Ako zmeniť následky benevolentnej výchovy?
Ahojte,
Mam sestru, ktorá má 8 ročnú dcéru. Ja deti nemám, takže moc jej v tom poradiť neviem. Budem rada ak tu nájdem nejaké rady pre ňu, ako zvrátiť benevolentnu výchovu. Pochádzame z veľmi toxické, násilnej rodiny a sestra si sľúbila, ze sa bude vyhýbať vzorom z domu, avšak veľmi nevedela ako, napriek tomu ze veľa čítala a snažila sa sklzla do benevolentnej výchovy a momentálne nezvláda svoju dceru. Myslíte si, ze sa to dá ešte zvratit? Viete nám dat tipy ako na to?
Nepočúva ju, nerešpektuje, všetko robí podľa seba, je drzá, arogantná, vysmieva sa jej atď.
Prosím nemoralizujte, vie aj sama, ze to posrala.
Dakujem
Pre všetky moralizatorky.... Ak mám niekoho úprimne rada, nenechám problém zájsť tak ďaleko po dobu dajme tomu 7 rokov... Lebo dieťa formujeme predsa od malička. Ak autorka videla, kam to speje, mala zakrocit napríklad vo veku 4 rokov a nie čakať ďalšie 4. Čím neskôr, tým horšie. A ona s tým nedokáže nič urobiť, buďte aspoň úprimné. Toto bude tvrdý oriešok aj pre psychológa. A dieťa bude už totálne zmätené. Doteraz smelo Všetko a vždy bolo tak, ako si zmyslelo a zrazu to má byť inak. No držím palce, ale toto bude beh na dlhé trate. To, čo sa pokaslalo za 8 rokov, nenapraví za rok
@annm81 čo v prípade, ak dieťa dostalo vždy všetko tak, ako si rozkazalo? Preňho potom nie je motivácia to, čo píšeš, pretože je možné, že doteraz toho malo nadbytok...
@panelacikova Cize maju sa na to vykaslat, ze ved to bude narocne? Radsej neskor ako nikdy.
@panelacikova to nie je o tom, ze my sme moralistky, ale, ze ty si napisala velmi necitlivy prispevok, kde hovoris autorke, nech kasle na to, kedze jej problem to nie je..
Pricom ju to evidentne trapi...
A ty uz aj presne vies, ze doteraz s tym nic nerobila...
Inak, aj keby to tak bolo, radsej zacat neskoro, ako nikdy, nie?
Co tak uznat si, ze - ops ano, sorry s tym prispevkom som prestrelila?
8r dieta s benevolentnou vychovou bude pri nastoleni hranic (respektujucim sposobom! Ist na to direktivne by bola obrovska chyba!) prirodzene bojovat. Kazde dieta hranice skusa... Ale ak budu pravidla konzistentne a matka dosledna, zmatene urcite nebude..
Ak malo niecoho doteraz nadbytok, to neznamena, ze to tak zostane.
Nove pravidla nastolia aj novy pristup k vyhodam, cize z tohto pohladu sa zacina od nuly.
Ja mam z tvojich pocit, ze podla teba by bolo najlepsie nerobit nic...
Necitala som vsetky prispevky, tak mozno to uz bolo napisane. Ak dcera velmi vzdoruje, zakladom je neist na nu cez prikazy - uprac si tasku a pod. Ale sformulovat to - potrebovala by som, aby si si upratala tasku, pomohlo by mi keby si si upratala tasku, ja ( mama) zatial upracem tamto a hned tu budeme mat cistejsie. Deti su vnutorne naprogramovane, ze chcu potesit mamu, vidiet ju stastnu. Ak odmietne, spytat sa, preco si ju nemoze teraz upratat. Vypocut jej nazor (nechce sa mi, teraz nie a pod). A nasledne vyjadrit pochopenie (rozumiem, ze hned teraz po skole si unavena, nechce sa ti). Povedat jej- Oddychni si. Za pol hodinu by si si ju vedela dat namiesto? Velmi by mi to pomohlo. A uz potom podla reakcie pokracovat dalej.
Veľmi ťažko radiť, lebo každé dieťa je iné... treba zistiť, čo na mladú zaberá. Mám dcéru, ktorá ak niečo neurobí, nemôže mobil (ale dôsledne, fakt ho v ten deň nemôže). Na syna zase platí to, že nemôže sladké. Proste je aj trest, ale neobíde sa to u nás ani bez kriku často... veľa vysvetľujem, ale aj "rozkazujem" keď to nie je ako má byť. Ale na druhej strane, ak niečo dobré urobí- treba aj pochváliť (toto nejako mizne zo života). Na začiatok si určit nejaké pravidlá ( nie extrémne veľa, ak doteraz neboli žiadne), dosiahnuteľné ciele po malých krokoch a hlavne dôslednosť- neupustiť z dohodnutého (toto je niekedy najťažšie). Držím palce ❤️
Ďakujeme pekne za niektoré fakt dobre rady❤️
@panelacikova Nie celkom rozumiem tvojmu príspevku. Motivácia môže byť pozitívna a negatívna. Pokiaľ sa nebavíme o psychopatickej osobnosti, čo je zriedkavý prípad, tak potom vždy viac zaberá pozitívna motivácia. Pochvala je účinnejšia ako trest, dostať niečo je účinnejšie ako niečo vziať . Tiež platí, že vnútorná motivácia je silnejšia ako vonkajšia - ak chcem niečo spraviť ja, je to silnejší motor, ako keď niečo chce rodič (preto musia byť príkazy a zákazy logicky zdôvodnené). No a aj keď sa to mnohým nezdá a nadávajú na hnusnú materialistickú dobu, pravda je taká, že zvyčajne sú nehmotné veci lepšou motiváciou ako hmotné - dieťa dlhodobo onnoho viac uspokojí a motivuje, ak dostane dôveru rodiča, než keď dostane novú hračku. Tá hračka za pár dni zovšednie, ale pocit, že som kompetentná, rodič sa na mňa díva ako na zodpovednú, nechá ma rozhodovať o mojom živote, načúva mi ako seberovnému, to sa v dietati množí a poháňa ho ďalej dlhú dobu. A ak dieťa v niečom zlyhá, pocit, že som sklamal rodiča je potom omnoho väčší trest ako týždeň bez mobilu.
Keďže dieťa doteraz nemalo hranice a pravidlá, nedá sa povedať, že malo všetko. Hranice a pravidlá, zvlášťak sú výsledkom spoločnej dohody, hoci to znie ako niečo negatívne, ako trest, sú v skutočnosti pre dieťa pozitívne, ak ich rodič správne uchopí. Dávajú totiž dieťaťu nielen obmedzenia, ale aj zodpovednosť. A zodpovednosť je pozitívna motivácia, pretože znamená, že sa s dieťaťom bavíme ako s niekym, koho berieme vážne (nezodpovednému predsa nič nezveríme). Hrdosť, že ja už nie som žiadne malé dieťa je snáď najsilnejšia motivácia dieťaťa, aká existuje - a to dievča z príspevku nemalo, keďže mamka za ňu spravila vždy všetko.
@zuzanaete
@beronsche nikde nepíšem, že nerobiť nič. Píšem, že to bude robota pre psychológa. A nielen dieťa, ale aj matka bude potrebovať nasmerovať cez psychológa. A áno, sestra s tým neurobí nič, ak sa nespamäta matka dieťaťa. To mi hádam dáte za pravdu....
A tak bol myslený aj môj prvý príspevok. Ak to totiž netrápi matku, tak tetu by tiež nemalo. Lebo sama to nezmení
@summer23456 býva veľa neplatených prednášok - vnímavemu rodičovi bohato stačia na orientáciu v problematike, kto chce, môže si uhradiť aj kurz
@oskorusa dakujem
@panelacikova ja neviem, treba za každú cenu tlačiť v diskusiách svoj názor takýmto zbytočným spôsobom plným nenávisti? Cítiš sa teraz lepšie? U teba výchova zrejme tiež zlyhala, keďže si vlastne ego masírujes anonymne na internete pluvanim navôkol
Tiež súhlasím s @annm81 a ešte by som dodala že na trhu je teraz aj veľa kníh ktoré sa venujú tejto tematiky výchovy rešpektujúcim cestou, aj starších deti, ktoré si môžete zatiaľ precitat kým sa teda neobratite na nejakeho odborníka so sestrou, ak plánujete. A ešte len dodám že je super že to riešite už v tomto veku, netreba zase hádzať flintu do žita, že už je veľká, vôbec nie je, len teraz si zavina uvedomovať svoju vlastnú identitu mimo matky, ešte veľa veci sa dá zvrátiť a napraviť (to sa dá vždy) ale teraz o to viac, najmä si treba uvedomiť že dcéra sa dostala do veku kedy si naozaj uvedomuje že sú s mamou same dve, nemá otca a ten mužský element vo výchove a v rodine jej veľmi chyba , preto podľa mna sa hľadá aj ona, možno nejako podvedome obviňuje matku a momentálne sa snaží v sebe vyriesit tu situáciu že tam ten otec nie je. V prvom rade treba aby matka pochopila dcéru a nie naopak, to príde časom. Výchovu ktorú praktizovala mama doteraz bola jeden extrém ale netreba teraz skĺznuť do druhého, všetko zakazovať a ziapať, mama si musí uvedomiť že oni dve majú ako mama a dcéra úplne iný vzťah ako majú mama a dcéra v rodine kde je aj otec aj iné deti, proste už cely život budú mat úplne iný vzťah ako býva bežne, preto si treba dávať pozor aby ten vzťah už teraz nemal zle základy z len toho dôvodu že mama je na výchovu sama.
@lenka567899 mam jedno dospele a jedno dieta v puberte, mam odzite dost, ked niekomu slusne poviem 328x aby nieco spravilo, a aj tak na mna kasle, tak tren 329ty krat uz zvysim hlas.
pre kazdu "respektujucu mamicku" kludne vysvetlujte, argumentujte, trebars aj nakreslite tym svojim deckam, je mi to jedno. Ja sa za svoje nehabim v spolocnosti, aj ked su vychovavane tak ze dieta je clen rodiny kde to musi slapat a nie poloboh.
@tamvtme no, to je bezne rozsireny omyl.. 🙂
@eeffka deti maju byt vychovavane tak, ze su clenmi rodiny, kde to slape a ziadni polobohovia, ktori si robia, co chcu a skacu vsetkym po hlave.
Rozdiel je iba, ci to robis direktivne, alebo respektujuco. Tu ziaden vysmech nie je na mieste a ten z tvojho prispevku na mna len tak srsi...
Ano, je tu problem, ze niektori rodicia si zamienaju respektujucu vychovu s benevolentnou (rovnako Ako ty), ale to nie je problem tejto vychovy..
Zaujalo ma, ze si stara.. Co to ma s tym spolocne? Aj ked si nemyslim, ze budes stara v pravom zmysle slova...
@tamvtme Tento pocit má mnoho ľudí a je to preto, že nevedia, čo je to rešpekt (resp. chápu len jednostranný rešpekt z pozície strachu). A ono to môžeš vidieť nielen vo výchove, ale stačí sa pozrieť okolo seba na dospelých ľudí na uliciach, v zamestnaní, u lekára, na sociálnych sieťach, vo volebnej miestnosti. Na Slovensku ešte stále väčšina ľudí chápe len koncept moci - vzťah medzi nadradeným a podradením - a absenciu moci rovnú anarchii. Títo ľudia sú buď v nadradenej pozícii, kde rozkazujú, alebo v podradenej pozícii, kde počúvajú rozkazy. Ak sa ocitnú v situácii, kde nie je niekto, kto udáva pravidlá a s bičom dbá na ich dodržiavanie, spustí sa anarchia. Lebo u nich neexistuje vnútorné presvedčenie, že najoptimálnejší stav vo vzťahoch je taký, kde sa hľadajú kompromisy a kde si človek uvedomuje tak svoje práva ako aj svoju zodpovednosť za fungovanie vzťahu.
precitaj si vypocuj si nevychova.cz
@kaitlin3 akože kde mám nenávistné prejavy prosím ťa? a moja výchova je v poriadku. v 8 rokoch som mala milé dievčatko, ktoré pomáhalo a poslúchalo. dnes je to už puberta, trošku protestuje, ale je vychovaná dobre. vždy sa opýta, či môže, dokedy môže, čo si o tom myslím, ak nemá názor, rozprávame sa a vytvorí si ho sama bez toho, aby som jej tlačila ten svoj. áno, občas si lezieme na nervy, ale to je normálne, keď žije matka s dcérou v malom byte a dcéra je v puberte... ale vychovaná je dobre. nemáme problém so správaním, absolútne. žeby mi tašku hodila kdesi cez pol izby? zabudni. to len ako príklad na úvodný príspevok.
@annm81 myslela som to tak, že ak dieťa nemá absolútne žiadne hranice a môže všetko, ťažko sa s ním dohodneš zrazu, po 8 rokoch, že ak pomôže s tým alebo hentým alebo ak tašku nehodí, ale pekne si ju odloží, tak bude môcť byť "na mobile" nie 30, ale 60 minút. veľmi ťažko, ak doteraz si vydupalo 6-7 hodín (to ber ako príklad, reagujem na to, že si nerozumela, ako to myslím).
tu treba už vážne pomoc psychológa, podľa mňa toto daná matka nedá sama, keďže doteraz nevedela, ako na to.
@beronsche ja rozumiem rozdielu medzi rešpektujúcou a benevolentnou výchovou. tu sme však svedkami (úvodný príspevok) doslova benevolentnej výchovy...
mimochodom, pri čítaní tejto témy som si spomenula na nedávny zážitok, cca týždeň, šla som si hodiť rýchlochôdzu a než prídem k lesíku, tak idem asi 1,5 km ešte cez sídlisko. bolo teplo, okná otvorené a z jedného rev (asi cca 5-6 ročného dieťaťa - súdim podľa toho, ako som ho počula revať a komunikovať). a mamička kričí: tak si vyber! chceš toto alebo chceš toto? musela kričať, lebo to decko nekresťansky ziapalo. do toho niečo to decko zakričalo na ňu, čo súviselo s tým, čo nechce a nechce a nechce a chce iné... a ona zase, tak si už konečne vyber! chceš to alebo to? alebo by si radšej ešte takéto? no rev na pol ulice, prisahám, toto keď som počula, tak nehnevajte sa, ale v niektorých rodinách je dieťa fakt tyran a poloboh, ako spomenula aj
@eeffka
až takéto extrémy vídam (v tomto zážitku som len počula) síce málokedy, ale keď to vidím, len krútim hlavou. normálne krútim. a je mi jedno, či to ten rodič vidí alebo nie. lebo takéto chovanie dieťaťa (a totálne zlyhaná výchova) je cez čiaru.
a osobne si myslím, že je to niečo, čo rieši aj autorka diskusie.
@beronsche som stara na kult dietata.
Presne to co spomina @panelacikova mam na chalupe vedla dieta tyran a cela rodina kolo fracka skace otec,matka a tlacia do toho aj jeho sestru.
Clovek ma chut zavrieskat na nich nech sa mu uz nepodkladaju ale ho zoradia. Tak ale cusim, oni su na prasky.
Detto v praci co pocuvam mlade kolegyne ale aj moje kamosky so mali deti vo vyssom veku.
@panelacikova Bude to záležať len a len na matke. Psychológ jej môže pomôcť, ale tá pomoc bude zasa smerovať len k štýlu výchovy a teda bude mať podobu rád, čo má robiť matka, čím znova skončíme pri tom, že úspešná zmena zavisí na matke. Vek dieťaťa jej celkom praje - už to je dieťa, s ktorým sa dá dobre verbálne pracovať, ale ešte nie je v pubertálnom vzdore. Samozrejme, dievčaťu sa nebude vždy páčiť že zrazu niečo musí, preto by sa mama mala postarať o to, aby dievča chápalo, že zmena je rozumná a prospešná pre matku, pre dcéru, aj pre ich vzťah. Z rovnakého dôvodu by som jej odporúčala zaviesť nejakú vidinu postupu - to spomínané vreckové, alebo jej povoliť niečo, čo doteraz nemala dovolené (chodiť s kamarátkou sama na zmrzlinu, vyberať si oblečenie..), aby dievča nemalo pocit, že je to len náhla zmena z rozmaru, ale že je to jej vlastná pozitívna zmena na "dospelú", ktorú zrazu jej matka vníma ako seberovnú - tak s povinnosťami ako aj s výhodami.
Skúste podcasty na nevychova.cz
Ono sa veľmi zle radi co zaberá v konkrétnych prípadoch a prečo dieta neposlucha keď nevieme okolností.
Sestra potrebuje kompletne zmeniť prístup a hlavne pochopiť psychológii dieťaťa.
Deti potrebujú pevné hranice, pravidlá ale tak isto vlastnú slobodu. Napríklad ta situácia s taškou, dieta by malo vedieť kde ma taška miesto a byť naučené ju tam dávať, napríklad do detskej izby. Na tomto proste trvat a byť dôsledná aby ju tam vždy odniesla hneď po príchode zo školy - pravidlo. Ale už nechať na dieťati ci ju hodí pod stôl alebo len tak do priestoru - sloboda.
Vysvetliť ze taška mimo detskú mame zavadzia a napríklad keď dieťa úmyselne toto pravidlo nedodržiava tašku na 1 deň vziať, môže ísť do školy s knihami v igelitke.
Druha verzia tej istej situácie môže byť taká že dieťa nikto neučí kde ma taška miesto, je úplne jedno kde ju da. Mama napríklad ide vysavat, taška jej zavadza, kričí na dieťa nech si ju okamžite odprace. Dieťa v zápale hry nereaguje, mama začne kričať. Dieta citi hnev a nervozitu matky a reaguje tiež nervózne, tašku iba posunie... A táto situácia sa bude opakovať veľakrát, pretože dieta nemá žiadne pevné pravidlo (a taška svoje miesto) ani stabilitu v matkinom správaní (lebo raz taška neprekáža potom zas prekáža, nikto sa v tom nevyzná) tak sa nevie v takejto situácii správať...
@panelacikova samozrejme, ze benevolentnej. Ved ani ja nikde netvrdim, ze vysledok opisany v uvodnom prispevku je vysledkom respektujucej vychovy. Pretoze rozhodne nie je.
Ja im prave radim nastavit hranice, ktore tomu dietatu zufalo chybaju, ale nie metodou cukrac a bicu, rozkazov a zakazov, takto sa predsa cvicia psi, ale respektujucim sposobom.
@eeffka kult dietata nema s respektujucou vychovou spolocne nicovate nic. A ak si myslis, ze je to to iste, alebo to spolu suvisi, tak sa naozaj velmi mylis. 😉
@beronsche veď nikde ani nepíšem o biči a bitke 🙂 ale ak matka nebola vôbec zvyknutá dávať dcére hranice, asi sa to bude musieť sama najprv naučiť. podľa mňa pomoc psychológa potrebná bude. minimálne pre matku.
Opis ako konkretne tvoja sestra riesi problemy s dcerou.
Uz si pisala o tej taske. Mama poziada dceru aby si odlozila tasku, dcera to ignoruje, mama dalej ziada, horkotazko dcera miesto toho aby tasku odlozila na miesto tak ju odhodi do kuta a pritom nakrici na mamu? Co na to jej mama? Odlozi tu tasku na miesto ona? Ignoruje to ze dcera na nu kricala?
Ked opises ako prebiehaju problemu medzi nimi, bude to lahsie napisat co robi mama zle.
Dcera musi mat urcitu motivaciu tu tasku odlozit na miesto kam patri. Mysli, ze pre 8 rocnu je to uplne v pohode ak ju pohodi niekde pri vchodovych dverach a odtial si ju rano zoberie. Mama musi mat logicke dovody preco je nutne tu tasku odlozit na miesto. Napriklad sa o nu niekto potkne ak je v strede chodby (vtedy ale hrozi ze ju dcera iba hodi k stene a problem je vyrieseny). Dalsi agrument je taky ze je to skarede ked sa to vala po zemi, ale toto vadi mame. Ona to povazuje za skarede a tym padom sa da povedat ze nech si ju sama odklada. Ono kludne moze byt ze mama je prehnane poriadkumilovna a vsetko je doma vzdy tip top a taska v kute ju vytaca do vyvrtky.
Treba si s dcerou sadnut a porozpravat sa preco je odkladanie tasky pre mamu dolezite. Vypocut si aj nazor dcery na odkladanie tasky. Opytat sa dcery aby ona navrhola ze kam sa ma taska davat. Proste si urcit pravidla v domacnosti, ktore budu akceptovatelne pre obe strany.
Ked moj 3 rocny nechce odlozit svoje hracky, poviem mu ze ja mu ich odlozim, ale mozem ich dat na miesto, kde ich on nebude vediet najst a nebude sa s nimi moct hrat. Preto ak si ich chce najst, najlepsie je ak si ich odlozi on na miesto kde vie kde budu.
Osemročná slečna už nie je malé nechápavé dieťa, takže by som si s ňou dohodla vážny rozhovor ako prvý krok. Spraviť si nejakú dobrú večeru, šálku kakaa, kopec zmrzliny a pod. - v príjemnej priateľskej atmosfére by som jej vysvetlila, že takto to ďalej nejde, že bez otca to je náročné, že potrebuje jej pomoc a tiež ju trápi jej správanie. Predostrela by som základné pravidlá, ktoré matka požaduje dodržiavať a krátko rozobrala, aké budú tresty. Treba si vypočuť aj dieťa a aj s ním konzultovať konkrétne pravidlá.
Pravidlá musia byť konzistentné navzájom, mať logický dôvod. Je dobré, ak z nich dieťa cíti nejakú ústretovosť a rodič nimi len bezhlavo nezakazuje, ale dáva dieťaťu zodpovednosť a dôveru, napr. po škole musí prísť hneď domov, ale ak sa chce zdržať, zavolá mi a dohodneme sa dokedy a kde sa bude zdržiavať, a dôvodom je jej vlastná bezpečnosť a môj strach. Tiež pri nich platí, že menej je častokrát viac - nemusím trvať na dokonalo upratanej izbe, mikina prehodená cez stoličku a neustlaná posteľ sa dá akceptovať, ale špinavá bielizeň na zemi a použité taniere na stole nie.
Dieťaťu by som tiež dala nejakú motiváciu- zmena jej prístupu povedie k tomu, že budeme mať lepší vzťah, bez hádok a kriku. Keď mi bude viac pomáhať cez týždeň, cez víkend nám ostane viac času, ktorý môžme venovať nejakej spolocnej činnosti. Ak preukáže, že je dosť rozumná a vyspelá, môže dostať nejaké privilégium (byť dlhšie von, mať vlastné vreckové...) Trestom môže byť odobratie výhod, obmedzenie toho, čo má dieťa rado..
Najprv by som teda skúsila pozitívnu motiváciu a apel na jej svedomie, lebo to, že dieťa nepozná hranice neznamená, že je zlé a svedomie nemá.