...) Dieťa si bude myslieť, že robí naozaj niečo netradičné a časom to už bez híkania a toho "divadielka" okolo ani nebude robiť. K podpore stačí pokojné "výborne, zvládol si to"... a ide sa ďalej. Neskôr sa takáto bezbrehá pochvala (odmena) môže prejaviť pri známkach. Cieľom dieťaťa vo vzdelávacom procese, bude "mať dobrú známku, aby bolo pochválené"... Cieľom dieťaťa má byť ale PROCES objavovania, radosť z učenia, z nových vecí... Na známku ani na pochvalu nemá myslieť. Rovnako, ako v dospelosti nechceme mať len dobre platenú prácu. Túžime po tomto, aby nás aj bavila, aby sme sa do nej tešili, tešili sa na ľudí ktorí s nami spolupracujú. Ak to tak nie je, frustruje nás to, aj keď je to dobre zaplatené...
Ak som hovorila o podpore, je to skôr celkový vzťah dieťaťa a rodiča. Dieťa musí mať pocit, že ho akceptujem aj keď je tiché/ hlučné, nemotorné, rýchle/pomalé.... Lebo je to to, s čím sme sa narodili, akí sme, aký máme temperament. Ak je dieťa kritizované za to že je "utárané", v kuse melie... ak je to navyše vyjadrené s negatívnym tónom, hnevom, dotkne sa to jeho vnútornej stability. Ale ak ho s láskou a pokojne usmerníme, ako správne komunikovať, neskákať do reči, dať priestor na vyjadrenie aj pre iných.... Hovoríme k nemu jasnou rečou, čo od neho chceme a nevníma to osobne.
Ako hlavnú tému tejto diskusie, ale aj môjho detstva, či dokonca ako kľúčový problém vo vzťahoch, vnímam "hodnotenie". To, ako ho často vieme vytvoriť (na základe tlaku okolia, spoločnosti alebo čohokoľvek čo si v sebe nesieme...) a často bohužiaľ aj vysloviť... On JE taký... Ty SI taký... Ak sa to spojí s negatívnym prívlastkom vytvára to veľa.... ZLA (nenašla som lepší výraz 🙂 vo vzťahoch, ale aj malých či väčších dušičkách 😔
V skutočnosti ale toho vieme o druhých ľuďoch málo (aj napriek všetkým teóriám, znalosti temperamentu, jeho životného príbehu, znalosti fungovania nervovej sústavy, či procesu vývinu psychiky....) aby sme mohli vyniesť súd, strčiť dieťa do "škatuľky" a uzavrieť jeho budúcnosť už teraz. Vieme málo o človeku vedľa nás, "kým nechodíme v jeho topánkach" 🙂
Verím, že sú veci medzi nebom a zemou a taká "prachsprostá" ozajstná láska k druhému niekedy dokáže viac, ako akékoľvek teórie. Tie sú bez nej aj tak nepoužiteľné. V nej sa skrýva akceptovanie, pozornosť, tolerancia, záujem o druhého (nie o naplnenie vlastných cieľov...), v nej je skrytá naša pokora a vedomie, že sme príliš maličkí, aby sme mohli hodnotiť, a vyniesť súd, kritiku...
Takže, keď to moje dlhočizné 😀zamyslenie zhrniem, podľa mňa, ÁNO, všetko sa dá ešte zmeniť 🙂 ❤️

@hettinka pekne napisane,len taka ucitelka je tiez len clovek a mozno ma dost deti,kt neposluchaju.A ked uz nie su tresty,napise poznamku,nech sa rkdic postara o to aby jeho decko posluchalo ja uplne chapem aj tu ucitelku,a nastastie ucitel nie som tiez by som bola na nervy z neposlusnych a deti ,hl este ked su drze.

@hettinka @adsumus boze,teraz sa vsetko tak prehana,kedysi sme boli za dvetami ak sme boli zli a este sme sa za to hanbili .tetaz co ucitelka da dieta za dvere a oni sa este strati????Tato diba robi z deti malych bohov,nic sa im nemoze ani vlasok skrivit na hlave ale oni zato mozu vsetko,urobit zle ostatnym a nic sa n

@montemotherone ta montessiri,nejajy,novy hit???Robme z deti malych bohov ulahcujme im zivot,tak aby sa v zivote nestretli so ziadnyni prekazkami,robme za nich veci a potom z nich mame lenivych dospelakov.

@sivypegas "robíme z detí polobohov" "robme za nich všetko?" ... To si kde čítala v súvislosti s Montessori, alebo s čímkoľvek čo som napísala 🙂

@sivypegas mimochodom k tomu Montessori ako "nový hit" ... Táto koncepcia je tu dobrých 100 rokov. Trochu si o tom prečítaj 😉

@montemotherone ja som to tam tiež vyčítala.

@sivypegas presne tak, ja mám pred očami človiečika, ktorému všetci tlieskali ako v cirkuse za každu básničku, či ťapy ťapy, ktoré urobilo, som si myslela, že sa snad pomiatli tí ludia v tom čase a teraz má dieťa problémy s tým, ked dostane dvojku v škole akokeby išlo o život, je nešťastne kvoli každemu neuspechu a nevie sa s ním popasovať, holt stredoškolákovi už netlieskaju, čo teraz? ja sa normálneprirodzene teším ak sa drobcovi niečo podarí, ak sa nepodarí tiež poviem svoj názor a čakám, že dieťa najde riešenie, nebudem ju ofukovať, nech rieši veci od malička. a som spokojná, dieťa nefnuká v škole za každu hovadinu, sťažuje sa naozaj len ked ide o vážnu vec, tot, že spolužiak zdrobnuje meno a smeje sa natom, a ta matka ked sa jej mala priamo sťažovala hahaha ako santa klaus to pretože sa mu páčiš, to je super postoj, ale to je už nevychovatelne takíto ludia.

@sivypegas montessori je tu uz davno a urcite nie je o volnej vychove,to sa velmi mylis. Trosku si o tom.precitaj najskor,ako sa to realizuje..

@siska53 nemyslím si, že modrý pegas kritizovala montesori, skor myšlineku, že dieťa netreba vystavovať v klučových okamihoch (ktoré to su sa pýtam zjavne zybtočne) kritike aby nebolo chuda ustráchane.

@sivypegas problém poznámok je v tom, že a učiteľka napíše poznámku, len aby sa vyventilovala, lebo momentálne nevie/nechce riešiť situáciu osobne, alebo nezvláda svoju prácu... tak kým 6-7 ročné dieťa príde domov, dávno zabudne, čo vlastne robilo, rodič už nič nevyrieši. Takéto malé deti sa musia riešiť hned a na mieste, a nie po 5 hodinách, keď dieťa príde domov a rodič si prečíta že "neposlúchal" alebo "nevhodné správanie", alebo "chodil cez prestávku" (tá bola top ... akože kedy má chodiť, ak nie cez prestávku???).

Prípadne sme mali aj poznámku za niečo, čo syn neurobil, ale povedali to na neho spolužiaci (overila som si to!), a pani učiteľke sa nechcelo vyšetrovať, tak napísala jemu a mala po probléme. A ja som mu za to doma vynadala, aj som ho zbila, a to si nikdy neodpustím...

Proti vyhadzovaniu dieťaťa za dvere som apriori, je to protizákonné, neprijateľné a aj nebezpečné konanie zo strany učiteľov a vždy aj bolo.

@hettinka a to učitelka ma vtedy a hned zavolať rodiča, že aha čo robí tvoj potomok, podme to riešiť, žiadne hodiny a vyučba riešime tvojho drobca?

@adsumus
S bežnými prehreškami si má poradiť rovno na hodine. A ak je to niečo naozaj vážne, odviesť dieťa napr. do riaditeľne a volať rodiča. Pokiaľ sa to opakuje, zapojiť do toho CPPPaP.
Tým, že napíše len poznámku a nerieši nič ďalej, situáciu aj tak nevyrieši. na ďalší deň môže písať ďalšiu, rodič to po desiatej aj prestane čítať ... ako som už písala, pri banalitách sa stratia tie podstatné a vážne veci.
Mne sa stalo, že syn mal poznámku, chcela som to prediskutovať, lebo som zodpovedný rodič a záleží mi na deťoch ... a ona mi do telefonu povedala, že to nebolo nič vážne a že už vlastne ani nevie... to je ako o čom???

No ja neviem, ja učím deti od 15 do 19 rokov a v živote som nemala potrebu vypisovať rodičom nejaké oznamy. Ak niektorá skupina vyrušuje, urobím si poriadok sama - zmením formy, metódy, snažím sa ich viac zamestnať, prípadne zisťujem, prečo to decko robí. zatiaľ sa darí ... napriek tomu, že sa učky často sťažujú, že sú deti čoraz horšie, ja nemám v globále ten dojem. Sú iní, to áno, menia sa tak, ako sa mení doba, ale nie sú horší.

@hettinka to je pre mna zvláštne, že si nemala potrebu vypisovať oznamy rodičom asi si super uča, čo všetko zvláda, neviem. ale su aj takí medzi nami. ludkami, čo všetko zvládaju napíš knihu.

@adsumus nie, nemám potrebu vypisovať nič nehovoriace oznamy. Ak mám vážny problém, volám rodičom, dohodneme sa a stretneme sa osobne, najlepšie aj v trojici so žiakom a riešime.

sestra je ucitelka.Je zufala z dnesnych deti.Bez respektu,mali polobohovia.Ked maju vyplneny cas ulohami,robia.V opacnom pripade nevedia co so sebou,nevedia sa nudit,nevedia sami vyplnit volny cas.Akonahle dostanu zlu znamku ci poznamku,pisu rodicom a hned do hodiny ma sestra telefonat.Akoto ze si dovolila to a to,ved oni to vcera s dietatom prediskutovali,vedel ucivo.Uz len zo slova prediskutovat jej je zle.Ucitel je v dnesnej dobe nikto,bez respektu.Lebo doma si tie deti rodicia pofukuju a hovoria ake su vynimocne.Pritom su neschopne zivota.V 17 rokoch sme maturovali,dnesne deti ako vravia ucitelia nie su pripravene ani v 20.

ja svoje deti lubim,aj montessori ovladam a scasti praktizujem.Venujem sa im a vedia milion veci.Ale su temperamentne,aby sa mi neprizabili, potrebuju usmernit aj krikom aj tapnutim po zadku. Na vysvetlovanie v nebezpecnych situaciach nie je cas.
Uz som to raz na konovi pisala,montessori je fajn,ale deti ktore vychadzaju z tychto skolok a prichadzaju do statnych ... nevedia co so sebou,opat prax uciteliek,ony by narozpravali ...

@hettinka kukni si info pod tvojim, budete mudre matere a ucitelky učiť svoje mudre deti na striedačku. montemotherone vám bue sekundovať.

@adsumus nie je dôvod byť protivná ... ešte aj v predvianočnom čase
Ja som bola slušná, tak prečo tie útoky? Asi došli argumenty ...

@danielitta6 ak je sestra vyhoretá, nech zmení zamestnanie ... napr. môže ísť vykladať tovar do regálov do TESCA, ten jej ani papuľovať nebude, ani jej nikto vyvolávať nebude.

@hettinka ja nie som protivná, ja ťa obdivujem, že nepíšeš poznámky a riešiš veci ako superuča, ale treba spomenuť fakty na strednej decko vyhodíš ak sa ti nelubi, na základke nie, povinna dochádzka, tak nefrajeruj tuná.

@danielitta6 "Ked maju vyplneny cas ulohami, robia.V opacnom pripade nevedia co so sebou, nevedia sa nudit, nevedia sami vyplnit volny cas"
A prečo by sa deti mali na hodine nudiť a mali si sami vypĺňať čas? Hodina má byť pripravená tak, aby sa deti nudiť nestíhali, aby mali čas vyplnený úlohami ... moji tiež nevedia čo so sebou, ak by som ich nechala len tak. Teda zabavili by sa, ale to nie je mojou náplňou práce, aby si hľadali sami prácu/zábavu.

Mali sme takú učku ešte v škôlke, sedela za stolom a deti hrajte sa ... A potom sa stále sťažovala, akí sú zlí a neposlúchajú. Zaujímavé, že pri iných učiteľkách deti zlé neboli, len pri nej...

@adsumus nie som superučka, len sa snažím robiť prácu tak, ako najlepšie viem. neflákam sa v robote ako niektoré tiež-kolegyne, ktoré asi pracujú len do výšky platu.
Aj ja robím chyby, ale snažím sa z ních poučiť. Svoju prácu mám rada, inak by som ju nemohla robiť. Ale ako vidím, niektorí rodičia uprednostnia učku, čo len poznámky vie vypisovať...

PS: a s tým vyhadzovaním deciek to ani na SŠ nie je len také jednoduché, to už musí byť sakra vážny dôvod, aby sa niekto vyhodil.

@montemotherone ano,je to tu dlhsie,len na SK to je este nove.Nuz mne to pochvalovanie a odadzovanie polien z vesry nepride moc ok,tale deti kt sa nestretli v zivote s niecim neporaditelnym su v zivote neschopne.To je moj nazor to chvalenie za kazdu kravinu neschvalujem lebo potom pkvies decku urob nieco poriadne,pomoz mi a zrazu sa im nechce.

@montemotherone takymto stylom sa skor vychivavju,rozmaznane detisk co nikoho nerespektuju.